{"guid": "158609f4-78aa-42d8-9a20-ad8015bba726:abbe9038-a286-4278-8fdd-48aa1edf7411", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3113221213.1", "spisova_znacka": "19Co/492/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/492/2015 z 29. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 29. októbra 2015, sp. zn. 19Co/492/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3113221213.1", "identifikacne_cislo": "3113221213", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2015-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218", "nazov": "§ 218 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/abbe9038-a286-4278-8fdd-48aa1edf7411", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3113221213.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3113221213.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3113221213.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 19Co/492/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3113221213\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113221213.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa J., zastúpeného Z. proti odporkyni D., za účasti\nvedľajšieho účastníka na strane odporkyne F., zastúpeného advokátom N., o zaplatenie 1.447,60 Eur\ns príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti rozsudku Okresného\nsúdu Trenčín zo dňa 13. januára 2015, č.k. 27C/152/2013-141, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti výroku rozsudku okresného súdu vo veci\nsamej    o d m i e t a .\n\nRozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania       m e n í    tak, že odporkyňa a vedľajší\núčastník na strane odporkyne sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov\nkonania spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku  vo výške 86,50 Eur a v trovách právneho\nzastúpenia 660,49 Eur, do troch dní                 od právoplatnosti rozsudku, k rukám zástupcu navrhovateľa.\n\nVedľajší účastník je     p o v i n n ý   zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu\nv trovách právneho zastúpenia vo výške 87,32 Eur, k rukám zástupcu navrhovateľa, do troch dní.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd svojím rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.510,58 Eur\ns 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.447,60 Eur                         od 07.08.2012\ndo zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyni a vedľajšiemu  účastníkovi na\nstrane odporkyne  uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade\nzaplateného súdneho poplatku 86,50 Eur                       a v trovách právneho zastúpenia 660,49\nEur tak, že plnením jedného z nich zanikne v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhého z nich, do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania\nmal okresný súd za preukázané, že dňa 06.06.2007 bola medzi spoločnosťou G. ako veriteľom (ďalej\nlen „veriteľ“) a odporkyňou ako dlžníčkou uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na\nktorej základe jej veriteľ poskytol úver 1.659,69 Eur/50.000,- Sk, ktorý sa zaviazala splatiť v pravidelných\nmesačných splátkach po 30,80 Eur/928,- Sk vždy k 10. dňu v mesiaci. Poplatok za poskytnutie úveru\n33,19 Eur/1.000,- Sk bol splatný v deň podpisu zmluvy. Prvá splátka bola stanovená na deň 10.07.2007\na posledná na deň 10.07.2014. Výška úrokovej sadzby bola premenlivá, ku dňu podpisu zmluvy 11,75 %\nročne, poplatok za správu úveru bol 1,99 Eur/60,- Sk mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov bola\n15,88 %. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli aj Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých v bode\n7.6.1 je dojednané oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere,\nokrem iného v prípade, že je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá\nviac ako 10 dní, alebo je v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10\ndní.  