Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/268/2017 z 14. 12. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 14. decembra 2017, sp. zn. 6Co/268/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5117224398.2 Krajský súd Žilina | 6Co/268/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5117224398.2 | 2017-12-14 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/37abd12a-037d-465b-a3b6-41c337fe7ff2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5117224398.2 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/268/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117224398
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5117224398.2

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,
členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Z. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX T., 2/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX T., obaja
zastúpení: JUDr. Ján Kasenčák, advokát so sídlom A. U. XXXX/X, XXX XX T., proti žalovaným: 1/ Ing. F.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. W./X, XXX XX T., 2/ R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX/XX, XXX
XX N., obaja zastúpení spoločnosťou: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná
17, 010 01 Žilina, IČO: 36 848 654, v konaní o zriadení vecného bremena, v štádiu rozhodovania o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných v rade 1/ a 2/ proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č.k. 17C/52/2017-32 zo dňa 18.8.2017 v spojení s opravným uznesením č.k.
17C/52/2017-91 zo dňa 02.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 17C/52/2017-32 zo dňa 18.8.2017 v spojení s opravným
uznesením č.k. 17C/52/2017-91 zo dňa 02.11.2017 m e n í t a k , že návrh žalobcov v rade 1/ a
2/ z a m i e t a.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením v spojení s jeho opravným uznesením okresný súd podľa ust. § 325 ods. 1, ods.
2 písm. d/ v spojení s § 324 ods. 1 a 2 CSP uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa akejkoľvek
výstavby na parcele registra C č. 305/29 v kat. úz. D., obec D., okres Žilina, zapísanej na liste vlastníctva
č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor a to až do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej. O trovách konania bude rozhodnuté súdom v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
spojeného s podanou žalobou a jeho príloh (výpisov z LV č. XXX a LV č. XXXX kat. úz. D.) mal osvedčenú
existenciu bezodkladnej úpravy pomerov, keď žalobcovia v rade 1/ a 2/ a žalovaní v rade 1/ a 2/ sú
podielovými spoluvlastníkmi susediacich pozemkov, na ktorých realizujú resp. majú realizovať výstavbu
rodinných domov. Žalovaní podľa predložených fotografií s výstavbou rodinného domu už začali, pričom
z LV č. XXX kat. úz. D. jednoznačne vyplýva, že par. č. 305/29 je stále evidovaná ako orná pôda.
Nerešpektovaním dohody strán sporu z 25.06.2016 o neotočení okien z obytných miestností proti sebe
zo strany žalovaných a umiestnením ich stavby tak, ako je zakreslená v situačnom náčrte, sa reálne
zmenší plocha, na ktorej bude možné realizovať stavbu rodinného domu žalobcov, čím môže žalobcom
vzniknúť škoda spočívajúca v zmenšení hodnoty ich pozemku.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súčasťou žaloby vo veci, ktorou sa žalobcovia
domáhajú zriadiť vecné bremeno in rem spočívajúce v povinnosti vlastníka parcely registra „C“ č. 305/29
v kat. území D., obec D., okres Žilina zapísanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina,
katastrálny odbor budovať stavby určené na bývanie tak, že priečelie stavby, v ktorej budú okná do
obytných miestností umiestnené oproti pozemku parc. č. 305/39 v kat. úz. D., obec D., okres Žilina musí
byť vzdialené najmenej 5 metrov od spoločnej hranice medzi označenými pozemkami, a ak ide o okná
do inej ako obytnej miestnosti, tak priečelie stavby musí byť vzdialené najmenej 2 metre od spoločnej



