{"guid": "15688876-5269-4af7-93e7-e961a6ba0128:e12bdbae-f962-4813-a4ea-ebbfc0659ac5", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3013200106.1", "spisova_znacka": "13S/21/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/21/2013 z 2. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 2. júla 2013, sp. zn. 13S/21/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3013200106.1", "identifikacne_cislo": "3013200106", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2013-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-48.odsek-2", "nazov": "§ 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-48"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e12bdbae-f962-4813-a4ea-ebbfc0659ac5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3013200106.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3013200106.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3013200106.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/21/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200106
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3013200106.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr.
Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu aceptar, s.r.o. so sídlom Trenčín,
Mierové námestie 33, IČO: 36 694 886, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou LAW FIRM
Trenčín, s.r.o. so sídlom Trenčín, Mierové námestie 37, IČO: 36 856 240 proti žalovanému Finančnému
riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/1314743/2012/5050-r zo dňa 12. decembra 2012 jednomyseľne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu   z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku
označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového
úradu Trenčín č. 9300401/5/2209149/2012 zo dňa 14. augusta 2012, ktorým bol žalobcovi v zmysle §
44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na ustanovenie § 165 ods. 2 zákona č.
563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 vo výške
50.181,52 Eur, keď správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr
číslo VS1312201001 a číslo VS612201001 od dodávateľa KK-Royal, s.r.o. so sídlom Žilina, Kamenná
11, IČO: 36422967 vo výške 49.995 Eur a zároveň správca dane nepriznal žalobcovi odpočítanie dane
vo výške 186,52 Eur z nákupu 12/2010 od dodávateľa Tešínske Jatky, s.r.o. so sídlom Český Tešín, Na
Olšinách 1. Úhrnom tak správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane vo výške 50.181,52
Eur.
Žalobca v žalobe vznáša celkovo štyri námietky voči v záhlaví tohto rozsudku označenému rozhodnutiu
žalovaného. Žalobca predovšetkým namietal, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo
správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Žalobca poukazuje na zdôvodnenie napadnutého
rozhodnutia žalovaného na strane č. 10, kde žalovaný uviedol, cit.: „Voči neuznaniu odpočítania dane vo
výške 186,52 eura z nákupu 12/2010 od dodávateľa Tešínske jatky, s.r.o., Na Olšinách 1, 73701 Český
Tešín, sa platiteľ neodvolal.“ Uvedené tvrdenie u žalovaného však podľa žalobcu nie je správne, nakoľko
z odvolania žalobcu voči rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa vyplýva, že žalobca sa odvolal voči
rozhodnutiu správcu dane v celom rozsahu a žiadal ho ako nezákonné aj v celom rozsahu zrušiť.

Obsahom druhej námietky je tvrdenie žalobcu, že daňové orgány nedostatočne zistili skutkový stav
na posúdenie veci. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci vidí žalobca           v tom, že ani
správca dane, a ani žalovaný žiadnym spôsobom neodstránili vzájomné rozpory vo vyjadreniach žalobcu



a svedka Pišoja a ani sa s rozpormi v ich výpovediach náležitým spôsobom nevyporiadali vo svojich
rozhodnutiach.

V tretej námietke žalobca tvrdí, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre
nedostatok dôvodov, a to s odôvodnením, že ustanovenie § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992
Zb. obsahuje tri body, ktoré konkretizujú kedy je možné vydať dodatočný platobný výmer. V enunciáte
prvostupňového rozhodnutia však chýba odkaz, podľa ktorého konkrétneho bodu bol tento vydaný, a
teda podmienky, ktoré musí rozhodnutie v daňovom konaní spĺňať prvostupňové rozhodnutie nespĺňa,
čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť. Ako dodal žalobca, keďže konanie správcu dane (prvostupňového
orgánu), ako aj odvolacieho orgánu (žalovaného), tvorí jeden celok - t. . ak je nepreskúmateľné
prvostupňové rozhodnutie, je nepreskúmateľné aj (potvrdzujúce) druhostupňové rozhodnutie.

V poslednej štvrtej námietke žalobca tvrdí, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pochybenia sa mal správca, podľa názoru
žalobcu, dopustiť tým, že nedodržal 40 dňovú lehotu na začatie daňovej kontroly (daňová kontrola sa
nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly). Žalobca tvrdí, že
oznámenie o výkone daňovej kontroly bolo žalobcovi doručené dňa 22. februára 2011, takže daňová
kontrola nesmela začať neskôr ako 3. apríla 2011. Keďže žalovaný v rozpore s touto skutočnosťou začal
daňovú kontrolu neskôr, konal tak v rozpore so zákonom, z čoho vyplýva, že celá daňová kontrola bola
vykonaná v rozpore so zákonom, a teda protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného
dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní použiť nemožno. Žalobca taktiež tvrdí, že správca
dane neukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote (zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly je
v prípade jej predĺženia 1 rok), pretože podľa tvrdenia žalobcu záväzná lehota na vykonanie daňovej
kontroly uplynula dňa 30. júla 2012, pričom daňová kontrola bola ukončená až dňa 1. augusta 2012
(dňom prerokovania protokolu v zmysle § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb.). Navyše podľa názoru
žalobcu, správca dane nemal zákonný dôvod na prerušenie daňového konania (daňová kontrola bola
prerušená od 23. decembra 2011 do 19. apríla 2012, teda po dobu 118 dní), v tomto prípade mala
byť daňová kontrola ukončená už dňom 3. apríla 2012. Za ďalšiu vadu, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, označil žalobca tú skutočnosť, že žalovaný napriek „predĺženiu
lehoty a doplneniu konania“ dňa 12. decembra 2012 rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu
správneho orgánu I. stupňa.

Na pojednávaní dňa 3. júla 2013 žalobca vzniesol ďalšiu námietku, keď uviedol, že administratívny
spis, ktorý žalovaný na žiadosť súdu predložil nie je úplný, nie je riadne žurnalizovaný, čo vyvoláva
pochybnosti, či so spisom nebolo manipulované.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietnuť s tým, že z priloženého spisového materiálu súvisiaceho               s predmetnou
vecou je zrejmé, že žalovaný, ako aj správca dane, postupovali v spornej veci           v súlade s platnými
právnymi predpismi. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, v ktorej žalobca tvrdí, že žalovaný nedôvodne vo
svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca sa voči neuznaniu odpočítania dane vo výške 186,52 Eur z
nákupu 12/2010 od dodávateľa Tešínske jatky, s.r.o. neodvolal, keď žalobca vo svojom odvolaní výslovne
uviedol, že rozhodnutie správcu dane napáda v celom rozsahu, túto námietku žalovaný vyhodnotil ako
nedôvodnú s odôvodnením, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne námietky týkajúce sa neuznania
odpočítania dane vo výške 186,52 Eur z nákupu 12/2010 od dodávateľa Tešínske jatky, s.r.o. a ani
žiadne skutočnosti, týkajúce sa predmetného nákupu.

Žalovaný, ako vyplýva z jeho vyjadrenia, nepovažuje za dôvodnú ani druhú námietku žalobcu, v ktorej
žalobca tvrdí, že správca dane žiadnym spôsobom neodstránil rozpory vo vyjadreniach žalobcu a
svedka O., pričom s týmito rozpormi sa podľa žalobcu nevysporiadal ani žalovaný ako druhostupňový
orgán napriek tomu, že žalobca ako prílohu          k odvolaniu priložil notársku zápisnicu N 331/2012
obsahujúcu prehlásenie svedka O.. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že výpoveď svedka B. O.,
ktorý bol v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu konateľom spoločnosti KK-Royal k, s.r.o. je v
zmysle            § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. dôkazom, na ktorých správca dane tak, ako aj
na ostatné dôkazy získané počas daňovej kontroly prihliadal, pričom ale táto výpoveď nebola jediným
a rozhodujúcim dôkazným prostriedkom, ktoré ovplyvnili záver správcu dane. K notárskej zápisnici N
331/2012 priloženej k odvolaniu žalobcu, obsahujúcej prehlásenie svedka B. O. sa žalovaný vyjadril v
tom smere, že predložené prehlásenie s vyjadreniami svedka B. O. samo osebe nepotvrdzuje súlad



údajov v ňom uvedených so skutočnosťou a nemôže byť, na rozdiel od svedeckej výpovede považované
v zmysle § 29 ods. 4 zákona              č. 511/1992 Zb. za relevantný dôkaz v daňovom konaní. Okrem toho,
ako dodal žalovaný, uvedené prehlásenie neobsahovalo žiadne nové konkrétne skutočnosti o priebehu
a realizácii obchodného prípadu, ktoré by následne mohli byť riadnym dokazovaním overené.

Ani tretiu námietku žalobcu spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť, keď
správca dane vo výroku rozhodnutia uviedol len, cit.: „Daňový úrad Trenčín podľa § 44 ods. 6 písm. b/
zákona č. 511/1992 Zb. ...“, pričom neuviedol, podľa ktorého bodu, hoci § 44 ods. 6 písm. b/ citovaného
zákona obsahuje tri body, nevyhodnotil žalovaný ako námietku dôvodnú. Žalovaný vo svojom vyjadrení
k tejto námietke uviedol, že ustanovenia § 44 zákona č. 511/1992 Zb. sa týkajú vyrubenia dane alebo
rozdielu dane správcom dane. Ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná
daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia buď a/ platobný výmer, alebo b/
dodatočný platobný výmer. Správca dane vydal v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ dodatočný platobný výmer,
nakoľko sa daň zistená daňovým úradom po kontrole odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní,
čo vyplývalo zo samotného výroku rozhodnutia napriek tomu, že správca dane neuviedol aj „bod 1“.
Navyše túto skutočnosť žalobca ani v odvolaní nenamietal. V žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaný
sám správne uviedol, cit.: „... podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona ...“, takže uvedená námietka
žalobcu nie je dôvodná.

