{"guid": "158dcc4d-7ab3-4711-af03-8531a0f0b73c:96cfff50-ec9c-45db-84af-f003006ee3dc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5413200407.1", "spisova_znacka": "10CoP/57/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/57/2013 z 9. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 9. októbra 2013, sp. zn. 10CoP/57/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5413200407.1", "identifikacne_cislo": "5413200407", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2013-10-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti", "Starostlivosť o maloletých", "Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/96cfff50-ec9c-45db-84af-f003006ee3dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5413200407.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5413200407.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5413200407.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/57/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413200407
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5413200407.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľky - Ing. Q. D.
rod. W. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XX, t.č. bytom N. L., D. XXXX/X, proti odporcovi - H. D. nar.
XX.X.XXXX, bytom D. XX, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode k maloletým deťom - K. D. nar. XX.X.XXXX a R. D. nar. XX.X.XXXX, maloleté deti bytom u matky,
v konaní zastúpené opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, Námestie slobody
1, na základe odvolania otca (odporcu) proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8P/9/2013-196
zo dňa 9.4.2013 takto

r o z h o d o l :

M e n í   rozsudok okresného súdu vo výroku o určenie výživného na čas po právoplatnosti rozsudku o
rozvode na maloletú K. a na maloletého R. tak, že:

Otec je  p o v i n n ý   platiť na výživu maloletej K., nar. XX.X.XXXX sumu 130 eur mesačne a na výživu
maloletého R., nar. XX.X.XXXX sumu 110 eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode.

P o t v r d z u j e   rozsudok vo výroku o náhrade trov konania.

N e d o t ý k a   sa ďalších výrokov rozsudku.

Žiaden z účastníkov   n e m á   právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté 17.1.1998
v Dolnom Kubíne, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Dolný Kubín, vo zväzku 10, ročník
1998, na strane 7, pod poradovým číslom 2 (výrok I). Schválil   rodičovskú dohodu o úprave osobnej
starostlivosti o maloleté deti a o úprave styku na čas po rozvode manželstva tak, že ich zveril do osobnej
starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otec je oprávnený
stretávať sa s K. a R. neobmedzene (výrok II). Otcovi uložil súd povinnosť platiť na výživu mal. K. sumu
160 eur mesačne a mal. R. sumu 120 eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám ich matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode (výrok III). Vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľky na určenie výživného okresný súd zamietol (výrok IV). Žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania (výrok V).



Okresný súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že manželstvo navrhovateľky a odporcu je
trvalo a vážne rozvrátené, neplní základné funkcie upravené v § 18, 19 Zákona o rodine. Takýto stav
pretrváva bez zmeny už od 15.6.2012, odkedy účastníci spolu nežijú.

Pri úprave rodičovských práv a povinnosti k maloletej K. a R. na čas po rozvode postupoval okresný
súd podľa § 24 a 25 Zákona o rodine, pri úprave osobnej starostlivosti o deti a úprave styku otca s nimi
akceptoval dohodu rodičov.

