Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/371/2015 z 25. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. januára 2016, sp. zn. 14Co/371/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6812206859.1 Krajský súd Banská Bystrica | 14Co/371/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6812206859.1 | 2016-01-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/80a0d6e2-1c53-495d-859d-64bafd5a0ba6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6812206859.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/371/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206859
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6812206859.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o.,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.
k. 6C/379/2012-52 zo dňa 27. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal z titulu majetkovej
škody sumy 125,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumy 440,- Eur, zamietol. Žalobca sa domáhal
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená okresným súdom
v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t. j. vydaním (udelením) poverenia
na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní. O trovách konania okresný
súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd vykonal dokazovanie
exekučným spisom sp. zn. 6Er/523/2010 a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola exekučnému súdu doručená dňa 16. 07. 2010. Exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora,
ktorou žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, rozhodol dňa 01. 12. 2010 udelením
poverenia na vykonanie exekúcie. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to,
že exekučný súd bol povinný dôsledne skúmať splnenie formálnych i materiálnych predpokladov pre
vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, bol povinný skúmať, či podklad, na základe
ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným
titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Prvostupňový súd ustálil, že dĺžka exekučného konania
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia z vydania poverenia, vzhľadom na tú
skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie (vyžadujúca osobitnú právnu úvahu),
nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Prvostupňový súd uzavrel, že súd nemal za preukázaný nesprávny úradný
postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1
písm. a/, § 9 ods. 1 a 2, § 16 ods. 1 a § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.



O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu; hoci
žalovaný mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania mu nepriznal, nakoľko žalovanému v konaní
žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu. V rozsiahlom
odvolaní predovšetkým namietal, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, okresný súd rozhodol v jeho
neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené zákonné podmienky. Trval na osobnej účasti jeho
právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde.
Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť tvrdeniam
žalovaného ani k vykonaným dôkazom, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k
porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie
bez nariadenia pojednávania a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez
uvedenia dôvodu určil sám. Má za to, že v exekučnom konaní boli porušené jeho práva na rozhodnutie
v zákonnej lehote, vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie
jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej
lehoty zo strany exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec
nezaoberal uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vysloveným v
napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je zrozumiteľné, jasné a presvedčivé, námietky
žalovaného uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal vyčíslenej
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom
v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t. j. zamietnutím žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty; žalobca už v žalobe navrhol vykonať
dokazovanie len konkrétnym exekučným spisom okresného súdu. Žalobca už priamo v žalobe vzniesol
námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej námietke rozhodol nadriadený súd tak,
že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania v prejednávanej veci nevylúčil. Toto rozhodnutie
nadriadeného súdu bolo doručené riadne právnemu zástupcovi žalobcu, ako aj žalovanému. Súd žalobu
doručil žalovanému na vyjadrenie, písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe súd doručil právnemu
zástupcovi žalobcu prostredníctvom pošty, pričom toto vyjadrenie žalovaného prevzal právny zástupca
žalobcu dňa 22. 04. 2013. Okresný súd na úradnej tabuli v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 riadne
a včas oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku; následne vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania a rozsudok vo veci samej verejne vyhlásil do zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku.
K spisu okresného súdu je pripojený exekučný spis ohľadne exekučného konania, v ktorom mala byť
žalobcovi podľa jeho žaloby spôsobená tvrdená škoda nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu. Po preskúmaní veci podľa názoru odvolacieho súdu odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a uvádza, že okresný súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho
predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd považuje záver okresného súdu o
nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu v celom rozsahu za správny, pretože



žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v spornom exekučnom konaní.
Odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preto pri
posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu, ktoré sú uvedené v jeho odvolaní a procesným
postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska posúdenia, či
došlo k vadám v konaní, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Námietka žalobcu uvedená v odvolaní, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, nie je
dôvodná. O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu rozhodol nadriadený súd s tým,
že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Uznesenie nadriadeného súdu
účastníkom konania bolo riadne doručené, iné dôvody zaujatosti (ako dôvody, ktoré boli už uvedené
v samotnej žalobe) žalobca v odvolaní neuviedol. Pokiaľ žalobca svoje tvrdenie o vylúčení zákonného
sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil na argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu
ako exekučný súd, ktorý mu svojím nesprávnym úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu,
odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod na vylúčenie sudcu
nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej odporcom je súd, na
ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Nc/14/2010
zo dňa 31. 05. 2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani to, že sudca vykonáva
súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom v inej
právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu (viď napr.
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. 3Cdo/202/2013
zo dňa 12. 09. 2013).