Aj poslednú rozsiahlu štvrtú námietku žalobcu, ktorá sa týkala nedodržania lehôt na začatie, ako i
skončenie daňovej kontroly, nezákonnosti rozhodnutia o prerušení daňového konania a zmätočnosti
rozhodnutia vydaného žalovaným, vyhodnotil žalovaný ako námietku nedôvodnú. K tejto rozsiahlej
námietke žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. správca
dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Žalovaný poukázal na to, že v preskúmavanom prípade sa začalo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia (dodatočného platobného výmeru) z
dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (preverenie spoločnosti ANIMPEX, s.r.o.).
Predmetná námietka o nezákonnosti rozhodnutia o prerušení daňového konania nie je podľa žalovaného
dôvodná. Žalovaný sa v tejto súvislosti odvolal aj na názor Ministerstva financií Slovenskej republiky,
ktoré odporúča v prípade vykonávania medzinárodného dožiadania konanie prerušiť. S prerušením
daňového konania súvisí aj otázka, na aký čas bolo daňové konanie prerušené. Pokiaľ žalobca tvrdí, že
daňové konanie bolo prerušené na 118 dní, žalovaný vo svojom vyjadrení tvrdí, že daňové konanie bolo
prerušené 120 dní. Ako uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení, rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly
zo dňa 30. novembra 2011 bolo žalobcovi doručené dňa 21. decembra 2011 a nie dňa 23. decembra
2011, ako to uvádza žalobca, čiže daňová kontrola bola prerušená od 21. decembra 2011 do 19. apríla
2012, čo je 120 dní. Uvedená zásielka bola totiž uložená na pošte dňa 6. decembra 2011 a aj keď si ju
žalobca prevzal dňa 23. decembra 2011, podľa § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., ak si nevyzdvihne
adresát písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia.
Posledný deň lehoty bol deň 21. december 2011. K zachovaniu lehoty na začiatok daňovej kontroly
žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že správca dane zaslal dňa 1. februára 2011 žalobcovi oznámenie
o výkone daňovej kontroly, podľa ktorého mala daňová kontrola začať dňa 4. marca 2011 (oznámenie
o výkone daňovej kontroly si žalobca prevzal dňa 24. februára 2011, za deň prevzatia zásielky je však
potrebné považovať deň 22. február 2011, nakoľko oznámenie o výkone daňovej kontroly bolo na pošte
uložené dňa 7. februára 2011, a teda dňom doručenia je v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.
deň 22. február 2011 a nie deň prevzatia 24. február 2011). Dňa 24. februára 2011 bola správcovi dane
doručená žiadosť žalobcu o odklad termínu začatia daňovej kontroly na deň  4. apríl 2011 tak, aby bol
zachovaný § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. (daňová kontrola nesmie začať neskôr ako 40 dní od
doručenia tohto oznámenia), v čom mu správca dane vyhovel. Žalovaný vo vzťahu k zachovaniu lehoty
na daňovú kontrolu uviedol, že v zmysle           § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. je treba za deň začatia
daňovej kontroly považovať deň          3. apríl 2011. Nakoľko však daňová kontrola, ako ďalej uviedol
žalovaný, bola prerušená 120 dní a nie 118 dní, ako to uvádza žalobca, správca dane ukončením daňovej
kontroly dňa                 1. augusta 2012 neporušil zákonnú ročnú lehotu (šesťmesačná lehota na ukončenie
daňovej kontroly bola nadriadeným orgánom predĺžená o 6 mesiacov v zmysle § 15 ods. 17 zákona
č. 511/1992 Zb.). V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že keďže správca dane ukončil daňovú kontrolu
v zákonnej lehote, sú námietky žalobcu v súvislosti s nezákonne získaným dôkazným prostriedkom
(protokolom) a aj nezákonným rozhodnutím nedôvodné. Pokiaľ žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného
je zmätočné, ani s touto námietkou sa žalovaný nestotožňuje. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že pred
samotným rozhodnutím o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, žalovaný spočiatku čakal



