{"guid": "157fa791-6148-48aa-b9fe-a6e7651818c6:9b6ed81c-2218-4634-887a-9ff9ab1674af", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2615209517.2", "spisova_znacka": "23CoP/49/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/49/2016 z 23. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 23. októbra 2016, sp. zn. 23CoP/49/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2615209517.2", "identifikacne_cislo": "2615209517", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2016-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b6ed81c-2218-4634-887a-9ff9ab1674af", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2615209517.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2615209517.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2615209517.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/49/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615209517
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2615209517.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. R., nar.
XX.X.XXXX, štátny občan SR, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: W. C., nar. X.X.XXXX, štátna občianka SR, bytom J. XXXX/A a D. P.,
nar. X.X.XXXX, štátny občan SR, bytom V A. XXX, U. E., Česká republika, o návrhu matky na zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu a o protinávrhu otca na zníženie vyživovacej
povinnosti otca voči maloletému dieťaťu, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu
Senica, č. k. 5P/41/2015-48 zo dňa 8. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti a súvisiaceho výroku o
nedoplatku na zročnom výživnom  p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie  konanie o návrhu matky v časti o určenie povinnosti otcovi prispievať dva krát za
rok na oblečenie maloletého J. (letné a zimné oblečenie), školské výlety a na polovicu školských potrieb
v 9. mesiaci zastavil. Zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému J. zo sumy 120 eur mesačne
na sumu 130 eur mesačne, s účinnosťou od 1.9.2015, splatnou k rukám matky vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca, vopred. Nedoplatok otca na zročnom výživnom na maloletého J. za čas od 1.9.2015 do
29.2.2016 v sume 60 eur súd  povolil otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne, splatných k rukám
matky spolu s bežným výživným, do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok, s účinnosťou odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd tým zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 3P/105/2011 -
84 zo dňa  12.12.2012  v časti výroku o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletému J.. Protinávrh
otca   zamietol. o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vzhľadom k tomu, že matka vzala svoj návrh späť v časti o určenie povinnosti otcovi prispievať dva
krát za rok na oblečenie maloletého J. (letné a zimné oblečenie), školské výlety a na polovicu školských
potrieb v 9. mesiaci a konanie žiadala v tejto časti zastaviť, súd v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. konanie o
návrhu matky v tejto časti zastavil.

3. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca voči maloletému J. bol podaný dôvodne. Od poslednej úpravy výšky vyživovacej
povinnosti otca voči maloletému J. uplynula doba viac ako 3 roky, za ktorú náklady na výchovu a výživu
maloletého vzrástli nielen úmerne jeho veku, ale i prechodom na druhý stupeň základnej školy, keďže
od septembra 2015 navštevuje už 5. ročník. Výdavky matky na výchovu a výživu maloletého vzrástli i v
súvislosti so športovými aktivitami maloletého, ale najmä v súvislosti so zdravotným stavom maloletého,



