{"guid": "156a359f-ee04-44d4-bd9a-4cc4bfb5db39:f5d3b08d-d13e-4030-a5a7-3b56c52aa51a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7613205875.2", "spisova_znacka": "5Co/798/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/798/2015 z 5. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 5. decembra 2016, sp. zn. 5Co/798/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7613205875.2", "identifikacne_cislo": "7613205875", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2016-12-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5d3b08d-d13e-4030-a5a7-3b56c52aa51a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7613205875.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7613205875.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7613205875.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/798/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205875
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613205875.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej, vo veci žalobcu CD Consulting, s. r. o., Praha,
Politických vězňů 1272/21, Česká republika, zast. Fridrich Paľko, Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36
864 421, proti žalovanej Y. V., O. D., Q. XXX/XX, o zaplatenie 791,17 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku 9C/277/2013-100 z 3.11.2015 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a    späťvzatie  návrhu  v časti  zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, v tejto časti
zrušuje  rozsudok a  konanie zastavuje.

V prevyšujúcej časti   p o t v r d z u j e   rozsudok.

Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobu žalobcu zamietol a vyslovil, že
žalobca nemá právo na náhradu trov tohto konania.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca žalobou žiadal podľa nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady /ES/ číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
vydanie rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu, zmenkový
úrok vo výške 0,25% denne a ďalšie.

3. Vykonal dokazovanie v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b/ v spojení s článkom 9 ods. 1 až 3
nariadenie č. 861/2007, a to oboznámením sa so Zmenkou z 9.1.2009,  uzavretou medzi predchodcom
žalobcu Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovaným vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
pripojením exekučného  spisu.  Z originálu zmenky predloženej žalobcom vystavenej žalovaným
reprodukoval údaje, zo zmluvy o úvere uzavretej medzi Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovaným
vyplynulo, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť požičanú sumu, zvýšenú o príslušný poplatok a konštatoval,
že v zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru ani RPMN. Citoval z  článku 11 a 17 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, preto ju zamietol.

4. Zistil, že podaná žaloba spĺňa podmienky na konanie v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, uviedol,
že v prvom rade posúdil platnosť zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných zák. č.
191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, že predložená zmenka je vlastnou zmenkou, ktorá je upravená
v článku 1 druhej časti zákona.



5. Citoval znenie § 75, § 77 ods. 1, 2, 3, § 5 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1, 2, 3, § 48 ods. 1, 2, 3, 4, § 33 ods.
1, 2 zák. č. 191/1950 Zb. a zistil, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti zaplatenia,
čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. V zmenke sú totiž uvedené dva údaje o zročnosti, čo spôsobuje
neurčitosť dohody o zročnosti v súlade s § 37 ods. 1 O. z. (ktorého znenie citoval).

6. Konštatoval, že zároveň posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na
ochranu spotrebiteľa z dôvodu, že predložená zmenka bola vystavená ako súčasť zmluvy o úvere
uzavretou medzi právnym predchodcom žalobu a žalovanou. Uviedol, že v konaniach o právach z
indosovanej zmenky v zásade neskúma kauzu pôvodného právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla.
Právna konštrukcia indosácie zmenky s využitím tretej osoby umožňuje od žalovaného ako spotrebiteľa
vymôcť jednak plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a jednak plnenie úrokov a poplatkov v rozpore
s povinnosťou poskytovateľa úveru uvádzať v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu a RPMN. Nie je možné
totiž prehliadať možné zneužitie zmenkového inštitútu v neprospech na jednej zmluvnej strany. Nakoľko
zmenka bola vystavená žalovanou v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o úvere, súd ex
offo preskúmal zmluvné podmienky v časti vypĺňacieho práva zmenky a preto bez platnej dohody o
vypĺňacom práve nemôže byť platná zmenka. V danom prípade postupoval podľa O. s. p., O. z. a
z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v súlade so Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernicou 2008/48/EHS a smernicou č. 2005/29/ES. Citoval
znenie čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, 2  smernice 93/2013 EHS.

7. Poukázal na § 121 O.s.p. a uviedol, že v zmysle cit. ust. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne
známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku
Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

8. Citoval znenie § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k/ a 5, § 54 ods. 1, 2 O. z., § 4 ods. 6 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy.

