Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/205/2014 z 13. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. marca 2014, sp. zn. 12Co/205/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6913215036.1 Krajský súd Banská Bystrica | 12Co/205/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6913215036.1 | 2014-03-13 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 102 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e390d205-01fc-4577-9154-dbf23699b829 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6913215036.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/205/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913215036
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6913215036.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky R.. H. C., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom Q. W. č. XX/X, XXX XX C. L., právne zastúpenej JUDr. Jánom Sitarčíkom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom H.. Q. č. XX, XXX XX N., proti odporcovi UniCredit Leasing
Slovakia, a. s., so sídlom Plynárenská 7/A, 814 16 Bratislava, IČO: 35 730 978, v konaní o určenie,
že Kúpna/Leasingová zmluva je v časti úrokov a poplatkov neplatná, a iné, o návrhu navrhovateľky
na nariadenie predbežného opatrenia, na základe odvolania navrhovateľky proti uzneseniu Okresného
súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/388/2013-18 zo dňa 08. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ resp. „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa
08. 10. 2013 návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia v priebehu
konania, zamietol.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd konštatoval, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa
09. 09. 2013 domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť
zdržať sa odňatia a odvozu vozidla Q. E. VIN: W ktorého je užívateľom a držiteľom na
základe Kúpnej / leasingovej zmluvy č. XXXXXXX uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 24. 02. 2010
s jej dispozičnej moci a držby, až do rozhodnutia súdu vo veci samej. V návrhu uviedla, že predmetné
motorové vozidlo zakúpila z úverových prostriedkov na základe leasingovej zmluvy zo dňa 24. 02.
2010. Pri uzatváraní zmluvy zaplatila zvýšenú splátku vopred vo výške 3 185,60 Eur. Mesačné splátky
uhrádzala v termínoch a vo výške stanovenej splátkovým kalendárom, ktorý bol vystavený odporcom
dňa 28. 02. 2010. Začiatkom roku 2013 sa s dvomi platbami (splátkami) dostala do omeškania. Následne
navrhovateľka uviedla, že predmetnú zmluvu preverila a zistila, že je bez údaja o RPMN (na základe čoho
by mal byť podľa jej názoru celý úver bezúročný a bez poplatkov) a celá zmluva je postavená na vzťahu
podnikateľ - podnikateľ, pričom ona v čase jej uzavretia nebola podnikateľkou, tou sa stala až následne,
v letných mesiacoch roka 2011. Poukázala na to, že v súvislosti s plnením svojich povinností zo zmluvy
zaplatila odporcovi celkom sumu 5 748,32 Eur. Táto suma prevyšuje finančnú hodnotu predmetného
vozidla, ktorá je podľa zmluvy vo výške 4 778,40 Eur. Preto zastáva názor, že istinu vo výške 4 778,40
Eur odporcovi uhradila, a keďže odporca z dôvodu porušenia svojich zákonných povinností nemá nárok
na úroky a poplatky, tým si svoje povinnosti voči odporcovi z titulu zmluvy splnila. Koncom mesiaca apríl
2013 ju vo večerných hodinách navštívil bez ohlásenia pán, ktorý jej oznámil, že je
poverený na vymáhanie dlhu odporcom. Následne požiadala odporcu o úhradu dlhu v
splátkach, pričom jej bolo dňa 23. 05. 2013 telefonicky oznámené, že jej žiadosti sa nevyhovuje a že
do 28. 05. 2013 má svoj dlh voči odporcovi vyrovnať. Hoci počas uvedeného telefonického rozhovoru
upozornila na neprijateľné zmluvné podmienky, bolo jej doporučené nepodávať návrh, ani návrh na
nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko následne bude voči nej podané trestné oznámenie za
neoprávnené užívanie cudzej veci. V závere návrhu navrhovateľka uviedla, že sa podaním návrhu na
vydanie predbežného opatrenia, resp. podaním návrhu vo veci samej nebráni splateniu jej dlhu, ale v



