Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/567/2016 z 13. 12. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. decembra 2017, sp. zn. 16Co/567/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6116213035.1
Krajský súd Banská Bystrica | 16Co/567/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6116213035.1 | 2017-12-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: § 506 ObZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dec330b1-301f-448b-9e2a-51cd1fab656f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6116213035.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/567/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116213035
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116213035.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.
s., so sídlom 010 11 Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému K. U., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom XXX XX D. D., P. XXXX/X, o zaplatenie 3.003,78 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20Csp/10/2016-32 zo dňa 06. 10. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 25 € mesačne splatných do 25. dňa toho ktorého mesiaca,
počnúc mesiacom november 2016 s tým, že omeškanie s plnením čo len jednej  má za následok zročnosť
celého plnenia. Žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 3.003,78 € od 18. 08.
2015 do zaplatenia okresný súd zamietol  a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v plnej výške.

2. Okresný súd  tak rozhodol  o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3003,78 € s
príslušenstvom voči žalobcovi na tom skutkovo základe, že dňa 12. 07. 2006  uzatvoril so žalovaným
zmluvu č. 1316223002, na základe ktorej pre žalovaného zriadil a viedol účet č. I. XXXX  0000 XXXX
XXXX XXXX. Žalovaný sa na predmetnom účte dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej
istiny. Žalobca zatvoril účet žalovaného dňa 17. 08. 2015, o čom žalovaného informoval  výpisom z
účtu, uvedeného dňa žalobca debetný účet klienta previedol na vnútorný pohľadávkový účet. V súlade s
VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb bola istina pohľadávky pri nepovolenom prečerpaní účtu
úročená úrokom  vo výške 28 % ročne.

3. Okresný súd  mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu
o bežnom účte podľa § 708 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka, ku ktorému bola zriadená možnosť, že
žalobca, banka, vykoná do určitej sumy príkazy na platby, či výbery, aj keď majiteľ účtu - žalovaný,  na to
nemá na účte potrebné peňažné prostriedky.  Žalovaný pohľadávku  vzniknutú z prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte vo výške 3.003,78 € žalobcovi neuhradil, súd podanej žalobe (s odkazom
na ustanovenie § 710 v spojení s § 497 Obchodného zákonníka) vyhovel a žalovaného zaviazal uhradiť
žalobcovi sumu 3.003,78 €.

4. Okresný súd žalobu nepovažoval za dôvodnú v časti, v ktorej sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia zmluvného úroku vo výške 28 % ročne zo sumy nesplatenej istiny 3.003,78 € od 18. 08.
2015 do  zaplatenia, teda, odo dňa nasledujúceho po uzavretí účtu žalovaného do zaplatenia. Celková



suma zmluvných úrokov podľa názoru okresného súdu musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti
dlžného zostatku  (§ 497 Obchodného zákonníka v spojení s § 506 Obchodného zákonníka). Istina je
suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 vety prvej
Obchodného zákonníka, zmluvné úroky sú vždy splatné  spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky,  t. j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou
splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku
úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné
úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po transakcii vykonanej zatvorením účtu dňa 17. 08. 2015 sa istina
ďalej zmluvne neúročí. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške
28 % ročne zo žalovanej istiny od 18. 08. 2015 do  zaplatenia zamietol.

5. O náhrade trov  konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP  tak,
že v spore v nepatrnej časti úroku neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v plnej výške s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

