Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/35/2011 z 29. 10. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. októbra 2012, sp. zn. 6Co/35/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7109214650.4 Krajský súd Košice | 6Co/35/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7109214650.4 | 2012-10-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4ec3e5f-534d-490a-9d4a-eee2b5c8f526 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7109214650.4 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/35/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109214650
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109214650.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov Mgr.
Dany Ferkovej a JUDr. Alexandra Husivargu v právnej veci žalobcu: K. O., J.. XX. X. XXXX, G. I. H.,
W. XX, zast. Prof. JUDr. Jánom Kľučkom, CSc., advokátom, so sídlom v Košiciach, Ku Potoku 4, proti
žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 310 690 904,
zast. JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Ondavská 17, v konaní o zaplatenie
356 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 17C/213/2009-264
zo dňa 5. 11. 2010

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi 356 eur so 4
% ročným úrokom z omeškania od 28. 2. 2009 do zaplatenia a nahradiť na účet právneho zástupcu
žalobcu trovy konania vo výške 189,59 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie rozdielu poistnej sumy pre prípad dožitia, dojednanej v
poistnej zmluve typu UDP-K č. 5133200012 vo výške 39.651,- Sk (1.316,17 eur) a sumy vyplatenej
žalobcovi žalovanou dňa 10. 3. 2009 vo výške 960,17 eur. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní
a po právnom posúdení veci podľa ust. § 788 ods. 1 až 4, § 37 ods. 1 až 3, § 39, § 3 ods. 1, § 516 ods. 1, §
575 ods. 1, 2, § 800 ods. 1, 3 a § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., § 9 ods. 1, § 12 ods. 1 až 3, § 14a ods. 1, 2 zák. č.
4/1991 Zb. o poisťovníctve (správne má byť zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve - poznámka odvolacieho
súdu), § 31a a § 70a zák. č. 95/2002 Z. z. v znení účinnom od 1. 1. 2005 (novela č. 186/2004 Z. z.), vzal
za preukázané, že žalobca ako poistenec uzatvoril dňa 25. 2. 1999 so žalovanou ako poisťovateľom
poistnú zmluvu typu UDP-K č. 5133200012, so začiatkom poistenia 26.2.1999 na dobu 10 rokov, ktorej
predmetom bolo životné poistenie pre prípad smrti a pre prípad dožitia. Výška poistného bola dojednaná
na sumu 463,- Sk mesačne, doba platenia poistného na 5 rokov a výška poistných súm na 30.000,- Sk
pre prípad smrti a 39.651,- Sk pre prípad dožitia. Na základe predmetnej poistnej zmluvy vznikol medzi
účastníkmi občianskoprávny vzťah. Súd prvého stupňa prejudiciálne skúmal, či došlo k predčasnému
zániku poistenia ku dňu 16.5.2008, ako tvrdila žalovaná, a či žalobcovi vznikol nárok (len) na vyplatenie
odkupnej hodnoty vo výške 960,17 eur a zanikol nárok na poistné plnenie vo výške 39.651,- Sk (1.316,70
eur), ktoré bolo dojednané v zmluve pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, t.j. dňa 25.2.2009. Súd
prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalovaná v konaní nepreukázala, žeby
došlo po uzavretí predmetnej poistnej zmluvy medzi účastníkmi k dohode o zmene vzájomných práv
a povinností, ani žeby bola naplnená niektorá zo skutočností spôsobujúcich neplatnosť zmluvy, alebo



skutočnosť dojednaná v poistných podmienkach, či predpokladaná Občianskym zákonníkom, ktorá
by spôsobovala predčasný zánik poistenia. Žalovaná v konaní dostatočným spôsobom nepreukázala
ani svoje tvrdenie, že plnenie podľa pôvodnej zmluvy sa stalo nemožným. Ak je plnenie nemožné
len subjektívne - iba pre dlžníka (napr. pre jeho platobnú neschopnosť), záväzok nezaniká. Ani
zo skutočnosti (ktorá navyše nebola dostatočne preukázaná), že v zmluve nebola určená výška
poistného na základe poistných matematických metód v zmysle neskoršieho zákona o poisťovníctve tak,
aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne, vrátane tvorby
dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, nemožno všeobecne usudzovať, žeby
táto, inak so všetkými potrebnými náležitosťami uzavretá zmluva svojím obsahom a účelom odporovala
zákonu. Pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je
zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovanú by to neznamenalo zánik
povinností zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po
splnení jej záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku. Preto uzavrel, že žalovaná podľa predmetnej
poistnej zmluvy mala dňa 26.2.2009 vyplatiť žalobcovi dohodnutú poistnú sumu vo výške 39.651,- Sk
(1.316,17 eur). Nakoľko k uvedenému dňu žalovaná žalobcovi uhradila len 960,178 eur, zaviazal ju na
zaplatenie zvyšku vo výške 356 eur.