jej záujme je iba skutočnosť, aby súd spravodlivým procesom rozhodol o dlžnej výške, teda žiada len
o náležitú ochranu seba ako spotrebiteľa pred nekalými obchodnými praktikami
používanými navrhovateľom.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia s poukazom na citované ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku konštatoval, že „zákon rozlišuje dve skupiny predbežných opatrení, a to opatrenia,
ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov a opatrenia, ktoré majú zaistiť výkon súdneho
rozhodnutia.“ V tejto súvislosti uviedol, že „z návrhu navrhovateľky je zrejmé, že svojím návrhom sa
domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorého účelom by malo byť zdržanie sa odňatia a odvozu
motorového vozidla (...) z dispozičnej moci a držby navrhovateľky, až do rozhodnutia súdu vo veci samej.“
Vychádzajúc z účelu inštitútu predbežného opatrenia a zákonných podmienok na jeho nariadenie
okresný súd po oboznámení sa s návrhom a s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že
predmetný návrh na nariadenie predbežného opatrenia „nie je osvedčený.“ V tejto súvislosti poukázal
na to, že „podľa obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný leasing motorových vozidiel (verzia
- 200/01/fix/UCL/FL/N) bod 1 písm. b), účelom leasingovej zmluvy je dohodnutú dobu umožniť
leasingovému nájomcovi za odplatu užívanie motorového vozidla, kúpeného výhradne pre tento účel
spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a. s. a ňou vlastneného po celú dobu trvania leasingu, ktorý
si leasingový nájomca vybral sám, v súlade so svojimi potrebami a po skončení
doby nájmu umožniť leasingovému nájomcovi, aby predmet leasingu od leasingového
prenajímateľa, za dohodnutých podmienok, odkúpil. Z vyššie uvedeného bodu leasingovej zmluvy
vyplýva, že navrhovateľka nie je vlastníčkou predmetného motorového vozidla. Toto motorové vozidlo je
v nájme navrhovateľky, na základe leasingovej zmluvy. Od uzavretia leasingovej zmluvy toto motorové
vozidlo bolo vždy vo vlastníctve odporcu. Túto skutočnosť nespochybňovala ani sama navrhovateľka. U
tohto motorového vozidla tak nebol vykonaný zabezpečovací prevod práva, pretože toto nebolo potrebné
vzhľadom na to, že odporca je vlastníkom tohto motorového vozidla. Zo všeobecných obchodných
podmienok prenajímateľa pre finančný leasing motorových vozidiel, ktoré sú súčasťou leasingovej
zmluvy vyplýva, že ak je leasingový nájomca v omeškaní s plnením akýchkoľvek záväzkov voči
leasingovému prenajímateľovi, ktoré vyplývajú z leasingovej zmluvy, môže leasingový prenajímateľ
zakázať užívanie predmetu leasingu, alebo predmet leasingu dočasne odobrať. V prípade, že je
nesporné, čo uviedla navrhovateľka, a teda že porušila podmienky zmluvy tým, že sa dostala do
omeškania s plnením svojich povinností, t. j. včasným a správnym splatením splátok, ktoré má vo
vzťahu k odporcovi, tak sa sama vystavila riziku, že leasingový prenajímateľ bude môcť zakázať užívanie
motorového vozidla, prípadne toto aj navrhovateľke odobrať.“ V závere odôvodnenia rozhodnutia
okresný súd pre úplnosť dodal, že „dňa 27. 05. 2012 došlo k odstúpeniu od zmluvy, navrhovateľka
podala na súd návrh na ochranu spotrebiteľa a v rámci tohto konania navrhla vydať predbežné opatrenie.
Súd je toho názoru, že navrhované predbežné opatrenie nemá vzťah ku konečnému rozhodnutiu v tejto
veci tak, ako to navrhla navrhovateľka.“ Z uvedených dôvodov preto okresný súd návrh navrhovateľky
na nariadenie predmetného predbežného opatrenia ako nedôvodný.
Proti uvedenému uzneseniu podala navrhovateľka (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zmenil
a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. V odôvodnení odvolania uviedla, že názor
okresného súdu, že jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie
je osvedčený „pôsobí formalisticky“ a nestotožňuje sa s ním. Poukázala na to, že „hospodárskym
účelom Kúpnej / leasingovej zmluvy (...) je nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu.
Nájom vozidla nie je primárnym účelom právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, ale forma resp.
spôsob akým nájomca uhradí kúpnu celu za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu
zmluvy. Formu (typ) Zmluvy na dosiahnutie tohto hospodárskeho účelu zvolil a obsah zmluvných
podmienok Zmluvy pripravil odporca bez spoluúčasti navrhovateľky. (...) Uzavretím zmluvy s odporcom
navrhovateľka sledovala zámer nadobudnúť vlastníctvo k predmetnému motorovému vozidlu, pričom
konkrétnu zmluvu na dosiahnutie tohto účelu predložil odporca. Keďže v danom prípade ide o vzťah
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, odporcovi priamo zo zákona vyplýva povinnosť postupovať v
súlade so zákonom, dobrými mravmi a s odbornou starostlivosťou. Navrhovateľka v žalobe zo dňa 09.
09. 2013 poukázala na konkrétne porušenie zákonov odporcom, vrátane porušenia povinností odporcom
konať s odbornou starostlivosťou. V dôsledku konania odporcu jej hrozí bezprostredná ujma v podobe
odňatia práva na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu
napriek tomu, že Zmluvu uzavrela v dobrej viere, že jej obsah je v súlade so zákonom (neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky), pričom svojím konaním nespôsobila porušenie zákona pri uzatváraní
Zmluvy a svoje zákonné povinnosti si riadne plnila.“ Odporca si svoje nároky voči nej „odvodzuje od
Obchodných podmienok UniCredit Leasing Slovakia, a. s. pre finančný leasing motorových vozidiel (...),



