Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/6/2013 z 22. 5. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 22. mája 2013, sp. zn. 26Cob/6/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4412213067.1 Krajský súd Nitra | 26Cob/6/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4412213067.1 | 2013-05-22 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 205a ods. 1 písm. e) OSP, § 205a ods. 1 písm. d) OSP, OSP, § 269 ods. 2 ObZ, ObZ, § 489 OZ, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b4aac4e-5327-468b-bc38-5fc6785cbd92 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4412213067.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/6/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412213067
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4412213067.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: regionPRESS, s.r.o., Študentská 2, 917
01 Trnava, IČO: 36 252 417, zastúpený spoločnosťou PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária,
s.r.o., Hlavná 31, 917 00 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Ing. Milan Barát - ANSATEL, T.
Vansovej 13, 940 01 Nové Zámky, IČO: 14 424 487, o zaplatenie 50,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/202/2012-24 zo dňa 09.10.2012,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/202/2012-24 zo dňa 09.10.2012 p o
t v r d z u j e .

Súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom č. k. 14Cb/202/2012-24 zo dňa 09.10.2012 zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia 50,39 eura s príslušenstvom ako fakturovanej úhrady
ceny žalovaným objednanej a žalobcom uverejnenej inzercie.

Rozhodol tak na skutkovom základe, podľa ktorého žalobca faktúrou č. 766080766 zo dňa 06.08.2008,
splatnou 20.08.2008 fakturoval žalovanému za inzerciu uverejnenú v regionálnych novinách D.. XX
sumu 1.518,- Sk/50,39 eura. Za inzerciu uverejnenú v prospech žalovaného v regionálnych novinách D..
XX zo dňa 01.08.2008 považoval žalobca inzerciu týkajúcu sa predajne S. na 1. A. P. M. Nové Zámky,
resp. pre súd označil vo výtlačku uvedených regionálnych novín takúto inzerciu. Úhradu uvedenej faktúry
žalobca neevidoval, a to ani po svojej výzve zo dňa 23.06.2011 podanej na poštu dňa 30.06.2011 formou
doporučenej zásielky.

Vo svojich právnych záveroch súd prvého stupňa poukázal na § 489 Občianskeho zákonníka a § 120
ods. 1 a 4 OSP, pričom skonštatoval, že v prejednávanom spore sa žalobca domáhal voči žalovanému
splnenia záväzku tvrdiac, že ide o záväzok z nepomenovanej zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka - z objednanej služby zo strany žalovaného a poskytnutej služby zo strany
žalobcu, spočívajúcej v uverejnení inzercie. V prejednávanom spore však súd nepovažoval za zistené
uzavretie zmluvy medzi účastníkmi žiadnym právne relevantným spôsobom a nezistil ani inú právne
relevantnú skutočnosť majúcu za následok vznik záväzku žalovaného v žalovanej výške. Žalobca v
spore neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenej skutočnosti, teda nepreukázal, že by so
žalovaným bol zmluvu uzavrel, a to ani konkludentným spôsobom, resp. nepreukázal ani to, že by si bol



žalovaný u neho poskytnutie označenej služby - uverejnenie inzercie, objednal. Na základe uvedeného
potom súd nemohol dospieť k záveru, že žalovanému vznikol záväzok voči žalobcovi v označenej výške
50,39 eura. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 OSP, pričom úspešnému
žalovanému ich náhradu nepriznal výlučne z dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel podľa
jeho názoru na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.
2 písm. d/ OSP), ďalej z dôvodu, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ OSP) a napokon
i z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 písm. f/ OSP).

Žalobca súdu prvého stupňa vytkol, že vzhľadom na pasivitu žalovaného mal voliť postup podľa § 153b
OSP tak, aby o žalobe bolo možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

Už z dôkazov predložených so žalobou podľa žalobcu vyplýva, že uverejnenie inzercie pre žalovaného
bolo vykonané na základe ústnej objednávky žalovaného, ktorej obsah bol zachytený v písomnom
návrhu zmluvy o inzercii č. XXXXXXXXX. Tento písomný návrh zmluvy o inzercii žalobca bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia prvostupňového súdu v zmysle § 205a ods. 1 písm.
d), nakoľko tento písomný návrh zmluvy o inzercii č. XXXXXXXXX, z ktorého je zrejmý obsah ústnej
objednávky žalovaného, sa žalobcovi podarilo dohľadať až po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej.

