Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/257/2013 z 16. 12. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 16. decembra 2013, sp. zn. 16CoE/257/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7203897241.1 Krajský súd Košice | 16CoE/257/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7203897241.1 | 2013-12-16 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 224 ods. 1 OSP, § 146 ods. 1 písm. c) OSP, § 218 ods. 1 písm. b) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a7f54b9-896e-40c6-8f49-7218c6b6f5f0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7203897241.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/257/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7203897241
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7203897241.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému: Y. L., V.. XX.XX.XXXX, P. L. Q., X. XX, zast. na základe
uznesenia Okresného súdu Košice II č. k. 34Er/672/2003-23 zo dňa 01.03.2013 opatrovníčkou R.I. K., O.
N. T. Q. S., o vymoženie pohľadávky vo výške 573,59 € s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora
proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 34Er/672/2003-13 zo dňa 21.09.2012, takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zmene súdneho exekútora.

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o náhrade trov exekúcie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením č. k. 34Er/672/2003-13 zo dňa
21.09.2012 (ďalej len „uznesenie“) vyhovel návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora Ing. JUDr.
Karola Mihala, so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34 a vykonaním súdnej exekúcie, vedenej pôvodne
u súdneho exekútora Ing. JUDr. Karola Mihala pod spis. zn. Ex 601/2003 a na Okresnom súde Košice
II pod sp. zn. 34Er/672/2003, poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave,
Záhradnícka 60. Pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Karolovi Mihalovi súd náhradu
trov exekúcie nepriznal.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil v zmysle dikcie ustanovení § 44 ods. 5, § 200 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) a § 3, § 6 a § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).

V odôvodnení uznesenia exekučný súd uviedol, že návrhom zo dňa 16.05.2003 sa oprávnená domáhala
u súdneho exekútora Ing. JUDr. Karola Mihala vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči
povinnému vo výške 573,59 € s prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného
platobného rozkazu Okresného súdu Košice II č. k. 53Rob/2504/2002-9 zo dňa 28.10.2002.

Dňa 04.06.2003 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu
s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. XXXX/XXXXXX zo dňa 26.06.2003. Dňa
31.5.2012 doručila oprávnená súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, a to z Ing. JUDr. Karola Mihala
na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.



S poukazom na ustanovenie § 44 ods. 5 Exekučného poriadku súd výzvou zo dňa 14.06.2012 vyzval
súdneho exekútora Ing. JUDr. Karola Mihala, aby súdu v stanovenej lehote oznámil, či s navrhovanou
zmenou súdneho exekútora súhlasí, resp. aby sa k návrhu oprávnenej vyjadril.

Súdny exekútor Ing. JUDr. Karol Mihal podaním zo dňa 04.07.2012 súdu s poukazom na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) č. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011
súdu oznámil, že v danom prípade súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom oprávnenej
a preto by súd nemal rozhodnúť o zmene exekútora a poveriť ho vykonaním exekúcie. Pôvodný súdny
exekútor však nechal na zvážení súdu, či v tomto prípade nie je dôvod na zastavenie exekúcie, pretože
oprávnená pôvodného exekútora nechce a jej návrh na zmenu exekútora nie je možné akceptovať
vzhľadom na predmetný nález. Súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal zároveň súdu predložil vyčíslenie
svojich exekučných trov vo výške 9.917,17 €.

V nadväznosti na uvedené súd prvého stupňa konštatoval, že nie je nálezom Ústavného súdu SR
v predmetnom exekučnom konaní viazaný, pretože ide o individuálny právny akt, ktorý zaväzuje
účastníkov toho konania, ktorého sa predmetné rozhodnutie týka. Súd dodal, že súdny exekútor pri
vykonávaní exekúcie musí byť nestranný a pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej
republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými
na ich vykonanie a rozhodnutiami súdov vydanými v exekučnom konaní. Kolegiálny vzťah, na ktorý
poukazuje nález Ústavného súdu SR by mohol byť dôvodom na vylúčenie súdneho exekútora skôr
v prípade, ak by tento vzťah existoval medzi exekútorom a povinným, nie oprávnenou, v prospech
ktorej sa exekúcia vykonáva. Samotný dôvod, že súdny exekútor bol pred vykonávaním funkcie
súdneho exekútora v pracovnom pomere u oprávnenej, podľa názoru súdu nemôže sám o sebe
vzbudiť pochybnosti o tom, či súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti postupuje nezávisle a
nestranne. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd preto konštatoval, že neexistuje dôvod na
vylúčenie súdneho exekútora z exekúcie, a preto rozhodol tak, že žiadosti oprávnenej na zmenu súdneho
exekútora vyhovel, zároveň poveril nového súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie, a to
od právoplatnosti tohto uznesenia.