Spolu s istinou zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 4 % ročne
od 28. 2. 2009, keďže žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 356 eur
dňom 27. 2. 2009. Aj keď základná úroková sadzba určená ECB (Európska centrálna banka) k 27.2.2009
predstavovala 2 % ročne, nakoľko súd bol viazaný návrhom žalobcu, priznal mu úrok vo výške uplatnenej
v žalobe.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešnú žalovanú zaviazal
nahradiť úspešnému žalobcovi trovy konania, pozostávajúce z náhrady súdneho poplatku z návrhu vo
výške 21 eur a z trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 5 úkonov právnej pomoci
po 26,56 eur a režijný paušál 6,95 eur a 4 krát 7,21 eur. Spolu priznal žalobcovi náhradu trov konania
vo výške 189,59 eur.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorá ho následne doplnila, z dôvodov
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, f/ O.s.p. a navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V dôvodoch odvolania zotrvala na svojom stanovisku, že právny vzťah medzi žalobcom a
žalovanou, založený predmetnou poistnou zmluvou, predčasne zanikol, a že v súvislosti so zánikom
tohto právneho vzťahu bola žalobcovi zo strany žalovanej vyplatená odkupná hodnota jeho poistenia,
ako nárok vzniknutý v dôsledku zániku poistenia, čím bol v súlade s poistnou zmluvou, všeobecnými
poistnými podmienkami a zákonom v plnej miere nárok žalobcu uspokojený. Tým, že došlo k zániku
poistnej zmluvy, nároky žalobcu vzniknuté v súvislosti s ukončením zmluvy boli plne uspokojené
vyplatením odkupnej hodnoty a nárok žalobcu uplatnený touto žalobou je z tohto dôvodu nedôvodný.
Preto súd prvého stupňa mal nárok žalobcu zamietnuť. Predbežnou otázkou, základnou pre správne
rozhodnutie o veci bolo, či došlo k zániku právneho vzťahu, založeného medzi účastníkmi konania
poistnými zmluvami, alebo nie, teda, či tu právny vzťah je, alebo nie je a v dôsledku toho, či uplatnené
právo skutočne existuje. V tej súvislosti vyvstala aj otázka, ako došlo k zániku právneho vzťahu.
Podľa názoru žalovanej v priebehu trvania tohto právneho vzťahu došlo k vzniku právnej skutočnosti,
ktorá mala za následok zánik právneho vzťahu, a to v dôsledku nemožnosti plnenia (dodatočnej,
právnej a objektívnej nemožnosti plnenia), majúcej svoj pôvod v zmene právneho predpisu, zákona č.
95/2002 Z.z. o poisťovníctve, ktorá nastala po uzatvorení poistných zmlúv medzi žalobcom a žalovanou.
Zákonom č. 186/2004 Z. z. bol novelizovaný zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, do ktorého bol
s účinnosťou od 1.5.2004 v súvislosti so vstupom SR do EÚ vložený úplne nový § 31a, v zmysle
ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe
poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich
záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia (pozn. dnes §
35 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve). Dokazovaním v rámci tohto konania bolo spoľahlivo
preukázané (predloženými listinnými dôkazmi vrátane znaleckého posudku č. 4/2008 spoločnosti AUDIT
- spol. s.r.o. ako aj protokolu Národnej banky Slovenska o vykonanom dohľade č. ODO-12990/2007
z 29.10.2007), že poistné v prípade poistného produktu UDP-K u žalovanej nebolo vypočítané v



