Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/5/2015 z 12. 5. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. mája 2015, sp. zn. 9Saz/5/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1015200380.2
Krajský súd Bratislava | 9Saz/5/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1015200380.2 | 2015-05-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 8 zákona č. 480/2002 Z. z., § 250q ods. 2 OSP, § 13b zákona č. 480/2002 Z. z., § 13a zákona č. 480/2002 Z. z., § 10 zákona č. 480/2002 Z. z., § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/be16b6ab-d6cd-4708-925a-3f2ff606d371
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1015200380.2

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/5/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200380
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200380.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
P. R. I., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Palestínskeho štátu, bez dokladu totožnosti,
ID osoby: XXXXXX, posledný trvalý pobyt v zahraničí U. C., U. Č. Q. V., H. F. XX, Z. E., Z..Č..
P. Z. E., zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti
odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom
prostriedku navrhovateľa zo dňa 6.3.2015 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-368-15/PO-Ž-2014 zo
dňa 11.2.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-368-15/PO-Ž-2014  zo dňa 11.2.2015
p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi  n e p r i z n á v a  právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-368-15/PO-Ž-2014 zo dňa 11.2.2015 odporca v zmysle § 12 ods.
1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovu
žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že navrhovateľom
prezentované dôvody jeho žiadosti o azyl sú dôvodmi, ktoré sú inými ako sú dôvody uvedené v ust. § 8,
§ 10, § 13a, resp. 13b zákona o azyle.  Okrem toho odporca uviedol, že bezpečnostná situácia v krajine
pôvodu ako aj v Turecku, kde mal navrhovateľ posledný trvalý pobyt, je na štandardnej bezpečnostnej
úrovni a teda navrhovateľ nemusí mať žiadne obavy týkajúce sa návratu do týchto krajín.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh
zo dňa 6.3.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodu ustanoveného v § 250j ods. 2 písm. c)
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa názoru navrhovateľa
odporca vo svojom rozhodnutí nedostatočne posúdil skutkový stav veci, pretože nedostatočne skúmal
bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu, on sám má za to, že Palestínsky štát (ďalej len „Palestína“) nie
je bezpečnou krajinou. Na záver podotkol, že v krajine pôvodu ani v krajine posledného pobytu už nemá
žiadne rodinné a ani iné väzby, preto by jeho prípadný návrat bol životu ohrozujúci.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 8.4.2015 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu
potvrdiť. Zdôraznil, že navrhovateľ v priebehu azylového konania svoju žiadosť odôvodňoval inými
skutočnosťami ako sú uvedené v ust. § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle. Dodal, že navrhovateľ v
priebehu administratívneho konania ani nespomenul, že by mal obavy z návratu do krajiny pôvodu pre
reálnu hrozbu vážneho bezprávia tak, ako to ustanovuje § 2 písm. f) zákona o azyle.
Súd prejednal a rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania
(§ 250f O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd   (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o
azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky) a po riadnom



preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu -
opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p.  dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne však preskúmal azylový spis ČAS: MU-368/
PO-Ž-2014, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ dňa 14.12.2014 požiadal o udelenie azylu z dôvodu
obáv o svoj život, chce v Slovenskej republike (ďalej aj ako „Slovensko“) žiť a pracovať. V ten istý deň
vypovedal, že mu z určitých dôvodov hrozí nejaký trest za to, že ušiel z krajiny a že sa obáva vojny.
Pri podaní vysvetlenia pred úradom hraničnej a cudzineckej polície (ďalej len „polícia“) uviedol, že z
krajiny pôvodu odcestoval v roku 2004 do Istanbulu v Turecku, kde žil a pracoval až do októbra 2014,
po odchode bola jeho cieľovou krajinou Nemecká spolková republika (ďalej len „Nemecko“). V priebehu
vstupného pohovoru pred odporcom dňa 8.1.2015 sa niektoré tvrdenia navrhovateľa nezhodovali s jeho
vyhláseniami prezentovanými pred políciou, naďalej však uvádzal, že cieľovou krajinou boli pri jeho
vycestovaní z Turecka štáty, kde by mohol pracovať, pôvodne nechcel požiadať o azyl v žiadnej krajine,
chcel iba zarábať peniaze a mať sa lepšie ako doteraz. Takisto zhodne uviedol, že nikdy nebol trestne
stíhaný, nemal problémy s políciou, armádou či inými zložkami štátu a ani nebol členom žiadnej politickej
strany alebo hnutia. Na otázku odporcu, či mal niekedy nejaké problémy, ktoré by mu znemožňovali
bývať v Palestíne alebo v iných krajinách v ktorých sa zdržiaval jasne odpovedal, že by mu nemalo
nič hroziť, že Palestínu opustil ako veľmi malý a v ostatných krajinách žiadne problémy nemal, okrem
administratívneho vyhostenia z Helénskej republiky. V azylovom spise sa nachádza aj správa odboru
dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu navrhovateľa, t.j. v
Palestíne a v Turecku, v ktorom navrhovateľ žil posledných 10 rokov. Podľa predmetnej správy je dohoda
o prímerí dosiahnutá medzi Izraelom a palestínskymi ozbrojenými skupinami dňa 26.8.2014 v Palestíne
až na ojedinelé incidenty dodržiavaná. Pokiaľ ide o Turecko (ktoré nie je krajinou pôvodu navrhovateľa),
podľa predmetnej správy existuje vysoké riziko pre bezpečnosť len v oblastiach v blízkosti hraníc so
Sýriou, Iránom a Irakom a v provincii Tunceli.
Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť               o udelenie azylu
ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť                o udelenie azylu inými
skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.
Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,
ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania         z rasových, národnostných
alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k
určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.
slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18
rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.
Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody
domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho
bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,
slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca,  ktorým sa poskytla doplnková ochrana.
Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím je 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2.
mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že navrhovateľom udávaná námietka
nedostatočného zistenia skutkového stavu veci nie je dôvodná a že odporca vo veci rozhodol správne
a v súlade so zákonom.

Odporca v napadnutom rozhodnutí rozhodol tak, že zamietol navrhovateľovu žiadosť o azyl ako zjavne
neopodstatnenú s poukazom na ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Tento typ rozhodnutia je
vo svojej podstate rozhodnutím procesným, ktorým sa nerozhoduje vo veci samej, ale ktorým sa rieši
iba otázka, či podaná žiadosť o azyl spĺňa predpoklady pre jej posúdenie v jej merite. Konkrétne, či
podaná žiadosť je takou, v ktorej žiadateľ o azyl (navrhovateľ) na jej odôvodnenie prezentoval niektorý
z dôvodov uvedený v ust. § 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Vzhľadom k uvedenému ani nie je potrebné
(ak odporca dospel k názoru, že dôvody podanej žiadosti o azyl sú inými ako tie, ktoré sú uvedené