9. Podľa § 37 ods. 1, § 39 O. z. a mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok
zo spotrebiteľského vzťahu, pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo
14.3.2013 /Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi Feichterovi/ samotný Európsky súdny dvor v konaní
pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa
záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe
zmenky ako abstraktného cenného papiera, je jeho povinnosťou skúmať postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Samotné
dojednanie v čl. 17 VOP, podľa ktorého „zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných
nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky\", je v priamom rozpore
s § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom
0,25% denne odo dňa, kedy sa stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný
celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so
zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo
strany spotrebiteľa. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky považoval za podmienku, ktorá je v zmysle
čl. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. c/ smernice 93/13 EHS výslovne nekalá,
nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany
spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25% denne. Zmluvné
dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky považoval za také dojednanie, ktoré umožňuje v rozpore s
§ 53 ods. 4 písm. k/ O. z. požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú
v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 54 ods. 5 O. z. neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Sadzba zmenkového úroku 0,25% denne predstavuje 91,25% ročne, čo je podľa
jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu
ktorého dochádza výlučne na základe porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka. Podľa právnej
úpravy účinnej v SR od 15. 1. 2009, konkrétne § 369 ods. 1 Obch. z. platí, že ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že pri vystavení neúplnej zmenky
s úrokom 0,25 % denne, kde o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia so zámerom získať v



prípade porušenia zmluvných povinností od dlžníka sankčné plnenia v neprimeranej výške. Dospel k
záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je
právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 O. z. absolútne neplatný a preto sankčný
úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25% denne spôsobuje neplatnosť zmenky.

10. Ďalej zistil, že vyššie oboznamovaná úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 4
ods. 2 písm. h/, i/, j/, k/ zák. č. 258/2001 Z. z. V zmluve totiž absentuje ročná úroková sadzba a RPMN,
priemerná hodnota RPMN a rozpis splátok a preto v súlade s § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. sa
považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Aj z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu v
celom rozsahu zamietnuť.

11. Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému žalobcovi nevznikol nárok
na náhradu trov tohto konania a úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila.

12. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal z dôvodu, že a) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§205 ods. 2 písm. b) O.s.p.); b) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom (§205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.) a c) rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), ktoré o.
i. odôvodnil tým, si uplatňuje nárok vyplývajúci zo zmenky. V súlade s konštantnou judikatúrou českých
a slovenských súdov (ktorých právna úprava zmenkového práva je vzhľadom na spoločnú históriu
totožná a preto sú aplikovateľné na prejednávanú vec) je zmenka samostatným abstraktným záväzkom,
neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. č. 191/1950 Sb. (ďalej
aj „ZŠZ\") vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva
Európskej únie a uspokojil sa s konštatovaním, že je oprávnený v každom štádiu konania a v každom
druhu konania skúmať z úradnej povinnosti, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah, on
zásadne nesúhlasí s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide
o spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na to, že súd neuvádza žiadne konkrétne argumenty, rozhodnutie
súdu je potrebné považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo predstavuje
zásah do práva na spravodlivý súdny proces a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.). Nezávislosť rozhodovania
všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu;
jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu
pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.), spôsobom
zakotveným v § 157 ods. 2 O.s.p.. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušením
práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá
časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom nevyhodnotil (Nález
ÚS SR sp. zn. III. ÚS 36/2010). Namietal, že poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo/3/2008 z
22.10.2008, podľa ktorého cit.: „Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že
majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca
(povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje.“ Poukázal aj na rozsudok NS ČR z 22.8.2002 sp. zn.
25Cdo/1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004) podľa ktorého:
„Směnka je v právní teorii obvykle definována jako dlužnický dokonalý cenný papír, jímž za předpokladu
splnění přísných formálních náležitostí vzniká přímý, bezpodmínečný, nesporný a abstraktní závazek
určité osoby zaplatit majiteli směnky v určitém místě a čase stanovenou peněžitou částku.“

13. Zmenku navrhol posúdiť podľa § 33 ods. 1 Zmenkového a šekového zákona, ktorú on predložil
ako určitú a namietal aj to, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie
k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú
povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku
v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán
zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá
v neobmedzenej výške. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje zmluvnú
pokutu znížiť, prípadne posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi.



14. Odvolací súd verejne vyhlásil rozsudok a konštatuje, že preskúmaním rozsudku podľa § 480
CSP okrem čiastočného späťvzatia návrhu, zistil preskúmateľnosť a správnosť rozsudku, v ostatnej
zamietajúcej časti rozsudok potvrdil podľa § 387 CSP, keď súhlasí aj s jeho dôvodmi.

15. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.

16. Inými vadami podľa § 205 ods. 1 písm. b) O. s. p., ktoré by mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p. a tieto
vady konania postihujú chybný postup súdu prvého stupňa pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie
procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné
poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v
súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho),
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia,
v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu
posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou
vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka
konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia
účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého
bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi
poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 120 ods.
1 prvá veta O.s.p.), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia
pojednávania (§ 115a O.s.p.), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník
preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale
tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 205a ods. 1 písm. b)
O.s.p.]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v
súlade s príslušnými ust. O. s. p. (napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá
ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný
v rozopre s  § 129 ods. 1 O.s.p.  a p.).

17. Žiadna skutočnosť uvedená v odvolaní neumožňuje záver, že by konanie bolo postihnuté niektorou
z uvedených vád, preto  tento odvolací dôvod nie je daný.

18. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

20. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.



21. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom
zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa
jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy  hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety).

22. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces (konanie) podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92
Zb., v znení neskorších ústavných zákonov), Čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák.
č. 23/91 Zb.) a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne
využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O.s.p.),
t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje
iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť
správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým
odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

23. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p. a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľný a ak žalobca tvrdí opak, ide len o jeho subjektívny pocit, a pokyny krajského
súdu v uznesení 5Co/574/2014 z 15.6.2015 boli splnené.

24. Vo výroku uznesenia z 3.11.2016 bol upozornený žalovaný, že ak sa stanovenej lehote nevyjadrí,
bude sa predpokladať, že proti čiastočnému späťvzatiu žaloby nemá námietky.

25. Keďže čiastočne vzal svoj návrh späť žalobca, čo do zmenkového úroku vo výške 0,19% denne
v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si žalobca uplatnil v konaní len
zmenkový úrok 0,06% denne, so zreteľom na § 96 ods. 1, 2, § 211 O.s.p. odvolací súd pripustil čiastočné
späťvzatie v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v tejto časti a konanie zastavil.

26. V ostatnej časti odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa §  387 CSP.

27. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy 791,- eur,
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne. Pri poskytnutí peňažných prostriedkov nie je možné požadovať
ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby
uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch domácností nižšie ako 14 % ročne
podľa internetovej stránky NBS, ktorú sadzbu zmenkový úrok vo výške 0,25 % žiadaný navrhovateľom
denne, resp. 91,25% ročne až 6x prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke preto súd prvého stupňa
správne považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a podľa ustálenej súdnej praxe (je potrebné
prihliadať na rozpor s dobrými mravmi), (porovnaj rozsudok NS SR 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012), úroková
doložka je neplatná.

28. Odvolací súd ešte doplňuje, že naviac v stovkách vecí žalobcu musí byť zabezpečená ochrana
práv spotrebiteľa, postup žalobcu, keď podal žalobu proti žalovanej predstavuje také konanie, ktoré pri
obchádzaní zákona z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľné (konanie in fraudem legis),
keďže v exekučnom konaní bolo predtým zastavené právoplatne (porovnaj aj rozhodnutia NS SR sp. zn.
3Cdo/446/2012, 3Cdo/227/2012, 3Cdo/237/2012) a žalobca svojím postupom porušil záväzné právne



pravidlo platiace v právnom štáte, v Slovenskej republike za účelom dosiahnutia nežiaduceho výsledku
a preto tu aplikácia zákona o zmenkách neprichádzala do úvahy.

29. Výrok o trovách konania sa odôvodňuje neúspechom žalobcu v odvolacom konaní  (§ 396 CSP),
keď žalobca mal len minimálny úspech vo veci po pripustení čiastočného späťvzatia návrhu v časti
zmenkového úroku.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.



Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/277/2013", "guid": "580aa918-7607-43b6-9ee8-72accf3fb47f:66fa068b-00c9-445e-a007-2cbce91a629f", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "c50426f2-b591-49fb-80b7-31647c3b2804:2749d327-9102-4a80-9305-964166b0f1dd", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5413204554.2", "spisova_znacka": "5Co/574/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/574/2014 z 29. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5413204554.2"}], "citovane_v": []}