Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/60/2016 z 30. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 30. marca 2016, sp. zn. 19Co/60/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8715213937.1 Krajský súd Prešov | 19Co/60/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8715213937.1 | 2016-03-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: ZP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfb89420-3abc-474c-9322-8f94e771ff3b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8715213937.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/60/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213937
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715213937.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: X. W., bytom Q. C. XXXX/X, proti odporcovi: Poštová
banka, a.s., os sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, o určenie neplatnosti Dohody
o zrážkach zo mzdy a vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného
súdu Poprad č.k. 12C/472/2015-16 zo dňa 21.12.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil
zamestnávateľovi navrhovateľa spoločnosti Schüle Slovakia, s.r.o., so sídlom Teplická 3860/34A,
Poprad, IČO: 36 460 567, aby nevykonával zrážky zo mzdy navrhovateľa v prospech odporcu na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 5738525787 zo dňa 27.08.2012 a to
do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ vo veci samej sa domáha určenia, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 27.08.2012 je neplatná. Uvedenú zmluvu uzavrel
na sumu 5.000 eur s ročnou úrokovou sadzbou 19 %, ktorú mal splácať v mesačných splátkach po
121,85 eur. Jej súčasťou bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá nebola uzavretá na osobitnej
listine. Tieto zmluvy sú spotrebiteľskými formulárovými zmluvami, ktorých obsah navrhovateľ ovplyvniť
nemohol. Dohoda o zrážkach zo mzdy je v úverovej zmluve inkorporovaná v časti 2 bod 5 menším
písmom. Dohoda neobsahuje výšku zabezpečenej pohľadávky, nie je z nej zrejmá určitá pohľadávka.
Okrem toho, že je neurčitá, je aj v rozpore s ust. § 37 ods. 1 a § 39 OZ. Dohoda o zrážkach zo
mzdy musí byť vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ musí byť poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a musí mať možnosť ju odmietnuť, čo dodržané nebolo. Takto formulovaná Dohoda spôsobuje hrubú
nerovnováhu v neprospech navrhovateľa ako spotrebiteľa. Odporcovi tak poskytuje neobmedzenú
možnosť uspokojenia jeho nárokov voči spotrebiteľovi a to aj vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných
podmienok a zmluvných ustanovení v rozpore so zákonom, lebo proces zrážok zo mzdy nepodlieha
súdnej kontrole. Odporca vyzval zamestnávateľa navrhovateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy vo
výške 126,85 eur mesačne na základe uvedenej Dohody. Zrážky sa vykonávajú, čím pretrváva stav
zasahujúci do jeho majetkovej sféry. Uvedený stav možno odstrániť len rozhodnutím súdu, čím je
splnená podmienka naliehavého právneho záujmu v prípade určovacej žaloby.

Navrhovateľ vo veci samej zároveň požiadal o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil
zamestnávateľovi navrhovateľa povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy v z mysle Dohody o zrážkach
zo mzdy. Návrh odôvodnil tým, že zrážky zo mzdy sú nezákonné, keďže sú vykonávané na základe
neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie návrhu vo veci
samej. Vykonávaním zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody nepochybne dochádza k zásahom
do jeho majetkovej sféry a udržiava sa objektívny stav právnej neistoty. Jedine predbežným opatrením
možno dosiahnuť stav, kedy sa zabezpečí zamedzenie neoprávnených zásahov do jeho majetkovej



sféry resp. vlastníckeho práva. Obdobný názor zaujala aj rozhodovacia činnosť súdov SR, v zmysle
ktorej je potrebné prihliadnuť na skutočnosť tvrdenú navrhovateľom, že inštitút Dohody o zrážkach zo
mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o
výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve
so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie,
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f/, § 76 ods. 2, 3, 4,
§ 77 ods. 1, § 102 ods. 1 a § 145 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
a skonštatoval, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, preto mu vyhovel. Uviedol, že o trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté vo veci
samej.

Proti uvedenému rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a to z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p.