Výzvou zo dňa 27.05.2009 vyzvala banka odporkyňu na riadne plnenie dlhu zo zmluvy                   o\nsplátkovom úvere č. XXXXXXXXX s tým, že ku dňu 30.04.2009 bola v omeškaní s plnením sumy 157,47\nEur. Zároveň odporkyňu upozornila, že v prípade neuhradenia sumy v lehote              10 dní od doručenia\nvýzvy banka pristúpi k zvereniu vymáhania pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe, ktorá ju bude\n\nnásledne kontaktovať. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012 bola pohľadávka\nvoči odporkyni postúpená postupcom - G. na postupníka - navrhovateľa, ktorá skutočnosť bola odporkyni\noznámená listom zo dňa 18.07.2012. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok  predstavoval\nzostatok pohľadávky odporkyne  ku dňu postúpenia sumu 2.815,62 Eur, z toho istina 2.330,92 Eur, úroky\n245,69 Eur, úroky z omeškania 203,13 Eur. Právny nástupca veriteľa - navrhovateľ využil z toho dôvodu\nsvoje oprávnenie požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok ku dňu 18.07.2012,\na to výzvou zo dňa 18.07.2012. Výzvou vyzval odporkyňu na plnenie dlhu najneskôr do 28.07.2012. Na\nzáklade vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd za to,\nže medzi  právnym predchodcom navrhovateľa (ako veriteľom) a odporkyňou (ako dlžníčkou) vznikla\nzmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka -  dvojstranný záväzkovo-právny vzťah,\npodľa ktorého právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla  povinnosť poskytnúť menovanej úver a\nodporkyni  povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po\nprávnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy              o úvere podľa § 497 Obchodného\nzákonníka. Odporkyňa akceptovala  jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mala\npovinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak,\nako sa k tomu zmluvou zaviazali. Okresný súd  zmluvu o splátkovom úvere  vyhodnotil ako  typovú\nspotrebiteľskú zmluvu                v zmysle § 2 písm. b) a § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane\nspotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Poukázal na ust. § 54 ods. 1 prvá veta\nObčianskeho zákonníka, ktoré  prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka                 na práva\na povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia\nObchodného zákonníka. Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam,\nkde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce                          z Občianskeho zákonníka. Z tohto\ndôvodu okresný  súd na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka\no premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a zabezpečujú jeho\nochranu. Podľa tvrdenia samotného navrhovateľa, ktoré je v súlade s výpisom z bankových kníh jeho\nprávneho predchodcu, ktoré tvoria  prílohu č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012,\npredčasnú splatnosť celého úveru vyhlásil až navrhovateľ, a to dňom 18.07.2012. V konaní pritom\nnebol zistený opak. Navrhovateľ potom mohol svoj nárok na zaplatenie celého zvyšku úveru na súde\nuplatniť prvýkrát dňa 19.07.2012. Navrhovateľ uplatnil tvrdené právo na súde dňa 19.08.2013, teda v\nrámci plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Okrem toho navrhovateľ opakovane zdôraznil, že\npredmetom konania je len jeho nárok na zaplatenie splátok úveru splatných odo dňa 10.09.2010 do dňa\n10.07.2014, t. j. opäť splátok splatných               v rámci  plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej\ndoby, počítanej dokonca pre každú splátku osobitne. Okresný súd konštatoval, že právo navrhovateľa na\nzaplatenie žalovanej čiastky nie je premlčané a zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky náležitosti,\nstanovené v § 4             ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom\nku dňu vzniku zmluvného vzťahu konštatoval, že navrhovateľ sa od odporkyne domáha len toho, na čo\nmá vo vzťahu k nej právo a jeho nárok posúdil ako dôvodný v celom rozsahu. Na základe uvedeného\nokresný súd rozhodol tak, že odporkyňu zaviazal na zaplatenie sumy spolu 1.510,58 Eur (1 447,60 Eur +\n62,98 Eur) s 8,75 % ročným úrokom  z omeškania zo sumy 1.447,60 Eur od 07.08.2012 do zaplatenia a\ntrov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 1 písm. a),\nb), § 23 ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb., § 52, § 54 ods. 1, 2,§ 524 ods. 1, § 525 ods. 1, 2 Občianskeho\nzákonníka, § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 2 písm. a), písm. b), § 4 ods. 2 zákona č.