6. Okresný súd určil dlhšiu lehotu na plnenie (§ 232 ods. 3 CSP) vzhľadom na majetkové pomery
žalovaného a výšku pohľadávky žalobcu.  Pravidelné mesačné splátky vo výške 25 € mesačne až do
úplného zaplatenia súd považoval vzhľadom na výšku pohľadávky  s prihliadnutím na osobu žalobcu a
možnosti žalovaného za dostatočné.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie žalobca, a to v
rozsahu zamietavej časti úroku 28  % ročne zo žalovanej istiny od 18.08.2015 do zaplatenia a v
časti povolených mesačných splátok vo výške 25 € mesačne. Tvrdil, že rozsudok v týchto výrokoch
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, dohodnutý obchodný úrok patrí veriteľovi do vrátenia
požičaných peňažných prostriedkov, nie do splatnosti dlhu. Poukázal pritom na ustanovenie § 121 ods. 3
OZ, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, najmä však na § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého  dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky
je povinný  zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Podľa jeho názoru
uvedené potvrdzuje aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého ak spotrebiteľ
splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou  splatnosti, je povinný uhradiť
úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
Ďalej žalobca namietal, že súd, pokiaľ ide o umožnenie žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach
vo výške po 25 €, postupoval podľa neplatnej právnej úpravy, a to podľa § 160 ods. 1 OSP. V zmysle
ustanovenia § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku, súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.  Čo sa týka posúdenia samotných okolností prípadu, súd
nedostatočne zistil skutkový stav, týkajúci sa možností žalovaného  uhradiť dlžnú pohľadávku. Okresný
súd sa totiž vôbec nezaoberal majetkovými pomermi žalovaného. Navrhol rozsudok okresného súdu
zmeniť a žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a zároveň žalobcovi priznať náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie i trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

8. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), odvolanie prejednal viazaný  rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP)  bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a
contrario CSP)  a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch podľa ustanovenia § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia týkajúcimi sa
odvolaním napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal z



dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery. Rozsudok je
dostatočne odôvodnený tak, aby bol jasný a zrozumiteľný tak pre odbornú ako i laickú verejnosť a na
zdôraznenie správnosti rozsudku odvolací súd len dodáva nasledovné:

13. Pokiaľ v § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka je zakotvené, že úroky je povinný dlžník zaplatiť len za
dobu od poskytnutia do  vrátenia peňažných prostriedkov, táto úprava sa týka len takéto právneho stavu,
pokiaľ dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Nevzťahuje sa na taký
právny stav, podľa ktorého  veriteľ zosplatnil nesplatenú časť úveru dlžníkovi a z toho dôvodu sa stal
dlh splatným v celom rozsahu (jeho zostatku). Rovnako aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov sa vzťahuje na taký stav veci, v zmysle ktorého spotrebiteľ splatí spotrebiteľský
úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti a len za tohto stavu je povinný po tom
uhradiť úroky a náklady vzniknuté  len za časové obdobie od poskytnutia  spotrebiteľského úveru do
jeho splatenia. Po zosplatnení zostatku nesplateného úveru veriteľa neexistuje žiadny reálny dôvod
na plnenie úrokov zo spotrebiteľskej zmluvy popri úrokoch z omeškania, na ktoré má veriteľ odo dňa
zosplatnenia  úveru a oznámenia tejto skutočnosti dlžníkovi nárok.

14. Odvolací súd sa taktiež stotožnil aj s rozsudkom okresného súdu vo výroku o umožnení žalovanému
splatiť  súdom prisúdenú istinu žalobcovi v splátkach. Nie je pravdivým tvrdenie súdu, že okresný súd
sa vôbec nezaoberal majetkovými pomermi žalovaného. Odvolací súd totiž  z obsahu elektronického
spisu okresného súdu zistil, že okresný súd zisťoval na pojednávaní, ktoré sa konalo   dňa 06. 10. 2016,
majetkové pomery žalovaného, o čom svedčí nahrávka z uvedeného pojednávania. Z akého dôvodu súd
dospel k záveru, že v súdenej veci ide o odôvodnený prípad, pre ktorý môže určiť dlhšiu lehotu, okresný
súd v dôvodoch rozsudku riadne uviedol. Súd dlhšiu  lehotu na plnenie určil vzhľadom na majetkové
pomery žalovaného a výšku pohľadávky žalobcu a možnosti žalovaného. Z uvedených dôvodov odvolací
súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny aj v tomto výroku.

15. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, avšak trovy odvolacieho konania mu žiadne
nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa         (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces         (§ 420  CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).