{"guid": "1545a1ec-5331-4ded-9fe0-8fcd4e5ef725:551a6860-95fa-497d-b20d-4475b158fe68", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5714216439.2", "spisova_znacka": "5Co/168/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/168/2018 z 24. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 24. septembra 2018, sp. zn. 5Co/168/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5714216439.2", "identifikacne_cislo": "5714216439", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Elena Kúšová", "sudca_id": 165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-kusova-165", "datum_vydania": "2018-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/551a6860-95fa-497d-b20d-4475b158fe68", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5714216439.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5714216439.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2018:5714216439.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/168/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714216439
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5714216439.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: X. F.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX Z., zastúpený JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou,
adresa na doručovanie: A. E. XX, XXX XX Z., proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, zastúpená
JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, adresa na doručovanie N. XX, C. XXX X, o zaplatenie
nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin
č.k. 15C/319/2014-208 z 11. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti                      p o t v r d z u j e.

V ostatnej časti nenapadnutej odvolaním, v ktorej súd vo zvyšku žalobu zamietol, ponecháva rozsudok
súdu prvej inštancie  n e d o t k n u t ý.

Žalobcovi   p r i z n á v a   voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu (100%).

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi nemajetkovú
ujmu vo výške 10.000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi
priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému z prisúdenej sumy 10.000 eur, v plnej výške.
Súd mal jednoznačne preukázané a nebolo to ani rozporované stranami sporu, že žalobca bol dňa
10.12.2012 ako spolujazdec účastníkom dopravnej nehody s tým, ţe pri tejto dopravnej nehode utrpel
viaceré poranenia závažného charakteru ( viď ods. 1 odôvodnenia rozsudku). Dopravnú nehodu spôsobil
vodič motorového vozidla - pán Z. Z., ktorý bol v čase vzniku dopravnej nehody poistený u žalovaného.
Poistenec žalovaného Z. Z. bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví v zmysle
Trestného rozkazu Okresného súdu Martin zo dňa 30.5.2011 sp. zn. 3T/75/2013 ( č. l. 8). Súd musí
konštatovať, že v dôsledku predmetnej dopravnej nehody došlo k zásahu do osobnostnej sféry žalobcu,
ktorý bol priamym účastníkom dopravnej nehody. Právo na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11
a nasl. OZ zahŕňa v sebe právo na život a zdravie, ako aj právo na súkromný a rodinný život. V
danom prípade v dôsledku dopravnej nehody došlo k zásahu do osobnostného práva žalobcu na
zdravie a telesnú integritu, ako aj do práva na súkromný a rodinný život. V prípade neoprávneného
zásahu do týchto práv majú dotknuté osoby nárok v zmysle § 13 OZ v prvom rade domáhať sa
zdržania neoprávnených zásahov, ďalej odstránenia následkov neoprávneného zásahu a poskytnutia



