{"guid": "156fcd49-96de-4853-952c-1641d73c19ff:cc72da9d-39cc-4115-8286-3f5242110b9c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7010200032.7", "spisova_znacka": "1Cbi/1/2010", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Cbi/1/2010 z 28. 1. 2014", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Košice z 28. januára 2014, sp. zn. 1Cbi/1/2010, ECLI:SK:KSKE:2014:7010200032.7", "identifikacne_cislo": "7010200032", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Pribula", "sudca_id": 200, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-pribula-200", "datum_vydania": "2014-01-28", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc72da9d-39cc-4115-8286-3f5242110b9c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7010200032.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7010200032.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7010200032.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Cbi/1/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7010200032
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7010200032.7

Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Slávkou Maruščákovou v právnej veci žalobcu: C. Q., nar.
XX.XX.XXXX, G. V. XX/X, XXX XX V. zast. Marko & Overton-Fox, s.r.o., Karpatská 18, 811 05 Bratislava
proti žalovanému: Ing. R. V., Q. 14, XXX XX V., správca konkurznej podstaty úpadcu X. K., a. s., Q. XX,
XXX XX F., IČO: XX XXX XXX zast. JUDr. Ľudmila Kavuličová, advokátka, Ul. 26. novembra 1510/3,
066 01 Humenné v konaní o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu takto

r o z h o d o l :

V y l u č u j e  z konkurznej podstaty úpadcu X. K., a. s., Q. XX, XXX XX  F., IČO: XX XXX XXX
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXXX kat. úz. V., parc. č. XX/XX, byt č. 7 na 4. poschodí v podiele 1/1
ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach  domu o veľkosti 9005/95417.

Žalovaný je  p o v i n n ý   nahradiť žalobcovi trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 2.420,47
eur na účet právneho zástupcu - advokátska kancelária Marko & Overton-Fox, s.r.o., Karpatská 18, 811
05  Bratislava do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 18.1.2010 žiadal, aby súd vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu
nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozsudku, nakoľko je ich vlastníkom z dôvodu, že ako kupujúci uzavrel
s I. U. ako predávajúcim dňa 22.1.2003 k predmetným nehnuteľnostiam zmluvu o prevode vlastníctva
bytu. Predávajúci (I. U.) bol ako vlastník oprávnený nehnuteľnosťami disponovať, žalobca ako kupujúci
zaplatil za byt cenu v dohodnutej výške, ktorá vychádzala z vypracovaného znaleckého posudku.
Bol povolený vklad a povolený zápis vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam do
katastra nehnuteľností na základe návrhu na vklad podaného dňa 23.1.2003. Týmto nadobudol žalobca
predmetné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a správa katastra potvrdila to, že žalobca sa
stal vlastníkom týchto nehnuteľností v súlade s právom.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.3.2012 č.k. 1Cbi/1/2010-69 bolo žalobe vyhovené a
predmetné nehnuteľnosti boli vylúčené z konkurznej podstaty úpadcu. Na základe odvolania žalovaného
bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie, nakoľko súd prvého
stupňa svojim postupom, keď prejednal vec bez prítomnosti žalovaného, mu odňal ako účastníkovi
konania jeho právo konať pred súdom           (§ 221 ods. 1 písm. f/).

Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX Katastrálneho úradu v W., kat. úz. V. súd zistil,
že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam je zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.1.2003 uzavretá medzi I. U. ako
predávajúcim a C. Q. ako kupujúcim. Správa katastra V. vklad tohto vlastníckeho práva žalobcu k
predmetnej nehnuteľnosti povolila dňa 11.2.2003 pod č. V 176/03.



Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 3K 191/02-8 zo dňa 27.1.2003 je nepochybné, že na
majetok dlžníka X. K., a. s., T. 2, V., IČO: XX XXX XXX  bol vyhlásený konkurz a do funkcie správcu
konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. R. V., advokát, V.. W. 8, Y.. Uznesením č. k. 3K  191/02-428
zo dňa 7.4.2008 konkurzný súd ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty Ing. R. V., M. L. XX, V..

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 328/1991 Z.z. o konkurze a vyrovnaní (právna úprava účinná v rozhodnom
čase, ďalej len ZKV) ak sú pochybnosti, či vec patrí do konkurznej podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty
s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré
spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

Podľa § 19 ods. 1 ZKV súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote
určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je
podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

V konaní nebolo sporné, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz a nebola sporná ani skutočnosť, že
správcom konkurznej podstaty bola predmetná nehnuteľnosť zapísaná do súpisu konkurznej podstaty.
Žalobca preukázal, že je v evidencii nehnuteľnosti vedený ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť
vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, kat. úz. V.. Žalobca preukázal spôsob nadobudnutia svojho
vlastníckeho práva a to kúpou od bývalého vlastníka a preukázal aj to, že vlastnícke právo nadobudol
ešte predtým, ako bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu X. K., a. s. Aj účinky prevodu vlastníckeho
práva na žalobcu povolením vkladu zápisu vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam
do katastra, nastali ešte pred vyhlásením konkurzu.

Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že nehnuteľnosť je zapísaná do konkurznej podstaty oprávnene,
pretože úpadca je naďalej vlastníkom predmetných nehnuteľností z dôvodu, že Zmluva o prevode
vlastníctva bytu zo dňa 25.11.2002  uzavretá medzi predávajúcim (X. K., a.s.) a kupujúcim I. U. (od
ktorého následne žalobca byt získal) je absolútne neplatná pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka -
je v rozpore s dobrými mravmi, rozpor s § 196a Obchodného zákonníka a z dôvodu, že ju za spoločnosť
predávajúceho podpísal Ing. T. M., ktorý v tom čase (25.11.2002) už nebol štatutárnym orgánom
predávajúceho, pretože na valnom zhromaždení spoločnosti konanom dňa 6.11.2002 bol odvolaný zo
svojej funkcie (§ 20 OZ; § 13 ods. 1 OZ) - namietaný rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.

Namietaná neplatnosť právneho úkonu je neplatnosťou absolútnou - teda pôsobí priamo zo zákona (ex
lege) a od začiatku (ex tunc), takže subjektívne práva a povinnosti z takéhoto úkonu vôbec nevzniknú.
Právne účinky absolútnej neplatnosti zasahujú aj do vlastníckeho vzťahu, ktorý vznikol na základe
neplatného právneho úkonu.

Keďže žalovaný tvrdil, že kúpna zmluva zo dňa 25.11.2002 je absolútne neplatným právnym úkonom,
súd sa musel s uvedeným tvrdením ako s predbežnou otázkou vysporiadať, keďže v dôsledku
uvedeného by boli absolútne neplatné aj ďalšie zmluvy viažuce sa k predmetnej nehnuteľnosti, keďže
nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám.

Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia
tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány).

Podľa § 13 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka právnická osoba koná štatutárnym orgánom
alebo za ňu koná zástupca. Úpadca je akciovou spoločnosťou, ktorej činnosť riadi a koná v jej
mene predstavenstvo (§ 191 Obchodného zákonníka). Z výpisu z obchodného registra Okresného
súdu Bratislava I z odd. Sa vl. č. 4485/B je nepochybné, že ku dňu 25.11.2002 bol Ing. T. M.
členom predstavenstva (predsedom); pričom každý člen predstavenstva bol oprávnený konať menom
spoločnosti a zaväzovať spoločnosť vo všetkých veciach samostatne. Žalovaný tvrdí, že na valnom



zhromaždení spoločnosti konanom dňa 6.11.2002 bol Ing. M. odvolaný z funkcie člena predstavenstva,
teda nebol oprávnený v mene spoločnosti uzatvárať zmluvy (o uvedenej skutočnosti mal Ing. M. podľa
žalovaného vedomosť).

K uvedenému súd udáva, že rozsudkom č.k. 18Cbs/13/2002-446 súd určil, že uznesenia prijaté na
valnom zhromaždení spoločnosti konaného dňa 6.11.2002 sú neplatné a Ing. T. M. je vlastníkom 58 ks
akcií v menovitej hodnote 10.000,- Sk vydaných spoločnosťou X. K., a. s. Rozhodnutie bolo potvrdené
rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 2.10.2010 sp. zn. 2Obo 115/2008. Na základe uvedeného
je preto táto argumentácia žalovaného bez právneho významu. Aj keď neplatnosť uznesenia valného
zhromaždenia pôsobí až od okamihu, keď ju vysloví súd, účinky neplatnosti nastávajú ex tunc, t.j. od
prijatia uznesenia, čo znamená, že na práva a povinnosti, ktoré z neho vznikli, sa vyhlásením uznesenia
valného zhromaždenia za neplatné hľadí, ako keby nikdy neboli existovali.

