Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/289/2018 z 27. 12. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. decembra 2018, sp. zn. 1CoE/289/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6614208253.1
Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/289/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6614208253.1 | 2018-12-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: EP, OZ, CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/497ffad5-c881-4253-a72d-7a6bbbd20b6b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6614208253.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/289/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614208253
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6614208253.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v
exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti
povinnému: N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX Y., vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod
sp. zn. EX 11799/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 127,55 Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 13Er/446/2014 - 27 zo dňa 13. septembra
2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie  súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým uznesením zastavil
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017
(ďalej len „Exekučný poriadok“).

2.  Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučným titulom v tomto
konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn.
SR 07787/12 zo dňa 20.03.2013, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa
08.04.2013 a vykonateľnosť dňa 11.04.2013. Tento exekučný titul bol vydaný na základe zmluvy
o úvere  č. XXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 21.01.2011.
Z obsahu zmluvy podľa súdu 1. inštancie nevyplýva, že povinný ako dlžník zmluvného vzťahu
vystupoval v rámci predmetu svojej obchodnej, prípade podnikateľskej činnosti, preto je potrebné
považovať ho za spotrebiteľa. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy ťaží dodávateľa. Bezpečným preukázaním nespotrebiteľského
charakteru zmluvy nie je všeobecný údaj o poskytnutí úveru na účel povolania.

3. Súd prvej inštancie po prihliadnutí na povahu účastníkov a predmet zmluvného vzťahu vyhodnotil
zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“). Povinnosť povinného splniť dlh bola zabezpečená zmenkou, po vyplnení ktorej bol
vydaný exekučný titul.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd neaplikoval na prejednávanú vec právne
predpisy vzťahujúce sa na spotrebiteľské vzťahy a neposkytol povinnému náležitú ochranu. Neprihliadol
na zákaz použitia zmenky podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon



o spotrebiteľských úveroch“). Pretože exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok
zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a pri jeho vydaní nebolo prihliadnuté
na neprípustnosť použitia zmenky, súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku.

5. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Oprávnený uviedol, že zmluva o
úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Odvolateľ
odmietol postavenie povinného zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľa a zdôraznil, že  je potrebné chrániť
dobrú vieru veriteľa pri uzatváraní zmluvy, nakoľko povinný v žiadosti  o poskytnutie úveru uviedol, že
žiada o poskytnutie úveru na účely výkonu povolania. Povinný výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie
potvrdil podpisom v zmluve o úvere, že poskytnuté prostriedky použije na vyššie uvedený účel. Navyše,
povinný uzatvoril s oprávneným v rovnaký deň, ako bola uzatvorená zmluva o úvere, dodatok, v
ktorom vyhlásil, že prostriedky vo výške 600,- Eur použije na ,,náklady na telekomunikačné služby
spojené s výkonom práce". Oprávnený má za to, že právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné
bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde je spolukontrahentom fyzická osoba. Ďalej namietal, že
súd prvej inštancie svojim postupom, keď zastavil exekúciu, porušil právo oprávneného na spravodlivý
proces a rovnako mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť,
že rozhodcovská zmluva je uzavretá platne, pričom ide o nevýhradnú zmluvu, nakoľko umožňuje
každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa jeho názoru je rozhodcovská
zmluva dojednaná individuálne, preto nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. K podanému
odvolaniu doložil zmluvu o úvere, uzatvorenú medzi oprávneným a povinným dňa 21.01.2011, žiadosť
o úver zo dňa 21.01.2011 a dodatok k zmluve o úvere zo dňa 21.01.2011. Na základe vyššie uvedených
skutočností oprávnený žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia CSP.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec podľa       § 379 CSP a
§ 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1  CSP (a contrario) a
uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 08.03.2014 bola za prítomnosti
splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom     JUDr. Rudolfom Krutým,
PhD., zápisnica, obsahom ktorej bol návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa
30.05.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
bol v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761,
sp. zn. SR 07787/12 zo dňa 20.03.2013, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa
08.04.2013 a vykonateľnosť dňa 11.04.2013. Súd prvej inštancie vydal dňa 11.08.2014 poverenie na
vykonanie exekúcie.  Uznesením č. k. 13Er/446/2014 - 27 zo dňa 13.09.2018 súd prvej inštancie zastavil
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Voči uvedenému uzneseniu podal oprávnený
v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

11. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku; v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (1) Ak oprávnený návrh na



vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. (6)

12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak  rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1) neprijateľné zmluvné podmienky,
2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere); spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

17. Podľa § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch; v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského
úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

18. Pokiaľ ide o  odvolaciu námietku, v ktorej oprávnený namietal platnosť uzavretia rozhodcovskej
zmluvy, táto nie je dôvodná, pretože súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesení
neposudzoval platnosť uzavretia rozhodcovskej zmluvy.

19. Oprávnený v odvolaní ďalej namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa. Podľa názoru
odvolacieho súdu právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom v
zmysle § 52 a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre
spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah
upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu
oprávneného, že úver bol poskytnutý za účelom povolania. V zmluve o úvere je povinný označený
menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského
rozsudku je taktiež povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu.
To znamená, že povinný je označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ.  Povinný nie je označený
údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Aj rozhodcovský súd jednal s povinným ako s fyzickou osobou
- nepodnikateľom. Povinný síce označil v zmluve o úvere, že účelom použitia úveru je jeho povolanie,
to ale nebráni tomu, aby bol považovaný za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej v § 52 ods. 4 OZ.
Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa považuje osobu, ktorá nekoná v rámci podnikania.

20. Rovnako možno povinného považovať za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch



nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom
poskytnutia úveru je povolanie. Poskytnutie úveru na účel povolania totiž musí byť dostatočne overené,
t. j. musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená,
že bola vopred pripravená oprávneným, povinný nemohol v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli
obchodné podmienky.

21. V záujme zachovania princípu ochrany spotrebiteľa je podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku
potrebné prihliadať na hospodársku kauzu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. z akých dôvodov poskytol
oprávnený povinnému úver za účelom povolania, najmä ak uvedenie účelu podľa obsahu formulárovej
zmluvy od povinného vyžadoval.

22. Z postoja oprávneného vyplýva, že ide o snahu veriteľa účelovo vylúčiť aplikáciu zákona o
spotrebiteľských úveroch s poukazom na ustanovenie § 2 písm. a) tohto zákona v rozhodnom
znení. Takýto postup oprávneného potiera účel zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má chrániť
spotrebiteľa pri poskytovaní úverov od podnikateľov. Uvedený údaj o účele poskytnutia peňažných
prostriedkov vzbudzuje dojem, že účelom vyššie uvedeného ustanovenia je len snaha vyhnúť sa aplikácii
zákona o spotrebiteľských úveroch a príslušných spotrebiteľských ustanovení v OZ.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pri vydaní exekučného titulu
- Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 07787/12 zo dňa 20.03.2013, ktorý
podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 08.04.2013 a vykonateľnosť dňa 11.04.2013
boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keď rozhodcovský súd
neposúdil právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský a neposkytol povinnému náležitú ochranu. Za nekalú
obchodnú praktiku je taktiež potrebné považovať aj skutočnosť, že povinný musel vyplniť blankozmenku,
pričom dohoda o vyplnení zmenky bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach a povinný
ju nemohol odmietnuť. Navyše, zabezpečenie  spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v zmysle cit. § 17
ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zakázané. Podľa názoru
odvolacieho súdu je tak naplnený dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) bod
2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprípustnosť
použitia zmenky.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o
zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku ako vecne správne potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy                   (§
427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).