Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 26Sa/12/2017 z 26. 3. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 26. marca 2019, sp. zn. 26Sa/12/2017, ECLI:SK:KSZA:2019:5017200358.4 Krajský súd Žilina | 26Sa/12/2017 | ECLI:SK:KSZA:2019:5017200358.4 | 2019-03-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf91f083-1c63-429f-84eb-89e0d9aed6e3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5017200358.4 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 26Sa/12/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200358
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5017200358.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Veronikou Poláčkovou,
v právnej veci žalobkyne: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. P., J. XXX/X, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o úrazovú rentu, v konaní o
preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 34646-5/2017-BA zo dňa 21.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňovým správnym rozhodnutím číslo: 6077-22/2017-BA zo dňa 6. februára 2017 Sociálna
poisťovňa, ústredie rozhodla tak, že žalobkyňa, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby
z povolania zistenej dňa 16. novembra 2017, podľa § 88 ods. 3, § 89 ods. 4 a § 112 ods. 4 zákona
č. 461/2003 Z.z. (ďalej zákon o sociálnom poistení) nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty. V
odôvodnení uviedla, že pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti vrátane stanovenia konkrétnej
percentuálnej miery tohto poklesu sa zohľadňuje:
- stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania,
- pracovná náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom pracovný úraz alebo choroba z
povolania vznikli a kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali,
- percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným
postihnutím vykonávať; z profesiogramu a časovej snímky dňa posudkový lekár zistí percento
pracovných úkonov z pracovného času (pracovnej zmeny) v prostredí alebo s nástrojom, ktoré boli
príčinou pracovného úrazu alebo choroby z povolania a ktoré už nemôže vykonávať a súčasne zistí
percento ostatných zostávajúcich činností, ktoré môže vykonávať,
- zohľadnenie, či bol poškodený preradený na výkon inej práce z dôvodu pracovného úrazu alebo
choroby z povolania, resp. či bol s poškodeným ukončený pracovný pomer pre poškodenie zdravia alebo
či poškodený môže vykonávať inú prácu, nie tú ktorú vykonával pred pracovným úrazom alebo pred
priznaním choroby z povolania,
- možnosť ďalšieho uplatnenia poškodeného u zamestnávateľa, kde poistná udalosť vznikla, ako aj
možnosť uplatnenia na trhu práce s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie poškodeného.
Z uvedených zásad posudzovania poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty vyplýva, že ak
vzhľadom na priame následky choroby z povolania alebo pracovného úrazu je pôvodné miesto výkonu
práce, prípadne druh pracovnej činností pre poškodeného nevhodné, nemá to za následok stanovenie
maximálnej miery poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 100 %.
Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár neskúma pokles pracovných schopností
poškodeného voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by mohol potenciálne vykonávať, ale len
voči jednému, doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom vznikol pracovný úraz alebo choroba z