Pri určení výživného okresný súd vychádzal z možností a schopností povinného rodiča, ako aj z
odôvodnených potrieb maloletých detí. Maloletá K. je žiačkou 7. ročníka a Boris 4. ročníka základnej
školy. Okresný súd v podrobnostiach (na strane 9 písomného vyhotovenia rozsudku) uvádza konkrétne
výdaje, ktoré matka na maloleté deti pravidelne vynaložila v súvislosti s návštevou školy, s ich
mimoškolskou aktivitou. Okresný súd vychádzal ďalej z čistého priemerného mesačného príjmu matky
dosahované za obdobie september 2012 až február 2013 v sume 682,64 eur. K uvedenému príjmu
poberá i daňový bonus 42,06 eur a prídavky na deti v sume 46,20 eur. Otec podniká ako živnostník v
predmete podnikania - umelecké kováčstvo a zámočníctvo, zemné a pomocné stavebné práce od roku
2000. Z podnikania vykazuje zisk, v daňovom priznaní za rok 2011 vykázal základ dane 3.959,94 eur
pri príjmoch 9.680 eur a výdavkoch 5.720,06 eur. V daňovom priznaní za rok 2012 vykázal základ dane
vo výške 3.802,47 eur pri príjmoch v sume 9.358 eur a výdavkoch v sume 5.555,53 eur, podľa čoho
jeho priemerný mesačný príjem je v sume 780 eur. Obrana otca o zhoršení výsledkov z podnikania v
roku 2012 oproti roku 2011 v konaní preukázané nebolo. Nepreukázal zhoršenie stavu v podnikaní ani
v priebehu aktuálne posudzovaného roku, netvrdil ani zhoršený zdravotný stav ako tomu bolo v roku
2012 keď bol práceneschopný v dôsledku operácie. Okresný súd dodal, že z dokladov predložených
matkou ,- výpisov z jej účtu v Slovenskej sporiteľni a.s. za obdobie mesiacov 01/2012 až 06/2012-, v
ktorom období otec ešte nemal založený vlastný účet a jeho príjmy z podnikania boli poukazované na
tento účet matky, bolo zistené, že jeho výsledky v podnikaní, t.j. jeho celkové príjmy, sú lepšie ako boli
oficiálne vykázané daňovým priznaním, keď za uvedené obdobie boli na účet matky vyplatené platby
súvisiace s podnikaním otca vo výške 7.283 eur, z čoho vychádza priemer 1.214 eur mesačne. Okresný
súd poznamenal, že ide o hrubý príjem, pričom výdavky súvisiace s podnikaním za rok 2012 boli v
daňovom priznaní vo výške 5.555 eur t.j. v priemere 463 eur mesačne, čo treba zohľadniť. Otcovi v
období od 16.7.2012 do 31.12.2012 boli vyplatené aj nemocenské dávky a poistné plnenia z poisťovne
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a AEGON Životná poisťovňa, a.s. vo výške 7.484,06 eur, preto jeho
priemerný mesačný príjem zodpovedá  sume 1.247 eur. Na tomto základe okresný súd prijal záver, že
pomery otca sú podstatne lepšie než sú oficiálne vykázané a je v jeho možnostiach a schopnostiach
platiť výživné na deti vo vyššej sume než 200 eur. Súd bral do úvahy aj potreby detí primeraných ich veku
a mimoškolským aktivitám (obe navštevujú krúžky, venujú sa lyžovaniu, plávaniu), zohľadnil výdavky
otca, ktorý žije v spoločnom rodinnom dome sám a hradí: poplatky a záväzky spojené s bývaním za
elektrinu a rozhlas vo výške 252,64 eur mesačne, za vodu za obdobie mesiacov 09/2011 až 04/2012 vo
výške 71,58 eur, poplatok za odpady za rok 2012 vo výške 85,09 eur, daň z nehnuteľností za rok 2012 vo
výške 41,71 eur, mesačný poplatok za internet  vo výške 13,01 eur. Súd dodal, že splácanie spoločných
záväzkov otcom čerpaných na zabezpečenie bývania v celom rozsahu bude zohľadnená v jeho prospech
pri vyporiadaní BSM po zániku manželstva. Napokon súd poukazoval na dobré vzťahy medzi otcom a
deťmi, otec sa s nimi stretáva a v čase týchto stretnutí a pobytov detí u neho, hradí výdavky na krytie
ich potrieb. Pokiaľ matka žiadala vyššie výživné, jej návrh nad sumy určeného výživného okresný súd
zamietol z dôvodu neprimeranosti k zisteným možnostiam a schopnostiam otca ako aj z dôvodu, že
matka je schopná tiež podieľať sa, okrem osobnej starostlivosti  na finančnom zabezpečovaní potrieb
detí.

Rozhodovanie o trovách konania okresný súd opiera o § 144 Občianskeho súdneho poriadku s dôrazom,
že účastníci sa náhrady trov konania voči sebe vzdali.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec (odporca) konkrétne do výroku
určenia jeho vyživovacej povinnosti na maloleté deti na čas po rozvode. Odvolanie zdôvodnil najmä tým,
že jeho hrubý príjem z podnikania za rok 2012 podľa daňového priznania podaného dňa 27.3.2013 bol
9.358 eur, čo je v priemere na mesiac 780 eur. Súvisiace výdavky spojené s podnikaním za rok 2012
boli 5.555 eur, čo je v priemere 463 eur mesačne. Jeho ročný čistý príjem z podnikania v roku 2012 bol
3.802 eur, čo je mesačne 317 eur. Jeho preukázateľné výdavky sú spojené s bývaním, hradí mesačne