súlade s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť
všetkých záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, teda
že poistné bolo určené v nižšej výške, ako správne poistno-matematicky malo byť. Podľa ust. § 70a
zák. č. 186/2004 Z. z. bolo povinnosťou žalovanej postupovať v súlade so zákonom a bezodkladne po
zistení rozhodujúcich skutočností (nesprávne určené poistné) zosúladiť svoje právne pomery s novými
ust. zák. č. 95/2002 Z. z. V dôsledku toho, že žalobca neakceptoval návrh žalovanej na vykonanie
dohody o zmene obsahu predmetných zmlúv, došlo u žalovanej ku vzniku objektívnej, následnej právnej
nemožnosti plnenia, nakoľko nemohla ďalej poskytovať poistnú ochranu v rozsahu, ktorý bol v rozpore so
zákonom, t.j. nemohla byť naďalej viazaná poskytnúť v budúcnosti poistné plnenie v prípade dožitia, ak
toto plnenie vo vzťahu k inkasovanému poistnému bolo vyššie, ako malo správne poistno-matematicky
byť.

Vznikom tejto právnej skutočnosti došlo k zániku poistenia, na základe čoho žalovaná vyplatila žalobcovi
odkupnú hodnotu jeho poistenia ako nárok vyplývajúci mu v dôsledku zániku poistenia, čím boli všetky
nároky žalobcu voči žalovanej plne uspokojené. S poukazom na rozhodnutie NS SR č. 1Cdo/169/96
zo dňa 20.3.1997 (R 109/1998) preto zmena zákona mala za následok stav, že pôvodne dohodnuté
plnenie sa stalo nemožným, pričom táto nemožnosť plnenia má objektívny charakter, spočívajúci v
zmene právneho predpisu, uskutočnenej po vzniku záväzku. V dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia
povinnosť dlžníka zanikla a zanikol aj záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania. Predmetná poistná
zmluva spadá plne do režimu podľa ustanovenia § 67 zákona o poisťovníctve, to znamená, že aj napriek
tomu, že poistná zmluva vznikla pred účinnosťou tohto zákona, spravuje sa ustanoveniami tohto zákona
a poistné musí byť od účinnosti zákona určené v súlade s § 31a, čo však v prípade poistnej zmluvy
žalobcu bolo preukázané, že tak nie je. A pokiaľ nedošlo k dohode o zmene obsahu zmluvy v tomto
smere, založil tento nový právny stav u žalovanej následnú, právnu a objektívnu nemožnosť plnenia
ako plnenia nedovoleného, to znamená plnenia, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, pričom rozpor
nastal až po vzniku právneho vzťahu. Závery súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode
o zmene vzájomných práv a povinností, vyplývajúcich z predmetnej poistnej zmluvy, nie sú dôvodné,
keďže žalovaná v konaní túto skutočnosť ani netvrdila. Žalovaná taktiež nikdy netvrdila skutočnosti
preukazujúce neplatnosť zmluvy ani ich nedokazovala, pretože platnosť zmluvy nikdy nespochybňovala.
Občiansky zákonník v ustanovení § 575 zakotvuje účinky následnej, a nie počiatočnej nemožnosti
plnenia, pričom tieto účinky spočívajú v zániku platne dojednaného záväzku, ktorého plnenie bolo na
začiatku možné a až po vzniku právneho vzťahu nastala skutočnosť, ktorá spôsobila jeho následný
zánik pre následnú nemožnosť plnenia, ktorá naviac nemusí byť len fyzická, ale môže byť aj právna a
dokonca môže byť aj subjektívna. Súd prvého stupňa preto nesprávne posúdil daný prípad z pohľadu
ustanovenia § 37 ods. 2 Obč. zákonníka, ktoré pojednáva o počiatočnej nemožnosti plnenia, ktorá má za
následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Na počiatočnú nemožnosť plnenia žalovaná v konaní
nepoukazovala a od začiatku sa dovolávala účinkov následnej nemožnosti plnenia v zmysle ustanovenia
§ 575 Obč. zákonníka. Záver súdu prvého stupňa o tom, že žalovaná nepreukázala, že výška poistného
v produkte UDP-K nebola správne určená, nie je v súlade s listinnými dôkazmi predloženými žalovanou,
ktorými bolo nad akékoľvek pochybnosti preukázané, že výška poistného pri tomto poistnom produkte
nebola určená v súlade s neskôr prijatým zákonným ustanovením (§ 31a zákona o poisťovníctve).
Súd prvého stupňa nevykonal žalovanou navrhnutý dôkaz, keď si nevyžiadal z Ministerstva financií
SR, resp. od NBS správny spis, obsahujúci rozhodnutie Ministerstva financií SR č. j. 52/1024/1995
zo dňa 30.5.1995, ktorého vykonanie navrhla žalovaná ako dôkaz za účelom preukázania toho, že
skutočne zo strany Ministerstva financií SR došlo v roku 1995 k schváleniu nesprávnych vzorcov, na
základe ktorých bolo následne v produktoch UDP-K určené nesprávne poistné, čo sa v roku 2004
dostalo do rozporu so zákonom a spôsobilo nemožnosť plnenia na strane žalovanej. Pokiaľ by súd tento
dôkaz vykonal, dospel by k záveru o zodpovednosti Ministerstva financií SR za schválenie nesprávnych
vzorcov na výpočet poistného a za povolenie produktu s poistno-matematicky nesprávne určeným
poistným predávať. V prejednávanej veci sa poistná zmluva žalobcu dostala vplyvom dvoch okolností
(schválenie nesprávnych vzorcov MF SR a zmena zákona o poisťovníctve) do rozporu so zákonom,
a to od 1.5.2004. Konkrétne v prejednávanej veci bude subjektom oprávneným žiadať náhradu škody
žalobca a nie žalovaná a subjektom zodpovedným za škodu bude štát (Ministerstvo financií SR), a nie
žalovaná. Preto zodpovednou za túto situáciu v súvislosti s následnou zmenou právneho predpisu nie je
žalovaná, ale štát. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď oznámenie žalovanej o zániku
poistenia, ktorou oznámila žalobcovi vznik objektívnej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok
zánik poistenia, považoval za jednostranný právny úkon žalovanej, ktorým malo byť neplatne ukončené