Námietka odvolateľa, že mu prvostupňový súd vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania a
vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie, nie je dôvodná. Odvolací súd poukazuje na to, že
prvostupňový súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade so zákonom, pretože v prejednávanej
veci ide vzhľadom na predmet konania o drobný spor v súlade s ustanovením § 115a ods. 2 O. s. p. v
spojení s ustanovením § 200ea ods. 1 a 2 O. s. p.; zo spisu vyplýva, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku súd riadne a včas oznámil na úradnej tabuli v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O. s. p. Nie
je pravdivé tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalobcovi nebolo doručené vyjadrenie odporcu k návrhu, keď
zo spisu okresného súdu vyplýva, že vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi riadne doručené. Nemôže
dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom postupom okresného súdu, ktorý je v súlade so
zákonom. K odňatiu možnosti konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce
vykonal dokazovanie mimo pojednávania (§ 122 ods. 1 O. s. p.), toto dokazovanie však pozostávalo len
z oboznámenia sa s exekučným spisom, ktorý ako dôkaz už v žalobe navrhol vykonať samotný žalobca,
pričom odvolací súd poukazuje na tú okolnosť, že žalobca bol účastníkom uvedeného exekučného
konania, a teda obsah exekučného spisu z hľadiska tvrdených skutočností bol žalobcovi nepochybne
známy, pretože z exekučného spisu vyplýva, že všetky rozhodnutia boli žalobcovi (v exekučnom konaní
oprávnenému) riadne doručené. Iné dokazovanie okresný súd nevykonal. Odvolací súd nespochybňuje,
že súčasťou kontradiktórneho konania je právo účastníka konania byť oboznámený s predloženými
dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásadu kontradiktórnosti však nemožno vykladať
formalisticky, ale len vo väzbe s ostanými zásadami uvedenými v jednotlivých ustanoveniach O. s.
p. Z ustanovenia § 44 ods. 1 O. s. p. vyplýva účastníkovi, ako aj ich zástupcom právo nazerať do
súdneho spisu, robiť si z nich výpisky, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za
úhradu vecných nákladov. Ide o procesné oprávnenie účastníka konania, pričom využitím uvedeného
procesného oprávnenia mal žalobca možnosť v dostatočnom časovom predstihu a dostatočným
spôsobom uplatniť svoje procesné práva za účelom vyjadrenia sa k dôkazom a ovplyvniť tak súdne
konanie. Ak by žalobca využil svoje vyššie uvedené práva, mal by možnosť oboznámiť sa s vyššie
uvedeným exekučným spisom (sám žalobca tento spis v žalobe označil ako dôkaz), ako aj s písomným
podaním žalovaného (ktoré mu však bolo riadne doručené), mal možnosť včas naň reagovať pred
rozhodnutím vo veci samej. Keďže okresný súd postupoval v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O. s.
p. a v prejednávanej veci predmetom konania bol drobný spor, okresný súd svojím postupom neporušil
právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces.

Okresný súd účastníkov konania upovedomil zákonu zodpovedajúcim spôsobom o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku, žiadnym spôsobom účastníkom, a teda ani žalobcovi, neodňal možnosť
konať pred súdom, zo strany okresného súdu teda k žalobcom namietanej procesnej vade konania
nedošlo. Odvolací súd nenariadil pojednávanie v zmysle § 214 ods. 1 písm. b/ O. s. p. na prejednanie



odvolania žalobcu proti rozhodnutiu vo veci samej vzhľadom k tomu, že hoci súd prvého stupňa rozhodol
podľa § 115a O. s. p. bez nariadenia pojednávania, nie je potrebné vo veci zopakovať alebo doplniť
dokazovanie.

Keďže odvolací súd je toho názoru, že žalobcovi žiadnym spôsobom právo konať pred súdom odňaté
nebolo a súčasne vo veci rozhodol zákonný sudca, prejednal odvolací súd následne rozhodnutie
okresného súdu vo veci samej.

Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora, ktorou požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovaného za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Argumentácia žalobcu o nesprávnom úradnom postupe
exekučného súdu spočívala predovšetkým v tvrdení, že k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie
došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Za situácie, že okresný súd z pripojeného exekučného
spisu zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená
dňa 16. 07. 2010 a exekučný súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 01. 12. 2010,
uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup, ktorý by mal za následok
prieťahy v súdnom konaní, postup exekučného súdu je plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej
a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Odvolací súd uvádza, že vzhľadom na
množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom (čo je odvolaciemu súdu
známe z jeho rozhodovacej činnosti), je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne
potrebná na vykonanie tejto činnosti, čo je plne v súlade so závermi Ústavného súdu SR napr. vo
veci sp. zn. II. ÚS 245/2013, IV. ÚS 606/2012. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal aj nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa podľa neho nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal
jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, nepreukázal teda nesprávny úradný postup exekučného súdu, nebolo potrebné
sa v odôvodnení rozsudku zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a majetkovej ujmy, čo je v súlade
so zásadou hospodárnosti konania. Táto skutočnosť nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého
rozsudku tak, ako to v odvolaní tvrdil žalobca. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu
odvolací súd poukazuje na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom, je objektívnou zodpovednosťou bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa
nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je nesprávny úradný postup,
ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým
a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve tvrdený nesprávny
úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom
č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom. Ak prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za
škodu, a to nesprávny úradný postup, nebol v konaní zistený, nedošlo k vzniku zodpovednosti štátu,
ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom, teda nebol zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti, preto
okresný súd sa dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti, a teda existenciou
škody, príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

Vzhľadom na uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa
a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Okresný súd pri
rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne z ustanovenia § 142 ods. 1 O.
s. p., teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne aplikoval ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc
ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho
konania bol žalovaný, žiadne trovy odvolacieho konania si však neuplatnil, súd teda rozhodol, že
žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.