Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/714/2014 z 30. 3. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. marca 2015, sp. zn. 3Co/714/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1214201896.1
Krajský súd Bratislava | 3Co/714/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1214201896.1 | 2015-03-30 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 96 ods. 1 OSP, § 96 ods. 3 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4d27bba-2ba1-4fbe-a9d8-850713be9792
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1214201896.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/714/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214201896
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214201896.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: X/ P.H. C., A.. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. X, W., 2/.
F. O., nar. 15. 01. 1963, bytom O. XXX, W., 3/ B. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, všetci zast. JUDr.
Martou Urbánkovou, advokátkou so sídlom Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava, proti odporcovi: U. T., nar.
XX. XX. XXXX, bytom F. M. XX, W.H., zast. JUDr. Petrom Škultétym, advokátom so sídlom Heydukova 3,
P.O.BOX 302, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 06. októbra 2014, č. k. 18C 17/2014-111, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorou bolo konanie zastavené,
potvrdzuje.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov konania  zrušuje
a vec mu v tomto rozsahu  vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil,  navrhovateľom 1/ až 3/ vrátil súdny
poplatok za návrh v sume 92,80 eur, cestou Daňového úradu Bratislava a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 96 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. a vecne tým, že návrhom na
začatie konania doručeným súdu prvého stupňa dňa 28. 1. 2014 sa navrhovatelia domáhali vypratania
nehnuteľnosti, pričom pred začatím konania vo veci samej na pojednávaním konanom dňa 6. 10. 2014
navrhovatelia vzali návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. O vrátení súdneho poplatku za návrh
na začatie konania rozhodol podľa § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a o náhrade trov konania rozhodol podľa ust.
§ 146 ods. 1 psím. c/ O. s. p.. Pre úplnosť dodal, že návrhom odporcu na vstup vedľajšieho účastníka
do konania sa z dôvodu späťvzatia návrhu nezaoberal.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytkol odňatie
možnosti konať pred súdom, nesprávne právne posúdenie veci, procesnú vadu majúcu za následok
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia.
Poukázal na to, že navrhovatelia 1/ až 3/ okrem žaloby o vypratanie nehnuteľnosti a návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia spočívajúceho v zákaze vstupu odporcu do predmetného rodinného domu
uskutočnili rozličné právne kroky (napr. zrušenie trvalého pobytu odporcu k vypratávanej nehnuteľnosti),
ako aj skutkové kroky (napr. odpájanie vypratávanej nehnuteľnosti od energií, vysťahovanie osobných
vecí odporcu z vypratávanej nehnuteľnosti), smerujúce k znemožneniu užívania nehnuteľnosti, ktorá
mala byť predmetom vypratania. Vyslovil právny názor, že k účinnosti späťvzatia žalobného návrhu



bol potrebný súhlas odporcu a to bez ohľadu na to, či bolo pojednávanie začaté alebo nie, nakoľko v
konaní o vypratanie nehnuteľnosti majú obe strany sporu tak postavenie navrhovateľa, ako aj postavenie
odporcu. Uvedené odôvodnil tým, že súd v predmetnom konaní rozhoduje aj o návrhu odporcu na
zabezpečenie bytovej náhrady zo strany navrhovateľov a preto uplatneniu práva odporcu na podanie
inej určovacej žaloby vo vzťahu k vypratávanej nehnuteľnosti by bránila prekážka litispendencie, t. j.
už začatého konania, v dôsledku čoho by nebola splnená podmienka naliehavého právneho záujmu
určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O. s. p.. Zdôraznil, že v danom prípade sa nejedná o nesúhlas
odporcu so späťvzatím návrhu podľa § 96 ods. 2 O. s. p., ale o skutočnosť, že za navrhovateľa je
potrebné považovať oboch účastníkov konania a preto späťvzatie návrhu urobené len jedným z nich, t.
j. bez vyjadrenia zhodnej vôle druhej strany, resp. bez jej súhlasu, nemôže viesť k zastaveniu konania.
Poukázal na skutočnosť, že v konaní pred súdom prvého stupňa nesúhlasil s vyprataním nehnuteľnosti
s tým, že vo vyjadrení k žalobe navrhoval, aby v prípade rozhodnutia o vyprataní nehnuteľnosti bola
navrhovateľom 1/ až 3/ uložená povinnosť zabezpečiť odporcovi bytovú náhradu.  V tejto súvislosti dal do
pozornosti odvolacieho súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 52/2008. V ďalšom odporca
späťvzatie návrhu na začatie konania kvalifikoval ako  špekulatívne uskutočnený úkon, zneužívajúci a
obchádzajúci právo. Uviedol, že potom, ako navrhovatelia urobili z odporcu prakticky bezdomovca, keď
po nariadení predbežného opatrenia zakazujúceho mu vstup do nehnuteľnosti, bez vyčkania na jeho
právoplatnosť vysťahovali z domu jeho osobné veci a vymenili zámky, by už prípadné rozhodnutie súdu o
povinnosti poskytnúť bytovú náhradu nebolo v ich záujme. Po rozhodnutí odvolacieho súdu v konaní sp.
zn. 2Co 361/2014, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie o predbežnom opatrení zmenené tak, že návrh
navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý, mu pritom navrhovatelia odmietli
nehnuteľnosť sprístupniť. Za procesnú vadu, ktorá mala za následok nesprávnosť rozhodnutia, odporca
označil rozhodnutie o zastavení konania podľa § 96 ods. 1 a 3 O. s. p. a nie podľa § 96 ods. 2 O. s.
p., nakoľko k späťvzatiu návrhu došlo až po otvorení pojednávania konaného dňa 6. 10. 2014, za ktoré
sa podľa odporcu považuje oznámenie príslušného súdu a následné zisťovanie prítomnosti účastníkov
konania a ich právnych zástupcov. Uviedol, že prvé pojednávanie pritom bolo nariadené už na 24.
3. 2014, kedy súd pojednávanie začal uvedeným zisťovaním prítomnosti účastníkov konania, nakoľko
však odporca bol vážne chorý požiadal o odročenie pojednávania na iný termín. Taktiež uviedol, že
odročené bolo aj pojednávanie konané dňa 12. 5. 2014. Na podporu svojej argumentácie  v tomto smere
odporca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 118/97. Aj z tohto dôvodu bol podľa
odporcu prvostupňový súd povinný ho požiadať o súhlas so späťvzatím návrhu a pokiaľ tak neurobil,
odňal mu možnosť konať pred súdom. Za dôvod, pre ktorý by odporca nesúhlasil so späťvzatím návrhu
a zastavením konania odporca označil najmä skutočnosť, že navrhovatelia ho nezákonne vysťahovali
z vypratávanej nehnuteľnosti, v dôsledku čoho nemá kde bývať a v prvostupňovom konaní sa malo
rozhodovať aj o povinnosti navrhovateľov poskytnúť mu bytovú náhradu. Ako ďalší závažný dôvod
označil aj faktické správanie sa navrhovateľov, ktorí v rozpore s rozhodnutím odvolacieho súdu o
zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, zákonom a zásadou dobrých mravov, mu
znemožnili bývanie v predmetnej nehnuteľnosti, čo vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav ho priamo
ohrozuje na zdraví a živote. Prvostupňový súd podľa odporcu pochybil aj v rozhodnutí o náhrade trov
konania, na ktoré bez akéhokoľvek odôvodnenia aplikoval ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., a preto je
jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Bol názoru, že v súlade so zásadou zavinenia v dôsledku
späťvzatia návrhu bez uvedenia dôvodu mal prvostupňový súd o náhrade trov konania rozhodnúť podľa
§ 146 ods. 2 O. s. p. a navrhovateľom, ktorí svojim správaním zavinili zastavenie konania, mal uložiť
povinnosť nahradiť mu trovy konania.