poistenie. Poukázala aj na výpoveď Z.. Š., z ktorej vyplynulo, že po roku 2002 už vzorce pre výpočet
poistného štát neschvaľoval, ale určovala si ich každá poisťovňa samostatne s tým, že boli predmetom jej
obchodného tajomstva. Aj v tomto prípade by však v dôsledku zmeny zákona o poisťovníctve v roku 2004
musela poisťovňa upraviť svoje právne pomery v poistných zmluvách s nesprávne určeným poistným
a poistník by sa mohol dožadovať voči poisťovni len náhrady škody, nie však pôvodne dojednanej
poistnej ochrany a poistného plnenia, nakoľko tie sa stali rozpornými so zákonom. Za škodu je v tomto
prípade preto zodpovedný štát a nie žalovaná a žalobca sa nápravy z ukrátenia na svojich právach,
t.j. zaplatenia rozdielu medzi pôvodne dohodnutým poistným plnením a vyplatenou odkupnou hodnotou
v tomto prípade môže dožadovať len z titulu náhrady škody, a to voči štátu. Žalobca nemôže voči
žalovanej uplatňoval svoje práva tým spôsobom, že sa bude dožadovať porušenia zákona žalovanou.
Takýto výkon práva nemôže požívať právnu ochranu. Oznámenie o zániku poistenia nebolo právnym
úkonom žalovanej, ktorým by bolo v rozpore so zákonom ukončené poistenie žalobcu. Nesprávnym
rozhodnutím Ministerstva financií SR, ktoré v roku 1995 schválilo nesprávne určené poistné pri produkte
UDP-K, ktoré nebolo vypočítané v súlade s poistno-matematickými metódami, bola žalovaná uvedená
do omylu v tom, že poistný produkt UDP-K, schválený štátom určenou autoritou, nemá nedostatky a že
ho žalovaná môže ponúkať. Rozsudok súdu prvého stupňa autoritatívne ukladá žalovanej, aby konala
niečo, čo zákon zakazuje, preto je v rozpore s Ústavou SR. Žiadna zo zmluvných strán nedostatok
zistený NBS (nízke poistné) nespôsobila a ani nemohla predvídať. Žalovaná sa v krátkom čase po
zistení uvedenej novej okolnosti aktívne usilovala uzavrieť so žalobcom dohodu, ktorou by rozpor so
zákonom odstránila. Iniciatíva žalovanej nebola úspešná. Zásada, že zmluvy sa majú plniť, nie je
absolútna a má svoje obmedzenia. Podstatná zmena vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných
okolností, o ktorej sa zmluvné strany dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu, spôsobuje narušenie
prirodzenej spravodlivosti medzi zmluvnými stranami a dopadá obzvlášť ťaživo na jednu zo zmluvných
strán. Je preto okolnosťou, s ktorou je možné spojiť prelomenie zásady pakta sund servanda v podobe
následnej úpravy zmluvného záväzku alebo jeho zániku. Takýto záver podporujú aj Princípy európskeho
zmluvného práva, ktoré majú slúžiť ako všeobecné pravidlá zmluvného práva, ktoré obsahujú výkladové
argumenty a majú charakter univerzálnych právnych princípov. Podľa týchto princípov v situácii, ak
sa po uzavretí zmluvy objavia zmenené okolnosti, ktoré činia plnenie zo zmluvy pre niektorú zo
strán extrémne obtiažnym, ak tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy predvídateľné, vzniká
právo, aby dotknutá strana iniciovala jednanie o novom obsahu zmluvy (článok 6 : 111 Princípov
európskeho zmluvného práva). V opačnom prípade by žalobca nadobudol plnenie za neprimeranú
cenu, síce ekonomicky výhodné, avšak poskytnutie súdnej ochrany takejto situácii by bolo v rozpore
so štandardami spotrebiteľského práva. Súd by mal preto k tejto otázke zaujať eurokomformný prístup.
Žalobcom požadované plnenie nie je správne a ani spravodlivé. Trvanie na zmluvnom vzťahu, v ktorom
je inkorporovaná neprimeraná cena, spôsobuje výraznú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami,
nemôže byť preto v súlade s dobrými mravmi a nemôže byť spravodlivé. Je faktom, že podmienky,
za akých zmluvné strany uzatvorili poistenie, sa pod vplyvom vonkajších okolností podstatne zmenili.
Za danej situácie je nutná korekcia nespravodlivosti vyplývajúcej zo zmluvnej nerovnováhy spôsobenej
následnými udalosťami, ktoré strany nemohli odôvodnene pri uzavieraní zmluvy predvídať. Toto je
možné dosiahnuť iba za pomoci rozhodovacej činnosti súdu. Namietla taktiež, že prvostupňový súd
opomenul vykonať procesnú povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a dôkazy listinami nevykonal v súlade
s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie,
dostatočne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke správne posúdil, a preto aj správne rozhodol.
Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a uplatnil trovy odvolacieho konania.

Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, rozhodol o návrhu žalovanej na
prerušenie konania uznesením č. k. 6Co/35/2001-297 zo dňa 7. 11. 2011, ktorým zamietol návrh
žalovanej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Uznesenie napadla dovolaním
žalovaná a Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3Cdo/33/2012-319 zo dňa 29. 3. 2012 zamietol dovolanie
a žalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v
zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z



hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záver,
že odvolanie žalovanej voči rozsudku nie je dôvodné, preto mu nie je možné vyhovieť.

Napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.10.2012 o 9.05 hod. v
pojednávacej miestnosti číslo dverí 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.10.2012 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalovaná v odvolaní voči rozsudku namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d) a
f) O. s. p., teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré patrí aj odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom
postupom súdu (§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k iným
vadám, ako sú uvedené v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy
účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného
práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané
iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu
je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť,
že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v
sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní
uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a
uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto,
že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už
v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,



pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaná v odvolaní voči rozsudku namieta postup súdu z
hľadiska procesnoprávnych predpisov, nie je odvolanie dôvodné.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 25. 1. 2010 vyplýva, že súd oboznámil obsah listinných
dôkazov tam uvedených a zo zápisnice zo dňa 5. 11. 2010 vyplýva, že na pojednávaní oboznámil
obsah prednesov a vykonaných dôkazov, pričom bol oboznámený aj obsah zápisnice zo dňa 1. 2.
2010 sp. zn. 19C/238/2008, v ktorej bol zaznamenaný výsluch svedka O.. Š.. Súd prvého stupňa teda
postupoval v súlade s ustanovením § 118 ods. 2 O.s.p. pri oboznamovaní listinných dôkazov. Z obsahu
spisu taktiež vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je prekvapivé, keďže spĺňa požiadavku
predvídateľnosti pre účastníkov. Účastníci v priebehu konania mali možnosť vyjadriť sa ku všetkým
relevantným skutočnostiam do rozhodnutia vo veci samej a odôvodnenie napadnutého rozsudku má
oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa preto pri vedení pojednávania postupoval v súlade
s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a oboznámil zákonným spôsobom aj obsah listinných
dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých pri rozhodnutí vo veci samej vychádzal.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že ani ďalšie odvolacie dôvody, uvádzané žalovanou
nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Odvolacie argumenty žalovanej boli uvádzané už v konaní pred súdom prvého stupňa a s týmito sa súd
prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci.

