Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/12/2019 z 6. 2. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 6. februára 2019, sp. zn. 3Co/12/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8718204475.1 Krajský súd Prešov | 3Co/12/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8718204475.1 | 2019-02-06 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6d20fef-9ed0-4225-b07c-02d47078428f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8718204475.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/12/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718204475
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718204475.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: N. U., S.. XX.XX.XXXX, M. Q., N.
XXXX/X, zast. Inštitút spotrebiteľa, o. z. so sídlom Bratislava - Staré mesto, Mišíkova 1109/5, IČO: 42
415 012 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Poprad zo dňa 19. 09. 2018, č. k. 10Csp/39/2018-24 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, o ktorých
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné
opatrenie v znení, cit.:

„I. Odporca je p o v i n n ý zdržať sa voči navrhovateľovi vykonávania telefonických žiadostí a žiadostí
formou SMS správ pri vymáhaní dlhu, ktorý bol predmetom uznesenia č. k. 21Er/397/2015 - 14 zo dňa
23.9.2015 vedeného na Okresnom súde Humenné spolu s uznesením sp. zn. 8CoE/127/2016 - 30 zo
dňa 6.2.2017 vydaného Krajským súdom v Prešove.

II. Navrhovateľ má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých bude rozhodnuté súdom po právoplatnosti tohto uznesenia“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1,
§ 329 ods. 1, § 333, § 334 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia uložením
povinnosti, aby sa žalovaný zdržal voči nemu vykonávania telefonických žiadosti a kontaktovania formou
sms správ. Poukázal, že Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 23. 09. 2015, č. k. 21Er/397/2015-14
v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 06. 02. 2017, č. k. 8CoE/127/2016-30 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Súdy takto rozhodli po
tom, čo vyhodnotili rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ju vyhodnotili ako
neplatnú. Následne dňa 27. 05. 2017 bol žalobcovi doručený list od žalovaného, kde mu bola oznámená
aktuálna výška dlhu ku dňu 26. 05. 2017 v sume 4 343,17 Eur a v prípade, že sumou na úhradu
dlžnej sumy nedisponuje, môže využiť ponuku účelového spotrebného úveru na tri roky vo výške 4 350
Eur, ktorým dokáže vyrovnať celý súčasný dlh. Ak uvedenú sumu neuhradí do 7. kalendárnych dní od
doručenia výzvy, žalovaný využije všetky právne kroky k uspokojeniu finančných nárokov. Keďže žalobca



dlh žalovanému neuhradil, ani nevyužil ponuku účelového spotrebného úveru, žalovaný ho neustále
niekoľkokrát denne kontaktoval buď formou telefonátov alebo sms správ.

4. Súd dospel k záveru, že potreba dočasnej právnej úpravy pomerov strán je zo strany žalobcu
osvedčená preukázanou hrozbou nátlaku, keď žalobca je neustále kontaktovaný sms správami,
prípadne telefonátmi žalovaného, ktorý mu ponúka výnimočné vyporiadanie jeho záväzku výhodnými
splátkami. Žalobca má za to, že je protizákonne domáhať sa práva bez právneho nároku, a teda
požadovať pohľadávku, ktorá v exekúcii nemôže byť vymáhaná pre vadu exekučného titulu. Žalovaný
sa týmto konaním voči žalobcovi dopúšťa nátlaku a takéto konanie možno hodnotiť ako agresívne
obchodné taktiky voči žalobcovi. Konanie, ktoré je zo strany žalovaného realizované je v rozpore s cieľmi
Smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom
trhu a takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku, nakoľko napĺňa atribúty agresívnej obchodnej
praktiky. V tomto smere súd zdôraznil, že žalobca nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred
zásahom do svojho súkromia, ktoré je niekoľkokrát denne, resp. v krátkom časovom slede (sms správy
zo dňa 16. 07. 2018, 06. 08. 2018, 13. 08. 2018, 14. 08. 2018, 16. 08. 2018) narušované. Za daných
okolností súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel a žalovanému
uložil povinnosť tak, ako je uvedená vo výrokovej časti uznesenia.

5. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
ich plnú náhradu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je
nepreskúmateľné. Uviedol, že ako veriteľ poskytol žalobcovi dňa 20. 12. 2012 úver vo výške 200 Eur,
ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 196 Eur, spolu teda 396 Eur.
Žalobca neuhradil žalovanému žiadnu splátku z predmetnej zmluvy o úvere. Žalobca je v omeškaní do
dňa 08. 10. 2018, celkovo 2 118 dní, a preto zaslaním sms správ zo dňa 16. 07. 2018, 06. 08. 2018, 13.
08. 2018, 14. 08. 2018, 16. 08. 2018, vzhľadom k celkovému počtu omeškania nemôže ísť o konanie
žalovaného v rozpore so zákonom, ani o agresívnu obchodnú praktika. Ako veriteľ si voči žalobcovi ako
dlžníkovi uplatňuje vymáhanú pohľadávku z titulu zmluvy, na ktorú má legitímny nárok. Ďalej uviedol,
že nie je sporné, že jediný právny dôvod, ktorý zanikol domáhať sa exekučného konania na podklade
exekučného titulu je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. V. zo dňa 13. 11.
2014. Iný právny dôvod zániku pohľadávky vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX neexistuje,
a preto žalovaný má právo ako veriteľ domáhať sa splnenia dlhu od žalobcu ako dlžníka. Žalovaný
žalobcovi poskytol finančné prostriedky vo výške 200 Eur, na ktoré má za každých okolností nárok na
vrátenie spolu s úrokom z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka. Aj v prípade, ak by zmluva
o úvere zo dňa 20. 12. 2012 bola vyhlásená za neplatnú, resp. bezúročnú a bez poplatkov, má žalovaný
nárok na vrátenie dlhu. Preto obchodná praktika - kontaktovanie žalobcu, ktorý svojim konaním sa na
úkor veriteľa úmyselne bezdôvodne obohatil, nepredstavuje sama o sebe nekalú obchodnú praktiku
v zmysle čl. 5 ods. 2 Smernice a v zmysle ust. § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom
takúto praktiku by predstavovala len vtedy, keby bola v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a
podstatne by narušovala alebo by bola spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného
spotrebiteľa vo vzťahu k danému produktu či službe čo prináleží orgánom dohľadu posúdiť s ohľadom
na osobitné okolnosti. Ďalej uviedol, že žalobca sa domáha ochrany svojich práv a pritom zabúda na
svoje povinnosti, ku ktorým sa zaviazal, a to vrátiť požičanú sumu. Preto postup súdu, keď žalobca je
v omeškaní 2 118 dní a doposiaľ z poskytnutého úveru 200 Eur neuhradil žiadnu sumu, je v rozpore s
princípmi právneho štátu, kde sa poskytuje ochrana dlžníkom, ktorý si ani nemusia plniť svoje povinnosti.
Niet pochýb o tom, že takéto konanie súdu je v priamom rozpore so základnou zásadou Civilného
sporového poriadku, a to konkrétne čl. 2. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Na záver
uviedol, že napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí a uznesenie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej, ani konečné rozhodnutie v zmysle
§ 330 ods. 2 CSP. Vzhľadom k uvedenému nie je naplnený zákonný predpoklad § 262 ods. 1 CSP a
napadnuté uznesenie vo výroku II. je konaním súdu contra legem. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť
a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, alternatívne navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.



7. K odvolaniu žalovaného žalobca navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že napriek tomu, že Okresný súd Humenné
uznesením, č. k. 21Er/397/2015-14 zo dňa 23. 09. 2015 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, čo potvrdil aj Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa
06. 02. 2017, č. k. 8CoE/127/2016-30, spoločnosť POHOTOVOSŤ s. r. o. neustále niekoľkokrát denne
kontaktuje žalobcu buď formou telefonátov, automatických hlások alebo sms správ. Žalobca je tak
neustále kontaktovaný žalovaným niekoľkokrát denne a keď telefón nedvíha, sú mu zasielané sms
správy na jeho mobilný telefón, ďalej sú mu zasielané automatické hlásky inkasného centra. Žalovaný
mu ponúka výnimočné vysporiadanie jeho záväzku výhodnými splátkami, o čom predložil dostatočný
počet dôkazov: výpis správ z mobilného telefónu žalobcu. Ide o nekalé obchodné praktiky žalovaného
spočívajúce v neprimeranom vymáhaní dlhu, ktorý neexistuje a prejavuje sa zasielaním sms správ,
aby kontaktoval obratom spoločnosť POHOTOVOSŤ s. r. o. a v telefonických výzvach, v ktorých ho
žalovaný vyzýva na výnimočné vysporiadanie záväzku, výhodnými splátkami. Zdôraznil, že v konaní
preukázal, z čoho vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, preukázal aj existenciu
hroziacej ujmy. Komunikáciu so žalovaným hodnotí ako neprimeraný nátlak z jeho strany pri vymáhaní
neexistujúceho dlhu od spotrebiteľa. Naviac má za to, že žalobcom žiadaný nárok je premlčaný.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (vzhľadom na včas podané odvolanie) preskúmal rozhodnutie
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 379 CSP, § 380 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenia.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Inštitút neodkladného opatrenia v zmysle citovaných zákonných ustanovení má predbežnú povahu
a možno ho nariadiť vtedy, ak nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie o veci. Jeho účelom
je dočasná úprava pomerov účastníkov a predpokladom jeho nariadenia je aspoň osvedčené právo a
aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva.

13. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu, vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný.
Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej ktorej veci. Pri
neodkladnom opatrení pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného
preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva
najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká druhému účastníkovi škoda, či iná
ujma, prípadne mu takáto ujma hrozí.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 20. 12. 2012 žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver
vo výške 200 Eur, ktorý sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť v mesačných splátkach s príslušným
poplatkom vo výške 196 Eur, teda spolu mal vrátiť 396 Eur. Nemožno opomenúť, že výška poplatku
196 Eur pri poskytnutom úvere 200 Eur vyvoláva pochybnosti o prijateľnosti zmluvných podmienok
obsiahnutých v zmluve o úvere zo dňa 20. 12. 2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Vo vzťahu
k poplatkom odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 9Co/350/2012 zo
dňa 22. 05. 2014, v ktorom krajský súd uviedol: „Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou
predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní
takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za
takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie
akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale
naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa“.



15. Žalobca podal na súd dňa 03. 09. 2018 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, aby sa žalovaný
zdržal voči nemu vykonávania telefonických žiadosti a kontaktovania žalobcu formou sms správ, ktorými
mu ponúka výnimočné vysporiadanie jeho záväzku výhodnými splátkami, napriek tomu, že žiadosť
súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola právoplatne zamietnutá a
žalovaný nedisponuje žiadnym súdnym rozhodnutím, na základe ktorého by mohol od žalobcu vymáhať
dlh zo zmluvy zo dňa 20. 12. 2012 vo výške 4 343,17 Eur pri poskytnutom úvere 200 Eur.

16. Po preskúmaní veci odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade žalobca osvedčil naliehavosť
potreby nariadenia žiadaného neodkladného opatrenia. So žalobcom predložených listín vyplýva, že
Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 23. 09. 2015, č. k. 21Er/397/2015-14 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove zo dňa 06. 02. 2017, č. k. 8CoE/127/2016-30 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu, že rozhodcovská zmluva, na
základe ktorej bol žalovaný exekučný titul je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka a z tohto dôvodu je preto neplatná.

17. Potreba dočasnej právnej úpravy pomerov strán je zo strany žalobcu osvedčená preukázanou
hrozbou nátlaku, keď žalobca je neustále kontaktovaný sms správam, prípadne telefonátmi, ktoré
mu ponúkajú výnimočné vyporiadanie jeho záväzku „výhodnými“ splátkami. Ide o nekalé obchodné
praktiky žalovaného spočívajúce v neprimeranom vymáhaní dlhu, ku ktorému doposiaľ neexistuje súdne
rozhodnutie, ktoré by podrobilo ustanovenia zmluvy zo dňa 20. 12. 2012 súdnej kontrole pri prijateľnosti
zmluvných podmienok. Naviac žalovaným vyčíslený dlh 4 343,17 Eur pri poskytnutom úvere vo výške
200 Eur spôsobuje hrubý nepomer medzi hodnotou dlhu a hodnotou poskytnutého úveru. Takýmto
konaním žalovaného sa obchádza dôležitý únijný prvok, a to ex offo súdna kontrola neprijateľných
zmluvných podmienok.

18. Prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu, s ktorými sa súd prvej inštancie
vyporiadal, boli dostatočne zistené a osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzťah, ktorý medzi stranami sporu vznikol je nepochybne
vzťah spotrebiteľský, pričom v zákone o ochrane spotrebiteľa je okrem iného upravený zákaz nekalých
obchodných praktík podnikateľov podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. 05.
2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Obchodná
praktika žalovaného - kontaktovanie žalobcu (opakovanými telefonátmi, zasielaním sms správ na
mobilný telefón), spočívajúce v neprimeranom vymáhaní dlhu, ku ktorému doposiaľ neexistuje súdne
rozhodnutie, ktoré by podrobilo zmluvné ustanovenia zmluvy zo dňa 20. 12. 2012 súdnej kontrole, takéto
konanie možno hodnotiť ako agresívne obchodné praktiky žalovaného voči žalobcovi. Konanie, ktoré
je zo strany žalovaného realizované je v rozpore s cieľmi Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu,
pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku, ktoré napĺňa atribúty agresívnej obchodnej
praktiky.

19. Keďže podmienky umožňujúce nariadiť neodkladné opatrenie boli žalobcom dostatočne osvedčené,
odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust § 396 ods. 1 v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Odvolací súd priznal žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní náhradu trov
odvolacieho konania vo vzťahu k neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý



rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).