{"guid": "15650a56-a080-46ee-933e-eee8723ff16e:c961ebf5-04d3-4673-834a-b4b4ed02f5d8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6112228273.1", "spisova_znacka": "14CoE/183/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoE/183/2013 z 11. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. decembra 2013, sp. zn. 14CoE/183/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6112228273.1", "identifikacne_cislo": "6112228273", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2013-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c961ebf5-04d3-4673-834a-b4b4ed02f5d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6112228273.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6112228273.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6112228273.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoE/183/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112228273
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6112228273.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, spol. s r.o., so
sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocnenou Advokátskou
kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému : H. S., narodený
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. W., O. XXXX/X, na vymoženie pohľadávky v sume 724,19 eur
s príslušenstvom, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so
sídlom Exekútorský úrad 821 08 Bratislava, Záhradnícka č. 62 pod spisovou značkou Ex 24105/2012,
o odvolaní oprávneného zo dňa 27.02.2013 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo
konania 2Er/3034/2012-17 zo dňa 08.02.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie  okresného súdu    p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), v nadväznosti na ustanovenia §
45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v
odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie vyplývajúce
z exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s. v Bratislave sp. zn. SR 09504/11 zo dňa 21.10.2011. Súd pri posudzovaní zmluvného vzťahu
medzi oprávneným a povinným zohľadnil všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v
Občianskom zákonníku a skúmal zmluvné dojednania obsiahnuté predovšetkým v dohode o vyplnení
zmeniek z hľadiska inštitútu neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Súd konštatoval,
že rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu spolu
so zmenkovým úrokom vo výške  0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne. Takto priznané plnenie z
rozhodcovského rozsudku súd považoval za rozporné s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 45 ods.
2, v spojení s ustanovením § 45 ods. 1 písm. b/, c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
pretože oprávnený nemôže s úspechom obstáť s tak extrémnym úrokom ani s poukazom na princípy
zmenkového práva.  Exekučný súd tak samotnú dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v bode 13.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru považoval za nekalú a neprijateľnú zmluvnú podmienku
obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, pretože nebola osobitne dojednaná, spotrebiteľ nebol schopný
ovplyvniť jej obsah a toto ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na neplatnosť dohody o vyplnení zmeniek mal
tak súd za to, že dodávateľ nebol oprávnený blankozmenku  vyplniť a tým ani uplatniť si nárok z tejto
zmenky na rozhodcovskom súde. Z uvedených dôvodov potom exekučný súd považoval exekučným
titulom priznané plnenie za rozporné so zákonom, teda právom nedovolené a aj v rozpore s dobrými
mravmi a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Právne
posúdenie veci súdom považuje za nesprávne, pretože súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný



skutkový stav nedopadá. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu
vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Súd však podľa
názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože dôvodom na zastavenie
exekúcie môže byť len rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom či dobrými mravmi a nie
rozhodcovského konania. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho
výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 zákona o rozhodcovskom
konaní) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Namieta tiež nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, pretože v prípade, ak súd založil svoje rozhodnutie
na rozpore exekučného titulu s objektívnym právom (in concreto spotrebiteľskými zmluvami), musí
náležite zdôvodniť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k názoru, že právny vzťah vyplývajúci
zo zmluvy o úvere je vzťahom spotrebiteľským. Súd sa však v napadnutom uznesení obmedzil len
na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal
a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom na
vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencii spotrebiteľa a dodávateľa. Súd nezohľadňoval a v tomto
zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere, k akému dospel. Súd tak
neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej
danej normy. Rozhodnutie je tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ súd posudzoval
vzťah ako spotrebiteľský, musel mať „napevno“ ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvárala zmluvu na
predtlačenom formulári je v skutočnosti spotrebiteľom a že úver sa netýkal jej podnikateľskej činnosti
alebo výkonu povolania a nemala tak táto fyzická osoba možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Postup súdu,
ktorý zjednodušene zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu,  je v rozpore so zásadou civilného
práva a to pacta sunt servanda. Žiada preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p.  uznesenie okresného súdu
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Zvolen. Zákonná sudkyňa predložila vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní
uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah,
na podklade ktorých prvostupňový súd  rozhodol.

Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení a to tak Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2, § 57 ods.
1 a 2), ako aj Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 a 2) je zrejmé, že súd je povinný,
a to v každom štádiu vedenia exekúcie, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia
§ 41 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku so zákonom, neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné
zmocnenie v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh
účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj
adekvátne procesne zareagovať. Keďže exekučným titulom je rozhodcovské rozhodnutie, pokiaľ ide



o námietku prípustnosti skúmania obsahových náležitostí rozhodcovského rozsudku, je nevyhnutné
okrem už uvedených ustanovení Exekučného poriadku vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej Zákon o rozhodcovskom konaní). Podľa mienky odvolacieho súdu
neobstojí ani názor odvolateľa, že takýmto postupom exekučný súd v istom zmysle nahrádza konanie o
žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ustanovenia § 37 zákona o  rozhodcovskom
konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
V prípade preskúmania rozhodcovského rozsudku (§ 37) ide o fakultatívny opravný prostriedok, na
ktorom sa účastníci môžu dohodnúť. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať i zrušenia rozhodcovského rozsudku pokiaľ sú naplnené zákonné podmienky
presne špecifikované v ustanovení § 40 a 41 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok,
ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľným exekučným titulom (§ 42
ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku). Súdu však vyplýva oprávnenie i povinnosť v exekučnom
konaní skúmať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní aj bez osobitného
podnetu povinného. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ak zistí, že
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods.1 písm. c/ a § 45 ods. 2).
Vyslovený právny názor plne zodpovedá  záverom  obsiahnutým v  judikáte  Súdneho  dvora (ES)  vo
veci   Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010.  Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok
v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť
aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom
úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy
o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je
úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s
cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.

Návrhom zo dňa 16.10.2012 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave
spisovej značky : SR 09504/11 zo dňa 21.10.2011. Predmetom rozhodcovského konania bol nárok
veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX  zo dňa 09.11.2010.
Právnym základom, z ktorého uplatnený nárok vzišiel, je tak jednoznačne predmetná zmluva o  úvere
a preto aj právny rámec uplatneného nároku sa odvíja z obsahu predmetnej zmluvy o  úvere ako
celku v celom jej kontexte, nielen jej určitej časti (konkrétne ohľadom zabezpečenia poskytnutého
úveru blankozmenkou). Blankozmenkou bol len zabezpečený pôvodný zmluvný vzťah medzi veriteľom
a dlžníkom vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Zmenkový vzťah v danom prípade je tak iba akcesorickým
vzťahom, ktorý zabezpečuje základný spotrebiteľský vzťah a akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez
hlavného záväzku, ku ktorému sa viaže a ktorý má zabezpečovať.

Neobstojí ani argument oprávneného o neexistencii spotrebiteľského vzťahu. Súd mal z predloženej
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX  zo dňa 09.11.2010 za zrejmé, že sa v predmetnej veci nejedná
o spotrebiteľský úver, pretože nie sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z
ustanovenia § 2 a § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na to, aby sa vzťah
medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tejto úpravy. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 09.11.2010  je však zrejmé, že táto podmienka pre aplikáciu tejto právnej úpravy v konkrétnom
prípade naplnená nie je, pretože priamo v danej zmluve o úvere je uvedené, že dlžník prehlasuje, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, ktoré prehlásenie je osobitne verifikované aj
podpisom dlžníka - povinného. Takúto klauzulu obsiahnutú v zmluve o úvere nie je možné prehliadať.