v ust. § 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle), aby odporca vyhodnocoval napr. bezpečnostnú situáciu v
krajine pôvodu žiadateľa o azyl. Pre rozhodnutie podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle je
podstatným vyhodnotenie obsahu podaného vyhlásenia, resp. vykonaného pohovoru. V prejednávanej
veci obsah vstupného pohovoru dal odporcovi dostatok informácií, potrebných pre posúdenie, či dôvody
prezentované navrhovateľom sú svojím obsahom dôvodmi, ktoré možno či nemožno subsumovať pod
dôvody § 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že odporca zákonným
postupom uskutočnil s navrhovateľom vstupný pohovor v priebehu ktorého navrhovateľ dostatočným
spôsobom objasnil dôvody svojej žiadosti o azyl.
Je nepochybnou skutočnosťou, že možnosť práce, zárobku a lepšieho života na Slovensku, čím
navrhovateľ vo vstupnom pohovore pred odporcom odôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu, nie
sú dôvodmi, ktoré by boli uvedené v ust. § 8, § 10, § 13a, resp. § 13b zákona o azyle. Ide o
dôvody osobného, resp. ekonomického charakteru, ktoré s poukazom na cit. ust. § 12 ods. 1 písm. a)
zákona o azyle majú priamo zo zákona za následok zamietnutie navrhovateľovej žiadosti ako zjavne
neopodstatnenej. Sám navrhovateľ v priebehu azylového konania výslovne uviedol, že keby nebol
zadržaný na území Slovenskej republiky, nikdy by o azyl nepožiadal. Ak teda odporca postupoval v
zmysle tohto zákonného ustanovenia, jeho rozhodnutie je správne, vydané na základe dostatočne
zisteného stavu veci a teda v súlade so zákonom.
Dôvody žiadosti o udelenie azylu uvedené vo vyhlásení zo dňa 14.12.2014 (t.j. „obava o svoj život,
chcem tu žiť a pracovať“) sú všeobecnými a nejednoznačnými, zaznamenanými tak, ako ich navrhovateľ
prezentoval. Takisto jeho vyjadrenie prednesené pred políciou v ten istý deň (že v prípade jeho návratu
do krajiny mu hrozí  „nejaký trest“) nenesie znaky perzekúcie (§ 8 zákona o azyle) a ani vážneho
bezprávia    (§ 2 písm. f/ zákona o azyle). Navrhovateľ okrem toho tieto vyhlásenia v priebehu vstupného
pohovoru pred odporcom nielenže ďalej nerozviedol, ale už sa na ne ani žiadnym spôsobom v konaní o
podanej žiadosti o azyl neodvolával. Práve na pohovore pred odporcom (resp. v konaní pred odporcom)
mal navrhovateľ možnosť objasniť svoje neurčité vyhlásenia. Na jasnú otázku odporcu ohľadom dôvodov
žiadosti o udelenie azylu však navrhovateľ jasne odpovedal, že týmito sú práca a šanca na lepší život,
čo potvrdil aj kladnou odpoveďou na doplňujúcu otázku odporcu, či sú to všetky dôvody pre ktoré sa
rozhodol požiadať o azyl. Takisto sám uviedol, že v krajine pôvodu a ani v krajinách, v ktorých sa
zdržiaval, nemal žiadne problémy, dokonca vyhlásil, že ak by ho neboli chytili, o azyl by nikdy nepožiadal.
Záver odporcu o tom, že dôvody žiadosti o udelenie azylu sú ekonomického a osobného charakteru teda
majú, vychádzajúc z uvedeného, oporu vo vykonanom dokazovaní. Nemožno ich subsumovať pod ust.
§ 8    a § 13a zákona o azyle, pretože tieto sú diametrálne odlišnými od predpokladov vymedzených v
cit. ustanoveniach. Z vykonaného dokazovania je zjavné, že navrhovateľ neodôvodnil svoju žiadosť o
azyl žiadnymi obavami z prenasledovania z dôvodu jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosťou k
určitej sociálnej skupine či zastávaním politických názorov (§ 8 zákona o azyle). Podobne neodôvodnil
svoju žiadosť ani uložením či výkonom trestu smrti, neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním alebo
trestom a ani vážnym a individuálnym ohrozením života alebo nedotknuteľnosti svojej osoby z dôvodu
svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu (§ 13a zákona
o azyle). Podobne nežiadal o azyl z dôvodu zlúčenia s rodinou azylanta či osoby, ktorej bola poskytnutá
doplnková ochrana (§ 10, § 13b zákona o azyle). Ak teda odporca správne a v súlade so zákonom
vyhodnotil dôvody navrhovateľovej žiadosti o azyl ako také, ktoré nie je možné subsumovať pod ust. §
8, 10, 13a, 13b zákona o azyle, jeho rozhodnutie je správne a je v súlade so zákonom.
Súd iba poznamenáva, že v zmysle zákona o azyle azylové konanie začína podaním vyhlásenia (§ 3
zákona o azyle) a preto relevantnými skutočnosťami (aj z pohľadu rozhodovacej praxe súdov Slovenskej
republiky) pre posúdenie podanej žiadosti o azyl sú skutočnosti prezentované v priebehu samotného
azylového konania.

Pokiaľ navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku poukázal na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v
krajine jeho pôvodu, takýto jeho postup sa javí nadbytočným, pretože odporca napadnutým rozhodnutím
iba skonštatoval, že dôvody prezentované navrhovateľom sú inými ako tie, ktoré sú uvedené v ust.
§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle. Posúdenie prípadnej nepriaznivej bezpečnostnej situácie by bolo
rozhodujúcim v ev. vyhosťovacom konaní, ktoré však nespadá do právomoci odporcu.
Námietka navrhovateľa, podľa ktorej v krajine pôvodu a v krajine posledného pobytu už nemá žiadne
rodinné a ani iné väzby a preto by jeho prípadný návrat bol životu ohrozujúci, nemá žiadne logické
opodstatnenie vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia.
Pretože v konaní pred odporcom navrhovateľom udané dôvody jeho žiadosti o azyl nie sú dôvodmi,
ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov vymedzených v ust. § 8, § 10, § 13a a §13b



zákona o azyle, pričom žiadna z námietok navrhovateľa nebola dôvodná, súd napadnuté rozhodnutie
odporcu potvrdil ako správne a zákonné.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania.
Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od
platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov             a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným       v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci  (§ 205 ods. 2 O.s.p).