Navrhovatelia 1/ až 3/ sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie bolo
odporcom podané dôvodne len v časti namietajúcej nepreskúmateľnosť rozhodnutia o náhrade trov
konania.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa po tom, ako navrhovatelia zobrali návrh na začatie konania o
vypratanie nehnuteľnosti späť, konanie podľa § 96 ods. 1 a 3 O. s. p. bez zisťovania súhlasu odporcu
so späťvzatím návrhu zastavil. Odporca v odvolaní spochybňoval správnosť a zákonnosť tohto postupu
jednak s poukazom na charakter konania o vypratanie nehnuteľnosti, v ktorom majú podľa neho obe



sporové strany postavenie navrhovateľov, ako aj z dôvodu, že k späťvzatiu návrhu na začatie konania
došlo skôr, než sa začalo pojednávanie. Tomuto právnemu názoru odporcu však odvolací súd nemôže
prisvedčiť, nakoľko z obsahu súdneho spisu zistil, že k späťvzatiu návrhu na začatie konania nepochybne
došlo pred začatím pojednávania a rovnako potreba súhlasného stanoviska odporcu k späťvzatiu návrhu
nevyplývala ani z charakteru konania v danej veci.

V sporovom konaní je navrhovateľ ako dominus litis (pán sporu) oprávnený kedykoľvek v priebehu
konania zobrať svoj návrh na začatie konania celkom alebo v časti späť. Aj napriek uplatneniu
dispozičnej zásady sa v prípadoch, keď k späťvzatiu návrhu dôjde po začatí pojednávania (s výnimkou
späťvzatia návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je),
vyžaduje pre účinnosť späťvzatia stanovisko odporcu (§ 96 ods. 2 a 3 O. s. p.).  Konajúci súd má preto v
takýchto prípadoch povinnosť pred rozhodnutím o zastavení, resp. nezastavení konania vyzvať odporcu,
aby sa vyjadril, či so späťvzatím návrhu súhlasí alebo nie. Nesúhlas odporcu pritom môže zabrániť
zastaveniu konania len v prípade, že je podporený vážnymi dôvodmi. Ak ale došlo k späťvzatiu návrhu
na začatie konania skôr, ako sa začalo pojednávanie, nesúhlasné stanovisko odporcu by bez ohľadu
na jeho odôvodnenie bolo v zmysle ust. § 96 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého rozhodol v danej veci aj
prvostupňový súd, právne irelevantné. Pokiaľ ide o určenie okamihu, kedy sa začína pojednávanie vo
veci, súdnou praxou je ustálené, že za tento okamih treba považovať otvorenie pojednávania predsedom
senátu po tom, ako súd zistí prítomnosť účastníkov a ich predbežný postoj, nie ako sa nesprávne
domnieva odporca, že k otvoreniu pojednávania dochádza už pri vyhlásení veci a zisťovaní prítomnosti
účastníkov konania a ich zástupcov. Následne po otvorení pojednávania dochádza k prvému úkonu
navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu  spočívajúcom v prednese žaloby. V danej veci je pritom z
obsahu zápisníc o pojednávaní založených v súdnom spise zrejmé, že pojednávania nariadené na 24.
3. 2014 a 12. 5. 2014 boli odročené bez toho, aby boli predsedom senátu otvorené a na pojednávaní
konanom dňa 6. 10. 2014 navrhovatelia 1/ až 3/ zobrali návrh na začatie konania späť ešte pred
jeho otvorením. Prvostupňový súd tak v zmysle uvedeného nebol podľa § 96 ods. 2 O. s. p. povinný
pred vyhlásením napadnutého rozhodnutia zisťovať stanovisko odporcu k späťvzatiu návrhu na začatie
konania. Odvolací súd sa v tomto smere, ani po oboznámení sa s odlišným právnym názorom Ústavného
súdu Českej republiky vysloveným v rozhodnutí sp.z n. III. ÚS 118/97, na ktoré v odvolaní poukazoval
odporca, nemal žiaden dôvod odkloniť od dlhodobo ustálenej slovenskej súdnej praxe pri výklade pojmu
začatie pojednávania pre účely ust. § 96 ods. 3 O. s. p.. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj
argumentáciu odporcu založenú na tvrdení, že konanie o vypratanie nehnuteľnosti  má povahu tzv.
iudicium duplex, ako je napr. konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ktorého sa týkalo
aj odporcom predložené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 52/2008, či
konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorých účastníci konania zaujímajú
na oboch stranách tak postavenie navrhovateľa, ako i postavenie odporcu a preto k späťvzatiu návrhu
je potrebný súhlas oboch sporových strán, a to bez ohľadu na to, či došlo k späťvzatiu návrhu pred
alebo po začatí pojednávania vo veci (viď napr. R 48/2010). Argumentácia odporcu, že v konaní o
vypratanie nehnuteľnosti sa rozhoduje aj o bytovej náhrade žalovanej strany, sama o sebe neodôvodňuje
a ani nemôže odôvodňovať rovnaké postavenie účastníkov v spore, nakoľko z povahy veci vyplýva, že
konanie o vypratanie nehnuteľnosti môže iniciovať len vlastník nehnuteľnosti (t. j. len jedna strana sporu),
v ktorého záujme je vypratanie ním vlastnenej nehnuteľnosti, a nie osoba, voči ktorej sa má vypratanie
realizovať.  Na uvedenom nič nemení ani argumentácia odporcu o práve na poskytnutie bytovej náhrady.
Rovnako pre rozhodnutie o späťvzatí návrhu a zastavení konania je úplne irelevantnou aj skutočnosť,
či odporca už nehnuteľnosť dobrovoľne alebo nútene vypratal.