Z uvedeného písomného návrhu zmluvy o inzercii vyplýva, že žalovaný si u žalobcu objednal uverejnenie
inzercie v regionálnych novinách D., a to v číslach XX, XX, XX, XX, pričom cena jednej inzercie bola
dohodnutá na sumu 1.276,- Sk bez DPH, čo spolu s DPH predstavuje sumu 1.518,- Sk, resp. 50,39 eura
za uverejnenie inzercie v jednom čísle regionálnych novín. Z takto objednanej inzercii boli žalovanému
vystavené štyri faktúry za uverejnenie inzercie v číslach XX, XX, XX, XX, pričom žalovaný prvé tri faktúry
za uverejnenú inzerciu v čísle XX, XX a XX bez akejkoľvek reklamácie a rozporovania fakturovanej
ceny uhradil. Napriek tomu, že predkladaný návrh zmluvy o inzercii č. XXXXXXXXX nie je žalovaným
podpísaný, žalovaný uskutočnil úhradu troch zo štyroch faktúr vystavených na základe tejto objednávky
žalovaného zachytenej vo forme spomínaného návrhu zmluvy o inzercii. Keďže uhradené faktúry boli
vystavené na základe toho istého právneho titulu (tej istej ústnej objednávky), ako aj faktúra, ktorá do
dnešného dňa uhradená nebola, má žalobca za to, že v danom prípade je potrebné postupovať v súlade
s ustanovením § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaný uhradením viacerých faktúr
čiastočne plnil svoj záväzok, čím uznal aj zvyšok svojho záväzku voči žalobcovi z titulu objednanej
služby, a preto uvedené zakladá povinnosť žalovaného uhradiť aj zostávajúcu neuhradenú faktúru za
poskytnuté služby.

Podľa žalobcu však dôvodnosť žaloby bola preukázaná už aj listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe.
Existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa názoru žalobcu preukazuje už to, že
žalovaný oprávnenosť riadne doručenej faktúry nenamietal a nereagoval ani na následnú výzvu na
zaplatenie dlžnej sumy, pričom je zjavné, že žalobca ním objednanú inzerciu uverejnil.

Po stránke právneho posúdenia veci žalobca tiež namietol, že súd prvého stupňa sa zameral iba na
skutočnosť, či medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu. Ak aj dospel k záveru, že k
uzavretiu zmluvy nedošlo, mal sa zaoberať otázkou, či uplatnený nárok nie je možné právne kvalifikovať
inak a posúdiť, či v danom prípade žalobcovi voči žalovanému nevniklo právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia.



Z uvedených dôvodov sa žalobca svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže aj k náhrade trov konania, prípadne,
aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa po doručení odvolania žalobcu k nemu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 OSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je opodstatnené.

Odvolací súd zdôrazňuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a
preto v súlade s § 219 ods. 2 OSP, vzhľadom na obsah námietok žalobcu obsiahnutých v odvolaní na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku iba dopĺňa niekoľko ďalších dôvodov.

Za právne bezvýznamné považuje odvolací súd námietky žalobcu voči tomu, že súd prvého stupňa
nevytvoril všetky procesné podmienky pre to, aby bolo o žalobe rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie
podľa § 153b OSP. Zo žiadneho z ustanovení procesného predpisu totiž nevyplýva, že súd prvého
stupňa je i za prípadného súčasného splnenia podmienok podľa § 153b ods. 2 (a vylúčenia prekážok
ustanovených v § 153b ods. 5 OSP) povinný inštitút kontumačného rozsudku aplikovať. Aplikácia
tohto inštitútu je totiž § 153b ods. 1 a 2 OSP koncipovaná iba ako možnosť súdu na zjednodušený
postup. Súd sa má možnosť sám rozhodnúť, či ju aj využije. Spravidla tak neurobí v prípadoch, ak
skutkový stav tvrdený žalobcom považuje za sporný, napríklad pre nedostatok dôkaznej sily žalobcom
produkovaných dôkazov, ktoré podľa jeho záverov dostatočne neosvedčujú skutkové tvrdenia žalobcom
v žalobe uvádzané.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa považoval
skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe za sporné (pre ich nepreukázanie žalobu zamietol). Napokon
skutkovým základom kontumačného rozsudku sa podľa § 153b ods. 3 OSP môže stať žalobcom tvrdený
skutkový stav iba vtedy, ak ho súd sám považuje za nesporný.