primeraného zadosťučinenia. Satisfakcia prichádza do úvahy v prvom rade v podobe morálnej, napr.
ospravedlnenie, nárok na priznanie finančnej satisfakcie - náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
prichádza do úvahy len vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, a ak bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Pre určenie výšky primeraného
finančného zadosťučinenia sú stanovené dve kritéria, z ktorých musí súd vždy vychádzať, a to závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za akých došlo k neoprávnenému zásahu.  Popri nároku
vyplývajúcom z titulu ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. OZ vystupuje ako ďalší samostatný nárok
na náhradu škody podľa § 420 a nasl. OZ v danom prípade teda ide o osobitnú zodpovednosť podľa
§ 427 OZ za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky, keď škoda bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla. Z titulu tejto zodpovednosti za náhradu škody má poškodený nárok podľa § 444
OZ na jednorázové odškodnenie bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Ide
teda o dva samostatné nároky - nárok na náhradu škody na zdraví a nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy pri zásahu do práva na ochranu osobnosti. Na jednej strane sú tieto nároky úplne samostatné.
Na druhej strane si však v istom zmysle konkurujú, keď sú hodnotené na základe z časti totožných
a z časti veľmi podobných skutkových tvrdení. Na ich uplatnenie je preto potrebné poskytnúť súdu
také skutkové tvrdenia s následkom poškodenia zdravia, aby bolo  možné odlíšiť nárok na náhradu
škody na zdraví a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pri zásahu do práva na ochranu osobnosti.
Súd je pri tom viazaný ústavným princípom proporcionality, v zmysle ktorého odškodnenie má byť
dostatočné, dôstojné a adekvátne. Dvojitým hodnotením vzniknutej nemajetkovej ujmy na ľudskom
zdraví - v režime náhrady škody na zdraví a v režime ochrany osobnosti na základe totožných
skutkových tvrdení , by dochádzalo k porušeniu všeobecnej právnej zásady „ non bis in idem “ , ako
aj už spomenutého princípu proporcionality. V rámci poškodenia vo forme bolestného sa zohľadňujú
všetky zdravotné špecifiká poškodenia zdravia poškodeného. V rámci posudzovania výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa posudzuje celý široký komplex následkov poškodenia zdravia,
pričom takto široko vymedzený rámec špeciálnej úpravy právnej ochrany nepochybne v sebe zahŕňa
i ochranu dôstojnosti osoby dotknutej neoprávneným zásahom i práva na súkromný a rodinný život.
Pokiaľ by na základe rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu nebolo odškodnenie z titulu náhrady
škody na zdraví, a to bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia dostatočnou satisfakciou za
vzniknutú ujmu na jej osobnostných právach, mohol by sa domáhať ďalšej satisfakcie podľa ustanovení
na ochranu osobností. Toto však nie je možné na základe totožných skutkových tvrdení. Sťaženie
spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľné nepriaznivé
dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb.
Zvýšenie odškodnenia závisí od splnenia predpokladov, ktoré ho poškodili vo veku, v ktorom utrpel škodu
na zdraví, ktoré mal pre ďalšie uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú pre neho obmedzené
alebo stratené. Pod sťažením spoločenského uplatnenia treba rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie
účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom
živote. Je nepochybné, že predmetná dopravná nehoda pri ktorej žalobca utrpel poškodenie zdravia
znamenala zásah do jeho súkromného a rodinného života, a teda aj zásah do jeho osobnostnej sféry,
ktorá požíva ochranu v zmysle ust. § 11 a nasl. OZ. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej
ujmy z titulu neoprávneného zásahu do osobnostnej sféry žalobcu je však to, aby intenzita okolností
takéhoto zásahu odôvodňovali priznanie finančného zadosťučinenia, keď by sa iná nemateriálna forma
satisfakcia javila ako nedostatočná. Následky poškodenia zdravia žalobcu a dopad tejto udalosti na jeho
súkromný a rodinný život boli nie zanedbateľné a intenzita zásahu do jeho súkromného a rodinného
života je značná a nenapraviteľná. V danom prípade nedošlo len k prechodnému vplyvu nehody na
súkromný a rodinný život žalobcu. Žalobca je dlhodobo obmedzený v pracovnej oblasti a podľa názoru
súdu bolo preukázané úplné zhoršenie rodinných vzťahov. Žalobca sa po dopravnej nehode po čase
už nevrátil k svojim voľno-časovým aktivitám a k svojmu pôvodnému životu. Z citovaných ustanovení
zákona č. 434/2004 Z.z. vyplýva, že zmyslom náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
je poskytnúť peňažnú náhradu za ujmu spôsobenú zásahom do telesnej integrity fyzickej osoby. Z
nich, ani zo zásad na hodnotenie bolesti ( § 9 zákona č. 437/2004 Z.z.) zásad na hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia ( § 10 zákona č. 437/2004 Z.z.), ale ani zo sadzieb bodového ohodnotenia
( príloha 1. zákona č. 437/2004 Z.z.) nie je možné vyvodiť, že by sa náhrada za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia poskytovali za ujmu, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby
a do jej postavenia v spoločnosti. Takáto ujma sa teda bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity,
ani do majetkovej sféry fyzickej osoby. Treba ju preto dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane
ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok
zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby, za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov (§ 444
OZ). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2 OZ je  dosiahnuť



vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady
takej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, optimálne a tým
účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a
najúčinnejšiu občiansko-právnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Na rozdiel od toho zmyslom náhrady
ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok do telesnej (fyzickej integrity) fyzickej osoby (§ 444 OZ) je
pokúsiť sa poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečenia alebo
odstraňovania jeho následkov, resp. za ujmu na zdraví, ktorá má preukázateľné nepriaznivé následky
pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre
plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia). Tvrdenie žalovaného, že rámec
špeciálnej úpravy odškodnenia ujmy na zdraví fyzickej osoby zahŕňa v sebe i ochranu dôstojnosti osoby
dotknutej neoprávneným zásahom i práva na súkromný a rodinný život, podľa názoru súdu nemá oporu
v platnej právnej úprave odškodnenia ujmy na zdraví. Právo na ochranu osobnosti primárne poskytuje
ochranu pred zásahmi do psychicko-morálnej integrity osoby, pričom právo na bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia poskytuje prevažne ochranu pri zásahu fyzickej integrity jednotlivca. Tieto
nároky sledujúc ochranu rôznych záujmov je preto potrebné považovať za rovnocenné a samostatné.
Nie je možné vylúčiť, že jedným konaním budú súčasne naplnené predpoklady zodpovednosti za zásah
do osobnostných práv, ako aj podmienky na náhradu škody. Následky poškodenia zdravia žalobcu a
dopad tejto udalosti na súkromný a rodinný život žalobcu boli nie zanedbateľné s tým, že v konaní
bolo jednoznačne preukázané, že žalobca utrpenú ujmu považuje za závažnú vzhľadom na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitou neoprávneného zásahu, jeho trvanie a jeho dôsledky.
Neoprávneným zásahom bola narušená celistvosť rodiny žalobcu. Bolo zasiahnuté do jeho rodinného,
súkromného života s následkami trvalými a nezvratnými. Bolo preukázané, že pre dopravnou nehodou
boli vzájomné vzťahy v rodine žalobcu intenzívne a vrúcne. Členovia jeho rodiny boli v denno-dennom
kontakte, spoločne prežívali udalosti bežného života, mali spoločné záujmy, aktivity a hodnoty. Žalobca
jednoznačne utrpel citovú stratu do budúcnosti. Je ochudobnený v citovej oblasti pre odcudzenie. Stratil
možnosť prežívať spoločné chvíle a tešiť sa zo spoločnej budúcnosti. Súčasne utrpel ujmu spočívajúcu
v intenzívnych pocitoch smútku, úzkosti, zúfalstva, bezvýchodiskovosti, s prihliadnutím na jeho vek a
zdravotný stav je možnosť vytvoriť si zodpovedajúci citový vzťah k osobe iného pohlavia v súčasnej
dobe mizivá. Zároveň je potrebné skonštatovať, že poškodenie zdravia žalobcu je podľa poznatkov
súčasnej lekárskej vedy neliečiteľné, trvalé a nezvrátiteľné, o čom žalobca súdu predložil výsledok
posledného vyšetrenia u prof. MUDr. A. N., PhD. z Urologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin zo
dňa 23.1.2018 (č. l. 187). Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že došlo k ukončeniu vzťahu,
čo sa týka intímnej, citovej oblasti s partnerkou, narušili sa vzťahy s deťmi, blízkou rodinou. Dokonca
po dopravnej nehode bol problém finančný, čo sa týkalo splácania úverov. Na základe uvedeného
súd musí konštatovať, že odškodnenia, ktoré boli doposiaľ poskytnuté, či už za bolesť alebo za
sťaženie spoločenského uplatnenia neodškodnili citovú ujmu, ktorú žalobca utrpel v príčinnej súvislosti
s dopravnou nehodou, ktorú zavinil poistenec žalovaného. Poistenec žalovaného sa vo vzťahu, či už
k žalobcovi alebo k ostatným členom jeho rodiny vôbec neospravedlnil a svoje konanie ani neoľutoval.
Ujma, ktorú žalobca utrpel je závažná. Je potrebné ju finančne odškodniť a v konaní bolo preukázané,
že došlo k vážnemu a pretrvávajúcemu narušeniu rodinných väzieb, došlo k trvalému vplyvu nehody na
súkromný a rodinný život žalobcu, ktorý je doživotne obmedzený v pracovnej oblasti, je plne invalidný.
Došlo k úplnému zhoršeniu rodinných vzťahov, t.j., že sa rozpadol vzťah s partnerkou, čo sa týka
citového, sexuálneho života. Zhoršili sa rodinné vzťahy k rodičom, rodičom partnerky a aj vzťahy medzi
ním a deťmi sa zhoršili. Nie je pre nich už vzorom, berú ho len ako člena domácnosti a žalobca sa
po dopravnej nehode vôbec nevrátil k svojim predtým voľno- časovým aktivitám. Zmenila sa povaha
žalobcu, pribudli depresie, stráni sa ľudí, nechodí vonku práve z dôvodu poruchy mechúra, vyhýba
sa návštevám, vyhýba sa spoločenským aktivitám. Zmenila sa aj osobnosť žalobcu práve v dôsledku
predmetnej dopravnej nehody. Musel sa vzdať doživotne svojich záľub, ďalej nemôže zabezpečovať
potreby rodiny. Z tohto dôvodu súd má za to, že sú splnené podmienky priznania náhrady nemajetkovej
ujmy z titulu neoprávneného zásahu do osobnostnej sféry žalobcu. Čo sa týka výšky, ktorú si uplatnil
žalobca, čo je 20.000,- eur, tak súd v tomto smere považoval námietky žalovaného za dôvodné. Mal
za to, že predmetná výška nemajetkovej ujmy 20.000,- eur je neprimerane vysoká aj vzhľadom na
rozhodnutia súdov, čo sa týkalo priznávania výšky náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej pozostalým
smrťou blízkej osoby pri dopravnej nehode, viď napr. rozsudok KS v Nitre č. k. 5Co/182/2013, KS v
Banskej Bystrici č. k. 14Co/339/2011. Na druhej strane súd poukazuje na výšku náhrady nemajetkovej
ujmy, ktorá bola priznaná napr. v dôsledku neoprávneného zásahu do ochrany osobnosti v súvislosti
médiami, kde boli priznávané omnoho vyššie čiastky v spojení s uverejnením nepravdivých článkoch v
týždenníkoch, denníkoch, napr. rozhodnutie NS SR 4Cdo 320/2015, ktorý odmietol dovolanie vo veci,