Skutočnosť, že zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa
zákonných kritérií obsiahnutých v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, však ešte
nevylučuje právny záver, že v danom prípade  nemohol zmluvou o úvere byť založený spotrebiteľský
vzťah a táto zmluva nemôže byť právne kvalifikovaná ako spotrebiteľská zmluva podľa ustanovení §
52 až 54 Občianskeho zákonníka a to bez zreteľa na to, či bola uzavretá podľa Občianskeho alebo
podľa Obchodného zákonníka. V  konkrétnej veci je zrejmé, že na daný zmluvný vzťah založený



Zmluvou o úvere XXXXXXXXX  zo dňa 09.11.2010 dopadá právna úprava podľa ustanovenia § 52
a násl. Občianskeho zákonníka upravujúca spotrebiteľské zmluvy. Lex generalis spotrebiteľa definuje
odlišne od ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom úvere. Podľa ustanovenia § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti; teda, je
možné konštatovať, že právna úprava spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutá v § 52 ods. 4 Občianskom
zákonníku definuje pojem „spotrebiteľ“ podstatne širšie oproti legálnej definícii tohto subjektu v lex
specialis - konkrétne ustanovenia § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetným
ustanovením bol aproximovaný do nášho právneho poriadku článok 2 písm. b/ Smernice Rady 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý zhodne s citovaným
zákonným ustanovením vnútroštátnej právnej normy ustanovuje, že na účely tejto smernice pod
pojmom  \"spotrebiteľ\" má na mysli akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Nakoľko
z obsahu zmluvy nevyplýva, že dlžník - povinný je podnikateľským subjektom a v danej veci pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, je možné vzhľadom na všetky zákonné kritériá považovať daný zmluvný
vzťah medzi oprávneným a dlžníkom za spotrebiteľský vzťah v  zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka a následne potom aj podriadiť ho právnemu režimu tejto normy upravujúcej problematiku
spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských vzťahov. Odvolací súd tento právny záver vyvodzuje z
označenia dlžníka v zmluve o úvere identifikačnými znakmi typickými pre fyzickú osobu - nepodnikateľa
- a to menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Vychádzajúc
z ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného a platného v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Je tak zjavné, že aj na právny vzťah založený medzi oprávneným a povinným
Zmluvou o úvere čXXXXXXXXX zo dňa 09.11.2010, od ktorej sa uplatnený nárok oprávneného v danej
exekučnej veci odvíja, je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce
sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa - a to aj napriek tomu, že zmluva
o úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Exekučný súd k právnemu záveru o plnení v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, vymáhanom na
podklade rozhodcovského rozsudku, dospel na podklade listinných dôkazov predložených samotným
oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti potrebné pre právne posúdenie
neakceptovateľnosti vymáhaného plnenia  sú zrejmé z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku,
ako exekučného titulu a  nie je tak možné konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému
dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania.

Exekučný súd správne vyhodnotil, že pokiaľ rozhodcovský súd priznal oprávnenému okrem zákonného
úroku z dlžnej sumy súčasne aj zmluvne dojednaný zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne, t.j. vo
výške niekoľkonásobne vyššej v porovnaní s úrokom, na aký by oprávnenému vznikol nárok pri aplikácii
pre povinného výhodnejšej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§ 517 OZ v spojení s
ustanovením § 3 Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.), ide o dôvod nezákonnosti uplatneného nároku
brániaci vedeniu exekúcie v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané plnenie vo výške odporujúcej nielen zákonu,
no aj dobrým mravom, pretože odplata za poskytnutie úveru vo výške zmenkového úroku  91,25 %
ročne, už dosahuje intenzitu úžery. Výkon práva v rozpore so zákonom, a odporujúci navyše aj dobrým
mravom, nemôže požívať právnu ochranu.

Všetky konštatované skutočnosti potom potvrdzujú správnosť úvahy exekučného súdu, ktorý zamietol
žiadosť súdneho exekútora  o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ustanovenia
§ 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd z
uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/3034/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "504011dd-c959-4a78-83d2-72fbe5a54f09:b9cba8af-1ed4-4431-a857-2d49358f6348", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/3034/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 2Er/3034/2012 z 27. 7. 2015", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2015-07-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/504011dd-c959-4a78-83d2-72fbe5a54f09:b9cba8af-1ed4-4431-a857-2d49358f6348"}], "citovane_v": []}