povolania. Týmto sa zásadne odlišuje posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej
renty od posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity. Z uvedeného vyplýva, že pokles pracovnej
schopnosti môže byť ohodnotený iným percentom poklesu pracovnej schopnosti, ako bude miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity na to isté zdravotné postihnutie.
Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 13. januára 2017,
poškodená pracovala v spoločnosti Tesla Liptovský Hrádok a.s. 23 rokov v rôznych pracovných
profesiách ako robotníčka, z toho 17 rokov pracovala pri letovaní plošných spojov, neskôr ako brusička
kovov s ručnou vibračnou brúskou. Z dôvodu podozrenia na chorobu z vibrácií bola vyšetrená v
ambulancii pracovného lekárstva a toxikológie a dňa 28. marca 2008 jej bola priznaná choroba z
povolania - choroba z vibrácií - ochorenia kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín s dátumom prvého
zistenia dňa 16. novembra 2007. Poškodenej bola priznaná úrazová renta odo dňa 16. novembra 2017 s
mierou poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 45 %. Na účely úrazovej renty sa posudzuje výlučne to
ochorenie, ktoré bolo klinikou pracovného lekárstva a toxikológie uznané ako profesionálne, t.j. choroba
z vibrácií. Z uvedeného dôvodu sa ostatné ochorenia na účely úrazovej renty nezohľadňujú. Poškodená
môže pracovať v prostredí bez rizika vibrácií, bez pôsobenia chladu a vlhka, bez preťažovania
pohybového aparátu. Môže vykonávať ľahšie práce v hygienicky vyváženom prostredí. Na základe
uvedeného určil posudkový lekár mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodenej na účely úrazovej
renty naďalej v rozsahu 45 %, nakoľko oproti poslednému posúdeniu nedošlo k zhoršeniu zdravotného
stavu.
Žalovaná v odôvodnení ďalej uviedla, že podľa § 89 ods. 2 zákona, ak sa poškodenému vypláca invalidný
dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta
sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.
Podľa ust. § 89 ods. 3 zákona na zníženie úrazovej renty je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú
má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty. Ku dňu 16. novembra 2007 (ku dňu priznania
úrazovej renty) sa poškodenej nevyplácal invalidný dôchodok (úrazová renta nebola znížená). Tento bol
priznaný až odo dňa 17. septembra 2008 v sume 125,17 € mesačne a o túto sumu jej bola odo dňa
17. septembra 2008 úrazová renta znížená. Zvýšenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
na 55 % v roku 2010 (zvýšenie invalidného dôchodku) podľa ust. § 89 ods. 2 zákona nemá vplyv na
výšku úrazovej renty.
2. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie. V odvolaní uviedla, že žiada Sociálnu
poisťovňu, ústredie Bratislava, aby zohľadnila aj to, že úrazová renta sa pri prehodnocovaní v roku
2009 prepočítala do invalidného dôchodku takým spôsobom, že pracovníčky žalovanej ju vyzvali, aby
im poskytla rozhodnutie, kde sa uvádza suma úrazovej renty. Dôchodok zo dňa 27. októbra 2010, ktorý
bol po prehodnotení vyšší o 10 % z pôvodných 45 % na 55 % v porovnaní so zdravým človekom bol
nižší o sumu úrazovej renty, t.j. 28,90 €. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš neuviedla v
súlade akého zákona tak postupovala.

3. Vo veci rozhodovala žalovaná, ktorá napadnutým rozhodnutím číslo: 34646-5/2017-BA zo dňa
21.06.2017 odvolanie zamietla a rozhodnutie prvého stupňa potvrdila v celom rozsahu.
V časti I. žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa, ústredie priznala poškodenej rozhodnutím č.
222-4475/2009 zo dňa 1. októbra 2009 nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania zistenej
dňa 16. novembra 2007 vo výške 72,43 € mesačne, valorizovanú v zmysle príslušných právnych
predpisov. Poškodená dňa 24. marca 2016 požiadala o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny
poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 16. novembra 2007.
Posudková lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Lipovský Mikuláš vykonala posúdenie zdravotného
stavu poškodenej a v lekárskej správe zo dňa 5. mája 2016 určila mieru poklesu pracovnej schopnosti
v rozsahu 45 %. Následne ústredie rozhodnutím č. 5762-3/2016-BA zo dňa 18. mája 2016 rozhodlo, že
podľa § 88 ods. 3 a § 89 ods. 4 a § 112 ods. 4 zákona poškodená nemá nárok na zmenu sumy úrazovej
renty z dôvodu, že nedošlo k zmene miery poklesu pracovnej schopnosti poškodenej. Proti rozhodnutiu
zo dňa 18. mája 2019 podala poškodená v zákonom ustanovenej lehote opravný prostriedok, o ktorom
rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 25Sd/131/2016-34 zo dňa 13. októbra 2016 tak, že
potvrdil rozhodnutie zo dňa 18. mája 2016.
V časti II. rozhodnutia žalovaná uviedla, že poškodená podala žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty z
dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti zo dňa 11. novembra 2016, ktorá bola doručená pobočke
dňa 14. novembra 2016. Na základe podanej žiadosti bol zdravotný stav poškodenej v súlade s § 153
ods. 4 písm. a) zákona posúdený posudkovou lekárkou pobočky dňa 13. januára 2017 so záverom,
že miera poklesu pracovnej schopnosti poškodenej je 45 % z dôvodu, že od posledného posúdenia
poškodenej nedošlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu.