Stotožniť sa však odvolací súd musí s odvolacími námietkami smerujúcimi voči výroku napadnutého
rozhodnutia o náhrade trov konania. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie v tejto časti zaťažil
nepreskúmateľnosťou, keď aplikáciu ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiadnym spôsobom neodôvodnil.
Požiadavka riadneho a presvedčivého odôvodnenia súdneho rozhodnutia, vo všeobecnej rovine
vyplývajúca z práva na spravodlivý súdny proces, sa pritom vzťahuje aj na rozhodovanie o náhrade
trov konania, ktoré je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku. Prvostupňový súd tak svojim
postupom porušil povinnosť riadne a v súlade s ust. § 157 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s.
p. odôvodniť svoje rozhodnutie a súčasne účastníkom konania odňal možnosť náležite skutkovo a
právne argumentovať proti jeho rozhodnutiu v rámci opravných prostriedkov. V dôsledku tohto postupu
a v súlade so zásadou dvojinštančnosti konania sa tak odvolací súd nemohol zaoberať odporcom
namietanou správnosťou právneho posúdenia veci v tejto časti.



Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej
bolo rozhodnuté o zastavení konania, ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil a v časti
rozhodnutia o náhrade trov konania napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil
a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Pri opätovnom rozhodovaní o náhrade
trov konania bude úlohou súdu prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne, presvedčivo, zrozumiteľne a
v súlade s požiadavkami kladenými ust. § 157 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. odôvodniť a
v odôvodnení reagovať aj na argumentáciu odporcu namietajúceho aplikáciu ust. § 146 ods. 1 písm.
c/ O. s. p.. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňového súdu aj vzťah ust. § 146
ods. 2 O. s. p., ktoré je vo vzťahu k ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ustanovením špeciálnym a
preto je ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. možné aplikovať len v prípade, ak vo veci nie sú splnené
podmienky pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa zásady zavinenia vyjadrenej v ust. § 146 ods.
2 O. s. p.. Pokiaľ preto prvostupňový súd zotrvá na názore, že v danej veci je o náhrade trov konania
potrebné rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., bude jeho úlohou dôsledne odôvodniť svoj
názor, prečo má za to, že navrhovatelia neodôvodneným späťvzatím žalobného návrhu z procesného
hľadiska nezavinili zastavenie konania, a teda prečo nie sú vo veci splnené podmienky pre aplikáciu
ust. § 146 ods. 2 O. s. p..

Podľa § 226 O. s. p. je súd prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu

viazaný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade rov odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení  niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.