Ani skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku.



Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd
dopĺňa nasledovné:

V preskúmavanej veci nebolo sporným, že medzi účastníkmi konania došlo k vzniku poistného vzťahu
na základe predmetnej poistnej zmluvy, a že žalobcovi bola žalovanou dňa 10. 3. 2009 uhradená suma
960,17 eur.

Sporným zostalo, či došlo k predčasnému zániku poistenia ku dňu 16. 5. 2008, a teda, či žalobcovi
vznikol nárok len na vyplatenie odkupnej hodnoty vo výške 960,17 eur, a či zanikol nárok žalobcu na
poistné plnenie vo výške 39.651,- Sk (1.316,17 eur), dojednané v zmluve pre prípad dožitia sa konca
poistnej doby, t.j. dňa 25. 2. 2009.

Správne súd prvého stupňa v prejednávanej veci skúmal, či medzi účastníkmi konania nedošlo k zmene
poistnej zmluvy, prípadne, či nedošlo k naplneniu niektorej zo skutočností spôsobujúcej neplatnosť
predmetnej poistnej zmluvy. Správne skúmal, či nedošlo k zániku poistenia zo zákona, alebo či k zániku
poistenia nedošlo iným spôsobom výslovne v zmluve dohodnutým pred dátumom ukončenia poistenia
podľa poistnej zmluvy.

Správny je záver súdu prvého stupňa, že k zániku poistenia nedošlo, či už z dôvodu predpokladaného
dohodou zmluvných strán, alebo zo zákona pred 26.2.2009, teda pred tým, ako malo dôjsť k ukončeniu
poistenia v zmluvne dojednanom čase.

K odvolacej námietke žalovanej, že v danom prípade došlo k zániku poistenia z dôvodu nemožnosti
plnenia podľa ustanovenia § 575 Obč. zák., majúcej svoj pôvod v zmene právneho predpisu (zák. č.
95/2002 Z. z. o poisťovníctve), ktorá nastala po uzavretí predmetnej poistnej zmluvy, a že zotrvávanie v
tomto právnom vzťahu bez zmeny jeho obsahu by znamenalo porušenie kogentných ustanovení zákona
o poisťovníctve a nevyhnutne by viedlo k uloženiu sankcií zo strany orgánu dohľadu, odvolací súd
uvádza nasledovné:

Podľa ustanovenia § 575 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť
dlžníka plniť zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených
podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaná nepreukázala nemožnosť plniť
z predmetnej poistnej zmluvy v zmysle vyššie citovaných ust.§ 575 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
preto v prejednávanom prípade z tohto dôvodu nedošlo k zániku poistenia.

Žalovaná uzavretím predmetnej poistnej zmluvy vstúpila so žalobcom do záväzkového vzťahu
súkromnoprávnej povahy, ktorý sa riadi zásadou rovnosti účastníkov, zmluvnej voľnosti a pre ktorý
je príznačná dispozitívna úprava právnych noriem, na rozdiel od verejnoprávnych vzťahov, ktoré
sú založené na nerovnom právnom postavení účastníkov a kde orgány verejnej moci rozhodujú o
právach a povinnostiach. Predmetný občiansko-právny vzťah totiž vznikol na základe zmluvy (§2 ods.1
Občianskeho zákonníka). Práva a povinnosti zmluvných strán sa preto riadia obsahom zmluvy a
Občianskym zákonníkom.

Pritom platí, že pokiaľ sú určité otázky riešené odchylne úpravou stanovenou špeciálnymi právnymi
predpismi, majú tieto predpisy prednosť pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka (lex specialis
derogat legi generali). Pokiaľ však tieto špeciálne predpisy úpravu určitých otázok buď vôbec, alebo
v plnom rozsahu neobsahujú, alebo pokiaľ nemajú tieto predpisy vlastnú špeciálnu úpravu, použije sa
podporne (subsidiárne) všeobecná úprava Občianskeho zákonníka ako základná úprava pre celú oblasť
súkromného práva (§1,§2 ods.2,3 Občianskeho zákonníka).