\n258/2001 Z. z.,              § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., § 142 ods. 1 O.s.p.\n\nProti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu\nprvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne. Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého\nrozsudku, predovšetkým s posúdením otázky výkladu ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o\nbankách a následný záver súdu, podľa ktorého je predmetom postúpenia existujúca pohľadávka a\ncesia zo dňa 28.06.2012 platná, považuje              za nesprávny. Za významné v danej veci\npovažoval, že právnym titulom uplatňovaného nároku navrhovateľa je pohľadávka z pôvodne bankového\núveru. Navrhovateľ nepreukázal písomnú výzvu banky (právneho predchodcu navrhovateľa), ktorá\nmala byť klientovi banky doručená, a podľa ktorej by mal byť klient v kvalifikovanom omeškaní. Až\npo preukázaní, že klientovi banky bola takáto výzva zo strany banky doručená, prichádza do úvahy\npostúpenie bankovej pohľadávky, zodpovedajúcej omeškanému záväzku inej osobe, ktorá nie je bankou.\nVytýkal súdu prvého stupňa, že žiadnym spôsobom neskúmal, či výzva banky zo dňa 27.05.2009 bola\nriadnym spôsobom doručená odporkyni. Z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách mal za to, že „nesplácaný\ndlh“ nemôže znamenať nič iné, než nesplatenú zročnú splátku úveru, prípadne dlh z celého úveru,\nktorý sa stal zročným po vyhlásení mimoriadnej splatnosti celkového úveru bankou. Pravidlá formálnej\n\nlogiky nepripúšťajú záver, aby doposiaľ nezročné splátky úveru prestavovali „nesplácaný dlh“. Pokiaľ\nby bola prijatá argumentácia, že banka môže postúpiť aj nesplatnú časť pohľadávky, potom by bolo\nmožné pri kvalifikovanom omeškaní, hoci i s jednou splátkou bankového úveru, postúpiť nebankovej\ninštitúcii                     bez vyhlásenia predčasnej splatnosti celý bankový úver, čo je stav nepredstaviteľný,\npretože klient banky si ďalšie splátky bankového úveru riadne plnil v lehotách splatnosti, a tým vlastne\nbankový úver by mohla aj niekoľko rokov spravovať nebanková inštitúcia                       bez bankového\npovolenia. Takýto výklad ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách považoval                  za neprípustný a\nnesprávny. Z tohto dôvodu považuje postúpenie pohľadávky banky                     na navrhovateľa za\nneplatné a v dôsledku toho nie je navrhovateľ v konaní aktívne vecne legitimovaný. Za nezákonné a\nnespravodlivé považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, keď odporkyňu spoločne\ns ním zaviazal navrhovateľovi zaplatiť náhradu trov konania vo výške 746,99 Eur. Uviedol, že združenie\nako právnická osoba, zameraná               na ochranu spotrebiteľov, vstúpilo legitímne, v súlade s ust. §\n93 ods. 2, ods. 3 O.s.p. z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii\nvedľajšieho účastníka na strane odporkyne - spotrebiteľa za účelom ochrany práv spotrebiteľa a s týmto\ncieľom v konaní vzniesol námietku premlčania a namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa.\nSúd prvého stupňa jeho argumentáciu neakceptoval, čo však nič nemení                  na situácii, že\nako občianske združenie aktívne vystupoval na ochranu spotrebiteľa s cieľom dosiahnuť ochranu jeho\npráv. Má za to, že súd túto skutočnosť mal vyhodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle §\n150 ods. 1 O.s.p. a vedľajšieho účastníka nemal zaviazať na náhradu trov konania navrhovateľa, aj keď\nv konaní vystupoval na strane neúspešného účastníka. Ust. § 150 ods. 1 slúži práve k riešeniu takejto\nsituácie, kedy je nespravodlivé, aby ten, kto síce nebol v konaní úspešný, bol povinný nahradiť trovy\nkonania úspešnému  účastníkovi. V prípade iného názoru by takýto postup súdu odradil vedľajšieho\núčastníka, aby vstupoval na podporu toho - ktorého účastníka do konania. Z týchto dôvodov, pre prípad,\nže by sa odvolací súd nezaoberal rozhodnutím vo veci samej, navrhol, aby napadnutý výrok rozsudku\no trovách konania zmenil tak, že k náhrade trov konania navrhovateľa zaviaže iba odporkyňu. Za toto\npodanie si náhradu trov konania neuplatnil.