Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/416/2014 z 24. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 24. marca 2015, sp. zn. 8CoP/416/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7713222230.1 Krajský súd Košice | 8CoP/416/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7713222230.1 | 2015-03-24 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 221 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e0ccea45-4579-4f6d-a4af-a2796f167eaf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7713222230.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/416/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713222230
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7713222230.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti K. T. nar. XX.X.XXXX, G. nar.
XX.X.XXXX a H. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Michalovciach detí rodičov G. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v W. č. XX a O. K. nar. X.X.XXXX
bývajúceho na Ul. J. A. č. XXXX/XX v Spišskej Novej Vsi v konaní o zvýšenie a zníženie výživného o
odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 27.6.2014 č.k. 15P/372/2013-79 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na zvýšenie výživného pre mal. deti
K. a zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce z 10.10.2012 sp. zn. 17P/349/2011-57 v časti určenia
výživného pre mal. deti tak, že znížil určené výživné pre mal. T. zo 100 eur na 70 eur , mal. G. z 80
eur na 60 eur a pre mal. H. zo 60 eur na 50 eur mesačne od 8.1.2014. O trovách účastníkov konania
rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zaviazal
otca prispievať na výživu mal. T. 100 eur mesačne, mal G. 80 eur mesačne a mal. H. 60 eur mesačne vždy
do 25. dňa v mesiaci matke. Konštatovala, že nesúhlasí so zamietnutím návrhu na zvýšenie výživného,
nakoľko sa pomery otca zmenili, už nie je nezamestnaný a nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Uviedla,
že podľa jej vedomostí je zamestnaný od augusta 2014, preto žiada určiť výživné aspoň v takej výške
ako doteraz.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu,
že zníženie výživného nie je v prospech mal. detí, nakoľko sa ich potreby od poslednej úpravy zvýšili
vzhľadom na ich vek, rast, vývoj a záujmy, ktoré matka sama nedokáže zabezpečiť.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s jej odvolacími dôvodmi nesúhlasí, nakoľko od 8.1.2014
bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie a bola mu priznaná dávka v hmotnej núdzi.
Zároveň bol práceneschopný a jeho zdravotné komplikácie vyústili do operácie kolena a následnej
rekonvalescencie a rehabilitácie. Z týchto dôvodov podal návrh na zníženie výživného, ale naďalej platil
súdom určené výživné spolu 240 eur, na ktoré si vzhľadom na svoj minimálny príjem musel požičať.
Poukázal na to, že napriek zdravotnému stavu ukončil práceneschopnosť a vrátil sa do práce, ktorú
však dokáže vykonávať iba čiastočne, to všetko z toho dôvodu, aby bol schopný zaplatiť všetky výdavky.
Konštatoval, že pomery sa zmenili aj na strane matky, ktorá taktiež začala pracovať.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že
nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/



a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa §-u 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania
odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné
práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré
zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania
odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia
ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku
môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,
prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím
a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto
rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé
súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí
vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu
jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

Z obsahu predloženého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa pri jeho vyhotovovaní dôsledne
nerešpektoval právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa
čl. 6 Dohovoru, pretože v ňom neuviedol ako vyhodnotil skutkový stav, a akými úvahami sa pri
svojom rozhodovaní riadil. Najmä neuviedol na základe akých skutočností znížil výživné v určenom
rozsahu a obmedzil sa len na všeobecné skonštatovanie, že takto určené výživné je napriek otcovej
nezamestnanosti v jeho schopnostiach a možnostiach bez toho, aby sa zaoberal otázkou, či sa
dobrovoľne vzdal príjmu, alebo živnosť prerušil z objektívnych príčin , a v nadväznosti na vyhodnotenie
týchto skutočností nekonkretizoval v čom videl jeho schopnosti a možnosti prispievať na výživu
maloletých detí v určenej výške. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom



nevysporiadal so zdravotným stavom otca a vplyvom týchto následkov na jeho schopnosti a možnosti
zamestnať sa. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, keď nevyhodnotil rozporné tvrdenia matky a otca
ohľadom otcovej práce v Belgicku a nelogicky v rozpore s rozhodnutím vo veci samej v odôvodnení
uviedol, že zníženie výživného by nebolo v prospech mal. detí napriek tomu, že určené výživné znížil.
Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav
čím odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, preto podľa ust. § 221ods. 1 písm. f) a h)
O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia vec vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom
smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, dôsledne sa vysporiadať so všetkými
odvolacími námietkami, výsledky zisťovania vyhodnotiť podľa príslušných ustanovení zákona o rodine,
zistené dôkazy opäť vyhodnotiť podľa ust. § 132 O.s.p, opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie
odôvodniť podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a
úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí boli preskúmateľné a logicky správne.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.