elektrinu 252 eur, poplatok za internet 13 eur, ročné poplatky za komunálny odpad 85,09 eur, daň z
nehnuteľnosti 41,71 eur, poplatok za vodu 71,58 eur. V celom rozsahu spláca spoločný hypotekárny úver
v mesačných splátkach vo výške 241,97 eur a spoločný spotrebný úver 167,03 eur mesačne. Tento úver
mu ostane, bude ho naďalej sám splácať po vyporiadaní BSM, čo súd podľa neho nezobral v úvahu.
Jeho príjmy z podnikania, ktoré prišli na účet matky detí ako bezhotovostné vklady od jeho zákazníkov
a ktoré súd bral v úvahu ako jeho príjem, tie nečerpal, boli určené pre chod domácnosti a hospodárila
s nimi matka detí. Z tohto dôvodu si založil účet dňa 16.7.2012, príjmy z neho súvisiace s podnikaním
tvoria 3.050 eur a príjem za práceneschopnosť od Všeobecnej zdravotnej poisťovne 270,10 eur. Ďalšie
jeho príjmy preukázané na účte nesúvisia s pravidelným príjmom z podnikania. Ide o úrazové poistné z
plnenia poisťovne Allianz a AEGON vo výške 1.314 eur (jeho mesačné platby pre poisťovne tvoria spolu
71,83 eur) a bezhotovostné vklady, ktoré si požičal a musí ich aj vrátiť a splatiť, tie súvisia s platením
mesačných výdavkov, keďže príjmy z podnikania pravidelné nemá.

Odvolateľ mal za to, že súd skúmal len jeho príjmy, neposudzoval a nebral v úvahu všetky jeho výdaje a
pri výpočte výšky výživného na deti zobral v úvahu aj príjmy, ktoré boli jednorazové (napr. poistné plnenie
Allianz, ktoré on ani z účtu nevyberal) a aj z uvedeného je jasné, že jeho príjmy sa za posledné obdobie
znížili, čo súd poprel.  Z týchto dôvodov sa domáhal zmeny výšky výživného, v rámci tejto zmeny  určiť
povinnosť platiť výživné na maloletú K. vo výške 100 eur a na maloletého R. vo výške 80 eur mesačne.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu namietala nepravdivosť a zmätočnosť dôvodov uvádzaných
otcom detí v odvolaní. Uviedla, že výpisy z účtu mal k dispozícií i otec detí, mal teda prehľad o vkladoch,
o výdavkoch, príjmy pochádzajúce z podnikania otca poukazované na jej účet boli použité na platenie
faktúr súvisiacich s podnikaním, na platby odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne, životných
poistiek, telefónu a tiež na bežný chod domácnosti. Počas manželstva spolu s otcom detí si žiadne
peniaze nepožičali. Odvolacie tvrdenia sú účelové, zavádzajúce, snahou dosiahnuť čo možno najnižšiu
výšku vyživovacej povinnosti na maloleté deti. Sumy poistného plnenia boli vyplatené otcovi na účet v
decembri 2012, čo vyplýva i z výpisov z jeho účtov, ktoré súdu doručil. Stalo sa to však v dobe, keď
už pol roka nežili s otcom detí v spoločnej domácnosti a nemala k týmto peniazom prístup. Odporca
svojím konaním ukracuje obe deti a nie ju. Na výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté deti od
decembra 2012 neprispel, ignoruje rozhodnutie prvostupňového súdu o určení vyživovacej povinnosti.
Matka žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa pre vecnú správnosť.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu iba stručne poznamenal, že nemá nové dôkazy
a návrhy na zmenu rozhodnutia.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.),  po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v
ustanovení § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2
a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku - určenie vyživovacej povinnosti
otca na maloleté deti na čas po rozvode - zmenil podľa § 220 O.s.p. a v súvisiacom výroku o náhrade
trov prvostupňového konania potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Nedotýkal sa tých výrokov rozsudku,
ktoré odvolaním otca (odporcu) napadnuté neboli.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci skutkový stav zistil riadne,
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a aj odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodnutí (hoc v
rámci zmeneného výroku) zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa. Iný záver prijal odvolací
súd k určenej výške výživného a to z nasledovných dôvodov:

Je nepochybné, že obaja rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Uvedenú
skutočnosť nespochybnil ani otec - odvolateľ. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom trvá do
doby, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Určenie vyživovacej povinnosti rodiča na čas po rozvode
je časťou spojeného konania o úpravu rodičovských práv a povinnosti s konaním o rozvod manželstva.
Prioritne treba zvýrazniť, že vyživovacia povinnosť rodiča, ktorému deti do osobnej starostlivosti zverené
neboli, sa určia počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Tak sa stalo i v konkrétnej



prejednávanej veci. Správne uvádza okresný súd, že pri určení výživného platia dve základné kritéria:
1/ možnosti a schopnosti povinného rodiča a 2/ odôvodnené potreby maloletých detí.

V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obidve maloleté deti sú školopovinné,
navštevujú prvý stupeň základnej školy. S ich školskou dochádzkou sú spojené štandardné výdavky
(nadštandardné výdavky v konaní preukázané neboli) obdobne aj pri hodnotení ich mimoškolských
aktivít. V konaní nebolo zistené, že by náklady súvisiace s výchovou maloletých detí boli zvýšené
v dôsledku ich mimoriadnej aktivity napr. či už v oblasti športu, v oblasti kultúry.  Ďalej nebolo
preukázané v konaní, že by s ich výchovou súviseli zvýšené výdavky napr. v súvislosti so zhoršeným
zdravotným stavom. Je jednoznačné, že ich odôvodnené potreby sa nevymykajú zo štandardného rámca
materiálnej výchovy maloletých detí vo veku obdobnom. Krajský súd nepopiera tú okolnosť, že matka,
ktorej maloleté deti boli zverené do starostlivosti, s touto osobnou starostlivosťou vyvažuje prevažne
vyživovaciu povinnosť otca. Na druhej strane sú však smerodajné aj možnosti a schopnosti povinného
rodiča. Podľa názoru odvolacieho súdu príjem otca z podnikania v rozhodnom období pre určenie
výšky výživného na čas po rozvode manželstva rodičov nevykazuje nadštandardné znaky. Pokiaľ ide
o príjem otca namietaný titulom poistného plnenia, treba dodať, že poistné plnenie sa viaže výslovne k
osobe oprávneného subjektu, nejde o príjem z pracovnej činnosti. Poistné plnenie viažuce sa k osobe
oprávneného subjektu vyjadruje zmiernenie následkov konkrétnej poistnej udalosti na osobu poisteného.
Nemožno preto uzavrieť, že ide o príjem, ktorý by mal byť započítaný a zohľadnený do príjmu z pracovnej
činnosti u povinného subjektu. Vzhľadom na preukázaný príjem otca z podnikania (údaje vyplývajúce
z daňového priznania predložené pre účely súdneho konania) odvolací súd je názoru, že otec má
v možnostiach a schopnostiach  prispievať vyšším výživným než sám v odvolaní navrhuje, bolo ale
potrebné prihliadnuť na okolnosť, že otec detí svoje stretnutia s nimi má právo realizovať bez obmedzenia
čo ani s jedným z rodičov nebolo spochybnené, v rámci jednotlivých stretnutí sa otec podieľa nielen na
osobnej výchove detí, ale aj na zabezpečení ich materiálnych potrieb a preto túto okolnosť videl krajský
súd za rozhodujúcu, čo zohľadnil na strane otca. Súhrnom všetkých uvádzaných skutočností odvolací
súd za primerané a štandardné výživné považoval  na maloletú K. sumu 130 eur a maloletého R. 110
eur mesačne. Pokiaľ otec argumentoval vysokými výdajovými položkami,  netreba opomenúť, že tak,
ako otcovi vznikajú výdavky s vedením bežného života, takéto výdavky vznikajú i matke maloletých detí.

V súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania krajský súd konštatoval vecnú správnosť
rozhodnutia. Ďalších výrokov rozsudku sa odvolací súd nedotýkal, keďže neboli napadnuté odvolaním.

O trovách odvolacieho konania rozhodoval krajský súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, keďže predmetom odvolacieho
konania bola otázka starostlivosti súdu o maloleté deti (otázka výživného).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné    n i e   j e  .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8P/9/2013", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}