V odvolaní namietal, že vo veci neboli splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia. Podľa
odvolateľa návrh na vydanie predbežného opatrenia neobsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností,
ktoré by odôvodňovali naliehavosť predbežného opatrenia. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 75 ods. 2
a § 79 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ má dôkaznú povinnosť na preukázanie skutočnosti, že je daný dôvod na
nariadenie predbežného opatrenia, má povinnosť tvrdenia a preukázania hroziacej ujmy. Musí osvedčiť,
že bez nariadenia predbežného opatrenia by mu mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca
neodstrániteľná. Jeho tvrdenia nie sú ani jednou z požadovaných náležitostí. Ak považuje Dohodu
o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nemôže byť to vnímané ako rozhodujúca
skutočnosť odôvodňujúca nariadenie predbežného opatrenia.

Navrhovateľ rovnako neopísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného
opatrenia. Neuvádza, z akého dôvodu je zrážaná výška v rozpore s § 551 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka. Nie je zrejmé, či spochybňuje finančné nároky zo Zmluvy o úvere, alebo má
záujem o zneplatnenie jedného ustanovenia Zmluvy o úvere. Návrh navrhovateľa preto neobsahuje
dostatočné naplnenie uvedených náležitostí. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. III.ÚS/316/2012 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/69/2011.

Podľa odvolateľa k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na základe tvrdenia, že zrážky zo mzdy
sú nezákonné pre neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy to nepostačuje na odôvodnenie nariadenia
predbežného opatrenia. Nie je konkretizované, v čom spočíva „neplatnosť zmluvnej podmienky, ani
akému zákonnému ustanoveniu odporuje Dohoda. Odporca Dohodou o zrážkach zo mzdy si uplatňuje
svoje právo vyplývajúce mu zo Zmluvy o úvere v súlade s právnymi predpismi a ust. § 551 ods. 1 OZ.
Rovnako rozhodnutiu súdu prvého stupňa vytýkal jeho nedostatočné odôvodnenie. Dohoda o zrážkach
zo mzdy je zabezpečením pohľadávky navrhovateľa vzniknutej zo Zmluvy o úvere pre prípad nesplnenia
peňažného záväzku. Poukázal aj na zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorom je dohoda o
zrážkach zo mzdy upravená ako v „lex specialis“ Aj Smernica 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere pripúšťa zabezpečenie spotrebiteľských zmlúv. Žiaden predpis EÚ nezakazuje zabezpečenie
záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy. Odporca vykonáva zrážky v zmysle
Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej v súlade s právnymi predpismi. Nedochádza k bezdôvodnému
zásahu do majetku navrhovateľa. Výška pohľadávky uplatnenej Dohodou o zrážkach zo mzdy je presne
určená. K realizácii tohto inštitútu došlo z dôvodu porušenia Zmluvy o úvere. Navrhovateľ sa návrhom
vo veci samej domáha zdržania sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nie určenia výšky pohľadávky.

Odporca v odvolaní namietal tiež nepreukázanie podmienok vydania predbežného opatrenia z
dôvodu spôsobenia vážnej a nenapraviteľnej škody. Vykonávanie zrážok je v prospech navrhovateľa,
nakoľko dochádza k znižovaniu jeho záväzku, ako aj sumy, z ktorej bude musieť platiť príslušenstvo
pohľadávky. Dochádza tak teda k ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia. Vydaním predbežného
opatrenia sú poškodzované práva odporcu. Rovnako vytýkal súdu prvého stupňa to, že sa nezaoberal
proporcionalitou, t.j. vznikom neprimeranej ujmy niektorému z účastníkov. Nariadené predbežné
opatrenie neprimerane zasahuje do práv odporcu ako veriteľa a to do práva na uspokojenie jeho
peňažnej pohľadávky. Ide o nedôvodný a účelový zásah. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia



nevyplýva, aby zásah súdu bol potrebný a nevyhnutný. Rovnako vyslovil nesúhlas s tvrdením, že konanie
odporcu je v rozpore s dobrými mravmi.

V ďalšom poukázal na to, že odporca vykonáva zrážky zo mzdy v rovnakej výške ako je výška mesačnej
splátky v zmysle Zmluvy o úvere. Dal do pozornosti to, že je banková inštitúcia pôsobiaca na území
SR 20 rokov a pod dozorom štátnych orgánov. Kontrakčný postup účastníkov bol zákonný a v súlade s
platnou zákonnou úpravou v čase uzavretia Zmluvy o úvere.

Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 220 O.s.p. zrušil a konanie zastavil,
alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ tak, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa
vysloveným v napadnutom uznesení a odvolanie odporcu proti nemu považuje za nedôvodné.
Podľa navrhovateľa skutočnosti rozhodujúce pre nariadenie predbežného opatrenia v predmetnej veci
vyplývajú z nezákonnosti a neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej dochádza k
zásahu do majetku a vlastníckeho práva nezákonným spôsobom. Zrážky môžu byť vykonávané nielen
v rozsahu istiny, ale aj v rozsahu úrokov, poplatkov a sankcií, na ktoré odporca nemá nárok. Tým sa
zasahuje do majetkovej sféry spotrebiteľa v nekontrolovateľnom rozsahu bez relevantného právneho
titulu. Rovnako poukázal na rozpor Dohody o zrážkach zo mzdy so všeobecnou právnou úpravou
OZ o právnych úkonoch v § 37 a § 39 OZ. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na § 5a
ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ musí byť poučený o dôsledkoch tejto dohody a musí
mu byť umožnené túto dohodu odmietnuť. Uvedená Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 OZ, nebola navrhovateľom individuálne dojednaná a navrhovateľ
ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah formulárovej zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
zákonným zabezpečovaním prostriedkom iba v prípade, ak je uzavretá v súlade so zákonom. Keďže
táto Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola uzavretá v súlade so zákonom, ňou odporca zasahuje do práv
a majetku navrhovateľa, je potrebné mu ako spotrebiteľovi v súlade s vnútroštátnou, ako aj Európskou
právnou úpravou zabezpečiť právnu ochranu a to nariadením predbežného opatrenia. V zmysle §
74 ods. 1 O.s.p. potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania preukazoval tým, že
zamestnávateľ navrhovateľa vykonáva zrážky z jeho mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá
bola uzavretá v rozpore so zákonom, ako aj s právnou úpravou EÚ. Dochádza k zásahu do majetkovej
sféry navrhovateľa a teda aj k zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa. V tejto súvislosti poukázal
na judikatúru Krajských súdov v Prešove, Košiciach, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/171/2010.
Navrhol preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zák. č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214
ods. 1, 2 O.s.p. zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na tieto
správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými,
na ktoré odkazuje. Len na zvýraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím
námietkam odporcu na doplnenie konštatuje:

Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 O.s.p.), alebo po začatí konania (§
102 O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov, jedným je dočasná úprava
právnych pomerov účastníkov, druhým potreba zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia, ak by mal byť
ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter.
Znamená to, že sa nimi upravujú pomery alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá
vo veci samé konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie preto musí mať vzťah k právnemu vzťahu,
ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Podmienkou pre rozhodnutie súdu o podanom
návrhu na vydanie predbežného opatrenia nie je vykonávanie dôkazov v rozsahu predpokladanom
v § 120 a § 153 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom k zákonom predpokladanej naliehavosti dočasnej úpravy
právnych pomerov účastníkov súd rozhoduje o predbežnom opatrení na základe osvedčenia tvrdení



navrhovateľa, spravidla bez vypočutia účastníkov. Práva žalovaného účastníka sú chránené jeho
oprávnením napadnúť opravným prostriedkom rozhodnutie súdu, ktorým bolo vyhovené návrhu na
vydanie predbežného opatrenia. Podmienky osvedčenia tvrdenia a skutočnosti ako postačujúci podklad
pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia majú za následok aj to, že konečné rozhodnutie
vo veci samej je závislé od následne vykonaného dokazovania, a že predbežné opatrenie v danom
prípade neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej. Navrhovateľovi postačuje k vyhovuje jeho
návrhu na vydanie predbežného opatrenia iba osvedčiť naliehavosť potreby dočasnej úpravy vzťahu
medzi účastníkmi.

Podmienkou na vydanie predbežného opatrenia na návrh účastníka je vecná súvislosť medzi
navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom ktorý je, alebo má byť predmetom konania
vo veci samej.

Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, najmä aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo
znášal. Predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak
to možno od neho spravodlivo žiadať ( § 76 ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p. ).