\n\nNavrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolanie\nvedľajšieho účastníka na strane odporkyne podľa § 218 ods. 1              písm. b) O.s.p. odmietol,\nalebo, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie preskúmal a v zmysle ust. § 219 O.s.p. ho potvrdil.\nUplatnil si náhradu trov odvolacieho konania                   vo výške 95,71 Eur. Poukázal na znenie ust.\n§ 93 ods. 6 O.s.p., podľa ktorého bez súhlasu hlavného účastníka vedľajší účastník nie je oprávnený\npodať odvolanie. Vedľajší účastník            na strane odporkyne takýto súhlas k podanému odvolaniu\nnepredložil, a preto zastáva názor, že nesplnil podmienky uvedené v citovanom zákonnom ustanovení.\nTento nedostatok nie je možné zhojiť ani výzvou zo strany súdu, adresovanou odporcovi na vyjadrenie\nsúhlasu s podaným odvolaním, a to najmä vzhľadom na zrejmý úmysel zákonodarcu, aby každý úkon\nvedľajšieho účastníka obsahoval aj súhlas hlavného účastníka. Mal za to, že je potrebné zohľadniť i vôľu\nhlavného účastníka, ktorý nemá záujem pokračovať v spore.\n\nSúd prvého stupňa podaním zo dňa 06.03.2015 vyzval odporkyňu, aby sa k odvolaniu vedľajšieho\núčastníka na jej strane vyjadrila a súčasne bola vyzvaná, aby súdu v lehote 10 dní odo dňa doručenia\nvýzvy oznámila, či súhlasí s podaným odvolaním vedľajšieho účastníka. Odporkyňa výzvu súdu prevzala\ndňa 19.03.2015, k podanému odvolaniu vedľajším účastníkom sa písomne nevyjadrila.\nSkôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku                 vo veci\nsamej, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonnej lehote, či bolo podané oprávnenou osobou, či je\nodvolanie prípustné, a či spĺňa náležitosti uvedené v § 205 ods. 1, 2 O.s.p.\n\nPodľa ust. § 201 O.s.p.  účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to\nzákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom\na vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.\n\nPodľa § 93 ods. 1  O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť\nkonania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde                   o konanie o rozvod,\nneplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.\n\nPodľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť\nkonania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.\n\nUstanovenie § 201 veta druhá O.s.p. zdôrazňuje samostatnosť (nezávislosť na vôli                    a\núkonoch niekoho iného) procesného oprávnenia vedľajšieho účastníka podať odvolanie                v\ntých veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom\na vedľajším účastníkom. Uvedené ustanovenie v spojení s § 93 O.s.p. nemožno však vykladať tak, že\nvedľajší účastník má právo podať odvolanie iba vtedy, ak                   z právneho predpisu vyplýva\nurčitý spôsob vyrovnania jeho vzťahu s účastníkom konania. Rozhodovacia prax súdov zastáva názor,\nže legitimácia vedľajšieho účastníka na odvolanie je vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný\núčastník nevzdal práva podať tento opravný prostriedok, alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka\nnevyjadril nesúhlas. Ak podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník,\nmusí sa súd vždy zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník podporovaný\nvedľajším účastníkom. Ak sa podporovaný účastník odvolania nevzdal, je súd v prípade, že odvolanie\npodal len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním podporovaného účastníka na vyjadrenie, či dáva k\ntomuto odvolaniu súhlas. Ak účastník  takýto súhlas vedľajšiemu účastníkovi neudelí, ako je to aj v tomto\nprípade, je odvolanie vedľajšieho účastníka neúčinné, čo má za následok, že odvolací súd odmietne jeho\nodvolanie ako podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená. Totožný záver konštatuje  Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 05.02.2013, sp. zn. 3Cdo/188/2012.