na výsledky medzinárodného dožiadania, nakoniec však žalovaný usúdil, že rozhodne bez ohľadu na
výsledky medzinárodného dožiadania, čo nakoniec aj učinil s odôvodnením, že ak by aj mal všetky
výsledky medzinárodných dožiadaní, nemalo by to podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, nakoľko
v prejednávanej veci by išlo o preukazovanie dodávok tovaru od dodávateľa, t. j. uvedené zistenia
by nepreukazovali skutočnosť dodania tovaru od spoločnosti KK-Royal, s.r.o. žalobcovi. V spojitosti
s uvedeným žalovaný vo svojom vyjadrení zdôraznil, že správcom dane bolo spochybnené nielen
reálne dodanie sporného tovaru od dodávateľa KK-Royal, s.r.o. žalobcovi, ale žalobca nepreukázal
ani jeho následné intrakomunitárne dodanie českej spoločnosti ANIMPEX, s.r.o., čiže nepreukázal jeho
použitie na účely svojho podnikania ako platiteľ. Ako ďalej dodal žalovaný, žalobca totiž faktúrami č. VS
1706201108 a č. VS 1706201107 deklaroval intrakomunitárne dodanie sporného tovaru s oslobodením
od dane českej spoločnosti ANIMPEX, s.r.o. Správca dane tieto  intrakomunitárne dodávky do Českej
republiky preveroval prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií            v zmysle
článku 5 a 19 nariadenia 2003/1798/EC. Česká republika ako požadovaný členský štát oznámila, že
daňový subjekt ANIMPEX, s.r.o. je nekontaktný, sídlo spoločnosti je neoznačené, prenajímateľ objektu, v
ktorom sa má nachádzať sídlo spoločnosti ANIMPEX, s.r.o. túto spoločnosť nepozná a ani konateľa Jána
Mihála. Daňový subjekt ANIMPEX, s.r.o. nepreberá písomnosti správcu dane, na zaslané elektronické
výzvy ani písomnosti správcu dane nereaguje, nepodáva daňové priznania k Dani z príjmov právnických
osôb, k DPH podal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2011, v ktorom však nepriznal
žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu Európskej únie, a teda nepriznal a neodviedol ani
príslušnú daň. Aj daňový subjekt New Animpex, s.r.o., ktorým mal zabezpečovať prepravu sporného
tovaru, je nekontaktný, sídlo spoločnosti nie je označené, firma v okolí nie je známa, nekomunikuje so
správcom dane a ani nepreberá písomnosti správcu dane, nemá žiadnych zamestnancov, ani žiadny
bankový účet a ani žiadne vozidlo. Konateľom v oboch českých spoločnostiach (ANIMPEX, s.r.o., New
Animpex, s.r.o.) je slovenský občan B. M., ktorého sa však správcovi dane nepodarilo vypočuť, pretože
je osobou nekontaktnou, bezdomovcom, ktorý so správcom dane nekomunikuje.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods.
1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi
žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že
žalobe žalobcu nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa                  12.
decembra 2012, č. 1100306/1/1314743/2012/5050-r, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný
výmer Daňového úradu Trenčín č. 9300401/5/2209149/2012 zo dňa 14. augusta 2012, ktorým bol
žalobcovi v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.          v nadväznosti na ustanovenie
§ 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane             z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie december 2010 vo výške 50.181,52 Eur, keď správca dane nepriznal žalobcovi právo na
odpočítanie dane z dodávateľských faktúr číslo VS1312201001 a číslo VS612201001 od dodávateľa KK-
Royal, s.r.o. so sídlom Žilina, Kamenná 11, IČO: 36422967 vo výške 49.995 Eur a zároveň správca dane
nepriznal žalobcovi odpočítanie dane vo výške 186,52 Eur z nákupu 12/2010 od dodávateľa Tešínske
Jatky, s.r.o. so sídlom Český Tešín, Na Olšinách 1.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

Daňový úrad Trenčín vydal dňa 14. augusta 2012 dodatočný platobný výmer na daň z pridanej hodnoty č.
9300401/5/2209149/2012, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992
Zb. v nadväznosti na ustanovenie § 165 ods. 2 zákona             č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 vo výške 50.181,52 Eur. Dôvodom
vydania dodatočného platobného výmeru bolo nesplnenie podmienok uvedených v ustanovení § 49
ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a § 51 zákona             č. 222/2004 Z.z., na splnenie ktorých sa nárok na
odpočítanie dane viaže. V danom prípade správca dane ustálil, že žalobca v priebehu daňovej kontroly
neodstránil pochybnosti správcu dane o reálnej existencii deklarovaného tovaru mobilných telefónov
a invalidných vozíkov a  v zmysle zistených skutočností tak správca dane považuje existenciu tovaru
(mobilných telefónov a invalidných vozíkov) za nepreukázanú. Preto správca dane nepriznal žalobcovi
právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. VS1312201001 a č. VS612201001 od dodávateľa
KK-Royal, s.r.o. v celkovej sume 49.995 Eur. Ohľadne nepriznania nároku žalobcu na odpočítanie dane
vo výške 186,52 Eur z nákupu 12/2010 od dodávateľa Tešínske Jatky, s.r.o. so sídlom Český Tešín, Na
Olšinách 1, žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt súhlasil so záverom správcu dane, ako i s výškou



rozdielu vzniku práva žalobcu na odpočet dane zo vzniknutého rozdielu v hmotnosti mäsa (vo výške
186,52 Eur) zisteného správcom dane.

Proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že vyjadrenia
žalobcu boli v rozpore s vyjadreniami pána O. (ktorý tvrdil, že o zdaniteľnom plnení ako konateľ
dodávateľa nemal vedomosť), pričom správca dane tieto rozpory vo vyjadreniach bližšie neskúmal
a tieto vyhodnotil v neprospech žalobcu. Správca dane taktiež neprihliadol na výpovede svedkov K.
I. a P. P., ktoré výpovede vyznievali v prospech žalobcu, t.j. že reálne zdaniteľné plnenie prebehlo.
Žalobca v odvolaní ďalej namieta pochybenie zo strany správcu dane v tom, že správca dane dáva na
ťarchu žalobcovi skutočnosť, že spoločnosť KK-Royal, s.r.o. nespolupracuje so správcom dane, pričom
nespolupráca uvedeného subjektu (KK-Royal, s.r.o.) je skutočnosťou, ktorá sa týka iného daňového
subjektu, a za ktorý subjekt nemôže zodpovedať žalobca. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že
skutočnosť, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého
tovaru alebo služieb bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa
dane odpočítať DPH na vstupe. V závere žalobca v odvolaní zdôraznil, že existencia tovaru bola
potvrdená listinnými dôkazmi, a to faktúrami, dodacími listami, prepravnými listami, súhrnnými výkazmi,
výpoveďami nezávislých svedkov. Pokiaľ svedok O. vo svojej výpovedi uviedol, že o uskutočnených
zdaniteľných plneniach nevie nič, ide podľa žalobcu o tendenčnú výpoveď tohto svedka. K odvolaniu
žalobca pripojil notársku zápisnicu NCRls 32108/2012 zo dňa 5. septembra 2012, ktorú spísal svedok
O., a v ktorej menovaný svedok (O.) potvrdil žalobcom uvádzané skutočnosti ohľadne uskutočnenia
zdaniteľného plnenia. Pokiaľ ide o neuznanie odpočítania dane vo výške 186,52 Eur z nákupu 12/2010
od dodávateľa Tešínske Jatky, s.r.o. so sídlom Český Tešín, Na Olšinách 1, žalobca v odvolaní neuviedol
žiadne námietky týkajúce sa uvedeného neuznania a ani žiadne skutočnosti, týkajúce sa predmetného
nákupu.