hranice medzi označenými susediacimi pozemkami. Žalovaní sa zbavia vecného bremena, ak prevedú
vlastnícke právo na žalobcov za cenu 20.000,- Eur.
4. Proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v
rade 1/ a 2/ a žiadali, aby odvolací súd návrh na neodkladné opatrenie zamietol a žalobcov zaviazal na
znášanie všetkých trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške 100%. V časti odvolania týkajúcej
sa napadnutého uznesenia žalovaní namietali, že je neúnosné, aby súd nariadil takéto neodkladné
opatrenie, v nadväznosti na svoju predchádzajúcu argumentáciu k zriadeniu vecného bremena, z ktorej
je zrejmé, že žaloba vo veci samej je podaná v rozpore so zákonom. Otázkou umiestnenia stavby
na ich pozemku sa zaoberal stavebný úrad v rozhodnutí o umiestnení stavby zo dňa 26.06.2017,
kde vo výrokovej časti v bode 1. b) - polohové umiestnenie stavby je uvedené, že stavba má byť od
nehnuteľností žalobcov, KN-C parc. č. 305/39 postavená vo vzdialenosti 2 metre od hranice predmetnej
parcely, a to v najužšej časti. Účastníkmi tohto konania boli aj žalobcovia v rade 1/ a 2/, pričom už
na základe výzvy z 19.04.2017 mohli uplatniť námietky. Územné rozhodnutie č. S2016/00435/1840/
HUD o umiestnení stavby žalovaných nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2017. Teda v čase podania
návrhu (02.08.2017) ako aj v čase rozhodnutia okresného súdu bolo rozhodnutie o umiestnení stavby
právoplatné. V tomto čase žiadnu výstavbu už neuskutočňovali a ani neuskutočňujú. V súčasnej dobe
prebieha na príslušnom stavebnom úrade konanie o dodatočnom povolení stavby pod č. S2017/00328.
Stavebný úrad rozhodol o zastavení predmetnej stavby v zázname z výkonu štátneho stavebného
dohľadu z 22.08.2017, v bode IV., kde sa uvádza: „Stavebný úrad zastavuje práce na stavbe a ďalej
postupovať podľa § 88a stavebného zákona.“ Otázka umiestnenia okien na stavbe žalovaných bude
predmetom v stavebnom konaní a nepatrí do právomoci súdu (čl. 1 CSP). Táto otázka patrí do právomoci
stavebného úradu v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách
na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len vyhláška).
Odstupové vzdialenosti medzi rodinnými domami upravuje § 6 ods. 1 vyhlášky. Pokiaľ sa žalobcovia
domáhajú zriadenia vecného bremena, spočívajúceho v určení, ako majú byť umiestnené okná stavby
a v akej vzdialenosti od hranice medzi pozemkami má byť predmetná stavba umiestnená, toto patrí
do právomoci stavebného úradu a stavebný úrad už rozhodol o tejto otázke. Stavba je predmetom
dodatočného povolenia stavby, je teda vylúčené, aby neodkladné opatrenie trvalo do právoplatného
skončenia sporu vo veci samej, teda aby napriek právoplatnému povoleniu o dodatočnom povolení
stavby nemohli pokračovať vo výstavbe. S odkazom na § 329 ods. 2 CSP (rozhodujúci stav v čase
vydania rozhodnutia) v čase vydania napadnutého uznesenia v stavbe nepokračovali a ani nemienili
v nej pokračovať do rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby. Žalobcovia ničím
nepodložili tvrdenie, že pokračujú vo výstavbe rodinného domu a predložená fotodokumentácia nie je
zo dňa podania žaloby resp. rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení. K odvolaniu pripojili žiadosť
o vydanie dodatočného stavebného povolenia podanú dňa 04.09.2017, v texte označené územné
rozhodnutie s vyznačenou doložkou právoplatnosti, oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu
zo dňa 01.08.2017, záznam z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 22.08.2017.
5. K predmetnému odvolaniu sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ nevyjadrili.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§362, §359 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§355 ods. 2, § 357 písm. d/ CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP
a contrario toto rozhodnutie podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

7. V rámci odvolacieho konania odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci
vznesené a po ich zhodnotení sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie
vyslovenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa uplatňuje
v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnu
úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej, či
zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená.



10. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória
práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom
procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej
ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

11. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi a
tieto vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nesmie vytvoriť
nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do týchto pomerov.

12. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd preukázané nasledovné skutočnosti: vlastníctvo
strán sporu k označeným susediacim nehnuteľnostiam, vo vzťahu k žalovaným vydané územné
rozhodnutie stavebným úradom Č.s. S2016/00435/1840/Hud zo dňa 26.06.2017 o umiestnenie stavby
na pozemku KN-C parc. č. 305/29, kat. úz. D., obec D., okres Žilina, právoplatné dňa 25.07.2017,
podanú žiadosť žalobcov o zastavenie stavby príslušnému stavebnému úradu dňa 12.07.2017
(pripojenú žalobcami už k návrhu a žalobe), ktorá ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie bola
podnetom vedúcim poverenú zamestnankyňu stavebného úradu ako orgánu Štátneho stavebného
dohľadu (ďalej len ŠSD) k oznámeniu výkonu štátneho stavebného dohľadu (predložené oznámenie
z 1.8.2017), následne k miestnemu zisťovaniu a vyhotoveniu záznamu z miestneho zisťovania zo
dňa 22.08.2017, obsahom ktorého je výzva ŠSD daná stavebníkom (žalovaným v rade 1/ a 2/) podľa
§99 v spojení s § 102 ods. 1/ resp. ods. 5/ stavebného zákona - na zastavenie prác na stavbe (v
prípade nepovolenej stavby) a odstránenie zisteného nedostatku - postupovať podľa § 88a stavebného
zákona(dodatočne požiadať o stavebné povolenie), ako aj poučenie, že nesplnenie výzvy orgánu
štátneho stavebného dohľadu fyzickou osobou je priestupkom podľa § 105 stavebného zákona. Ďalej
mal súd preukázané splnenie výzvy ŠSD stavebníkom predložením žiadosti o vydanie dodatočného
stavebného povolenia doručenej stavebnému úradu dňa 4.9.2017 s potvrdenkou o zaplatení správneho
poplatku z podaného návrhu.