\n\nPodľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na\nodvolanie nie je oprávnený.\n\nPre absenciu súhlasu odporkyne s odvolaním vedľajšieho účastníka, vystupujúceho              na jej\nstrane, rozhodol krajský súd tak, že v uvedenej procesnej situácii odvolanie vedľajšieho účastníka voči\nvýroku rozsudku vo veci samej odmietol podľa citovaného ust. § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. ako odvolanie\npodané neoprávnenou osobou.\n\nVo výroku napadnutého rozsudku o náhrade trov konania bola uložená povinnosť priamo vedľajšiemu\núčastníkovi, preto v tejto časti súhlas odporkyne s odvolaním nebol potrebný a výrok o náhrade trov\nkonania v napadnutom rozsudku krajský súd vecne preskúmal. Zistil, že v tejto napadnutej časti je\npotrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne\nsprávny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého\nmožno v tejto veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.\n\nPosúdenie správnosti rozhodnutia okresného súdu v rozsahu vymedzenom odvolaním vedľajšieho\núčastníka spočívalo na právnom posúdení otázky, či vzniká povinnosť nahradiť trovy konania\nnavrhovateľa aj vedľajšiemu účastníkovi podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., podporujúceho v konaní\nneúspešnú odporkyňu, či je takáto povinnosť solidárna                             s odporkyňou,  a či sa takáto\npovinnosť vzťahuje aj na trovy, ktoré navrhovateľ vynaložil                v štádiu konania, kedy vedľajší\núčastník v konaní ešte nevystupoval, prípadne na časť konania, do ktorej vedľajší účastník nevstúpil.\n\nSo zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu účastníka - spotrebiteľa (ust.\n§ 93 ods. 2 O.s.p.) nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade\ntrov konania (ust. § 142 - § 150 O.s.p), ktorá by na nový inštitút reagovala. Súčasne ani samotná\nprávna úprava uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Nie je tak daný\nžiaden zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho\núčastníctva podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá zaväzovala k náhrade trov aj vedľajšieho účastníka, a to\nsolidárne s účastníkom, ktorého podporoval. Záver, že povinnosť nahradiť trovy konania v stanovených\nprípadoch ťaží aj vedľajšieho účastníka, vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. veta prvá a druhá,\npodľa ktorých má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba\nsám za seba. Pokiaľ teda O.s.p. nevyhradzuje práva a povinnosti v konaní iba niektorému z účastníkov,\nteda výslovne navrhovateľovi (napr. dispozícia s návrhom) alebo odporcovi (napr. súhlas so späťvzatím),\nje potrebné všetky ostatné práva a povinnosti, dané Občianskym súdnym poriadkom všeobecne\núčastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti vedľajšieho účastníka. Ustanovenia § 142\nO.s.p., použité aj v danom prípade, neviažu povinnosť nahradiť trovy konania výslovne na navrhovateľa\nči odporcu, ale vo všeobecnosti na účastníka. V prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 142\nO.s.p., je tak daná povinnosť nahradiť trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi.\n\nJe teda zrejmé, že pokiaľ vedľajší účastník vystupuje na strane účastníka, u ktorého je daná povinnosť\nnahradiť trovy konania podľa ustanovení § 142 O.s.p., je takáto povinnosť daná i na strane vedľajšieho\n\núčastníka, a to bez ohľadu na to, či sa vznik nahradzovaných trov časovo kryje s jeho účasťou\nv konaní. Čo sa týka formy takéhoto spoločného záväzku, je potrebné vychádzať z jedného zo\nzákladných princípov náhrady trov konania, a to princípu zodpovednosti za výsledok konania. Plnej\nzodpovednosti neúspešnej strany za výsledok konania potom zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré\nzaviaže účastníka a vedľajšieho účastníka na jeho strane k solidárnej povinnosti. Pri akejkoľvek inej\nforme by bolo zhoršené veriteľské postavenie účastníka, oprávneného na náhradu trov konania, čo by\nna neho prenášalo časť zodpovednosti za výsledok konania. Pre takéto zhoršenie by preto museli byť\ndané dôvody na jeho strane.