{"guid": "1559f714-7001-4483-8a01-56f859c3980d:79ba2286-9a54-4201-99a6-161ab7bb63a1", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5316204228.1", "spisova_znacka": "10Co/94/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/94/2018 z 24. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. októbra 2018, sp. zn. 10Co/94/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5316204228.1", "identifikacne_cislo": "5316204228", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Viera Koscelanská", "sudca_id": 927, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-koscelanska-927", "datum_vydania": "2018-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79ba2286-9a54-4201-99a6-161ab7bb63a1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5316204228.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5316204228.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5316204228.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/94/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316204228
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5316204228.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému O. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom D.
XXX, o zaplatenie 718,06 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Čadca č. k. 8C/147/2016-36 zo dňa 23. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   m e n í   v časti výroku o úroku tak, že žalovaný je             p o v i n n ý
žalobcovi zaplatiť úrok vo výške 28% ročne zo sumy 718,06 eur od 3.8.2013 do 18.10.2013.

Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti zamietajúceho výroku a vo výroku o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania   p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu   z o s t á v a   n e d o t k n u t ý   v časti výroku o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 718,06 eur.

Strany   n e m a j ú   nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 718,06
eur spolu s úrokom vo výške 16,9% ročne z tejto sumy od 3.8.2013 do 18.10.2013 a vo zvyšku žalobu
zamietol. Vychádzal z toho, že strany uzavreli 4.6.2012 zmluvu o povolenom prečerpaní do výšky
limitu 780 eur pri úrokovej sadzbe 16,9% ročne. Následne 2.8.2013 uzavreli dohodu o splátkovom
kalendári, ktorou žalovaný uznal svoj záväzok z titulu nevyrovnaného debetného zostatku a zaviazal sa
ho splácať po dobu 24 mesiacov v sume po 41,27 eur (pri prvej splátke 80 eur). Keďže žalovaný svoju
povinnosť nesplnil, žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého zostatku dlhu a vyzval žalovaného
k jednorazovej úhrade najneskôr do 18.10.2013.
2. Okresný súd konštatoval, že v súdenej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah. Z vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žalobca preukázal dôvodnosť ním požadovanej istiny 718,06 eur;
čerpanie peňažných prostriedkov v danom rozsahu nepopieral ani žalovaný. Naproti tomu okresný súd
nepovažoval za preukázaný nárok žalobcu na úrok z dlžnej sumy vo výške 28%. Predmetná výška
úroku totiž vyplýva len z úrokových sadzieb účinných od 1.5.2016 a týka sa nepovoleného prečerpania
účtu, ale žalobca uplatňuje úrok už od 3.8.2013 a z titulu debetného zostatku v dôsledku dojednaného
povoleného prečerpania. Keďže v samotnej zmluve je uvádzaná úroková sadzba 16,9%, okresný súd
priznal žalobcovi nárok na úrok len v tejto dojednanej výške. Mal za to, že žalobca nepreukázal existenciu
písomnej dohody zmluvných strán na úročenie povoleného prečerpania v inom rozsahu.
3. Zároveň s odkazom na dôsledky zosplatnenia úveru okresný súd uzavrel, že žalobca má na úroky z
úveru nárok len za obdobie od 3.8.2013 do 18.10.2013. Vyslovil, že veriteľ má vo všeobecnosti právo



na zaplatenie zmluvných úrokov iba do vyhlásenia predčasnej splatnosti a následne mu vzniká právo
iba na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania; čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo
vzťahu medzi stranami sporu. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že vzhľadom
na plný úspech žalobcu čo do uplatnenej istiny mu priznal právo na jej náhradu v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené. Popri rozsiahlych citáciách
právnych predpisov (v nemalej miere s vecou nesúvisiacich) poukazoval na to, že strany uzavreli v
nadväznosti na záväzok zo zmluvy o povolenom prečerpaní dohodu o splátkovom kalendári, v ktorej sa
dohodli - okrem iného - na výške úroku 28%. S odkazom na ustanovenia Obchodného zákonníka a k
ním sa viažuci komentár žalobca tvrdil, že má nárok na úroky z úveru i po jeho zosplatnení. Pokiaľ by
zákonodarca mal v úmysle prijať opačný záver, bol vy ho výslovne vyjadril v právnych normách.
5. Odvolateľ doplnil, že ak okresný súd považoval výšku úroku v období od 3.8.2013 za nepreukázanú,
mal žalobcu vyzvať v zmysle § 129 ods. 1 CSP, resp. § 43 ods. 1 OSP na odstránenie vád žaloby/návrhu
na začatie konania. Pokiaľ tak nepostupoval, porušil právo účastníka na spravodlivý súdny proces.

6. Žalovaný zostal v odvolacom konaní (právne) nečinný.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v časti výroku
o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 718,06 eur a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) v preskúmavanej časti rozsudok okresného
súdu podľa § 388 CSP zmenil ohľadne úroku za obdobie od 3.8.2013 do 18.10.2013 tak, že žalovaný
je v danom období povinný zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 28% zo sumy 718,06 eur a v ostatnej časti
zamietajúceho výroku rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Žalobca neopodstatnene namieta porušenie jeho práva na spravodlivý proces, keď vyčíta okresnému
súdu, že ho nevyzval na predloženie Sadzobníka úrokových sadzieb, ktorý by sa vzťahoval na obdobie
od 3.8. do 18.10.2013. Vo svojej podstate sa totiž jedná o neunesenie dôkazného bremena, keď žalobca
- ako subjekt bezpochybne disponujúci všetkými vlastnými sadzobníkmi - nepredložil konajúcemu súdu
náležitý (na sporné obdobie sa vzťahujúci) sadzobník. V danom smere si odvolateľ (čiastočne zrejme
i účelovo) zamieňa odstraňovanie vád neúplnej žaloby s preukázaním uplatneného nároku. Pokiaľ by
súd vyzýval niektorú zo strán na predloženie dôkazu, ktorý sama ani len neoznačila, a to v záujme
preukázania jej tvrdení, konal by v zásadnom rozpore s elementárnymi ústavnými princípmi rovnosti
postavenia strán pred súdom a nestrannosti súdu.

9. Napriek uvedenému bolo namieste čiastočne zmeniť napadnutý rozsudok ohľadne úrokov v období
od 3.8. do 18.10.2013. Výška úroku 28% ročne bola totiž dojednaná individuálne a vyplýva z dohody
o splátkovom kalendári, ktorú strany uzavreli dňa 2.8.2013 (č.l. 5 spisu). Nadväzne odvolací súd v
dotknutej časti zmenil napadnutý rozsudok. Hoci - v záujme prehľadnosti - vyznieva dotknutý výrok ako
v plnej miere zmeňujúci, do výšky 16,9% ročne, ktorú priznal už okresný súd, ide svojou povahou o
potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu.

10. Je potrebné pripomenúť, že právne vzťahy vzniknuté na základe zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov nie sú „iba“ osobitným druhom
úverovej zmluvy definovanej prioritne Obchodným zákonníkom, ale ide     o právny predpis, upravujúci
osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti. Inými slovami, zmluvy     o spotrebiteľských úveroch predstavujú
samostatný (sui generis) druh súkromnoprávnych zmlúv, a nie iba jeden špecifický druh/typ zmluvy o
úvere.
11. Už z úvodných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. (§ 1 Predmet zákona, § 2 Vymedzenie
pojmov) je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi
podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití „produktov podnikania“ (tovarov a
služieb) spotrebiteľmi. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania (§ 2 písm. a/ označeného zákona). Vzhľadom na takto zákonom vymedzenú povahu
jednej zo zmluvných strán, nemožno konštatovať, žeby malo ísť o obchodno-právny vzťah. Naopak,
jedná sa o vzťah prioritne (až výlučne) občianskoprávny; čo je aktuálne už i výslovne vyjadrené v § 52
ods. 2 veta tretia Obč. zák. Následne nie je primerané bez ďalšieho aplikovať na posudzovaný prípad



ustanovenia Obchodného zákonníka, vrátane súvisiacich komentárov, iných odborných publikácií, či
judikatúry.

