Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/253/2016 z 24. 10. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 24. októbra 2017, sp. zn. 7CoE/253/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4215208066.1 Krajský súd Nitra | 7CoE/253/2016 | ECLI:SK:KSNR:2017:4215208066.1 | 2017-10-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 387 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6eaae56-412f-45c0-b194-8f85c5cad330 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4215208066.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/253/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208066
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215208066.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO
CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361
368, proti povinnému: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. E. XXX, o vymoženie pohľadávky v sume
818,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k.
12Er/712/2015-26 zo dňa 05. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD. Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Kálmána Mikszatha 268, zo dňa 14.04.2015 o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp.zn. 12Er/712/2015 (EX 4042/2015). Svoje
rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1 veta
prvá, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,,Exekučný
poriadok"), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov v znení účinnom do 31.12.2014, § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 veta prvá, 5, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,
so sídlom Sienkiewiczova 4 (správne malo byť Trnavská 4 - poznámka odvolacieho súdu), Bratislava,
IČO: 35 862 882, sp.zn. IA-C/0712/0247 zo dňa 30.11.2012. Súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o
úvere č. 6535939408 zo dňa 31.7.2008, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Poštová banka,
a.s. (predchodcom oprávneného) a povinným, ako aj príslušné obchodné podmienky pre úver dostupná
pôžička a všeobecné obchodné podmienky (VOP). Uvedená zmluva o úvere v rámci ktorej bola uzavretá
i rozhodcovská doložka založila záväzkoprávny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného, ktorý
pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal
v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že záväzkový
vzťah medzi oprávneným a povinným je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné
ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Zároveň zastal názor, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky
považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. V zmluve o úvere boli zmluvné
podmienky vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čl. 3
Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spotrebiteľ mohol len
zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam vrátane VOP, a teda aj



rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku
zmluvného vzťahu. Mal za to, že takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň poukázal
na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol
zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy
súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Taktiež uviedol, že podpis na zmluve o úvere nemožno
považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej
individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto
prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich
práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie dodal, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to
je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným
titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod
na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné
zastavenie exekučného konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, alternatívne navrhol zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
Namietal, že súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je oprávnený
skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny,
ako napr. zmluvu o úvere. V danom prípade tak súd prvej inštancie nie je oprávnený vo veci konať, či
už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len
ako tzv. exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd preto nemôže znova skúmať
skutkový stav a vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O
platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená. Navyše oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol
povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona, pričom Poštová banka, a.s.
postupovala v súlade s ust. § 93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetom bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. To že ju neodmietol je podľa názoru oprávneného prejavom jeho osobnej a zmluvnej
slobody. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, k čomu sa nemal možnosť vyjadriť, čím mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Okrem toho postupom súdu prvej inštancie bol porušený princíp rovnosti
účastníkov konania, keďže bez toho, aby bol povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne
zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného. Záverom
dodal, že exekučný súd mu svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 01. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 05.05.2016, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase
účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,



Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

10. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnou
predchodkyňou oprávneného (Poštovou bankou, a.s.) a povinným bola dňa 31.07.2008 uzavretá
zmluva o úvere č. 6535939408, ktorá v bode 2.7 uvádza, že „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v
súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach.“. K zmluve
boli pripojené Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v bode 10.2.2 obsahujú rozhodcovskú doložku
týkajúcu sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri
poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o
platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore
žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa
jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania;
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa 10.2.3, Ak klient
najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s
rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.“

11. Súd prvej inštancie v exekučnom konaní správne konštatoval neplatnosť rozhodcovskej doložky z
dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech povinného. Listiny predložené právnym predchodcom oprávneného
takýto záver umožňovali. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že
rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy. Odvolací súd
sa stotožňuje s dôvodmi, ktorými súd prvej inštancie odôvodnil nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej
doložky.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na
všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom



súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú
doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Iný
záver nemožno vyvodiť ani s poukazom na znenie bodu 10.2.3. VOP „Ak klient, najneskôr pri uzavretí
Bankového obchodu alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou
nesúhlasí, má sa za to že ju prijal“, ktoré má učiniť zadosť, že klient (povinný) s rozhodcovskou doložkou
vyslovil súhlas, a teda bola právne relevantným spôsobom založená právomoc rozhodcovského súdu.
Okolnosť, že veriteľ si vymienil, že klient (spotrebiteľ) je povinný platnosť rozhodcovskej doložky
namietať pri uzavretí zmluvy resp. bankového obchodu osobitnou formou „písomne“, spotrebiteľa pri
vyjednávaní podstatne znevýhodňuje.

13. Odvolací súd tak zhodne ako súd prvej inštancie prijal záver, že predmetný exekučný titul je v
rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok
je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent
rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa. V danom prípade tak súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov
konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako celok.

14. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného
(Poštová banka a.s.) povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým
spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo
neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho
tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp.
pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej
inštancie správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka uzavretá
so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

15. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v
danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v podanom
odvolaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení
súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo
216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).