Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/26/2018 z 26. 2. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 26. februára 2018, sp. zn. 1CoE/26/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6708209886.1 Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/26/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6708209886.1 | 2018-02-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 355 ods. 2 CSP, § 386 CSP, § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 200 ods. 5 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e19a9a3-24c0-4700-a3a8-46dd3d58aefa Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6708209886.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/26/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708209886
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6708209886.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Martina Ľuptáka,
PhD., v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99
Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. I. XXX, XXX XX
A., o vymoženie 33,19 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský
úrad so sídlom Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 5828/08, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 27Er/490/2008-20 zo dňa 28. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017
(ďalej aj len „Exekučný poriadok“) z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň podľa § 196, § 200 ods.
1 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že súdny exekútor
vykonal lustráciu majetkových pomerov povinného a zistil, že nepracuje, nemá vedené účty v
peňažných ústavoch, nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel a nedisponuje žiadnym
iným exekvovateľným majetkom. Súd prvej inštancie preto z dôvodu nemajetnosti povinného zastavil
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

4. Oprávnený podal v zákonnej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie, konkrétne proti
výroku o náhrade trov exekúcie. V odvolaní poukázal na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 (ďalej len „zákon o priestupkoch“), v zmysle ktorého
rozhodnutie o uložení pokuty možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie.
V danom prípade exekučný titul - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2252250 zo dňa
15.08.2007 nadobudol právoplatnosť dňa 15.08.2007 a vykonateľnosť dňa 01.09.2007. Počas exekúcie
tak podľa oprávneného došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, čo zakladalo dôvod na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Ďalej oprávnený uviedol, že povinný svojím konaním
dal dôvod na začatie exekúcie, a to neuhradením pokuty. Exekúcia mala byť zastavená z dôvodu
uplynutia prekluzívnej lehoty, preto zastavenie exekúcie nemožno považovať za zastavenie zavinením
oprávneného. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal podľa oprávneného súd prvej inštancie rozhodnúť tak,
že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 100% od povinného. Oprávnený preto
považoval výrok o nároku na náhradu trov exekúcie za nesprávny a v rozpore so zákonom a navrhol, aby
odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.



5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako pristúpil k vecnému
preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky požadované
náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací
súd odvolanie odmietol.

7. Odvolací súd zistil, že pôvodný oprávnený (Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici,
Ul. 9. mája č. 1, 974 86 Banská Bystrica) podal dňa 27.08.2008 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor dňa 16.09.2008 požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 06.10.2008 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2252250, ktoré
vydalo Obvodné oddelenie Policajného zboru Slovenskej republiky - Detva dňa 15.08.2007. Uznesením
č. k. 27Er/490/2008-12 zo dňa 30.05.2012 súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníka konania na
strane oprávneného. Dňa 02.11.2017 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolaním napadnutým
uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku,
pretože mal preukázanú nemajetnosť povinného a rozhodol o náhrade trov exekúcie. Proti uvedenému
uzneseniu, proti výroku o náhrade trov exekúcie, podal oprávnený odvolanie, v ktorom namietal
nesprávne právne posúdenie.

8. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods.
1 Exekučného poriadku, použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach.

9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia CSP.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané.

13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku; ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

14. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

15. Podľa § 386 písm. c) CSP; odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Dôvodom na zastavenie
exekúcie je aj nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z ustanovenia §
200 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že ak súd zastaví exekúciu pre niektorý z dôvodov podľa § 57
ods. 1 Exekučného poriadku, rozhodne zároveň aj o tom, kto a v akej výške nahradí trovy exekučného
konania.

17. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že namieta výhradne výrok uznesenia súdu prvej
inštancie o náhrade trov exekúcie.



18. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa
primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú
právnu úpravu konania o odvolaní, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v
§ 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,
ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania
proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa.
Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP je, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Z ustanovenia
§ 200 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd pri zastavení exekúcie rozhodne aj o výške
náhrady trov konania. Exekučný poriadok však proti tomuto rozhodnutiu odvolanie výslovne nepripúšťa
(na rozdiel od iných typov uznesení napr. podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m Exekučného poriadku). Preto v zmysle § 355 ods. 2 CSP platí, že
odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné.

19. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zmenu Exekučného poriadku, ktorá bola vykonaná
zákonom č. 299/2013 Z. z., účinným od 01.11.2013. V dôsledku uvedenej zmeny, konkrétne ustanovenia
§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku, sa proces rozhodovania o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie
podľa § 57 Exekučného poriadku koncentroval na súd prvej inštancie. Odvolanie proti rozhodnutiu o
trovách exekúcie pri zastavení exekúcie postupom podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku tak nie je
prípustné.

20. Ak účastník konania podá odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, má
to za následok odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. c) CSP.

21. Odvolací súd napriek odmietnutiu odvolania považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade nebol
daný oprávneným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného
poriadku z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu v zmysle § 88 zákona
o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. V rozhodnom období (kedy by malo dôjsť k uplynutiu
prekluzívnej lehoty), t.j. ku dňu 01.09.2010, nebolo možné aplikovať právnu úpravu ustanovenia § 88
ods. 1 zákona o priestupkoch v znení do 31.08.2008, pretože toto ustanovenie už nebolo platné. Zákon
o priestupkoch v znení platnom a účinnom do 31.08.2008 v ustanovení § 88 ods. 1 stanovoval lehotu
3 rokov, v ktorej bolo potrebné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok vykonať. Od zmeny právnej
úpravy vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z., účinnej od 01.09.2008, určenie a plynutie lehoty, počas
ktorej je možný nútený výkon rozhodnutia o pokute, spadá pod režim zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok). Uvedená zmena právnej úpravy bola vykonaná
bez prechodných a záverečných ustanovení. Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo
začlenené do III. časti zákona o priestupkoch, ktoré upravuje konanie o priestupkoch, t. j. procesný
postup v konaní o priestupkoch. Keďže ide o ustanovenia procesnej povahy, je potrebné vychádzať zo
zásady okamžitej aplikability, čo znamená že ustanovenia novej právnej úpravy sa aplikujú aj na konania
začaté pred nadobudnutím jej účinnosti. Ak teda lehoty, počas plynutia ktorých nadobudla účinnosť nová
právna úprava, neuplynuli, platia ustanovenia novej právnej úpravy. V prejednávanej veci bol exekučný
titul vydaný pred 01.09.2008 a 3-ročná prekluzívna lehota začala plynúť pred týmto dňom a pokračovala
a aj plynula po tomto dni, preto je potrebné ju posudzovať podľa novej právnej úpravy, konkrétne podľa
§ 71 ods. 3 Správneho poriadku v zmysle ktorého bolo nutné v trojročnej lehote výkon rozhodnutia iba
nariadiť.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,



d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)