13. Z uvedených zistení vyplýva, že odvolací súd disponoval aj s ďalšími skutočnosťami, ktoré síce
existovali už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (žiadosť o zastavenie stavby, činnosť ŠSD), ako
aj novými skutočnosťami, ktoré boli len nevyhnutým dôsledkom už tých existujúcich v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie (výzva ŠSD a začatie dodatočného stavebného konania), a preto na ne odvolací
súd prihliadal pri svojom rozhodnutí.

14. Tieto skutočnosti preukazujú, že medzi stranami sporu na podklade zistení štátneho stavebného
dohľadu prebieha správne konanie, predmetom ktorého je dodatočné povolenie stavby podľa § 88 a
zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon).

15. Podľa § 98 ods. 1 stavebného zákona Štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných
záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú
z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z
terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.

16. Podľa § 102 ods. 1 stavebného zákona ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí na stavbe
závadu, vyzve podľa povahy veci stavebníka, oprávnenú osobu alebo právnickú osobu uskutočňujúcu
stavbu, aby urobili nápravu, alebo upozorní iný zodpovedný orgán, aby vykonal potrebné opatrenia.

17. Podľa § 102 ods. 5 písm. a) stavebného zákona orgán štátneho stavebného dohľadu, ak zistí
nepovolenú stavbu, oznámi to stavebnému úradu; ak ide o rozostavanú stavbu, bezodkladne vyzve
stavebníka, aby zastavil práce na stavbe;



18. Po rešpektovaní výzvy orgánu štátneho stavebného dohľadu stavebníkom (žalovanými v rade
1/ a 2/) a vykonaní úkonov smerujúcich k dodatočnému povoleniu stavby, nebolo nutné výzvu
orgánu štátneho stavebného dohľadu pretaviť do rozhodnutia tohto orgánu, ktorým by nariadil vykonať
konštatovanú nápravu (§ 102 ods. 2 stavebného zákona). Stavebník bol poučený o následkoch
nesplnenia výzvy orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo ním nariadených opatrení, teda že ich
nerešpektovaním sa vystavuje zodpovednosti zo spáchania priestupku podľa § 105 stavebného zákona
a uloženiu sankcie.

19. Podľa § 88a ods. 4, ods. 7 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby, stavebný
úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo
nariadi úpravy už realizovanej stavby. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú
ustanovenia § 58 až 66.

20. Z vyššie uvedených zistených skutočností ako aj citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že
v prebiehajúcom správnom konaní - o dodatočnom povolení stavby bude žalobcom v rade 1/ a 2/
poskytnutá adekvátna ochrana ich práv a to v rámci príslušných predpisov o stavebnom konaní a s
ním súvisiacich predpisov, napr. aj vyhláškou MŽP SR č. 532/2002 Z.z. Na prebiehajúce konanie
sa primerane vzťahujú ustanovenia týkajúce sa riadneho stavebného konania (§58 - § 68 stavebného
zákona), čo znamená pre žalobcov záruku, že budú mať postavenie účastníkov konania, možnosť
vznášať námietky, o ktorých bude stavebný úrad rozhodovať v rozhodnutí o dodatočnom povolení
stavby, ktorým súčasne určí záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby. V danom štádiu
ochranu právom chránených záujmov fyzických osôb zabezpečuje Štátny stavebný dohľad, ktorý je
oprávnený zisťovať, či sa pri uskutočňovaní stavby dodržiavajú podmienky stavebného povolenia,
všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a súčasne
disponuje zákonnými prostriedkami na vynútenie uložených povinností stavebníkovi v rámci stavebného
konania, resp. následne uloženými ŠSD pri zistených nedostatkoch realizácie stavby.

21. Za takéhoto stavu veci nie je prípustné a ani opodstatnené, aby žiadanú ochranu duplicitne,
formou neodkladného opatrenia žalobcom v rade 1/ a 2/ poskytol súd. Nie je to prípustné preto,
lebo o ohrozených právach žalobcov v rade 1/ a 2/ podľa osobitných predpisov prislúcha rozhodovať
stavebnému úradu. Primárne má byť poskytnutá ochrana právam žalobcov v rámci prebiehajúceho
administratívneho konania. V prípade, že súd by rozhodol o veci, ktorá nepatrí do jeho právomoci,
tak rozhodnutie vydané súdom by malo charakter ničotného aktu - paaktu. Pozitívne rozhodnutie súdu
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by za daných okolností prípadu bolo aj v rozpore
s požiadavkou primeranosti zásahu do právnych pomerov, keďže navrhované uloženie povinnosti je
viazané až do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej (predmetnej žalobe).

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o tomto nároku bude
povinnosťou súdu rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§262 ods. 1 CSP).

23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).