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil s tým, že správca dane vo veci prijal správny záver, keď neuznal žalobcovi v
zdaňovacom období december 2010 odpočítanie dane vo výške 49.995 Eur z dodávateľských faktúr č.
VS1312201001 a č. VS612201001. Voči neuznaniu odpočítania dane vo výške 186,52 Eur z nákupu
12/2010 od dodávateľa Tešínske Jatky, s.r.o. so sídlom Český Tešín, Na Olšinách 1, sa žalobca
podľa názoru žalovaného neodvolal. Podľa žalovaného, správny orgán I. stupňa zistil skutkový stav
dostatočne pre právny záver na vec sa vzťahujúci. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že z dôvodu
akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti uskutočnenia
zdaniteľného obchodu, a to nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po obsahovej. Len
formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou a dokladmi o úhrade je bez preukázania
skutočného dodania tovaru pre daňové účely nepostačujúce. Námietky žalobcu obsiahnuté           v
odvolaní tak žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebolo umožnené
klásť svedkovi B. O. otázky, uvedené tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, nakoľko o ústnom
pojednávaní bol žalobca upovedomený telefonicky v deň pojednávania. Správca dane počas daňovej
kontroly riadne oboznamoval žalobcu so všetkými zisteniami, taktiež žalobcu správca dane oboznámil
aj s výpoveďou svedka B. O.. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že pre neuznanie nároku
na odpočítanie dane pri preverovaní zdaniteľných obchodoch nebola výpoveď svedka B. O. jediným
rozhodujúcim dôkazným prostriedkom, ktorý ovplyvnil záver správcu dane, ako to namieta žalobca.
Správca dane na návrh žalobcu vypočul ako svedkov K. I., ako i P. P., ktoré výpovede správca dane
vo svojom rozhodnutí vyhodnotil a pri vyhodnotení výsledkov kontroly na ne prihliadol tak, ako na
všetky ďalšie zistenia, ktoré mali vplyv na výsledok kontroly (títo svedkovia však v čase uskutočnenia
zdaniteľného obchodu neboli zamestnancami ani žalobcu a ani jeho dodávateľa, no napriek tomu,
podľa ich vlastných výpovedí, mali manipulovať s tovarom, pohybovať sa v priestoroch skladu a
disponovať informáciami od M. Z. o aktivitách žalobcu ako aj jeho dodávateľa - spoločnosti KK-Royal,
s.r.o., čo vyvoláva u správcu dane pochybnosti o preukaznej hodnote ich výpovede; navyše aj keď
menovaní svedkovia potvrdili existenciu tovaru v sklade, nevedeli nič o jeho obstaraní, o jeho pôvode,
ale hlavne nepotvrdili skutočnosť, že tieto uskladnené invalidné vozíky a mobilné telefóny boli tovarom
obstaraným práve od dodávateľa KK-Royal, s.r.o. na základe sporných faktúr). Čo sa týka tvrdenia
žalobcu, že predložil dôkazy, ktoré preukazujú dodanie sporného tovaru spoločnosti KK-Royal, s.r.o.
spoločnosťami TREBOSS, s.r.o. a HIMAREX, s.r.o., toto tvrdenie ako uviedol žalovaný, nie je pravdivé.
Ani námietka žalobcu, že zo strany správcu dane nebolo preverované dodanie sporného tovaru do
spoločnosti KK-Royal, s.r.o. českými dodávateľmi HEN, s.r.o., TREBOSS, s.r.o. a HIMAREX, s.r.o.,
nie je podľa žalovaného dôvodom na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Ak by aj mal