ktoré však ona nepovažuje za neoddeliteľnú súčasť zmluvy z dôvodov uvedených v žalobe a v podaní,
ktorým dopĺňa žalobu. Aj keby tieto obchodné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, tieto
obsahujú celý rad neprijateľných zmluvných podmienok, jednak z dôvodu značnej nerovnováhy práv a
povinností zmluvných strán v neprospech navrhovateľa - spotrebiteľa, ale aj pre rozpor so smernicou
Rady 93/13/EHS, resp. zákonom, preto sú takéto podmienky neplatné od počiatku a nijako nemôžu
zaväzovať spotrebiteľa. O neprijateľnosti zmluvných podmienok, neplatnosti odstúpenia od
Zmluvy, ako aj o tom, či Zmluva je platná ako celok rozhodne súd až po vykonanom dokazovaní
rozsudkom vo veci samej. Do tej doby je potrebné, aby sa predbežné upravili pomery medzi účastníkmi
konania takým spôsobom, aby sa zamedzilo nenapraviteľným dôsledkom, ktoré môžu nastať, ak jej
odporca predmetné vozidlo odníme z jej dispozičnej moci a následne ho scudzí. Týmto sa domáha
spravodlivej súdnej ochrany ako spotrebiteľ, ktorý sa v danom právnom vzťahu ocitol ako slabšia strana
vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom.“

Krajský súd, ako súd odvolací, podľa § 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)
vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného
súdu, ktorým návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol podľa ustanovenia §
219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým
zamietol predmetný návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, je vecne správne.
Odvolací súd sa v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu
stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné
a presvedčivé, a teda spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.
s. p. s použitím § 167 ods. 2 O. s. p.

Odvolací súd na zdôraznení správnosti napadnutého rozhodnutia (podľa § 219 ods. 2 O. s. p.) poukazuje
na zásadný aspekt (na ktorý správne poukázal i prvostupňový súd) a to na skutočnosť,
že navrhovateľka nie je vlastníčkou predmetného motorového vozidla a toto motorové vozidlo je na
základe predmetnej leasingovej zmluvy len v jej nájme. Vlastníkom motorového vozidla je odporca.
Navrhovateľka v návrhu sama uviedla, že sa dostala do omeškania s úhradou
leasingových splátok a teda (dokonca ako osoba s právnickou kvalifikáciou) si musela byť objektívne
vedomá právnych následkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy (zákaz užívania motorového vozidla,
prípadne jeho odobratie). Zo zatiaľ osvedčených skutočností vyplýva len jedno, že navrhovateľka
porušila zmluvné dojednanie ohľadom riadneho a včasného platenia leasingových splátok, a keďže k
vysloveniu neplatnosti predmetnej Kúpnej / leasingovej zmluvy nedošlo (navrhovateľka sa v rámci tohto
konania vo veci samej domáha jej neplatnosti len v časti úrokov a poplatkov, teda nie v celom rozsahu),
neexistuje žiadny skutkový a ani právny dôvod na nariadenie predmetného predbežného opatrenia,
ktorým by došlo k dočasnému obmedzeniu subjektívnych práv odporcu vyplývajúcich z predmetnej
Kúpnej / leasingovej zmluvy.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil (§ 219
ods. 1, 2 OSP).

Predbežné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší
procesný postup, preto sa o náhrade trov konania spojených s týmto procesným úkonom rozhoduje až
v rámci rozhodnutia vo veci samej, čo vyplýva aj z výkladu ustanovenia § 145 O. s. p. Z uvedeného
dôvodu nebolo o trovách odvolacieho konania rozhodnuté.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.