Žalobca v odvolaní v ďalšom poukazuje na listinné dôkazy: 1. písomný návrh zmluvy o inzercii
nepodpísaný žalovaným iba žalobcom a 2. evidenciu platieb iných faktúr údajne zo strany žalovaného,
pričom tvrdí, že v prípade písomného návrhu zmluvy o inzercii ide o dôkaz použiteľný v odvolacom
konaní v zmysle § 205a ods. 1 písm. d/ OSP, keďže ho žalobca bez svojej viny nemohol označiť alebo
preložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Túto nemožnosť vysvetľuje tým, že sa mu návrh zmluvy
podarilo dohľadať až po vyhlásení napadnutého rozsudku.

Podľa § 205a ods. 1 písm. d/ OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy,
ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak žalobca tvrdí, že nenesie žiadne zavinenie na tom, že až v odvolacom konaní prichádza s novým
dôkazom ako odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. e/ OSP, ktorý má meniť doterajšie skutkové
zistenia, musí takéto svoje tvrdenie i dostatočne osvedčiť. Vysvetlenie žalobcu, že sa mu takýto dôkaz
podarilo dohľadať až po vyhlásení meritórneho rozhodnutia prvostupňového súdu sa v tomto smere
odvolaciemu súdu javí ako nedostatočné. Takéto vysvetlenie totiž nedáva odpoveď na základnú otázku,
čo žalobcovi bránilo v skoršom dohľadaní a predložení listinného dôkazu, ktorým zrejme po celý čas
disponoval, keďže zjavne pochádza z jeho dokladovej evidencie.

Je nutné ďalej zdôrazniť, že žalobca bol súdom prvého stupňa v zmysle § 120 ods. 4 OSP v predvolaní na
pojednávanie riadne poučený o potrebe predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr



do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené
neskôr súd neprihliada.

Odvolací súd vzhľadom na už uvedené nepovažoval za preukázané žalobcove tvrdenie, že listinné
dôkazy prvý krát označené a predkladané až v odvolacom konaní nemohol bez svojho zavinenia označiť
a predložiť do vyhlásenia napadnutého prvostupňového rozsudku.

Odvolací súd preto odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ v súvislosti s § 205a ods. 1 písm. d/
nepovažoval zo strany žalobcu za naplnený a na spomínané listinné dôkazy preto neprihliadal.

Vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa, že už v prvostupňovom konaní predložené dôkazy dostatočne
preukazujú vznik záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené
v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré sa s neopodstatnenosťou takejto argumentácie žalobcu dostatočne
vysporiadavajú. Odvolací súd k tomu dodáva, že samotné zverejnenie inzercie, vystavenie faktúry,
predloženie textu výzvy na zaplatenie dlžnej sumy, predloženie podacieho hárku (z ktorého je zrejmé iba
to, že právny zástupca žalobcu dňa 30.06.2011 odovzdal na poštové doručovanie zásielku nezistiteľného
obsahu žalovanému ako adresátovi) a následná pasivita zo strany žalovaného neposkytujú ani vo
vzájomnej súvislosti dôkaz o tom, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu, na základe
ktorého si mali účastníci poskytnúť žalobcom tvrdené plnenia.

Odvolací súd považuje za potrebnú akcentovať i tú skutočnosť, že zo žalobcom predloženého výtlačku
Regionálnych novín D. a v nich žalobcom zvýraznenej inzercie nie je možné spoľahlivo ustáliť ani len
to, že zverejnená inzercia na „S., 1. A., P. M., Nové Zámky“ sa vzťahuje na podnikateľské aktivity
žalovaného, keďže neobsahuje akékoľvek jeho aspoň čiastočné identifikačné údaje. Žalobca napriek
uvedenému neposkytol súdu žiaden dôkaz ani o tom, že medzi inzerciou uvedenej športovej predajne
a žalovaným skutočne súvislosť daná je.

Uvedené je relevantné i vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovanému nároku na peňažné plnenie malo
byť vyhovené aspoň z titulu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na neobjasnenie
súvislosti zverejnenej inzercie s aktivitami žalovaného totiž nie je možné spoľahlivo skonštatovať ani len
to, že zverejnením predmetnej inzercie bolo žalobcom poskytnuté plnenie práve v prospech žalovaného.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2
OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v súvislosti s § 142 ods. 1 OSP tak, že
ich náhradu v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému nepriznal z dôvodu, že mu v súvislosti
s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Tento rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 23.05.2013 v súlade s § 156 ods. 1 a 3
OSP s tým, že deň a miesto jeho vyhlásenia bol oznámený na úradnej tabuli súdu od 03.05.2013.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 odsek 1 veta prvá OSP).