Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoP/6/2018 z 3. 4. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 3. apríla 2018, sp. zn. 11CoP/6/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6117207123.1 Krajský súd Banská Bystrica | 11CoP/6/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6117207123.1 | 2018-04-03 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 45 ZoR, § 45 ods. 8 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/86c929e8-9341-4bfe-8a9b-55188e10ff36 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6117207123.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/6/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117207123
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117207123.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, vo veci starostlivosti
o maloletú M. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. N., Na C. XX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky H. V., nar. XX.XX.XXXX a otca L.
V., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja trvale bytom F., Z. XX, o návrhu starej matky maloletého dieťaťa M. O.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. N., Na C. XX (ďalej aj „navrhovateľka"), zastúpenej JUDr. Andreou
Forgáčovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Dolná Strieborná 2, o
zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní matky aj otca proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/99/2017-72 zo dňa 11.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a V. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zveril maloletú do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matky, ktorá je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú a je oprávnená ju
zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach (prvý výrok), uložil matke aj otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletej výživným, každý vo výške 50,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozhodnutia (druhý a tretí výrok), zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
37P/41/2017 - 32 zo dňa 09.02.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
15CoP/13/2017 - 56 zo dňa 28.03.2017 (štvrtý výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (piaty výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že stará matka maloletej sa domáhala zverenia maloletej do svojej náhradnej
osobnej starostlivosti a určenia výživného rodičom maloletej vo výške 30% zo sumy životného minima
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám. Neodkladným opatrením Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 37P/41/2017 - 32 zo dňa 09.02.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
15CoP/13/2017 - 56 zo dňa 28.03.2017 bola maloletá dočasne zverená do jej osobnej starostlivosti,
rodičia maloletej boli zaviazaní prispievať na jej výživu výživným vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom
doručenia uznesenia; zároveň jej súd uložil povinnosť podať návrh vo veci samej na zverenie maloletej
do náhradnej osobnej starostlivosti. Maloletá pochádza z manželského vzťahu rodičov, ktorý stále trvá;
do jej domácnosti ju doniesla matka dňa 19.01.2017 v zlom zdravotnom stave a bez vhodného oblečenia;
maloletá mala vši, zapareniny, ale aj modriny po celom tele; matka maloletej uviedla, že nemajú finančné
prostriedky, nemajú často čo jesť z dôvodu, že otec maloletej prehrá na automatoch všetky peniaze
a príspevky, ktoré poberajú na maloletú. V období január - február 2017 bola navrhovateľka nútená s