Sociálna poisťovňa, ústredie vydala rozhodnutie č. 6077-22/2017-BA zo dňa 6. februára 2017, ktorým
nepriznala poškodenie nárok na zmenu sumy úrazovej renty. Proti tomuto rozhodnutiu poškodená
podala odvolanie, ktoré bolo doručené ústrediu dňa 15. marca 2017. V odvolaní poškodená žiadala,
aby ústredie zohľadnilo skutočnosť, že úrazová renta sa jej prepočítala do invalidného dôchodku takým
spôsobom, že pracovníčky ju vyzvali, aby im poskytla rozhodnutie, kde sa uvádza suma jej úrazovej
renty. Dôchodok zo dňa 27. októbra 2010, ktorý bol po prehodnotený vyšší o 10 % z pôvodných 45 %
na 55 % v porovnaní so zdravým človekom, bol nižší o sumu úrazovej renty, t.j. 28,90 €.
Po podaní odvolania proti rozhodnutiu zo dňa 6. februára 2017 bol zdravotný stav poškodenej opätovne
zhodnotený posudkovou lekárkou pobočky, ktorá zotrvala na miere poklesu pracovnej schopnosti
poškodenej vo výške 45 % a dňa 23. marca 2017 listom č. 191-15/2017-LM odstúpila spisovú
dokumentáciu posudkovej lekárke ústredia. Posudková lekárka ústredia v lekárskej správe zo dňa 10.
mája 2017 uviedla, že v zmysle § 8 ods. 2 zákona choroba z povolania je choroba uznaná príslušným
špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu, zaradená do zoznamu chorôb z povolania
uvedeného v prílohe č. 1 zákona, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe. Pri posudzovaní
zdravotného stavu poškodená predložila odborné lekárske nálezy chorôb, ktoré nesúvisia s chorobou z
povolania, a preto ich nie je možné hodnotiť v rámci posúdenia miery poklesu pracovnej schopnosti na
účely úrazovej renty. Poškodenej bolo dané odporúčanie požiadať o prehodnotenie výšky invalidného
dôchodku. Posudková lekárka ústredia zotrvala na 45 % miere poklesu pracovnej schopnosti.
Vo vzťahu k námietke poškodenej, ktorou žiadala prepočet úrazovej renty a zároveň aj vysvetlenie,
žalovaná uviedla, že podľa § 89 ods. 2 zákona, ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži
sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v
sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.
Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedla, že v zmysle § 88 ods. 3 zákona pokles
pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených
v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných
úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi,
ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Zo zásad posudzovania poklesu pracovnej
schopnosti na účely úrazovej renty vyplýva, že ak vzhľadom na priame následky choroby z povolania
je pôvodné miesto výkonu práce, prípadne druh pracovných činností pre poškodeného nevhodné,
nemá to za následok automatické stanovenie maximálnej miery poklesu pracovnej schopnosti vo výške
100 %. Reálna miera poklesu pracovnej schopnosti vyjadrená v percentách sa môže primerane znížiť
zohľadnením stupňa poškodenia zdravia, percenta pracovných činností podľa profesiogramu, ktoré
poškodený môže na pôvodnom pracovisku vykonávať a ostatných posudkovo závažných skutočností.
Úrazová renta je pravidelnou peňažnou dávkou úrazového poistenia, ktorej účelom je zmierniť pokles
zárobku poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom
zaradení do pracovného procesu alebo preradení na iné pracovné miesto a kompenzovať pokles
schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t.j. činnosť vykonávanú pred vznikom pracovného úrazu alebo
choroby z povolania.
Na základe uvedeného nie je z pohľadu poškodenej dôvod na spochybnenie postupu posudkových
lekárov sociálneho poistenia v konaní, naopak, ich medicínske závery v nadväznosti na aplikáciu
príslušných ustanovení zákona sú správne a v súlade s citovaným zákonom.

4. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala správnu žalobu žalobkyňa. V žalobe uviedla, že
Sociálna poisťovňa dňa 1. októbra 2009 č. 1109032618-222-4475/2009 uznala, že má nárok na úrazovú
rentu z dôvodu choroby z povolania zistenej dňa 16. novembra 2007, preto žiada Sociálnu poisťovňu
na zmenu sumy úrazovej renty z 45 % na 60 % poklesu pracovnej schopnosti. Sociálna poisťovňa
dňa 27. októbra 2010 pri príležitosti zvýšenia jej invalidného dôchodku postupovala pre žalobkyňu
nepochopiteľným nečitateľným spôsobom, ktorej zámerom bolo vedomé uvedenia žalobkyne do omylu
s cieľom nemať možnosť odvolať sa, že zvýšila jej invalidný dôchodok z pôvodných 45 % na 55 % s
navýšením sumy o 3,- €, zároveň odňala sumu úrazovej renty, na ktorú mala nárok. Zároveň uviedla, že
žiada Sociálnu poisťovňu o vyplatenie dlžnej sumy, ktorá jej mala byť jednorazovo vyplatená.

5. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe podaním zo dňa 30.05.2018. Uviedla, že námietky žalobkyne sú
neopodstatnené. V rámci odvolacieho konania bolo preukázané, že miera poklesu pracovnej schopnosti
žalobkyne nebola od predchádzajúceho posudzovania v roku 2009 zmenená, čo potvrdila posudková
lekárka pobočky Liptovský Mikuláš aj posudková lekárka ústredia. Na základe uvedeného bolo potrebné
rozhodnutie zo dňa 6. februára 2017 o nepriznaní nároku na zmenu sumy úrazovej renty považovať
za správne.



Žalobkyňa podala žiadosť o prehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti
zo dňa 11. novembra 2016, o ktorej ústredie rozhodlo rozhodnutím č. 6077-22/2017-BA zo dňa 6.
februára 2017, ktorým nepriznalo žalobkyni nárok na zmenu sumy úrazovej renty, a to z dôvodu určenej
miery poklesu pracovnej schopnosti naďalej v nezmenenom rozsahu 45 %. Po podaní odvolania bol
zdravotný stav žalobkyne opätovne zhodnotený posudkovou lekárkou pobočky Liptovský Mikuláš, ktorá
zotrvala na miere poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne vo výške 45 %. Mieru pracovnej schopnosti
žalobkyne posúdila aj posudková lekárka ústredia, ktorá v lekárskej správe zo dňa 10. mája 2017
potvrdila nezmenenú mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 45 %.
Žalovaná k žalobe ďalej uviedla, že navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
naznačené žalobkyňou v žalobe podľa lekárskej správy zo dňa 19. septembra 2017 nesúvisí s
priznanou chorobou z povolania, čoho dôkazom je konštatovanie posudkovej lekárky v predmetnej
lekárskej správe. Uviedla, že žalobkyňa bola sledovaná pre profesionálne ochorenie z vibrácií s
prevahou cievnych a neurologických zmien, pričom nedošlo k zhoršeniu uvedeného nálezu, avšak
žalobkyňa sa lieči pre bolesti celej chrbtice, pre poruchu osobnosti, gastroezofageálny reflux. Na
základe uvedených skutočností posudková lekárka stanovila 10 % navýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť ale na účely invalidného dôchodku na 60 %. Navrhuje preto, aby správny
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila replikou zo dňa 04.09.2018. Uviedla, že poukazuje
na lekársku správu zo dňa 10. mája 2017, ktorú vyhotovila MUDr. H. F. posudková lekárka Sociálnej
poisťovne, ústredie. Dňa 11. mája 2017 podala žiadosť vo veci zvýšenia invalidného dôchodku, teda
z dôvodov uvedených v predmetnej lekárskej správe. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš
rozhodla tak, že zvýšila sumu invalidného dôchodku o 5 %, t.j. z pôvodných 55 % na súčasných 60 %
poklesu pracovnej schopnosti. Súhlasí so zvýšením 5 %, ale vzhľadom na odporúčania posudkovou
lekárkou mal byť jej invalidný dôchodok zvýšený na 65 %. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že dňa 2. novembra
2017 z uvedeného dôvodu sa odvolala. Invalidný dôchodok vôbec nebol navýšený z dôvodu na ostatné
ochorenia. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš vystavenej dňa
25.06.2009 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodol, že má nárok na úrazovú rentu podaním
žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš dňa 8. júna 2009 v
dôsledku choroby z povolania s poklesom pracovnej schopnosti v rozsahu 45 %. Dňa 17. decembra 2010
predmet posudzovania: posúdenie zdravotného stavu na základe kontrolnej lekárskej prehliadky na
účely žiadosti občana o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 16. novembra 2010 so záverom: je
invalidná, pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách je 55 %. Dňa 10. januára 2011 Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie č. XXX XXX
XXXX,. z ktorého vyplýva, že sa jej zvyšuje od 1. januára 2011 invalidný dôchodok na sumu 169,60 €
mesačne. V závere vyjadrenia uviedla, že prikladá prepúšťaciu správu z 02.09.2016.

7. Krajský súd v Žiline prejednal vec na nariadenom pojednávaní za splnenia procesnej podmienky
stanovenej v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP).

8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal vec v zmysle § 199 a nasl. SSP v spojení s § 177
a nasl. SSP, a to aj mimo žalobných bodov žalobkyne (§ 203 ods. 2 SSP), pričom zistil, že napadnuté
rozhodnutie je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov.

9. V súdnom spise (č.l. 28 - 29) sa nachádza posudok, ktorý bol vypracovaný dňa 13. januára 2017
posudkovou lekárkou sociálneho poistenia MUDr. V. O. s predmetom posudzovania: Posúdenie poklesu
pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty na základe žiadosti o prehodnotenie poklesu pracovnej
schopnosti zo dňa 2. januára 2017. Posudková lekárka v posudku uviedla Výpis z hospitalizácie Klinika
pracovného lekárstva Univerzitná nemocnica Martin od 02.09.2016 - 12.09.2016. Epikríza: kontrolná
hospitalizácia 58-ročnej pacientky s profesionálnym ochorením z vibrácií hláseného v roku 2008, odvtedy
nepracuje. Subjektívne v popredí vertebrogénne ťažkosti polytopné C-Th-LS chrbtice, bolesti pravého
ramena, lakťa a zápästia, s akroparestéziami pravej ruky. Realizované neurologické vyšetrenie a
ortopedické vyšetrenie s nálezmi, ktoré sú sumarizované v diagnostickom závere. Pacientka preliečená
analgetikami Myorelax. zmesou s dobrým efektom. Fotopletyzmograficky známky vazoneurózy HK a
DK. Prepustená do ambulantnej starostlivosti obvodného lekára. Celkový posudok: Posúdenie poklesu
pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty na základe žiadosti o prehodnotenie poklesu pracovnej
schopnosti zo dňa 2. januára 2017. Poškodená ma od 11/2007 priznanú úrazovú rentu s mierou poklesu



pracovnej schopnosti 45 % pre profesionálne ochorenie z vibrácií s prevahou cievnych a neurologických
zmien, hlásené v 3/2008, sťaženie spoločenského uplatnenia v hodnote 800 bodov. T.č. pretrváva
klinická symptomatológia, avšak nie je hlásené zhoršenie zdravotného stavu. V prípade zhoršenia
zdravotného stavu by na Klinike PLaT zvýšili aj bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Na účely úrazovej renty sa posudzuje výlučne to ochorenie, ktoré bolo Klinikou pracovného lekárstva
a toxikológie uznané ako profesionálne. Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení § 8 ods.
2 choroba z povolania je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením zaradená do zoznamu
chorôb z povolania, čo je u menovanej choroba z vibrácií. Z uvedeného dôvodu sa ostatné ochorenia
na účely úrazovej renty nezohľadňujú. Miera poklesu pracovnej schopnosti je naďalej 45 %.
Následne na to bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému sa žalobkyňa odvolala. K odvolaniu
pripojila rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/131/2016-34, lekársku prepúšťaciu správu
z hospitalizácie zo dňa 16. septembra 2016, ktorá sa súdu javí ako podklad pre novú žiadosť o
prehodnotenie výšky úrazovej renty. Táto skutočnosť bola Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský
Mikuláš známa.
Následne vo veci rozhodovala žalovaná, ktorý pri vydaní napadnutého rozhodnutia vydal odborný
posudok zo dňa 10. mája 2017, v ktorom vyhodnotila ďalšie novodoložené odborné nálezy: lekárska
správa z echo vyšetrenia Liptovskej nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši zo dňa 03.05.2017,
lekárska správa z reumatologického vyšetrenia Neštátneho zdravotníckeho zariadenia v Liptovskom
Jáne zo dňa 13.02.2017, máj 2017, lekárska správa z neurologického vyšetrenia Neštátneho
zdravotníckeho zariadenia v Liptovskom Hrádku zo dňa 03.04.2017, lekárska správa z urologického
vyšetrenia Urologickej ambulancie v Liptovskom Hrádku zo dňa 04.02.2017, lekárska správa z
pľúcneho vyšetrenia Pľúcnej ambulancie v Liptovskom Hrádku zo dňa 21.02.2017, výpis zo zdravotnej
dokumentácie praktického lekára pre dospelých 08.03.2017 - 01.04.2017. Zároveň posudková lekárka
ústredia žalobkyňu osobne vyšetrenia. Na to bolo vydané napadnuté rozhodnutie dňa 21.06.2017.