\n\nZ týchto dôvodov  krajský súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu  vo výroku               o náhrade\ntrov konania v súlade s vyššie uvedenými závermi zmenil tak, že odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi\nna strane odporkyne uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania solidárne . Výška\ntrov konania nebola odvolaním vedľajšieho účastníka na strane odporkyne spochybnená, odvolací súd\nvyčíslené trovy súdom prvého stupňa preskúmal, ich výpočet považuje za správny .\n\nPokiaľ sa vedľajší účastník na strane odporkyne domáhal aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., odvolací\nsúd dodáva, že aplikácia tohto ustanovenia, ktoré umožňuje súdu výnimočne náhradu trov konania\ncelkom alebo sčasti nepriznať, ak sú pre to dané dôvody osobitného zreteľa,  predpokladá splnenie\npodmienok pre použitie citovaného ustanovenia, ktoré v danom prípade splnené neboli. Zo slovného\nznenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť,\naby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych\nprípadov a slúži k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona.\n\nVýnimočnosť z hľadiska aplikácie citovaného zákonného ustanovenia nemožno v danej veci vidieť v\nokolnostiach veci, ani v pomeroch na strane vedľajšieho účastníka                na strane odporkyne. Vedľajší\núčastník na strane odporkyne videl okolnosti hodné osobitného zreteľa v okolnostiach danej veci, pričom\npoukazoval  na skutočnosť, že do konania vstúpil  za účelom ochrany práv spotrebiteľa - odporkyne,\nvzniesol námietku premlčania a namietal nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa v konaní, čo súd\nneakceptoval. To však nič nemení na situácii, že aktívne vystupoval na ochranu spotrebiteľa s cieľom\ndosiahnuť ochranu jeho práv.  Odvolací súd sa s jeho názorom nestotožnil. Za významnú v danej veci\npovažoval tú skutočnosť, že odporkyňa i vedľajší účastník na jej strane boli v konaní neúspešní, súd\nnámietky vedľajšieho účastníka v konaní vo veci samej nepovažoval za dôvodné, dôsledne sa s nimi\nvysporiadal a návrhu navrhovateľa vyhovel. Skutočnosť, že vedľajší účastník na strane odporkyne mienil\nhájiť práva odporkyne ako spotrebiteľa  a úspešný nebol, nie je okolnosťou danej veci hodnou osobitného\nzreteľa, pre ktorú by mal súd pristúpiť k aplikácii ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na uvedené odvolací\nsúd dospel k záveru, že neboli splnené v danej veci predpoklady pre aplikáciu citovaného zákonného\nustanovenia.\n\nZ týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania\nzmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.\n\nO trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté  podľa § 224 ods. 1, § 146 ods. 2 veta prvá a §\n151 ods. 1 O.s.p. Odmietnutie odvolania sa svojimi účinkami rovná zastaveniu odvolacieho konania.\nZ tohto dôvodu odvolací súd analogicky podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. uložil vedľajšiemu\núčastníkovi, ktorý podaním odvolania bez súhlasu odporkyne zavinil, že odvolanie bolo odmietnuté,\npovinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania predstavujú\ntrovy právneho zastúpenia  navrhovateľa, a to  za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1\npísm. c), § 16 ods. 3 a § 18           ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb - písomné vyjadrenia k odvolaniu vedľajšieho účastníka (vychádzajúc\nz hodnoty odvolacieho konania 1.447,60 Eur) vo výške 71,37 Eur + režijný paušál 8,39 Eur, spolu 79,76\nEur + 20 % DPH 15,95 Eur, všetko spolu 87,32 Eur.\n\nRozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27C/152/2013", "guid": "a8c328ff-1e54-4bec-bfd3-11fdb4f73b4a:4fb14bbc-fe7d-4f1c-b8a8-a1da2195f071", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}