12. Krajský súd sa stotožňuje so záverom (hoci čiastočne na základe inej/nižšie doplnenej argumentácie)
okresného súdu o nedôvodnosti nároku žalobcu na úrok (z úveru) aj za obdobie po vyhlásení jeho
mimoriadnej splatnosti, t.j. po jeho zosplatnení. V takomto prípade totiž veriteľ svojím jednostranným
právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom disponuje oprávnením získať okamžite späť celú sumu
požičaných finančných prostriedkov. V dôsledku toho na strane veriteľa odpadá časové obmedzenie
obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak spotrebiteľ
už nemá právny titul mať prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval
úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom
prípade by bol založený ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky z úveru. Inými slovami, išlo o
právny stav, kedy by sa fakticky popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku (zosplatnenia
úveru) a veriteľ by mal právo na úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo; naproti tomu  spotrebiteľovi
by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred takouto zmenou.
13. K totožnému záveru je možné dospieť i prostredníctvom vyhodnotenia mimoriadnej splatnosti úveru
z hľadiska povahy právneho stavu ňou navodeného. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi
povinnosť vrátiť (celú aktuálnu) sumu požičaného úveru, navýšenú o úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc
prvým dňom omeškania spotrebiteľa s predmetným plnením ide svojim charakterom o protiprávny stav.
S protiprávnym stavom (keďže spotrebiteľ ocitá v omeškaní) sa prirodzene spájajú výhradne sankcie.
Naopak s protiprávnym stavom sa nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré sa viažu len na stav lege artis,
t.j. na oprávnené držanie peňažných prostriedkov spotrebiteľom podľa pôvodných podmienok zmluvy
o úvere. Povedané inak, v protiprávnom stave patria veriteľovi len sankcie na tento účel definované
kogentným (určujúcim) pravidlom § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení   s § 3 a § 3a nar. vlády č. 87/1995 Z.z.
Len na okraj krajský súd dodáva, že v súdenej veci si žalobca nárok na úroky z omeškania neuplatňoval.

14. To znamená, že okresný súd správne žalobcovi za obdobie po zosplatnení úveru nepriznal nárok
na úrok (z úveru). Náležite pritom poukázal i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012
z 18.9.2012, ktorým bol akceptovaný predmetný prístup k nárokom veriteľa v čase po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti s tým, že ho nemožno považovať za svojvoľný, resp. za taký, ktorý by popieral
zmysel práva na súdnu ochranu.
15. Nakoľko odvolacie námietky  vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
(s výnimkou výšky úroku v období od 3.8.2013 do 18.10.2013) a odvolací súd nezistil ani nedostatky v
postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti       (§ 380 ods. 2 CSP), v preskúmavanej
meritórnej časti (s výnimkou vyššie rozoberanej čiastkovej zmeny) napadnutý rozsudok potvrdil ako
vecne správny. Ako vecne správny bol potvrdený rozsudok okresného súdu i vo výroku o nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania, na ktorý - vzhľadom na priznanie plnej náhrady trov žalobcovi
okresným súdom a zákaz nepriaznivejšieho rozhodnutia pre stranu, ktorá uplatnila opravný prostriedok
(čl. 16 ods. 3 Základných princípov CSP) - nemá odvolacie rozhodnutie v meritórnej časti žiaden
bezprostredný vplyv.

16. Ako v bode 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia konštatoval odvolací súd, žalovaný sa k odvolaniu
protistrany (právne) nevyjadril. V súvislosti s reakciou na odvolanie protistrany síce vykonal dve
elektronické podania (e-maily z 25.9.2017 a 24.102017), avšak išlo o podania vykonané bez zaručeného
elektronického podpisu. Tieto v zmysle § 125 ods. 2        v spojení s § 123 ods. 2 CSP je nutné v lehote
10 dní doplniť predložením písomného podania; eventuálne elektronickým podaním autorizovaným
podľa osobitného predpisu, pričom súd na dodatočné doručenie podania stranu nevyzýva. Ani jedno z
dotknutých elektronických podaní žalovaný nedoplnil, čo v zmysle označeného zákonného ustanovenia
vedie k tomu, že na predmetné podania sa neprihliada. Uvedený dôsledok krajský súd vyjadril termínom
„právne“ sa nevyjadril.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení        s § 396 ods.
1 CSP tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal. Odvolateľ/žalobca bol  v tomto štádiu konania v
prevažnej miere neúspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanému žiadne
trovy konania v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   j e   p r í p u s t n é   dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda,        z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/147/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}], "citovane_v": [{"guid": "1559f714-7001-4483-8a01-56f859c3980d:3346a434-e0c2-42a7-bdab-236ec52aef12", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5316204228.1", "spisova_znacka": "10Co/94/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/94/2018 z 24. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5316204228.1"}]}