keďže trpí syndrómom ADHD, teda nadmernou hyperaktivitou. Súd pri rozhodovaní vychádzal nielen
zo súčasných príjmov rodičov, a to z priemerného zárobku matky v sume 907,78 eur mesačne a
priemerného zárobku otca v sume 11.845,58 Kč mesačne, ale vzal v úvahu i tú skutočnosť, že výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Od posledného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti
otca voči maloletému J. sa priemerný zárobok otca zvýšil oproti jeho pôvodnému zárobku v roku 2011
vo výške 4.638,25 Kč mesačne na súčasnú sumu 11.845,58 Kč mesačne. Na strane matky prišlo taktiež
zvýšeniu priemerného zárobku oproti roku 2011, a to zo sumy 853 eur mesačne na sumu 907,78 eur
mesačne. Obidvaja rodičia sú povinní nielen finančne sa podieľať na výžive svojich detí, ale aj osobne na
ich výchove, pričom v danom prípade nie je možné opomenúť osobnú starostlivosť matky o maloletého
J., ktorú vynakladá nepretržite (napr. varenie, pranie, žehlenie, dohliadanie nad prípravou maloletého
do školy, návštevy lekárov a pod.). Naopak otec, okrem platenia výživného, nejaví o maloletého J.
absolútne žiadny záujem, keďže ho naposledy videl ako trojmesačného, neposiela mu žiadne darčeky
na Vianoce, na narodeniny, či meniny, vôbec sa nezaujíma o jeho výchovu, vzdelanie a ani o jeho
zdravotný stav. Otcovi od posledného rozhodnutia o výške jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému
J. pribudla jedna vyživovacia povinnosť, a to voči maloletej E.. Súd dospel k záveru, že otec sa postavil
k výchove svojho syna, teda maloletého J., nezodpovedne, keďže okrem platenia výživného nejaví o
neho absolútne žiadny záujem, buduje si vlastný život, založil si rodinu, ktorú rozširuje a venuje sa jej,
čo však nemôže byť na úkor maloletého J., ktorý svojho otca v podstate vôbec nepozná, hoci o neho
prejavuje verbálny záujem. Otec záujmové aktivity svojich dvoch dcér podporuje, výdavky spojené s
bývaním a so stravou platí spoločne s manželkou, ktorá je síce na rodičovskej dovolenke, ale rodičovský
príspevok riadne poberá, a preto súd nevidí dôvod, prečo by matka mala športové aktivity maloletého J.
obmedzovať za stavu, že v súčasnej dobe platí všetky výdavky spojené s bývaním a so stravou sama. S
poukazom na hore uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že súčasné majetkové a príjmové pomery
otca odôvodňujú, aby sa minimálne zvýšeným výživným podieľal na výžive maloletého J. a aspoň takto
kompenzoval svoj osobný nezáujem o vlastné dieťa, a preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči
maloletému zo sumy 120 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne, s účinnosťou od 1.9.2015, teda od
času kedy maloletý začal navštevovať 2. stupeň základnej školy.

4. Z rovnakých dôvodov, pre ktoré súd posúdil návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca
voči maloletému J. ako dôvodný, naopak protinávrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti
voči maloletému považoval za neopodstatnený, keďže prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane
maloletého J., ktoré odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti, a preto protinávrh otca zamietol.

5. Zvýšením vyživovacej povinnosti otca so spätným účinkom od 1.9.2015 vznikol otcovi nedoplatok na
zročnom výživnom na maloletého J. za čas od 1.9.2015 do 29.2.2016 v sume 60 eur. Otec mal zaplatiť
výživné za čas od 1.9.2015 do 29.2.2015 v celkovej sume 780 eur (tzn. 6 mesiacov x 130 eur = 780 eur),
zaplatil len v sume   720 eur (tzn. 6 mesiacov x 120 eur = 720 eur), nedoplatok je teda 780 eur - 720
eur = 60 eur, ktorý súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne, splatných spolu s bežným
výživným, do zaplatenia, s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, pričom ak splátky nebude
pravidelne platiť, stane sa zročným celý nedoplatok výživného.

6. Súd súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 3P/105/2011-84 zo dňa 12.12.2012 v časti
výroku o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletému J..

7. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 1, písm. a)  O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

8. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka maloletého dieťaťa. Nesúhlasí s
rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko výživné v sume 130 eur je podľa jej názoru dosť málo, keďže
sa otec vôbec nezaujíma o maloletého, nikdy mu nič nenakúpil a ani nevie aké vážne zdravotné problémy
maloletý má. Musí absolvovať rôzne vyšetrenia, aby maloletý sa dal do poriadku zo zdravotného
hľadiska, musí s ním chodiť ku psychológom - Malacky, psychiatrom - Bratislava, trpí syndrómom ADHD,
navštevuje neurológa a chodí na  doučovanie, nakoľko má problémy v škole. Termín na odvolanie
nestihla z dôvodu, že má otca po autonehode s ťažkým zdravotným stavom, kde je stále potrebné riešiť
lekárov. Žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že otec je povinný platiť na
maloletého J. výživné vo výške 150 eur mesačne.



9. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal aj otec maloletého dieťaťa. Po dokazovaní
súdom prvej inštancie súd dospel k záveru, že je dôvodný návrh matky na zvýšenie výživného, ktorému
preto vyhovel a ako nedôvodný zamietol návrh otca na zníženie výživného. Otec si je vedomí svojej
vyživovacej povinnosti k maloletému synovi, ale má za to, že by akékoľvek súdom známe dôkazy a
okolnosti mali byť vyhodnotené objektívne, vo všetkých svojich súvislostiach, tak aby na ich základe
bolo rozhodnutie spravodlivo vyvážené. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ku zmene pomerov,
zakladajúcich novú úpravu výživného, došlo na strane matky. Od posledného rozhodnutia vo veci
uplynula doba troch rokov a prechod na druhý stupeň základnej školy, teda náklady matky na výchovu a
výživu vzrástli úmerne veku maloletého. Športové aktivity maloletého a liečenie syndrómu ADHD, pričom
tieto skutočnosti už existovali v dobe, kedy súd naposledy rozhodol o výživnom, keď z tohto pohľadu
nemožno dospieť k záveru, že by došlo k podstatnej zmene pomerov. Tieto skutočnosti nepovažuje otec
za tak podstatnú zmenu pomerov, ktoré by odôvodňovali možnosť rozhodnutia súdu o zmene výšky
výživného pre maloletého. Otec maloletého má za to, že súd sa mal riadnym spôsobom vysporiadať i
ohľadne zmeny pomerov, ku ktorým došlo na jeho strane. Otec má tri zákonom stanovené vyživovacie
povinnosti od posledného rozhodnutia došlo k navýšeniu o jednu zákonom stanovenú vyživovaciu
povinnosť k dcére E. P., nar. X.X.XXXX. Došlo k zásadnému poklesu príjmu manželky, ktorá je v súčasnej
dobe na rodičovskej dovolenke a po dobu troch rokov bude musieť otec zabezpečovať výchovu a
výživu svojej manželky a svojich detí. Otec súdu, na rozdiel od matky, riadnym spôsobom doložil všetky
potrebné výdavky. Otec má za to, že sú tu okolnosti, ktoré je nutné považovať za podstatnú zmenu
pomerov na strane otca. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia so skutočnosťami tvrdenými otcom
nevysporiadal, nevykonal ich vyhodnotenie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu je zrejmé, že
príjmy dosiahnuté matkou sa zvýšili, dosahujú 907,78 eur mesačne, čo na české pomery predstavuje
čiastku vo výške cca 23.600,- Kč. Pri svojom rozhodnutí nesprávne vychádzal z príjmu otca, ktorý
dosiahol v kalendárnom roku 2014, neprihliadol k aktuálnemu príjmu otca, ktorý dosiahol v období
kalendárneho roku 2015. Z daňového priznania je zrejmé, že otec dosiahol v roku 2015 príjem vo
výške 78.641,- Kč, čo predstavuje čiastku vo výške 6.553,40 Kč mesačne. Je teda zrejmé, že príjmy
matky maloletého sú cca 2,6 krát vyššie než príjmy otca. Otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutých výrokoch zrušil a sám rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti týkajúcej
sa výšky výživného na maloletého syna J. mení tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého
J.K., nar. XX.X.XXXX, čiastku vo výške 80 eur.

10. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého dieťaťa. To, či matka dodržala zákonom stanovenú
lehotu pre podanie odvolania a či boli splnené podmienky pre odpustenie zmeškania lehoty, sa nemôže
objektívne vyjadriť. Argumenty uvedené matkou, v dôsledku ktorých zmeškala zákonom stanovenú
lehotu pre podanie odvolania, nemôžu byť predpokladom pre ospravedlnenie zmeškanej lehoty. Je si
plne vedomý toho, že osobná starostlivosť matky o maloletého syna je nezastupiteľná. Jeho zárobkové
možnosti mu však neumožňujú podieľať sa na vyššom výživnom, keďže musí zabezpečovať i ďalšie
svoje dve maloleté deti a manželku. V podrobnostiach odkázal na argumenty uvedené vo svojom
odvolaní.

11. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Žiadala zvýšenie výživného z dôvodu
zhoršenia zdravotného stavu maloletého, ktoré sú spojené s problémami v škole, kde je potrebné
súkromné doučovanie a integrácia. Sama podávala odvolanie voči uzneseniu súdu a na ňom trvala.

12. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa  Civilného mimosporového poriadku
zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len CMP) účinného od 1.7.2016.  Podľa § 395, ods. 1 a 2 CMP, ak § 396
neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v
ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez



viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že  rozhodnutie súdu prvej inštancie je  vo výroku vecne správne ( § 2
CMP za použitia ust. § 387 ods. 1 CSP).

14. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému,
výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil,
pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i správne právne posúdil a odvolací
súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2
CSP  konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na (výstižné správne presvedčivé) odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

15. Maloletý J. je dieťa narodené z mimomanželského vzťahu W. C. a D. P.. Okresný súd Senica
rozsudkom č.k. 7P/5/2005-18 zo dňa 15.2.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.2.2005, schválil
rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý J. zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa
zaviazal prispievať na výživu maloletého J. sumou 2.500 Sk mesačne. Okresný súd Senica rozsudkom
č.k. 3P/105/2011-84 zo dňa 12.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2012, schválil
rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého J. zvýšeným
výživným zo sumy 2.500 Sk mesačne na sumu 120 eur mesačne.

16. Pomery na strane maloletého boli dostatočne zistené,  pretože je od septembra 2015 žiakom 5.
ročníka Základnej školy v J., za obedy v škole matka platí mesačne 23 eur,  v škole navštevuje J.
neplatený krúžok floorbalu a za Obec Moravský Svätý Ján hrá futbal, počas futbalovej sezóny vozí matka
maloletého autom na zápasy, za futbalovú výbavu zaplatila pred rokom 95 eur a každý rok mu musí kúpiť
nové kopačky ( 42 eur so zľavou zaplatila mun. rok ) a loptu (naposledy zaplatila 30 eur). Maloletý J. trpí
syndrómom ADHD, ( nadmerná hyperaktivita) preto navštevuje každý mesiac neurológa a psychológa
v Malackách a raz sa dva mesiace psychiatra v Bratislave. Pravidelne užíva lieky, s doplatkom cca
3 eur mesačne. Pre túto poruchu má maloletý problémy v škole, má zhoršené známky, a preto má
zabezpečené doučovanie z matematiky 2x mesačne, slovenčiny 2x mesačne aj angličtiny 4x mesačne.
Za jednu hodinu doučovania matka platí 5 eur, čo je celkom 40 eur mesačne. Od poslednej úpravy
výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému J. uplynuli viac ako 3 roky, výdavky na výchovu a
výživu maloletého vzrástli nielen úmerne jeho veku, hlavne prechodom na druhý stupeň základnej školy
(od septembra 2015 navštevuje už 5. ročník). Výdavky vzrástli so športovými aktivitami maloletého, no
najmä  so zdravotným stavom maloletého so  syndrómom ADHD.

17. U matky zamestnanej v ústave A. v Rakúsku ako upratovačka, dosahujúcej priemerný mesačný čistý
zárobok v sume 907,78 eur boli zistené náklady na cestovné do práce  autom, nemá dobré autobusové
alebo vlakové spojenie.  Vzala si úver na kúpu ojazdeného vozidla vo výške 5.000 eur, ktorý spláca v
splátkach po 200 eur mesačne, vrátane pripoistenia. Je rozvedená, žije sama s maloletým J. v obecnom
byte s nájmom 107 eur /mesačne, poplatky bytovému družstvu za kúrenie, vodu a bežné opravy v sume
134 eur/ mesačne, za elektrinu 20 eur /mesačne, za rozhlas a televíziu 5 eur/ mesačne a za internet 10
eur / mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

18. U otca, ktorý je ženatý a  z manželstva s P. P. má 2 deti: I. P., nar. XX.X.XXXX a E. P., nar. X.X.XXXX
bolo zistené, že manželka otca je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok v sume 7.100
Kč mesačne. Otec podniká v oblasti stavebníctva ako murár 5 rokov, v roku 2014 mal z podnikateľskej
činnosti čistý príjem v sume 142.147 Kč, v priemere 11.845,58 Kč/ mesačne. Bývajú v trojizbovom byte
v osobnom vlastníctve manželky otca kúpený ešte pred uzavretím manželstva s hypotekárnym úverom
1.200.000 Kč poskytnutým síce len manželke otca no splácaným spoločne v splátkach po 5.778 Kč/
mesačne. Otec, jeho manželka a maloletá I. majú uzavreté životné poistenie, mesačné poistné platia
v sume 1.477 Kč. Nevyhnuté výdavky otca sú spojené najmä so zabezpečením a výchovou a výživou
maloletých dcér. Maloletá I. navštevuje materskú školu, kde jej so školným 320 Kč mesačne, stravným



640 Kč mesačne, akcie materskej školy 500 Kč ročne, klub rodičov 200 Kč ročne, za predplavecký výcvik
900 Kč a za záujmové aktivity maloletej: angličtina 500 Kč ročne a za tanečnú 500 Kč ročne. Maloletá
nosí okuliare a pravidelne navštevuje aj logopedickú poradňu. Maloletá E. absolvovala novorodenecké
plávanie za 1.990 Kč a pravidelne kupujú umelú výživu za cca 200 Kč mesačne a plienky za cca 800 Kč
mesačne. Náklady spojené s bývaním otec spolu s manželkou platí Spoločenstvu vlastníkov bytov do
fondu opráv a za služby 4.200 Kč mesačne, za elektrinu platia 700 Kč mesačne, poplatok za televíziu a
rozhlas 180 Kč mesačne a za vývoz komunálneho odpadu 2.200 Kč ročne.