kde bolo priznaných 20.000 eur bývalému prezidentovi PZ SR za uverejnenie článku v dvoch denníkoch
a odvysielanie príspevku v relácií TV Markíza s nepravdivými tvrdeniami o navrhovateľovi. Súd mal za
to, že majetková ujma vo výške 10 000 eur vzhľadom na intenzitu zásahu do súkromného, rodinného
života žalobcu, ktorá bol značná a nenapraviteľná, vo výške 10 000 eur je adekvátna. Vo zvyšku žalobu
zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého, súd prizná náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní pred súdom
prvej inštancie plne procesne úspešný, čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia,
vyplývajúca z tohto procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu. Preto súd priznal žalobcovi
náhradu trov konania z prisúdenej sumy, avšak v plnej výške.

2. Proti rozsudku okresného súdu do výroku I. a III. podal odvolanie žalovaný. V podanom odvolaní
trval na absencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní. Rozhodovacia prax najvyššej
súdnej autority na území Slovenskej republiky podľa žalovaného nevykazuje jednotnosť v tejto otázke,
kedy existuje viacero protichodných rozhodnutí, ako rozhodnutie Najvyššieho súdu SR  sp. zn.
4Cdo/168/2009, a sp. zn. 3Cdo/301/2012 z 31. 03. 2016, či rozhodnutie sp. zn. 8Cdo/219/2016 z 15.
05. 2017, kde Najvyšší súd SR aj po uzneseniach ústavného súdu SR konštatoval, že nemajetková
ujma nie je krytá povinným zmluvným poistením. V konaní nebol preukázaný vznik nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy. Súd podľa žalovaného nesprávne zistil skutkový stav a na základe vykonaných
dôkazov vydal nezákonné rozhodnutie. Žalobcovi  bola zo strany žalovaného vyplatená náhrada za
bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá mu bola aj mimoriadne navýšená.
V predmetnom konaní, kedy si žalobca na základe žaloby uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy,
uvádzal len skutočnosti jeho zdravotného stavu, ktoré mu už raz odškodnené boli. Súd sa nijakým
spôsobom nevyporiadal so skutočnosťou, že náhrada škody na zdraví a náhrada nemajetkovej ujmy sú
dva samostatné nároky, ktorých dôvod náhrady musí byť odlišný. Žalobca v priebehu konania uvádzal
dopad nehodovej udalosti na svoj zdravotný stav a zdôrazňoval skutočnosti ako mu jeho zdravotný stav
sťažil spoločenský a rodinný život. Žalovaný má za to, že to všetko mu už bolo raz  odškodnené. Tým,
že súd žalobcovi priznal náhradu nemajetkovej ujmy na základe ním v konaní uvádzaných dôvodov,
došlo k duplicitnej náhrade tých istých nárokov, a teda k porušeniu zásady „ne bis in dem.“ Konajúci súd
sa nedokázal vyporiadať so zásadnými otázkami a už samotný smer vedenia konania bol nesprávny,
kedy súd nedokázal odlíšiť náhradu škody na zdraví, náhradu nemajetkovej ujmy utrpenej žalobcom
a náhradu nemajetkovej ujmy utrpenej rodinou žalobcu a jeho okolím. Náhrada nemajetkovej ujmy
je doplnkom morálnej satisfakcie a jej základným princípom je poskytnutie náhrady ujmy utrpenej
v morálnej rovine a nie pokrytie nákladov alebo dôsledkov škodovej udalosti. Súd na jednej strane
konštatuje, čo je účelom náhrady nemajetkovej ujmy, no a na strane druhej rozhodnutie odôvodní na
základe skutočností, ktoré ani náznakom nemôžu predstavovať základ pre jej priznanie. V súlade s
teóriou práva a judikatúrou, za nemajetkovú ujmu možno vo všeobecnom chápaní považovať akúkoľvek
ujmu, ktorá pre poškodeného neznamená priamu stratu na majetku, čiže nie je vyjadriteľná v peniazoch.
Postihuje teda inú  ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj
citová (emociálna) ujma. Je zrejmé, že poslaním inštitútu nemajetkovej ujmy, resp. jej náhrady nie je
nahrádzať materiálne veci, ako je byt, auto a podobne, popr. Pokrytie nákladov adopcie a výchovy
dieťaťa zvereného do starostlivosti. Jej základným účelom je kompenzácia zásahu do osobnostnej
sféry. Súd sa nesprávne vyporiadal so skutkovým stavom, kedy vykonával dokazovanie vo vzťahu
k tomu, ako škodová udalosť a poškodenie zdravia sťažili život žalobcu. Žalovaný nespochybňuje
následky škodovej udalosti na spoločenské uplatnenie sa žalobcu, ale všetky tieto skutočnosti a
následky mu už boli odškodnené a bolo mu poskytnuté aj mimoriadne navýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Aj žalobca aj súd v konaní opakovane zdôrazňovali, že ide o domáhanie sa
náhrady nemajetkovej ujmy, avšak nijako sa to nepremietlo do argumentácie žalobcu a odôvodnenia
rozsudku súdom. Pritom je nesporné, že poskytnutie náhrady v peniazoch je len doplnkom morálneho
zadosťučinenia v prípade, ak to samo o sebe nepostačuje. Morálnym zadosťučinením je aj samotné
prejednanie veci a ospravedlnenie sa toho, kto do práv zasiahol. To žalobca ignoroval a prioritne sa
dožadoval poskytnutia finančnej náhrady. Žalovaný má za to, že pri nemajetkovej  ujme je rozhodné
dať možnosť tomu, kto zasiahol do práva, aby prejavil ľútosť a ospravedlnil sa, čo v konečnom
dôsledku môže mať dopad aj na samotnú výšku priznanej nemajetkovej ujmy. Poslaním náhrady
nemajetkovej ujmy nie je získanie majetkového prospechu, ale zadosťučinenia a náhrada v peniazoch,
pokiaľ nepostačuje ospravedlnenie. Žalovaný má aj za to, že priznaná nemajetková ujma je neprimerane
vysoká. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca je osobou, ktorá žije, môže sa samostatne pohybovať a
jeho zdravotný stav mu dovoľuje obmedzene viesť ďalej rodinný i spoločenský život (obmedzenia
mu boli riadne nahradené formou poskytnutia náhrady škody na zdraví). Zároveň mal žalovaný za



to, že konanie má i inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to
odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné odôvodnenie. Súd sa nevyporiadal s
námietkami žalovaného o zamieňaní nárokov uplatňovaných žalobcom. Súd sa nijako nevysporiadal
s námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Žalobca v konaní zmenil zásadne skutkové tvrdenia,
keď odôvodňoval svoj nárok, na čo žalovaný reagoval vznesením námietky premlčania, s ktorou sa súd
vo svojom rozsudku nevyporiadal. Súd rovnako nekonfrontoval skutočnosti odškodnené cez náhradu
škody na zdraví so skutočnosťami, ktoré žalobca uvádzal v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené
žalovaný žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi a zároveň
žalovanému prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, alebo alternatívne, aby
rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Žalovanému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

3. K podanému odvolaniu sa žalobca nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s
ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 CSP  v odvolaním
napadnutej časti potvrdil  z dôvodu jeho vecnej správnosti. V časti nenapadnutej odvolaním, v ktorej súd
vo zvyšku žalobu zamietol, ponechal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len   na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť  na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k
vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi  skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa
okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté
právne závery.

9. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, súdneho spisu a toho čo uviedol žalovaný v podanom
odvolaní, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie venoval dostatočný priestor posúdeniu
uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Podrobne rozobral jednotlivé aspekty tohto nároku,
pričom vykonané dokazovanie podporuje jeho závery o opodstatnenosti a dôvodnosti uplatneného
nároku. Pokiaľ žalovaný opakovane tvrdil, že nepriaznivý dopad škodovej udalosti na život žalobcu, bol
už žalobcovi nahradený a žalobca bol zaň odškodnený v podobe priznaného sťaženia spoločenského
uplatnenia, ktoré mu bolo navic navýšené, odvolací súd s týmto nesúhlasí a má za to, že je potrebné
rozlišovať medzi nárokom na sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy. Ide o samostatné a rovnocenné nároky, ktoré však sledujú ochranu rôznych záujmov. Kým
právo na náhradu nemajetkovej ujmy primárne poskytuje ochranu pred zásahmi do psychicko-morálnej
integrity osoby, právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje prevažne ochranu



pri zásahu fyzickej integrity jednotlivca. Pritom nemožno vylúčiť, že jedným konaním budú súčasne
naplnené predpoklady zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, ako aj podmienky na náhradu
škody. Ako vyplynulo z dokazovania poškodenia zdravia žalobcu a dopad tejto udalosti na súkromný
a rodinný život žalobcu neboli zanedbateľné. Ujma, ktorú žalobca utrpel je závažná a to  vzhľadom
na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu neoprávneného zásahu, jeho trvanie a
najmä jeho dôsledky. Jednoznačne bol zasiahnutý rodinný a  súkromný života žalobcu a to s trvalými
a nezvratnými následkami.

10. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, čo sa týka výšky priznanej náhrady, má odvolací súd za to, že
súd  prvej inštancie komplexne a dôsledne  zhodnotil skutočnosti, ktoré je potrebné skúmať  na strane
poškodeného pri posudzovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a jeho zhmotnení v konkrétnej
výške. Výška priznanej náhrady bola primeraná a zodpovedajúca zásade, ktorá platí v európskom
deliktuálnom práve pri stanovení peňažného zadosťučinenia, a teda  že v prípade objektívne podobných
ujm, by sa mali priznávať porovnateľné sumy, keďže priznanie diametrálne odlišných výšok odškodnenia
v skutkovo a právne podobných prípadoch je nielen prejavom sudcovskej svojvôle, ale i porušením práva
poškodeného (príp. škodcu) na spravodlivý súdny proces.

11. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo
veci samej ako vecne správny potvrdil. Okresný súd v prejednávanej veci na základe vykonaného
dokazovania zistil správne skutkový stav a následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami
uvedenými v § 191 ods. 1 CSP a správne vo veci rozhodol.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie  samostatným uznesením(§ 262 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e   prípustné.

Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/319/2014", "guid": "ba84b155-52cb-49e5-9b39-7841ead744da:9def4789-af04-4f6e-ba1a-3b462b914455", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "a8f727fc-3300-48b8-8f68-67d96dcae56a:d1a545a3-e683-4185-ba08-2da9e4f4c88c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7110227291.1", "spisova_znacka": "3Cdo/301/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/301/2012 z 30. 3. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7110227291.1"}, {"guid": "1545a1ec-5331-4ded-9fe0-8fcd4e5ef725:19ea171a-1ec0-4d76-b47e-d95cb2d8c0d8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5714216439.2", "spisova_znacka": "5Co/168/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/168/2018 z 24. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5714216439.2"}], "citovane_v": [{"guid": "d46f6fae-a784-439b-a667-8901dcf1b180:cb8bdcb8-0307-49d6-87a8-5f25ea8dae40", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3523200956.2", "spisova_znacka": "8Co/103/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/103/2024 z 26. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3523200956.2"}, {"guid": "8845d02f-ea06-4b94-b517-e79f362f0ac9:c8011196-d809-4a6f-9203-546fd8e845f4", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:7123221123.6", "spisova_znacka": "17C/33/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 17C/33/2023 z 4. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Košice I", "datum_vydania": "2025-04-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:7123221123.6"}]}