Pokiaľ ide o trovy exekúcie pôvodne povereného súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala vyčíslené
vo výške 9.917,17 €, súd prvého stupňa sa nestotožnil s vyčíslením trov exekúcie. Z gramatického
výkladu ustanovenia § 6 vyhlášky totiž súdu vyplynulo, že súdny exekútor má nárok na paušálnu náhradu
vo výške 33,19 € len v takom prípade, ak dôjde k vymoženiu čo i len časti vymáhanej pohľadávky
predajom takejto nehnuteľnosti. Len zriadenie exekučného záložného práva, ako zabezpečovacieho
inštitútu, podľa názoru súdu nebolo predpokladom uplatnenia tejto odmeny. Z exekučného spisu
súdneho exekútora súd nezistil, že by súdny exekútor nehnuteľnosti povinného aj predal, čím by mohol
pohľadávku oprávnenej, vymáhanú v tomto exekučnom konaní, z výťažku z predaja uspokojiť. Preto
súd rozhodol tak, že pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi náhradu
trov exekúcie nepriznal.

Včas podaným odvolaním zo dňa 10.10.2012, odoslaným na poštovú prepravu dňa 10.10.2012, pôvodný
súdny exekútor JUDr. Ing. Mihal navrhol zrušenie napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Košice II
č. k. 34Er/672/2003-13 zo dňa 21.09.2012 a vrátenie veci na ďalšie konanie. Zároveň podal návrh na
zastavenie exekúcie.

Domnieval sa, že prvostupňový súd nepostupoval v súlade s princípmi, na základe ktorých je založené
občianske súdne konanie, pretože v rozpore s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo
dňa 13.04.2011 vykonal zmenu exekútora, čo zdôvodnil tým, že údajne súd prvého stupňa nie je viazaný
predmetným nálezom Ústavného súdu SR, pretože ide o individuálny správny akt, ktorý zaväzuje
účastníka iba tohto konkrétneho konania, v ktorom Ústavný súd SR rozhodoval. S týmto právnym
názorom súdny exekútor nesúhlasil s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2006
zo dňa 14.09.2006, nakoľko súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s princípom spravodlivosti.

Súdny exekútor ďalej namietal nepriznanie zákonného nároku na odmenu za zriadenie 249 záložných
práv v celkovej výške 8.264,31 €, nakoľko právny názor prvostupňového súdu ohľadom gramatického
výkladu ustanovenia § 6 vyhlášky považoval za arbitrárny a nesprávny.



Súdny exekútor mal za to, že exekútor zriadil záložné právo na nehnuteľnosti v prospech oprávnenej
doručením exekučného príkazu katastru nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 168 ods. 4 Exekučného
poriadku. Domnieval sa, že exekučné záložné právo na nehnuteľnosti bolo zriadené platne a v súlade
so zákonnou úpravou.

Podľa názoru súdneho exekútora odmena exekútora za zriedenie záložného práva je odmenou za ktorú
exekútorovi vzniká nárok okamžikom splnenia podmienky, ktorou je preukázanie zriadenia exekučného
záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré sa preukazuje doručením exekučného príkazu do katastra
nehnuteľností podľa ustanovenia § 168 ods. 3 Exekučného poriadku.

S ohľadom na uvedené súdny exekútor záverom konštatoval, že prvostupňový súd dospel k
nesprávnemu a nerelevantnému záveru, že exekútorovi nárok na odmenu za zriadenie záložného práva
nevznikol, pretože tieto nehnuteľnosti na dražbe nepredával.

Oprávnená podaním zo dňa 09.05.2013 súdu oznámila, že sa stotožnila s názorom súdu, ktorý
nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 249 x 33,19 € za zriadenie exekučného záložného
práva. Zároveň poukázala na početné uznesenia okresných súdov SR, ktoré vo svojich rozhodnutiach
jednoznačne konštatovali, že súdny exekútor Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania exekúcií (napr.
uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 22Er/29/2009-44 zo dňa 21.04.2010, uznesenie Okresného súdu
Trebišov č. k. 15Er/2014/2009-43 zo dňa 22.09.2010, atď.)