19. Kolízny opatrovník odporučil protinávrh otca zamietnuť a zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca voči
maloletému J. z toho dôvodu, že okrem platenia výživného otec o dieťa nejaví absolútne žiadny záujem,
naposledy maloletého videl keď mal asi 3 mesiace, pričom maloletý J. sa na svojho otca pýta.

20. Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“),  dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je
zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

21. Od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému J. sa zmenili pomery,
uplynulo viac ako 3 roky, vzrástli tým náklady na výchovu a výživu zodpovedajúce jeho veku a
prechodom na druhý stupeň základnej školy od septembra 2015. Výdavky matky narástli v súvislosti so
športovými aktivitami maloletého a so zdravotným stavom maloletého. Výdavky so športovou aktivitou a
aj zdravotným stavom sú nevyhnutné, opodstatnené a odôvodnené tak ako bolo poukázané predtým.  Pri
priemernom zárobku matky v sume 907,78 eur mesačne a priemernom zárobku otca v sume 11.845,58
Kč mesačne s tým, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, zobral preto súd prvej
inštancie správne do úvahy, že od posledného rozhodnutia o výživnom  sa priemerný zárobok otca
zvýšil oproti jeho pôvodnému zárobku v roku 2011 vo výške 4.638,25 Kč mesačne na 11.845,58 Kč
mesačne, u matky prišlo taktiež zvýšeniu priemerného zárobku oproti roku 2011 zo sumy 853 eur
mesačne na 907,78 eur mesačne, súd bral do úvahy osobnú starostlivosť matky o maloletého J. (napr.
varenie, pranie, žehlenie, dohliadanie nad prípravou maloletého do školy, návštevy lekárov a pod.). Otec
naposledy videl maloletého J. ako trojmesačného, nejaví o neho záujem, neposiela mu  darčeky na
Vianoce, na narodeniny, či meniny, nezaujíma sa o jeho výchovu, vzdelanie a ani zdravotný stav. Otcovi
od posledného rozhodnutia o výživnom pribudla jedna vyživovacia povinnosť voči maloletej E.. Otec
si buduje vlastný život, založil si rodinu a venuje sa jej, ale J. vôbec nepozná, prejavuje iba verbálny
záujem. Otec platí záujmové aktivity svojich dvoch dcér, výdavky na bývanie, so stravou platí spoločne s
manželkou a preto správne sú poukázal, že športové aktivity maloletého J. a náklady na jeho zdravotný
stav by nemala matka znášať sama, keď výdavky spojené s bývaním a so stravou platí sama. Preto
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo sumy 120 eur na 130 eur  mesačne od 1.9.2015, tzn. nástupu na
II. stupeň ZŠ je opodstatnené. Návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca bol preto dôvodný
a súd mu správne vyhovel  s poukazom na súčasné zistené možnosti a schopnosti otca. Protinávrh otca
na zníženie jeho vyživovacej povinnosti bol správne  ako neopodstatnený zamietnutý pre  podstatnú
zmene pomerov na strane maloletého J., odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti. Od 1.9.2015
vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého J. do 29.2.2016 v sume 60 eur. Otec mal
zaplatiť výživné za čas od 1.9.2015 do 29.2.2015 v celkovej sume 780 eur (tzn. 6 mesiacov x 130 eur
= 780 eur), zaplatil len v sume   720 eur. (6 mesiacov x 120 eur = 720 eur), nedoplatok je teda 780 eur
- 720 eur je  60 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne, splatných spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
určeného výživného podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP.

24. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci   samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul
(ktorým bol upravený styk s maloletým), môže oprávnený podať návrh na
nariadenie výkonu rozhodnutia miestne príslušnému súdu prvej inštancie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5P/41/2015", "guid": "667b5a64-459c-41b6-9fe4-f62a5854cb23:2d01cb6b-ff79-4261-b6f0-173c795065ee", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}