Zákon č. 195/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov je predpisom
verejného práva, zameraný na niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením,
vykonávaním činností a zánikom poisťovní a zaisťovní, pôsobením poisťovní v iných členských štátoch
a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a spôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek
a zahraničných zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky a výkonom dohľadu nad
poisťovníctvom (§ 1 ods. 1 zák. č. 95/2002 Z.z.)

Vyššie uvedený zákon o poisťovníctve neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné
podmienky, ktoré by sa týkali uzavierania poistných zmlúv, ich zániku, prípadne práv a povinností
zmluvných strán, preto ani námietka žalovanej týkajúca sa aplikácie tohto zákona (vrátane §67) na
daný právny vzťah je nepatričná. Ust. § 31a tohto zákona síce ukladá povinnosť poisťovni určovať
výšku poistného za splnenia zákonom stanovených podmienok, ide však o zásah verejno-právneho
charakteru, ukladajúci povinnosť poisťovni, ktorý nezasahuje do konkrétnych súkromno-právnych
vzťahov (zmlúv), keďže to zákon výslovne neustanovuje. K zániku predmetných poistných vzťahov preto
nedošlo ani podľa vyššie uvedeného zákona o poisťovníctve.

Dôvody uvádzané žalovanou nespôsobujú nemožnosť plniť z poistnej zmluvy, pretože žalovaná
prípadnú nedostatočnú výšku technických rezerv na životné poistenie môže vykryť aj inými spôsobmi,
ako len zmenou poistných zmlúv, ktorú síce navrhla žalobcovi, tento ju však odmietol.

Pokiaľ preto fakticky a právne je záväzok splniteľný, sťaženie podmienok plnenia, resp. to, že možno plniť
s väčšími nákladmi, nemá za následok zánik záväzku (§ 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pretože
plnenie zo zmluvy nie je vylúčené, resp. zakázané právnym predpisom, na ktorý odkazuje žalovaná (zak.
č. 95/2002 Z. z.), nejde o nemožné plnenie.

Nepatričná je aj námietka žalovanej, že súd prvého stupňa bezdôvodne skúmal platnosť predmetnej
zmluvy, keďže jej platnosť nespochybňovala, pretože súd prvého stupňa otázku platnosti predmetnej
zmluvy skúmal ako prejudiciálnu otázku vzhľadom na nárok uplatnený žalobcom.

Pokiaľ súd prvého stupňa nevyhovel návrhu žalovanej vykonať dôkaz oboznámením sa so spisom
Ministerstva financií SR, resp. NBS, obsahujúcim rozhodnutie Ministerstva financií SR č.j. 52/1024/1995
zo dňa 30.5.1995 za účelom preukázania toho, že skutočne zo strany Ministerstva financií v roku
2005 došlo k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo určené nesprávne poistné v
produktoch UDP-K, správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ takýto dôkaz nevykonal, pretože
vykonanie navrhnutého dôkazu je bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci. Vykonaním tohto
dôkazu podľa žalovanej sa mal preukázať záver o zodpovednosti Ministerstva financií SR za schválenie
nesprávnych vzorcov na výpočet poisteného a za povolenie produktu s poistno-matematicky nesprávne
určeným poistným predávať, čo s rozhodnutím v danej veci nesúvisí.

Nepatričné sú aj námietky žalovanej o zodpovednosti štátu (Ministerstva financií SR) za škodu vzniknutú
žalobcovi, keďže táto otázka nebola predmetom tohto konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vrátane výroku o trovách konania
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto právo na
náhradu trov konania. Úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré si uplatnil
vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej (trovy právneho zastúpenia). Odvolací súd náhradu trov právneho
zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. žalobcovi nepriznal, keďže ich nepovažoval za účelne
vynaložené vzhľadom na obsah vyjadrenia k odvolaniu, ktoré bolo len všeobecného charakteru a
nereagovalo na žiadnu odvolaciu námietku žalovanej. Preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho
konania tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.



Toto rozhodnutie prijal senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.