Podľa názoru oprávnenej skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v minulosti zamestnancom
oprávnenej (účastníka konania), nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania,
ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora.
Zároveň dodala, že v tomto prípade sa jednalo o radového zamestnanca a jeho pracovné zaradenie
neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú činnosť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací [§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „O.s.p.“)] skôr, než pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania, zaoberal
sa prípustnosťou podania odvolania zo strany pôvodného súdneho exekútora proti výroku uznesenia
súdu prvého stupňa o zmene súdneho exekútora.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

Citované ustanovenie § 201 O.s.p., ktoré sa podľa § 251 ods. 4 O.s.p. vzťahuje aj na exekučné konanie,
určuje okrem iného aj subjektívnu podmienku prípustnosti odvolania tým, že právo podať odvolanie
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zveruje účastníkovi, pokiaľ to zákon nevylučuje. Účastníkom
exekučného konania je v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku aj súdny exekútor,
avšak len v tej časti konania, v ktorom mu vzniká právo na náhradu trov exekúcie. Súdny exekútor je
účastníkom len pre určitú časť exekučného konania, a to v rozsahu rozhodovania o trovách exekúcie, v



ktorej mu patria všetky procesné práva a povinnosti. Preto právo podať odvolanie súdnemu exekútorovi
prislúcha len vtedy, ak súd prvého stupňa rozhoduje o trovách exekúcie.

V danom prípade pôvodný súdny exekútor podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorým
tento vyhovel žiadosti oprávnenej o zmenu súdneho exekútora. Ako je uvedené vyššie, pôvodný súdny
exekútor v tejto časti nie je účastníkom konania a preto mu neprislúcha právo podať odvolanie proti
takémuto rozhodnutiu exekučného súdu.

Na základe uvedeného odvolací súd odmietol odvolanie pôvodného súdneho exekútora proti výroku o
zmene súdneho exekútora podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., keďže odvolanie bolo podané
niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

V nadväznosti na preskúmavanie napadnutého rozhodnutia vo výroku o náhrade trov exekúcie odvolací
súd poznamenáva, že po zistení, že odvolanie podal súdny exekútor (účastník konania) v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1 a 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel krajský súd k záveru,
že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.

S rozhodnutím súdu prvého stupňa o výroku o náhrade trov exekúcie sa odvolací súd v plnom rozsahu
stotožňuje a na odôvodnenie rozhodnutia v podrobnostiach odkazuje. (§ 219 ods. 2 O.s.p.)

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia k odvolacím námietkam oprávneného krajský súd
udáva:

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení dospel k záveru o tom, že súdnemu exekútorovi neprináleží
odmena za zriadenie exekučných záložných práv na nehnuteľnostiach vzhľadom k tomu, že k
samotnému zexekvovaniu nehnuteľností v priebehu exekúcie nedošlo, pričom sa odvolával na znenie
ustanovenia § 6 vyhlášky. Vychádzal z gramatického výkladu ustanovenia § 6 vyhlášky bez zreteľa na
znenie zákona, a to ustanovenia § 167 ods. 1 Exekučného poriadku.

Podľa ustanovenia § 6 vyhlášky odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je
33,19 eura za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.

V zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 Exekučného poriadku na nehnuteľnosť zapísanú v katastri
nehnuteľností sa zriadi exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia
exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri
nehnuteľností sa zapíše, že nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku.

Hoci z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zexekvovaním nehnuteľnosti sa rozumie samotný zápis
zriadenia exekučného záložného práva do katastra, a nie až predaj nehnuteľnosti, ako to nesprávne
vyvodil súd prvého stupňa z ustanovenia § 6 vyhlášky, odvolací súd zastal právny názor, že súdnemu
exekútorovi napriek tomu odmena za zriadenie exekučného záložného práva neprináleží.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Pri zastavení exekúcie sa odmena súdneho exekútora určuje podľa ustanovenia § 14 až § 16 vyhlášky.
Tieto ustanovenia sú systematicky zaradené v treťom oddieli druhého dielu vyhlášky, kým odmena za



zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je zaradená do oddielu prvého „Odmena za
výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie“.

V danom prípade s poukazom na znenie poslednej vety ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku
(v zmysle ktorej trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítavajú tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie) bolo na rozhodnutie o trovách exekúcie potrebné aplikovať analogicky ustanovenia § 14 až
§ 16 vyhlášky.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. (s použitím
analógie) v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal,
pretože ďalším účastníkom v súvislosti s odvolaním pôvodného súdneho exekútora preukázateľne
žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.