Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/279/2012 z 11. 12. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. decembra 2012, sp. zn. 41CoE/279/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6109215898.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/279/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6109215898.1 | 2012-12-11 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e9b9c74-44af-48d6-8cb6-140e27b71f6c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6109215898.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/279/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109215898
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6109215898.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. advokátskou
kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti
povinnému A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX J. XXX, o vymoženie pohľadávky 1.641,70 Eur s
príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekútorský úrad so sídlom
P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, pod sp. zn. EX 3727/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1234/2009-18 zo dňa 24. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1234/2009-18 zo dňa 24. apríla 2012 p o t v r
d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 4Er/1234/2009-18 zo dňa 24. apríla 2012 exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
68,70 Eur a oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so
sídlom v Bratislave, sp. zn. WHB/0111/0330 zo dňa 22. mája 2009, vydaný na základe zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 28. novembra
2006 (ďalej len „zmluva“). V článku 9, bod 9.2 Obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli
rozhodcovskú doložku.

Vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti oprávneného a obsah zmluvy,
okresný súd zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným považoval za
spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na posúdenie okolnosti, či sa
jedná o tzv. spotrebiteľský úver okresný súd nepovažoval za rozhodujúce akou formou sa spotrebiteľský
úver poskytuje, ale za dôležité považoval, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech
spotrebiteľa za odplatu. Ani prípadnú klauzulu o aplikácii Obchodného zákonníka, či označenie zmluvy
o úvere ako tzv. absolútneho obchodu nepovažoval za žiadnu prekážku na aplikáciu všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Po preskúmaní predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a Obchodných podmienok okresný súd zistil, že
tieto obsahujú neprijateľnú podmienku, a to rozhodcovskú doložku. Na predmetný vzťah okresný súd
aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a
smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Pohotovosť, s.r.o., C-76/10.



Okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre
exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto
skutočnosť okresný súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
zmluvným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy,
a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.
Takýto záver podporuje aj množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na
okresnom súde, čo vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa.

V záujme naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v
spotrebiteľských vzťahoch, okresný súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná
a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva
na spravodlivý proces nezávislým súdom. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie
v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľne dojednanej
rozhodcovskej doložke, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že ide o
exekučný titul, ktorý vydal orgán na to nepríslušný, na podklade ktorého nie je možné exekúciu vykonať.
Z uvedených dôvodov okresný súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že vzhľadom na dôvod zastavenia
exekučného konania bol daný dôvod na aplikáciu ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto
oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie. Okresný súd
súdnemu exekútorovi priznal odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) vo výške 33,19 Eur. Po posúdení
účelnosti trov exekúcie okresný súd nepriznal súdnemu exekútorovi vyčíslené budúce náklady, ako
hotové výdavky - poštovné za vrátenie poverenia vo výške 1,68 Eur. Mal za to, že tieto trovy by mali byť už
zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony podľa ust. § 15 vyhlášky, a preto súdnemu
exekútorovi priznal len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súdnemu exekútorovi
okresný súd nepriznal náhradu hotových výdavkov za spotrebný materiál (obálka s doručenkou, papier
A4 + tlačiareň, spisový obal) vo výške 2,83 Eur. Súdny exekútor nepreukázal ich nespochybniteľnú
výšku, pričom okresný súd poukázal na to, že v praxi je nemysliteľné, aby pri každom jednom
rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto drobné, z pohľadu celkových trov exekúcie
iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov objektívne nepreskúmateľné. Okresný súd súdnemu
exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov vo výške 24,06 Eur, pozostávajúce z poštovného vo
výške 6,48 Eur, cestovného 15,60 Eur a náhrady za stratu času vo výške 1,98 Eur. Oprávnenému uložil
povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou spolu sumu 68,70 Eur pozostávajúcu z
odmeny vo výške 33,19 Eur, hotových výdavkov vo výške 24,06 eur a uplatnenej 20 % DPH vo výške
11,45 Eur. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorého legitimitu založil na neprijateľnej rozhodcovskej doložke, okresný
súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo možné na náhradu vzniknutých trov oprávneného
zaviazať povinného. Preto okresný súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil.

V odvolaní dal súdu do pozornosti dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, cieľom ktorého je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by
niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v
rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenia za neprijateľné, čo však
nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. V zmysle tejto dôvodovej správy



predmetná rozhodcovská doložka je v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni
dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje
veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto
rozhodcovskej doložky. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
9CoE/18/2010. Pretože úverová zmluva bola uzavretá dňa 10. 10. 2005, podľa jeho názoru môže byť
právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi posudzovaná len podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy.

Oprávnený uviedol, že neprimeranosť rozhodcovskej doložky musí súd posúdiť podľa platnej právnej
úpravy v čase uzavretia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 10. 10. 2005. Vzhľadom na podmienky stanovené
v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu 10. 10. 2005, záver o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky sa nemôže týkať časti rozhodcovského rozsudku, upravujúcej predmet plnenia,
resp. cenu plnenia uvedených v úverovej zmluve. Rozhodcovský rozsudok sa stal právoplatným a
vykonateľným, pretože povinný proti nemu nepodal opravný prostriedok podľa § 3 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a ani žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a
nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu
nemienila vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 12. augusta 2009 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor žiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Okresný súd dňa 21. augusta 2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. M1208423 zo dňa 22.
mája 2009, vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovským rozsudkom
bolo vyhovené návrhu žalobcu (oprávneného) v časti o zaplatenie sumy 1.641,70 Eur, sumy dlžných
úrokov ku dňu predčasnej splatnosti vo výške 109,42 Eur, úroku vo výške 7,5 % ročne zo sumy 1.641,70
Eur od 20. júna 2007 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 10,00 % ročne zo sumy 1.641,70 Eur
od 20. júna 2007 do zaplatenia istiny, poplatkov vo výške 37,74 Eur, náhrady poplatku za rozhodcovské
konanie vo výške 71,57 Eur a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 233,02 Eur. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28. novembra 2006, uzavretej
medzi právnym predchodcom oprávneného Z. I., a.s., so sídlom Z. X/I., I. a povinným.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (27. novembra
2006) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah
zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na
tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto
zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup
okresného súdu.



Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady
a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto
smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288
Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.
04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského
právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol
účinnosť 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej
v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm.
a) a b) definujúcich zmluvné strany a z ust. § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Podľa
ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore
so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky
uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby; môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu
pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť,
vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa ust. § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet
plnenia alebo cenu plnenia. V ust. § 53 ods. 3 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré
podmienky je možné považovať za neprijateľné Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o úvere zo dňa 27. novembra 2006, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, obsahuje
podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Takouto
podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú. V danom
prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou
zmluvy o úvere, pričom v článku [9] bode 9.2) týchto podmienok si zmluvné strany dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V
prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh Z. I. na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na
základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred stálym
rozhodcovským súdom, zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŹNA A MEDIAČNÁ,
a.s., IČO: 35 862 882, zapísanej v obchodnom registri SR Okresného súdu Bratislava 1, odd. Sa, vl.
č. 3157/B [RAM] podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM
podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského
konania je Bratislava.

V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva
aj z jej zaradenia do Obchodných podmienok pre úver ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Z



uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal
práva na účinnú procesnú ochranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo
je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka
je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so
smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý
právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné