{"guid": "155a3e6f-a6b2-4a2f-83b2-fa2236ca7330:c8b1687e-c4f3-49e5-94cf-c43573ba676a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7814210856.1", "spisova_znacka": "7CoE/101/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoE/101/2018 z 30. 7. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 30. júla 2018, sp. zn. 7CoE/101/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7814210856.1", "identifikacne_cislo": "7814210856", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2018-07-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8b1687e-c4f3-49e5-94cf-c43573ba676a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7814210856.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7814210856.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7814210856.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/101/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814210856
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7814210856.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a
členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v exekučnej veci oprávneného BENCONT
COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou,
PhD., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave na Martinčekovej ul. č. 13, proti povinnej
Z. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. S. Č.. XXX , v konaní o vymoženie 924,00 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní pôvodného oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO:
45 869 464 proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.11.2014 č. k. 9Er/1075/2014-12 takto

r o z h o d o l :

P o k r a č u j e  v konaní so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská
100/A, Bratislava ako právnym nástupcom oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., IČO: 45 869 464,
Vajnorská 100/A, Bratislava.

P o t v r d z u j e   uznesenie.

Účastníkom   n e p r i z n á v a   nárok na  náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej  inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri  spoločnosti  Rozhodcovská, arbitrážna  a
mediačná sp. zn.  PC- C 0513/0594 zo dňa 16.04.2014.

3. Súd mal preukázané, že povinný a právny predchodca oprávneného uzavreli dňa 25.02.2009 zmluvu
o  úvere, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky. V bode 10.2. Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je zakotvená rozhodcovská doložka,
podľa ktorej sa  Banka a Klient dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov pri poskytovaní
Služieb, Bankových produktov  alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik  zmluvy tak, že a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor
na prejednanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom
Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu alebo
všeobecnému súdu.

4.  Následne súd citoval ust.  § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
Exekučný poriadok), ust. § 52 ods. 1 a 3, 4 § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1, 2  Občianskeho
zákonníka, ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že zmluva uzavretá



medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnený poskytol povinnému úver v rámci
svojej podnikateľskej činnosti, pričom povinný je fyzická osoba, ktorá zmluvu uzavrela ako spotrebiteľ.

5. Rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných podmienok si povinný osobitne
nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, mohol len zmluvu odmietnuť ako celok alebo sa
podrobiť všetkým obchodným podmienkam. Rozhodcovská doložka teda nebola osobitne vyjednaná
a okrem iného núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených
dôvodov považoval súd prvej  inštancie rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
je neplatná.

6. Vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
by bolo možné exekúciu vykonať,  súd zamietol žiadosť  súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

7. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie oprávnený odvolanie.
V tejto súvislosti poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto
ustanovenia je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie
skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým
prekračuje zákonné limity pre skúmanie podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný
vo veci konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale
len ako exekučný súd. Zastával názor, že je v rozpore so zákonnou úpravou, aby bol súd v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku  oprávnený preskúmavať  rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska
súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 159/2009. Uviedol, že skúmanie
listinných dôkazov v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného
titulu je arbitrárnym a svojvoľným postupom súdu, ktorý je v rozpore s ust. § 45 ods. 1 Zákona o
rozhodcovskom konaní. Poukázal na ust. § 159  Občianskeho  súdneho poriadku  a uviedol, že doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho
vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci. Právny predchodca oprávneného
uzatvoril s povinným platnú rozhodcovskú doložku. Bol toho názoru, že exekučný súd nie je oprávnený
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na
základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 je záväzný pre účastníkov aj pre všetky orgány, čím tvorí prekážku \"res iudicata\". Zdôraznil,
že uvedeným konaním súdu prvého stupňa dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Poukázal na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012 a sp. zn. PL.
ÚS 21/08. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a
poukázal na viaceré  rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. II. ÚS 499/2012,
uznesenie sp. zn. I. ÚS 17/01, nález sp. zn. I. ÚS 390/08, uznesenie sp. zn. IV. ÚS 110/09, nález
sp. zn. I. ÚS 335/06, uznesenie sp. zn. III. ÚS 264/05. Súd prvej  inštancie považoval rozhodcovskú
zmluvu za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v čom spôsobovala hrubý nepomer v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom nezohľadnil ani vôľu účastníkov
konania vyjadrenú podpisom zmluvy. Poukázal tiež na Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., z ktorého je zrejmé, že každá
zo strán si vyberá jedného člena a podieľa sa aj na výbere predsedajúceho člena senátu. Zdôraznil,
že rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním
pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje rovnakú úroveň
ochrany práv sporových strán. Namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, čím mu
súd odňal možnosť konať pred súdom.  Uviedol, že súd nesprávne aplikoval sekundárne právo Európskej
únie a pokiaľ by súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
nie je možné uvedený záver vyvodiť z použitia smernica Rady 93/13/EHS a judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie. Uvedená smernica je totiž aktom sekundárnej povahy, ktorý má indikatívny význam
a v žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom,



teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Poukázal na odlišnú rozhodovaciu
činnosť súdov pokiaľ ide o posúdenie žiadosti o udelenie poverenia, čím dochádza k porušovaniu právnej
istoty a neprimeranému zvýhodňovaniu povinného  tým, že exekučný súd, nahrádza pasivitu povinného.
Zdôraznil, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom,
ktorého účinky  sa zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.  Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť
a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovieť  resp. napadnuté uznesenie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej  inštancie na ďalšie konanie.

9. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

10. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34  zákona č.
160/2015 Z.z.  Civilného  sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

11. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. V odvolacom konaní nastala podstatná právna skutočnosť, a síce tá, že spoločnosť PRO CIVITAS
s. r. o., IČO: 45 869 464, Vajnorská 100/A, Bratislava zanikla dňa 9.8.2017 v dôsledku zlúčenia. V tento
deň bola predmetná spoločnosť vymazaná z obchodného registra. Jej právnym nástupcom sa stala
spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava.

14. Podľa § 64 veta prvá CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom.

15. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

16.  Keďže oprávnený (spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o.) zanikol v dôsledku zlúčenia, odvolací súd
rozhodol podľa  § 64 veta prvá CSP tak, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom oprávneného
označeného vo výroku tohto uznesenia.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 04.11.2014
na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna  a mediačná a.s., sp. zn. PC- C/0513/0594 zo dňa 16.04.2014
s právoplatnosťou dňa 16.05.2014 a vykonateľnosťou dňa 20.05.2014. Exekučným titulom bol povinný
zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 954,00 Eur s prísl.  do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

18. Z predloženej zmluvy o úvere  č. 6444644909 zo dňa 25.02.2009 vyplýva, že povinnému bol
poskytnutý úver vo výške 1 500 Eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému v 50 mesačných
splátkach po 49 Eur vždy do 25. dňu v mesiaci.

19. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku
odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov
existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.c/ a d/ a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného



titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi.

20. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo
1/2012 zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej
veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený
právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a
to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.“ V tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

21. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

22. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

23. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

24. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,  spotrebiteľským úverom
sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

25. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

26. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

27. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je zmluva o úvere
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon
o spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úver v rámci svojho
podnikania; a povinný je zmluvnou stranou, ktorému bol ako spotrebiteľovi (fyzickej osobe) poskytnutý
spotrebiteľský úver,  pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, že povinný
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva názor, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver
bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinného ťaží toho, kto tvrdí takúto
výnimku, čiže oprávneného. Súd prvej  inštancie preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.



28. Vzhľadom na to, že v spise absentuje rozhodcovská doložka resp. zmluva, od ktorej rozhodcovský
súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, odvolací súd  výzvou zo dňa
28.06.2018 vyzval  oprávneného na predloženie predmetnej rozhodcovskej doložky v lehote 10 dní
od doručenia výzvy. Uvedená výzva bola  oprávnenému účinne doručená dňa 28.06.2018, čo vyplýva
z údajov na doručenke. Doposiaľ však oprávnený rozhodcovskú doložku/ zmluvu odvolaciemu súdu
nepredložil.

29. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej
inštancie, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzavretiu dohody o rozhodcovskej doložke,
preto nebol ani rozsudok rozhodcovského súdu spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
možno nariadiť výkon exekúcie. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa ust. § 387  ods. 1 CSP, a to aj napriek tomu, že súd prvej  inštancie v odôvodnení
napadnutého uznesenia poukazoval na rozhodcovskú doložku, ktorú posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku,  aj keď sa uvedená rozhodcovská doložka v spise nenachádzala, pretože vo výroku bolo
rozhodnutie súdu vecne správne.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol  podľa   §  396  ods. 1 CSP  v  spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli,
preto im neboli priznané.

31. Toto  rozhodnutie  prijal senát Krajského súdu  v Košiciach  pomerom   hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je  prípustné  dovolanie,  ak  to  zákon  pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p.  dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie  znovu  od  doručenia  opravného  uznesenia  len v rozsahu vykonanej  opravy (§ 427
ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Er/1075/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-23", "citacie_n": 1935, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d"}, {"guid": "ussr:7c095bc4-b42b-40e6-92b5-3801dad2eae6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 390/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 959, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7c095bc4-b42b-40e6-92b5-3801dad2eae6"}, {"guid": "ussr:dc4f1134-2c89-4a5e-9ee0-d447dd645cde", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 110/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 1005, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc4f1134-2c89-4a5e-9ee0-d447dd645cde"}, {"guid": "ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 335/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "b375fe5a-b4db-4c84-9cb1-7283d1256deb:2db83600-8d79-4f45-a05e-2c52ffccbd27", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Er/1075/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 9Er/1075/2014 z 23. 12. 2015", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2015-12-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b375fe5a-b4db-4c84-9cb1-7283d1256deb:2db83600-8d79-4f45-a05e-2c52ffccbd27"}], "citovane_v": []}