správca dane všetky výsledky medzinárodných dožiadaní, nemalo by to podstatný vplyv na výrok
rozhodnutia, nakoľko             v tomto prípade by išlo o preukazovanie dodávok tovaru od dodávateľov
dodávateľa (od spoločnosti HEN, s.r.o., TREBOSS, s.r.o. a HIMAREX, s.r.o.) pre spoločnosť KK-Royal,
s.r.o. a nie o priamy vzťah medzi dodávateľom KK-Royal, s.r.o. a žalobcom, čiže uvedené zistenia by
nepreukazovali skutočnosť dodania tovaru od spoločnosti KK-Royal, s.r.o. žalobcovi. Navyše správcom
dane bola spochybnená nielen samotná existencia sporného tovaru, ale nebolo preukázané ani jeho
reálne dodanie spoločnosťou KK-Royal, s.r.o. žalobcovi a najmä ani žalobca nepreukázal, že sporný
tovar použil na účely svojho podnikania ako platiteľ (ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o
DPH). K námietke žalobcu, že existencia tovaru bola potvrdená listinnými dôkazmi, a to faktúrami,
dodacími listami, prepravnými listami a súhrnnými výkazmi žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol,
že splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len                      v
predložení dokladov s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať všetky
znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť a ako dôkaz sú použiteľné len
vtedy, ak údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť. Taktiež žalovaný v napadnutom rozhodnutí odmieta
tvrdenie žalobcu, že správca dane dáva na ťarchu žalobcovi skutočnosť, že spoločnosť KK-Royal, s.r.o.
nespolupracuje so správcom dane. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že správca dane za rozhodujúcu
skutočnosť pre spochybnenie dodávky tovaru žalobcovi spoločnosťou KK-Royal, s.r.o. a následný predaj
tohto tovaru do Českej republiky nepovažoval jediný dôkaz, a to nespoluprácu daňového subjektu KK-
Royal, s.r.o. so správcom dane, ako to namieta žalobca, ale posúdil všetky vykonané dôkazy, získané
informácie a skutočnosti v komplexnom prepojení, pričom podotkol, že vo veci správca dane vykonal
rozsiahle a zdĺhavé dokazovanie. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nemôže od neho požadovať,
aby pri uplatnení práva na odpočítanie dane skúmal existenciu nezákonností na strane predchádzajúcich
alebo nasledujúcich subjektov, žalovaný k tejto námietke v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca
dane absolútne neskúmal celý dodávateľský reťazec, ale skúmal iba priamy vzťah dodávateľa KK-Royal,
s.r.o. a žalobcu. K notárskej zápisnici N 331/2012 obsahujúcej prehlásenie svedka B. O. žalovaný v
napadnutom rozhodnutí uviedol, že uvedené prehlásenie svedka B. Pišoju sa javí ako účelové, vykonané
nevyhnutne ako dôsledok vzájomnej komunikácie medzi svedkom B. O. a žalobcom, a to na základe
kontaktovania svedka B. O. M. Z. (konateľom žalobcu) ako osobou, ktorá mohla mať záujem na zmene
výpovede svedka B. O.. Svedok B. O. uvádzal v prehlásení detaily, ktoré mohol presne vedieť len od M.
Z. (napr. zložité číslo licencie účtovného programu), nakoľko podľa vlastných slov mu boli všetky doklady
od spoločnosti KK-Royal, s.r.o. odcudzené neznámym páchateľom, žiadne ďalšie doklady nevystavoval
a v zmysle výpovede ani žiadne nemal. Aj keď svedok B. O. vedel o úsilí správcu dane, aby opätovne
vypovedal                  v priestoroch správcu dane v súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou
vykonávanou u žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2010, nekontaktoval správcu dane, ale svoje
prehlásenie uskutočnil v priestoroch notárskej kancelárie, ktorá sídli v tesnej blízkosti Daňového úradu
Trenčín. Uskutočnené prehlásenie bolo vo forme originálu dokladu predložené správcovi dane ako
súčasť odvolania žalobcu. Hoci žalobca v odvolaní namieta neuskutočnenie konfrontácie so svedkom
B. O., ktorého prisľúbil počas kontroly sám zabezpečiť, počas kontroly jeho účasť nezabezpečil, ale
dokázal sa s ním skontaktovať až vtedy, keď to sám potreboval. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení,
žalovaný rozhodol tak, že dodatočný platobný výmer potvrdil.

Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného viacerými námietkami, s ktorými sa žalovaný dôsledne, logicky
a vyčerpávajúco vysporiadal. Vychádzajúc zo znenia jednotlivých námietok je zrejmé, že žalobca napáda
len procesné vady (nesprávne posúdenie rozsahu odvolania žalobcu, neodstránenie rozporov medzi
jednotlivými výpoveďami, nedostatky enunciátu prvostupňového rozhodnutia a nedodržanie lehôt na
výkon daňovej kontroly).

Podľa § 46 ods. 4 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb., odvolanie musí obsahovať uvedenie rozporu
s právnymi predpismi, skutkovým stavom alebo inými dôvodmi, ktoré preukazujú nesprávnosť alebo
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 48 ods. 2 veta prvá zákona č. 511/1992 Zb., odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté
rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní.

Podľa § 48 ods. 6 veta posledná zákona č. 511/1992 Zb., v odôvodnení sa musí odvolací orgán
vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.



Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že rozsah a dôvody odvolania určuje daňový
subjekt, a že odvolací orgán je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Ako správne uviedol žalovaný
vo svojom vyjadrení, žalobca v odvolaní neuviedol žiadne námietky týkajúce sa neuznania odpočítania
dane vo výške 186,52 Eur z nákupu 12/2010 od dodávateľa Tešínske jatky, s.r.o. a ani žiadne
skutočnosti, týkajúce sa predmetného nákupu. Žalovaný teda nemal dôvod sa v zmysle § 48 ods. 6 veta
posledná zákona č. 511/1992 Zb. zaoberať týmto obchodným prípadom v rámci odvolacieho konania.
Odôvodnenie napádaného rozhodnutia v tomto smere nevykazuje žiadne vady. Na uvedenom závere
nemôže nič zmeniť ani veta žalovaného na strane č. 10 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia cit.: „Voči
neuznaniu odpočítania dane vo výške 186,52 eura z nákupu 12/2010 od dodávateľa  Tešínske jatky,
s.r.o., Na Olšinách 1, 73701 Český Tešín, sa platiteľ neodvolal.“ Ako už súd vyššie uviedol, v odvolaní
nepostačuje, že daňový subjekt len všeobecne uvedie, že sa odvoláva                  v celom rozsahu.
V odvolaní je povinný daňový subjekt uviesť konkrétne dôvody odvolania, ako to ustanovuje § 48 ods.
2 veta prvá zákona č. 511/1992 Zb., ktorú povinnosť si odvolateľ vo vzťahu k neuznaniu odpočítania
dane vo výške 186,52 Eur z nákupu 12/2010 od dodávateľa Tešínske jatky, s.r.o., nesplnil. Rovnako ako
žalovaný, aj súd považuje z vyššie popísaných dôvodov námietku žalobcu za nedôvodnú.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že daňové orgány nedostatočne zistili skutkový stav na posúdenie veci, súd s
touto námietkou žalobcu nemôže súhlasiť. Z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že správca
dane vykonal rozsiahle a zdĺhavé dokazovanie, dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne správne vyhodnotil,
vyvodil z nich správne závery a tieto po právnej stránke aj správne posúdil. Súd považuje za správny
záver správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december
2010 žalobcovi vo výške 50.181,52 Eur, nie je založený len na výpovedi svedka B. O., t.j. táto výpoveď
nebola jediným a rozhodujúcim dôkazným prostriedkom, na základe ktorého správca dane rozhodol
o vyrubení rozdielu DPH žalobcovi. Správca dane na uvedený dôkaz prihliadol tak isto, ako aj na
ostatné dôkazy získané počas daňovej kontroly, dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne, a ako už
súd vyššie uviedol, správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam. Súd tiež považuje za správny záver žalovaného ohľadne notárskej zápisnice N 331/2012
priloženej k odvolaniu žalobcu, obsahujúcej prehlásenie svedka B. O.. Aj z pohľadu súdu sa uvedené
prehlásenie svedka B. O. javí ako účelové, vykonané nevyhnutne ako dôsledok vzájomnej komunikácie
medzi svedkom B. O. a M. Z. ako osobou, ktorá mohla mať záujem na zmene výpovede uvedeného
svedka. Žalovaný správne vystihol, že svedok B. O. uvádzal v prehlásení detaily, ktoré mohol presne
vedieť len od M. Z. (napr. zložité číslo licencie účtovného programu), nakoľko podľa vlastných slov mu
boli všetky doklady od spoločnosti KK-Royal, s.r.o. odcudzené neznámym páchateľom, žiadne ďalšie
doklady nevystavoval a v zmysle výpovede ani žiadne nemal. Taktiež žalovaný správne uviedol, že i keď
svedok Ján Pišoja vedel o úsilí správcu dane, aby opätovne vypovedal v priestoroch správcu dane v
súvislosti               s predmetnou daňovou kontrolou, nekontaktoval správcu dane, ale svoje prehlásenie
uskutočnil v priestoroch notárskej kancelárie, ktorá sídli v tesnej blízkosti Daňového úradu Trenčín. Súd
taktiež nemohol nechať bez povšimnutia, že i keď žalobca namieta neuskutočnenie konfrontácie so
svedkom B. O., ktorého prisľúbil počas kontroly sám zabezpečiť, počas kontroly jeho účasť nezabezpečil,
ale dokázal sa s ním skontaktovať až vtedy, keď to sám potreboval. Pokiaľ za daného stavu žalovaný
neprihliadol na prehlásenie svedka B. O. obsiahnuté v notárskej zápisnici N 331/2012, je takýto postup
správcu dane dôvodný a súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Námietka žalobcu o tom, že daňové
orgány nedostatočne zistili skutkový stav na posúdenie veci teda dôvodná nie je.

Podľa § 30 ods. 2 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb., rozhodnutie musí obsahovať najmä výrok,
ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodovalo, prípadne lehotu plnenia, rozhodnutie o náhradách konania, a ak ide              o peňažné
plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená,



Je zrejmé, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona výrok rozhodnutia musí obsahovať
ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Žalobca                        v prejednávanej
veci tvrdí, že výrok rozhodnutiam správneho orgánu I. stupňa takéto ustanovenie právneho predpisu
neobsahuje, z ktorého dôvodu by malo byť rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
pre nedostatok dôvodov. Súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožnil. Výrok rozhodnutia správneho
orgánu I. stupňa obsahuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého správca dane rozhodol, čo
jednoznačne vyplýva                       z výrokovej časti rozhodnutia správcu dane. To, že vo výroku rozhodnutia
správneho orgánu I. stupňa (v dôsledku zrejmej chyby v písaní, čo nakoniec jednoznačne vyplýva i z
porovnania zo zvyšnými časťami rozhodnutia) správca dane neuviedol „bod 1“ (keď uviedol „len“ § 44
ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb.) nemôže spôsobovať a ani nespôsobuje nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Ani túto námietku žalobcu súd neposúdil ako
dôvodnú.

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie
o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh
kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu
nemožno začať daňovú kontrolu v deň uvedený          v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový
subjekt je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly oznámiť
správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly, pričom daňová kontrola
sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k
dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty
deň za deň začatia daňovej kontroly. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca
dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe je správca dane
povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12
a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak
daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné
doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len
do doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 15 ods. 10).