Z obsahu predmetného spisu bolo zistené, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáhal určenia
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 5738525787 zo dňa
27.08.2012, uzavretej medzi účastníkmi konania. S poukazom na ust. § 37, § 39, § 52 a § 551
OZ, ako aj § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa rovnako poukazujúc na
judikatúru Najvyššieho súdu SR, Krajských súdov v Nitre, Košiciach, Prešove, aj Európskeho súdu
považoval Dohodu o zrážkach zo mzdy za neprípustnú a neplatnú. Takáto dohoda o zrážkach zo
mzdy poskytuje odporcovi neobmedzenú možnosť uspokojenia svojich nárokov voči spotrebiteľovi do
akejkoľvek miery, teda aj nárokov vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a ustanovení
zmlúv v rozpore so zákonom. Odporca pristúpil k vykonaniu zrážok zo mzdy dlžníka vo výške 126,85
eur, teda v sume vyššej než je výška dohodnutej splátky. Vykonávaním zrážok zo mzdy navrhovateľ
na základe neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy dochádza k zásahom do jeho majetkovej sféry a
udržiava sa objektívny stav právnej neistoty. Brániť sa je možné iba predbežným opatrením, ktorým
sa zabezpečí zamedzenie neoprávnených zásahov do majetkovej sféry navrhovateľa, teda do jeho
vlastníckeho práva. Navrhovateľ naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. preukazoval
tým, že v súčasnosti zamestnávateľ vykonáva navrhovateľovi pravidelné mesačné zrážky zo mzdy, čím
pretrváva stav zásahu do jeho majetkovej sféry a to z neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Navrhovateľ
preto navrhol rozsudkom určiť, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná a žiadal priznať
náhradu trov konania. Súčasne so žalobou podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia v znení,
aby súd uložil zamestnávateľovi navrhovateľa spoločnosti Schüle Slovakia, s.r.o., so sídlom v Poprade
povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa na základe uvedenej Dohody o zrážkach zo mzdy.

Účelom predbežného opatrenia nie je prejudikovanie práv a záujmov účastníkov, ale rýchla úprava,
ktorou sa docieli poskytnutie okamžitej procesnej ochrany účastníkom pred možnými následkami
bezprostredne hroziacej ujmy. Ide teda o úpravu dočasnú, ktorá bude trvať iba do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej. Konanie o predbežnom opatrení v žiadnom prípade nenahrádza základné
konanie.

V rámci predbežného opatrenia sa jednotlivé dôkazy nevykonávajú a nevyhodnocujú. Stačí, aby bolo
právo osvedčené. Právo je osvedčené vtedy, ak sa nárok vzhľadom na všetky okolnosti prípadu javí
ako pravdepodobný.

Odvolací súd z vyššie uvedeného vyvodil, že v predmetnom prípade navrhovateľ potrebu dočasnej
úpravy vzťahu medzi účastníkmi konania osvedčil. Vedie sa konanie vo veci samej a realizáciou Dohody
o zrážkach zo mzdy, ktorú navrhovateľ považuje za neplatnú, môže byť negatívne zasiahnuté do jeho
majetkovej sféry. Keďže pred nariadením predbežného opatrenia sa nevykonávajú dôkazy, tieto budú
vykonávané až v konaní vo veci samej až pri rozhodovaní o žalobe bude v konečnom dôsledku vyriešená
otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Až vtedy bude možné ustáliť, či namietaná
Dohoda o zrážkach zo mzdy je alebo nie je platnou. Keďže zamestnávateľ navrhovateľa je povinný zo
zákona vykonávať zrážky zo mzdy napriek tomu, že Dohodu o zrážkach zo mzdy navrhovateľ považuje
za neplatnú, čo však zamestnávateľ navrhovateľa nie je oprávnený skúmať a posudzovať.



K ďalším odvolacím dôvodom odporcu je potrebné uviesť, že aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom
prípade boli splnené zákonné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia v súlade s ust. § 74
ods. 1 O.s.p. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia má všetky zákonom predpísané náležitosti,
boli v ňom opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, ako aj
uvedené podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, tiež odôvodnenie
nebezpečenstva ujmy, ktorá bezprostredne hrozí navrhovateľovi a preukázaná potreba dočasnej
úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Nedôvodnou je aj ďalšia námietka odporcu, že napadnuté
uznesenie nie je ani v prospech navrhovateľa, nakoľko nedochádza k znižovaniu jeho záväzku, ako aj
sumy, z ktorej bude musieť platiť príslušenstvo pohľadávky odvolací súd konštatuje, že takýto záver
odporcu je potrebné považovať za nesprávny. Vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa nepochybne
zasahuje do jeho majetkovej sféry, je preto nepravdepodobné, aby ďalší výkon zrážok bol v prospech
navrhovateľa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle úverovej zmluvy výška
mesačnej splátky bola dohodnutá sumou 121,85 eur, pritom odporca požadoval zrážky zo mzdy vo
výške 126,85 eur, čo vyplýva z jeho žiadosti o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 05.08.2014,
zaslanej platiteľovi mzdy navrhovateľa. Už z uvedeného vyplýva, že na základe Dohody o zrážkach zo
mzdy odporca si uplatnil vykonávanie zrážok vo vyššej sume, ako bola dohodnutá mesačná splátka
poskytnutého úveru. Už uvedená skutočnosť odôvodňuje záver o potrebe nariadenia predbežného
opatrenia podľa návrhu.