Pre úplnosť súd udáva, že ak by tomu aj tak nebolo (teda by neboli uznesenia vyhlásené súdom za
neplatné), ku dňu 25.11.2002 bol Ing. T. M. zapísaný v obchodnom registri ako predseda predstavenstva
oprávnený za spoločnosť konať samostatne. Obchodný register je verejný zoznam zákonom určených
údajov o zapisovaných subjektoch, ktorého súčasťou je od 1.1.2002 aj zbierka listín, ktorej obsah
tvorí zákonom určený zoznam listín. Verejnosť obchodného registra  sa prejavuje v princípe formálnej
publicity (prístupnosť zapísaných údajov v prospech tretích osôb bez preukazovania právneho záujmu)
a materiálnej publicity, ktorým sa vo vzťahu k tretím osobám realizuje zásada ochrany dobrej viery
(§ 27 ods. 4 Obchodného zákonníka). V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona sú zapísané
údaje účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Uvedené by neplatilo, ak zapísaná osoba
preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch vedela. Z predloženej zápisnice z konania mimoriadneho
valného zhromaždenia zo dňa 6.11.2002 vyplýva, že sa jej zúčastnil iba spoločník Ing. arch. T. U., malo
sa konať v L. (sídlo spoločnosti je v F.), teda nie je zrejmé, ako sa mal o svojom odvolaní z funkcie Ing.
M. dozvedieť a o uvedenom nemohol mať vedomosť ani p. U. ako druhý účastník kúpnej zmluvy.

K ďalšej námietke - dôvodu neplatnosti zmluvy - rozpor s § 196a Obchodného zákonníka súd udáva:

Podľa § 196a Obchodného zákonníka spoločnosť môže poskytnúť úver, pôžičku, previesť alebo
poskytnúť do užívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok členovi predstavenstva,
prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť, alebo osobám im blízkym
alebo osobám, ktoré konajú na ich účet, len na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady a za
podmienok obvyklých v obchodnom styku.

V konaní bolo preukázané, že súhlas dozornej rady daný nebol.

Žalovaný dôvodí, že I. U. je švagrom Ing. M., teda ide o osobu blízku, kde zákon súhlas vyžaduje.

Kto je osobou blízkou vymedzuje § 116 Občianskeho zákonníka - príbuzný v priamom rade, súrodenec
a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

V citovanom ust. zákona sú taxatívne vypočítaní príbuzní, ktorí sú blízkymi osobami priamo zo zákona
(príbuzní v priamom rade, súrodenci a manžel). Iní príbuzní (napr. švagrovia) sa môžu považovať
za osoby blízke, ak sú splnené podmienky v ďalšej časti ustanovenia a to - existencia rodinného
alebo obdobného pomeru a skutočnosť, že by ujmu, ktorú jedna z týchto osôb utrpela, druhá dôvodne
pociťovala ako vlastnú ujmu. Uvedená podmienka v prejednávanej veci splnená nebola. Predovšetkým
je potrebné zdôrazniť, že sa neposudzuje vzťah Ing. M. - I. U., pretože zmluvnou stranou napádanej
zmluvy je spoločnosť X. K. a. s. (nie Ing. M.) a táto I. U. blízkou osobou nie je, čo napokon netvrdil ani
žalovaný. Je pravdou tvrdenie žalobcu, že súdna prax priznala postavenie blízkych osôb nielen fyzickým
ale aj právnickým osobám (za splnenia podmienky uvedenej zdieľanej ujmy), čo ale na prejednávanú vec



vzťahovať nemožno. Ak by aj dospel súd k záveru, že I. U. je blízkou osobou spoločnosti X. K. a. s. (čo
nedospel), tak žalovaný splnenie druhej podmienky (zdieľanej ujmy) žiadnym spôsobom nepreukázal.

Pokiaľ ide o namietaný dôvod neplatnosti - rozpor s dobrými mravmi, súd udáva:

Rozpor s dobrými mravmi videl žalovaný v tom, že zmluva o prevode vlastníctva bytu na I. U. (v tom čase
nezamestnaného) bola urobená v čase, keď konajúci štatutár bol valným zhromaždením odvolaný zo
svojej funkcie, na čom podľa názoru žalovaného nič nemení skutočnosť, že uznesenia prijaté na valnom
zhromaždení boli neskôr súdom vyhlásené za neplatné.

Konanie v rozpore s dobrými mravmi je také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z
hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené; teda možno povedať, že je síce
podľa práva, ale nezodpovedá mravným zásadám a normám všeobecne prijímaným, ktoré určujú, čo
je akceptované a považované za prijateľné a slušné. Tento rozpor je potrebné posudzovať individuálne
s prihliadnutím na konkrétne okolnosti účastníkov konania v príslušnej dobe a na všeobecne uznávanú
mienku o tom, aký obsah ich konania je z uvedených hľadísk prijateľný.

Berúc do úvahy všetky uvedené okolnosti dospel súd k záveru, že konanie žalobcu uvádzané žalovaným,
atribúty rozporu s dobrými mravmi nespĺňa.