maloletou navštíviť niekoľkokrát lekársku pohotovostnú službu z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu
maloletej. Navrhovateľka poukázala na to, že spolu so svojím druhom sa starajú o dve vlastné spoločné
maloleté deti, O., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX, ako aj o maloletého W., nar. XX.XX.XXXX,
syna jej staršej dcéry, ktorého má zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti.
Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania zo dňa 18.05.2017 odporučil maloletú zveriť
do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, pretože maloletá má v domácnosti navrhovateľky
vytvorené vhodné bytové podmienky, bezpečné a stabilné prostredie, ktoré je maloletej známe a
medzi navrhovateľkou a maloletou je vytvorený vzťah; neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti
navrhovateľky o maloletú; je v záujme maloletej, aby vyrastala v pokojnom a stabilnom rodinnom
prostredí a mala zabezpečenú riadnu osobnú starostlivosť. Maloletá je v osobnej starostlivosti
navrhovateľky od februára 2017, kedy jej bola dočasne zverená do starostlivosti na základe
neodkladného opatrenia z dôvodu, že zo strany rodičov bola zanedbávaná, nezaopatrená, mala zlý
zdravotný stav (zápal priedušiek, modriny na zadočku) a bola bez primeraného oblečenia; býva v
rodinnom dome v jej vlastníctve spolu s nezamestnaným druhom, ich dvomi maloletými deťmi a
maloletým W., ktorého má v náhradnej osobnej starostlivosti; uhrádza náklady na domácnosť vo výške
150,- € mesačne, druh je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 111,- € mesačne, privyrába si
brigádami cca 500,- € mesačne; nemajú dlhy ani úvery. Mesačné náklady na maloletú predstavujú mlieko
N. 30,- €, plienky 24,- €, strava 100,- €, oblečenie 50,- €. Maloletá nenavštevuje žiadnu špecializovanú
ambulanciu ani neužíva žiadne lieky. Má vyživovaciu povinnosť ešte k svojim dvom maloletým deťom
- 15-ročnej V., ktorá navštevuje 9. ročník základnej školy a 11-ročnému O., ktorý navštevuje 6. ročník
základnej školy; do školy uhrádzajú znížené poplatky z dôvodu, že sú posudzovaní ako osoby v hmotnej
núdzi; maloleté deti nemajú žiadnu záujmovú činnosť, sú zdravé, nenavštevujú žiadnu špecializovanú
ambulanciu. V náhradnej osobnej starostlivosti má aj maloletého W., ktorý má 5 rokov, navštevuje 1.
ročník základnej školy, jeho zdravotný stav je dobrý, nenavštevuje žiadnu špecializovanú ambulanciu ani
nemá žiadnu záujmovú činnosť; dieťa jej zverila jej dcéra dobrovoľne, pretože boli bez domova; maloletý
jej bol následne zverený súdom - rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 35P/52/2011 - 18 zo
dňa 13.01.2012, právoplatného 27.01.2012; na maloletého má súdom určené výživné vo výške 30%
zo sumy životného minima. V súčasnosti je navrhovateľka na rodičovskej dovolenke, jej príjem tvorí len
rodičovský príspevok a prídavky na maloleté deti spolu vo výške 450,- € mesačne; iný príjem nemá;
nevlastní hnuteľné veci väčšej hodnoty ani nehnuteľnosti okrem rodinného domu, v ktorom bývajú.
Rodičia sa o svoje dieťa nezaujímajú, naposledy prišli za ním v auguste 2017, kedy chceli rodičovský
príspevok a dieťa si odviesť; maloletá matku odmietala, nechcela ísť k nej, plakala; maloletá mala v
septembri 1 rok, rodičia jej nič nedoniesli ani jej nenapísali; od augusta 2017 sa rodičia už žiadnym
spôsobom na maloletú neinformovali; matke maloletej už zomrelo jedno dieťa z dôvodu zlých pomerov,
matka nemala vtedy čo jesť; v súčasnosti je opäť tehotná; obidvaja rodičia hrávajú automaty a požívajú
alkohol, na výživu maloletej doposiaľ uhradili len sumu 25,- € v máji 2017, odvtedy neprispeli žiadnym
spôsobom. Druh matky súhlasí so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti. Ostatné
maloleté deti majú s maloletou dobrý vzťah, zvykli si na seba, sú už ako súrodenci.
Z lustrácie v sociálnej poisťovni bolo zistené, že rodičia maloletej v období od 15.08.2017 do 31.08.2017
boli evidovaní u zamestnávateľa W. s.r.o. so sídlom v A..
Súd prvej inštancie vychádzal z § 45 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej v texte aj „ZR“);
ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej
starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým
pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné
predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s
ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého
dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo
zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa
do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa
ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča,
súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého
pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého
dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt
na území členského štátu Európskej únie. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej



bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, vykonávanej na území Slovenskej
republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu
dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace, spolu s údajom o
mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach, súvisiacich s dočasným
premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak
táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach
nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom
rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane
použijú ustanovenia § 32 a § 33 ZR. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti,
vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká. Súd pri
rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným
fyzickým osobám, povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné, rozsah ich vyživovacej povinnosti
a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do
dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný
podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého
dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto
maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti (podľa odseku
2 druhej vety) osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží
povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto
prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po
dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní
poukazovať výživné dieťaťu. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi
maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v
náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté
dieťa.
Podľa §62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 prvá veta ZR).
Náhradná osobná starostlivosť ako jedna z foriem náhradnej starostlivosti prichádza do úvahy v
prípadoch, kedy rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa
a zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby je v záujme
maloletého dieťaťa. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti má zabezpečiť
výchovu maloletého dieťaťa v čo najprirodzenejšom rodinnom prostredí.
Okresnému súdu sa objektívne nepodarilo zistiť osobné a majetkové pomery rodičov pre posúdenie
ich spôsobilosti pre riadnu starostlivosť o maloletú Jenifer; ich správanie a príležitostný záujem o
maloletú považoval za účelový s cieľom zabezpečenia finančného príjmu, vyplývajúceho zo starostlivosti
o maloletú; nie sú vedení v evidencií uchádzačov o zamestnanie, nepoberajú žiadne štátne sociálne
dávky, v konaní boli nečinní; súd nemohol objektívne zistiť ich osobné, majetkové pomery, prípadne
počet ich ďalších vyživovacích povinností. Sú to však mladí ľudia v produktívnom veku, ktorí môžu
byť zárobkovo činní. Súd na ich strane nemal preukázanú žiadnu objektívnu prekážku, pre ktorú by sa
nemohli zamestnať a zabezpečiť tak príjem primeraný svojmu veku, skúsenostiam, zdravotnému stavu,
a to vo výške aspoň minimálnej mzdy v národnom hospodárstve, t.j. 435,- €.
Vzhľadom na takto zistený skutkový stav zaviazal otca i matku maloletej prispievať na výživu maloletej
každý po 50,- € mesačne. Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia (§ 45 ods. 8 Zákona
o rodine) určil povinnosť rodičom plniť si svoju zákonnú povinnosť na maloletú na účet Úradu práce,



sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, a to počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia, keďže účinky
zverenia maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky - starej matky nastávajú práve
právoplatnosťou rozhodnutia.
Podľa § 337 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj C.s.p.“) súd
zrušil uznesenie o neodkladnom opatrení.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej v texte aj C.m.p.“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil, každý z účastníkov si
sám platí trovy konania, ktoré mu v konaní vznikli.

2. Proti rozsudku okresného súdu do výrokov o výživnom podali v zákonnej lehote odvolanie obidvaja
rodičia maloletej s tým, že obidvaja sú v hmotnej núdzi. Navrhli uložiť im povinnosť platiť výživné vo
výške životného minima.

3. Kolízny opatrovník a navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok okresného súdu
potvrdiť; stará matka si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu
ustanovenia § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 385
Civilného sporového poriadku a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 387 ods.
1, 2 C.s.p. v plnom rozsahu ako vecne a právne správne potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie rodičov maloletého
dieťaťa nie je dôvodné. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový
stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo
podložené náležitým preskúmaním rodinných a sociálnych pomerov účastníkov a maloletého dieťaťa.
Pri rozhodovaní súd vychádzal z obsahu spisu a správ kolízneho opatrovníka, ako i z ďalšieho obsahu
spisu okresného súdu.

7. V zmysle platnej právnej úpravy, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení
ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné, pretože vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti nezaniká. Súd pri
rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným
fyzickým osobám, povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné, rozsah ich vyživovacej povinnosti
a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do
dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný
neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento
úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane
uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa.
Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní
poukazovať výživné dieťaťu. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom
sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi
maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v
náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté
dieťa (§ 81 ZoR).

8. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval
rozhodnutie okresného súdu za správne. So všetkými skutočnosťami, uvádzanými rodičmi v odvolaní, sa
náležitým a presvedčivým spôsobom vysporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky
požiadavky na zákonné rozhodnutie. Okresný súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré



boli rozhodujúce v prejednávanej veci. Správne zveril maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľky a správne aj určil výživné od rodičov, ktorí starostlivosť o maloletú nezabezpečovali
riadne, a dokonca dieťa ohrozovali na zdraví a živote. Z obsahu vyplýva, že rodičia sú síce sociálne
odkázaní, ale nie sú ani evidovaní ako uchádzači o zamestnanie, nepoberajú žiadne dávky sociálneho
poistenia (č.l. 38 spisu). V súdnom konaní zostali nečinní, prvýkrát na svoju sociálnu situáciu poukázali až
v odvolaní, aj to bez uvedenia dôvodov. Nepreukazovali vážne zdravotné problémy alebo iné prekážky,
ktoré by im bránili zamestnať sa a dosahovať príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy, z ktorého bez
ohrozenia vlastnej výživy majú možnosť platiť výživné na maloletú.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne
a jeho rozhodnutie ako vecne a právne správne v plnom rozsahu potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej aj „C.m.p.“), pretože hoci si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, nezistil dôvody na rozhodnutie podľa § 53 C.m.p., ktorý priznáva
v tam taxatívne stanovených prípadoch nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu za
kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať (vo veciach určenia rodičovstva
a v konaniach vo veciach notárskych úschov), ani na rozhodnutie podľa § 55 C.m.p., ak je to vzhľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá
veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky



minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).