Navrhovateľ súčasne s návrhom vo veci samej podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Tento odôvodnil tým, že odporca jeho zamestnávateľa vyzval na vykonávanie zrážky zo mzdy a tieto
aj sú vykonávané. Je teda obava, že odporca naplní zásah do jeho majetku bez súdneho prieskumu
zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad únijného práva, a táto obava sa aj reálne
naplnila. Ak je Dohoda o zrážkach zo mzdy rozporná s únijným právom, je principiálne neprípustné, aby
sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút.

Nie je preto možné súhlasiť s tvrdením odporcu, že vydané predbežné opatrenie je nedôvodné,
neupravuje dočasné pomery účastníkov a oboch ich poškodzuje. Jednoznačne je možné konštatovať,
že vykonávanie zrážok zo mzdy na základe Dohody, ktorá je jednou zo zmluvných strán namietaná
ako neplatná, zasahuje do majetku navrhovateľa a preto realizácia výkonu zrážok zo mzdy nepochybne
zasahuje do jeho majetkovej sféry. Zo samotnej povahy inštitútu predbežného opatrenia vyplýva, že tento
má iba dočasný charakter, teda iba dočasne upravuje pomery účastníkov konania. Ak sa následne v
konaní vo veci samej preukáže, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný, odporca v dôsledku predbežného
opatrenia neutrpí žiadnu nenapraviteľnú ujmu.

Odvolací súd ešte uvádza, že navrhovateľovi ako spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť ochranu a
to najmä za situácie, keď existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok
zo mzdy na základe Dohody umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy totiž
umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či
tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné
zmluvné podmienky).

Aj s poukazom na znenie písomných pripomienok európskej komisie vo veci C-30/12 Valéria Marcinová/
Pohotovosť, s.r.o. je zdôraznená správnosť záveru prvostupňového súdu:

„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej
právnej úprave, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných
podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, ale
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenia za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácií zákonov a iných právnych
predpisov a právnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo



neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy“.

Z uvedeného je možné jednoznačne vyvodiť záver o tom, že navrhovateľ osvedčil potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov konania a to do skončenia konania vo veci samej.

Je potrebné poukázať aj na čl. 20 ods. 1 prvá a druhá veta, ods. 3 Ústavy SR. Podľa uvedeného je
jednoznačné, že vlastnícke právo navrhovateľa k mzde je nutné rovnako chrániť ako nároky odporcu,
čím v odvolaní namietaná proporcionalita musí byť vnímaná aj v uvedených intenciách. Uvedené platí
najmä za situácie, keď je zasahované do majetku navrhovateľa na základe právneho úkonu, ktorého
platnosť navrhovateľ namieta.

Záverom je ešte potrebné uviesť, že v ust. § 76 ods. 4 O.s.p. je upravený postup súdu, ak vyhovuje
návrhu na vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi
dôvodmi návrhu, kedy stačí, aby uvedenú skutočnosť skonštatoval v odôvodnení a ďalšie dôvody
nemusí uvádzať. Preto ak uvedené ustanovenie súd prvého stupňa využil, nemôže sa úspešne odvolateľ
domáhať zrušenia rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov postupom
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil.

Je potrebné ešte uviesť, že v zmysle ust. § 221 ods. 3 O.s.p. o odvolaní proti uzneseniu o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia odvolací súd môže rozhodnúť tak, že zruší rozhodnutie, len ak
zastavuje konanie. Nie je preto možné rozhodnúť o odvolaní tak, ako to odvolateľ navrhoval, že sa zruší
uznesenie a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.