10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č.
461/2003 Z.z.) poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z
povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo
činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.

Podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku
1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými
v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s
týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo
vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 89 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa
suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume
zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.

Podľa § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej
schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma
úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej
percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

Podľa § 153 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť úrazového poistenia
zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár pobočky, resp. ústredia.



11. Zákon neurčuje výšku percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti, resp. spôsob jej určenia.
Vo svojich ustanoveniach jednoznačne zveruje posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti do
kompetencie posudkového lekára pobočky, resp. ústredia. Pracovné postupy posudkových lekárov
žalovanej sa preto riadia metodickými predpismi žalovanej a je na odbornom zhodnotení príslušného
posudkového lekára, akú konkrétnu mieru poklesu pracovnej schopnosti určí. Vychádza pritom
zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne obsahujúcej predložené odborné nálezy z vyšetrení a z
hospitalizácií ako aj z objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu žalobkyne priamo posudkovým
lekárom žalovanej. Posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu
poškodeného na účely úrazovej renty vychádza z náplne práce (profesiogramu) poškodeného, pričom
využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti dôsledky
poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť
jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia).

12. Navyše výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového
lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť
zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, preto činnosť
posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení posúdenia zdravotného
stavu poškodeného, a to na základe vyšetrenia poškodeného, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako
aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Vzhľadom na to, že takéto posudzovanie je odbornou
medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd
si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti,
celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva
spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

13. Posudkoví lekári pobočky a ústredia v posudku zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobkyne
a ňou predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili. Zhodne dospeli k
záveru, že jej choroba z povolania - z vibrácii - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín
spôsobenú vibráciou. Poškodenie z vibrácii prevažne ciev a nervov. Žalobkyňa je naďalej poškodená
na účely § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v dôsledku choroby z povolania 45 % pokles pracovnej
schopnosti.

14. Žalobkyňa v priebehu celého konania tvrdila, že miera poklesu pracovnej schopnosti na účely
invalidného dôchodku jej pri prehodnocovaní invalidného dôchodku bola určená v rozsahu 55 %.
Žalobkyňa v žalobe namietala, že jej bola zamlčovaná informácia o jednorazovom vyrovnaní z dôvodu
choroby z povolania podľa § 90. Vo vzťahu k tejto námietke je potrebné uviesť, že žalobkyňa nesplnila
podmienky nároku na jednorazové vyrovnanie v zmysle § 90 písm. a), z ktorého vyplýva, že poškodený
má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby povolania má
pokles pracovnej schopnosti najmenej 10 % a najviac 40 %. Žalobkyňa má pokles pracovnej schopnosti
45 %.

15. Z uvedených dôvodov správny súd, keďže nezistil dôvodnosť námietok žalobkyne a sám nezistil
dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 203 ods. 2 SSP, žalobu ako nedôvodnú podľa
§ 190 SSP zamietol.

16. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá úspešná nebola,
náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanej podľa § 168 SSP,
pretože nebola splnená podmienka výnimočnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského
súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,



b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.