Jednak, ako už bolo uvedené vyššie, žalobca o skutočnosti, že bol na valnom zhromaždení
odvolaný nevedel (uvedené žalobca nepreukázal) a súd žalovanému zdôrazňuje, že sám pri zvolávaní
predmetného zhromaždenia porušil ustanovenia obchodného zákonníka, keď porušil riadny spôsob jeho
zvolávania a nedoručil žalobcovi ako väčšinovému akcionárovi pozvánku na jeho zasadanie (uvedené
skutočnosti sú dôvodom, prečo boli uznesenia vyhlásené súdom za neplatné).

Pokiaľ ide o namietaný rozpor s dobrými mravmi (nízka kúpna cena a skutočnosť, že pán U. bol
nezamestnaný), tak kúpna cena vychádzala zo znaleckého posudku a predaj nezamestnanému
občanovi nemožno považovať za konanie v rozpore so všeobecne prijímanými normami, čo je
akceptované, prijateľné a slušné. Na základe uvedeného bolo preto žalobe vyhovené.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že právo na ich náhradu má úspešný
žalobca. Priznané trovy pozostávajú z: trovy právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej služby spolu
567,77 eur + 20% DPH t.j. 681,62 eur (2 úkony právnej služby - prevzatie a žaloba - 2 x á 55,49 eur +
DPH + 2 x režijný paušál á 7,21 eur + DPH; 1 úkon právnej služby - vyjadrenie vo veci samej zo dňa
7.6.2010 - á 55,49 eur + DPH + režijný paušál á 7,21 eur + DPH; 1 úkon právnej služby - účasť na
pojednávaní dňa 14.3.2012 - á 55,49 eur + DPH + režijný paušál á 7,63 eur + DPH; 1 úkon právnej služby
- vyjadrenie k odvolaniu - á 55,49 eur + DPH + režijný paušál á 7,63 eur + DPH; 1 úkon právnej služby
- vyjadrenie vo veci samej zo dňa 28.10.2013 - á 55,49 eur + DPH + režijný paušál á 7,81 eur + DPH; 1
úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 30.10.2013 - á 55,49 eur + DPH + režijný paušál á 7,81
eur + DPH; 1 úkon právnej služby - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 18.12.2013 - á 55,49 eur + DPH +
režijný paušál á 7,81 eur + DPH; 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 28.1.2014 - á 55,49
eur + DPH + režijný paušál á 8,04 eur + DPH); cestovné právneho zástupcu: 276,63 eur + 271,80 eur +
20% DPH + 48,00 eur, t.j. 706,12 eur (1 x cesta na pojednávanie dňa 14.3.2012 - Bratislava - Košice a
späť - spolu 453 x 2   km, t.j. 906 km, pričom výška základnej náhrady za používanie motorového vozidla
(amortizácia) je v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z. vo
výške 0,183 eur/km; kombinovaná spotreba paliva použitého vozidla je v zmysle technického preukazu
7,2 l/100 km; cena použitého paliva je 1,699 eur/liter; vzdialenosť Bratislava (sídlo kancelárie) - Košice
(sídlo súdu) a späť je spolu 906 km; 1x cesta na pojednávanie dňa 30.10.2013 - Bratislava - Košice a
späť - spolu 453 x 2  km, t.j. 906 km, pričom výška základnej náhrady za používanie motorového vozidla
(amortizácia) je v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z. vo
výške 0,183 eur/km; kombinovaná spotreba paliva použitého vozidla je v zmysle technického preukazuj



7,2 l/100 km; cena použitého paliva je 1,625 eur/liter; vzdialenosť Bratislava (sídlo kancelárie) - Košice
(sídlo súdu) a späť je spolu 906 km; 1 x cesta na pojednávanie dňa 28.1.2014 - Bratislava - Košice
a späť - 2 x 24,- eur cestovné ŽSR), náhrada za stratu času právneho zástupcu - spolu 860,86 eur +
20% DPH, t.j. 1.033,03 eur (cesta na pojednávanie dňa 14.3.2012 - 22 začatých polhodín t.j. 22x 12,71
eur spolu 279,62 eur + 20% DPH, t.j. 335,54 eur; cesta na pojednávanie dňa 30.10.2013 - 22 začatých
polhodín t.j. 22 x 13,02 eur spolu 286,44 eur + 20% DPH, t.j. 343,73 eur; cesta na pojednávanie dňa
28.1.2014 - 22 začatých polhodín t.j. 22 x 13,40 eur spolu 294,80 eur + 20% DPH, t.j. 353,76 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach           (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné  dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}