Podľa § 13 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 511/1992 Zb., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo
k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia
uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje                   s dňom, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Ak nie je taký deň v mesiaci, končí lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec
lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší
nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov
odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v
zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o
daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného
zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným
orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do
vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným
spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie
bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným
spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje
sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo
konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

Podľa § 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Žalobca v poslednej námietke namietal nezákonnosť prerušenia daňového konania. Ako vyplýva z
vyššie citovaného ustanovenia § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane môže konanie
prerušiť ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Správca



dane za takúto skutočnosť rozhodujúcu na vydanie rozhodnutia posúdil vykonávanie medzinárodného
dožiadania, s ktorým názorom sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ teda správca dane prerušil
daňové konanie z dôvodu vykonávania medzinárodného dožiadania, učinil tak podľa názoru súdu v
súlade s vyššie citovaným § 25a citovaného zákona, a v tomto smere mu nemožno nič vyčítať. Námietka
žalobcu                        o nezákonnosti prerušenia daňového konania teda dôvodná nie je.

Rovnako nie sú dôvodné námietky žalobcu v tom, že počas daňovej kontroly neboli dodržané zákonné
lehoty. Z administratívneho spisu vyplýva, že oznámenie o výkone daňovej kontroly žalobcu bola na
pošte uložené dňa 7. februára 2011, dňom doručenia je teda                     v zmysle § 17 ods. 3 citovaného
zákona deň 22. február 2011. Keďže daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia
tohto oznámenia, musela sa začať 4. apríla 2011, čo bolo v prejednávanej veci dodržané (deň 3. apríl
2011 pripadol na nedeľu). V zmysle § 15 ods. 17 citovaného zákona môže nadriadený orgán správcovi
dane predĺžiť lehotu na ukončenie daňovej kontroly o 6 mesiacov, t. j. po predĺžení lehoty musí byť
daňová kontrola ukončená do jedného roka. V prejednávanej veci nadriadený orgánu predĺžil správcovi
dane lehotu na ukončenie daňovej kontroly, ktorá keď začala 4. apríla 2011 mala byť ukončená              4.
apríla 2012. V zmysle § 25a ods. 5 citovaného zákona však počas prerušenia daňového konania lehoty
neplynú. Daňové konanie bolo prerušené na 120 dní (rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa
30. novembra 2011 bolo žalobcovi doručené dňa 21. decembra 2011 a nie dňa 23. decembra 2011,
ako to uviedol žalobca, čiže daňová kontrola bola prerušená od 21. decembra 2011 do 19. apríla 2012,
čo je 120 dní. Uvedená zásielka bola totiž uložená na pošte dňa 6. decembra 2011, podľa § 17 ods. 3
citovaného zákona je teda dňom doručenia deň 21. december 2011). Od 4. apríla 2012 je stodvadsiatym
dňom deň 2. august 2012. Správca dane ukončil daňovú kontrolu dňa 1. augusta 2012, je teda zrejmé
že neporušil zákonnú lehotu, ako to vo svojej námietke tvrdí žalobca.

Žalovaný nepochybil, ak pred samotným rozhodnutím o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu
dane v konečnom dôsledku nevyčkal na výsledky medzinárodného dožiadania, ako tvrdí žalobca v
žalobe. Žalovaný spočiatku čakal na výsledky medzinárodného dožiadania, nakoniec však usúdil, že
rozhodne bez ohľadu na výsledky medzinárodného dožiadania, čo nakoniec aj učinil s odôvodnením,
že ak by aj mal všetky výsledky medzinárodných dožiadaní, nemalo by to podstatný vplyv na výrok
rozhodnutia, nakoľko v prejednávanej veci by išlo o preukazovanie dodávok tovaru od dodávateľov
dodávateľa, t. j. uvedené zistenia by nepreukazovali skutočnosť dodania tovaru od spoločnosti KK-Royal,
s.r.o. žalobcovi. Pokiaľ žalovaný zvolil takýto postup, súd v ňom nevidí žiadne porušenie zákona, a teda
i táto námietka žalobcu je neopodstatnená.

Dôvodnou nebola ani námietka žalobcu v tom, že správny orgán nepredložil súdu kompletný
administratívny spis. Súd preskúmal administratívny spis a zistil, že tento je riadne žurnalizovaný a
obsahuje všetky dôkazy, z ktorých správny orgán pri svojom rozhodnutí vychádzal. Je teda zrejmé, že
správny orgán predložil tunajšiemu súdu kompletný spis a súd nemal žiadne pochybnosti o tom, žeby
so spisom alebo dôkazmi, ktoré obsahuje bolo nejakým spôsobom manipulované.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaných rozhodnutí a procesných postupov
predchádzajúcich ich vydaniu konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností
urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade
aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Krajský súd vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo
vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho
spisu, pričom súd musel skonštatovať, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. S poukazom na
uvedené je zrejmé, že Krajský súd považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné. Krajský
súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.),                      v dôsledku čoho
nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade
so zákonom. Krajský súd v Trenčíne teda nemohol inak ako žalobu zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne
podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v
súlade so zákonom.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  j e   prípustné  odvolanie  do 15  dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho
krajského súdu  na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p.  pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}