Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/9/2019 z 12. 2. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. februára 2019, sp. zn. 20CoP/9/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1519200111.1 Krajský súd Bratislava | 20CoP/9/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1519200111.1 | 2019-02-12 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 325 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3df3d88-224e-4329-8fd1-4299d3ebf44b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1519200111.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/9/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519200111
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1519200111.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: D. S.
D., H. M. XX.XX.XXXX, B. R. K. D., H. M. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené kolíznym
opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti
rodičov: Z. - N. D., H. M. XX.XX.XXXX, R. C. X. XX, C., R. Č. C. na B. H. Z. C. XX, C., zastúpená NIKU
& partners, s.r.o., IČO: 36 866 008, so sídlom: Prokopa Veľkého 51, Bratislava, a otec - A. C. D., H. M.B.
XX.XX.XXXX, C. M. XX, B. XXXX, R. B., P. Š., Š. X. K. Š. B. B. Š. X. P. Š., zastúpený - JUDr. Ivana
Zmeková, advokátka, IČO: 42 254 396, so sídlom: Zámocká 18, Bratislava, v konaní na návrh otca o
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V. zo
dňa 10. januára 2019, č.k. 20P/4/2019 - 139, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 10. januára 2019, č.k. 20P/4/2019 - 139,
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V. uznesením zo dňa 10.01.2019, č.k. 20P/4/2019 - 139, zamietol návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal, aby súd prvej inštancie zrušil
neodkladné opatrenie a to uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 15.04.2017, č.k. 20P/123/2017-113
v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.05.2017, č.k. 11CoP/218/2017-251, ako
aj uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 25.09.2018, č.k. 20P/92/2018-224 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.11.2018, č. k. 20CoP/151/2018-273. Zároveň sa
otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého bude oprávnený stretávať sa
s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku od stredy od 16:00 do nedele do 18:00.
Miestom prevzatia a odovzdania detí je bydlisko matky. Matka je povinná deti na styk s otcom
riadne pripraviť. Zároveň žiadal, aby súd prvej inštancie neodkladným opatrením matke uložil povinnosť
otca maloletých detí písomne (e-mailom) informovať vždy ku koncu párneho kalendárneho týždňa v
mesiaci o zdravotnom stave maloletých detí a o jeho zmene, o absolvovaných a plánovaných
lekárskych kontrolách a vyšetreniach, terapiách detí, o ich dochádzke a aktivitách v
materskej škôlke, o voľnočasových aktivitách a výletoch detí, o aktuálnych mimoriadnych podstatných
veciach týkajúcich sa detí (napr. zmena ošetrujúceho lekára, zmena bydliska, zmena zariadenia, ktoré
maloleté deti navštevujú a pod.).
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho uznesenia uviedol, že uznesením súdu prvej inštancie
zo dňa 08.01.2019, č. k. 20P/195/2018-154 návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil na
samostatné konanie, aby o ňom mohol rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote. Toto
konanie je vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 20P/4/2019 ( t.j. predmetné konanie).
3. Otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že v súčasnosti je jeho styk
s maloletými deťmi upravený uznesením súdu zo dňa 15.04.2017, č. k. 20P/123/2017-113 v znení
uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.05.2017 č.k. 11CoP/218/2017-251 a uznesením
Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 25.09.2018, č. k. 20P 92/2018-224 v spojení s uznesením



Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.11.2018, č. k. 20CoP/151/2018-273. Z dôvodu zásadných
zmien pomerov sa otec domáhal zmeny úpravy styku s maloletými deťmi viackrát, naposledy svojím
podaním zo dňa 01.08.2018. Od tohoto posledného podania návrhu došlo k ďalším zásadným zmenám
týkajúcich sa maloletých detí odôvodňujúcich potrebu zmeny nariadeného neodkladného opatrenia,
ohľadne styku otca s maloletými, a to konkrétne pokračujúce nevhodné a účelové správanie matky pri
styku, resp. v súvislosti s ním, ktoré má zhoršujúcu sa tendenciu (matka opakovane porušuje právoplatné
a vykonateľné súdne rozhodnutie, ktorým je upravený styk mimo UNICEF-u; od septembra 2018 matka
nechodí na styk vždy osobne; otcovi za nezrealizovaný styk neposkytuje žiadnu náhradu a nie je
schopná informovať ho o nerealizácii styku vopred v dostatočnom časovom predstihu - neinformuje ho
priamo, ale len prostredníctvom svojej právnej zástupkyne; matka styk otca s deťmi narúša a svoju
prítomnosť pri styku zneužíva na vyvolávanie konfliktov; matka neumožňuje žiadny kontakt otca s deťmi
na diaľku); zneužívanie rodičovských práv a svojho postavenia preferenčného rodiča matkou
(matka nerešpektuje právo otca na výchovu maloletých; s otcom účelovo nekomunikuje, neposkytuje
mu ohľadne detí pravidelné a adekvátne informácie, resp. len tie, ktoré uzná za
vhodné a ex post; o všetkom týkajúcom sa detí rozhoduje výlučne sama bez vedomia a účasti otca);
psychická porucha matky, ktorá ovplyvňuje jej správanie (hraničná porucha osobnosti); nedôvodnosť
súčasnej úpravy styku za prítomnosti matky; manipulácia detí matkou proti otcovi, konflikt lojality, do
ktorého matka núti deti, zdravotný stav maloletých (zhoršenie ich psychického stavu spôsobené stratou
otca v ich živote, resp. jeho minimálnou prítomnosťou). Matka svoje oprávnenie byť pri styku otca s deťmi
využíva na manipulácie, účelové prekrúcanie a prispôsobovanie situácií, eskaláciu konfliktov. Snaží sa
mať styk otca s deťmi pod svojou kontrolou a otca ako rodiča nerešpektuje, koná tak, ako sama uzná
za vhodné bez ohľadu na deti, ktoré majú rady otca a chcú s ním tráviť čas. Matka sa snaží
otcovi svojím účelovým konaním a odmietaním kvalifikovanej komunikácie s ním eliminovať rodičovské
práva (dosiahnuť len jeho obmedzený styk, vytlačiť ho z možnosti rozhodovať o záležitostiach týkajúcich
sa detí, mať adekvátne informácie o deťoch), čím eliminuje vytvorenie rovnocenných podmienok pre
výchovu a starostlivosť zo strany otca. Aktuálna situácia má negatívny dopad na deti (na ich zdravotný
stav, psychickú pohodu), ktorý sa môže prehĺbiť, čo bude len veľmi ťažko napraviteľné, pričom otec má
všetky predpoklady a má vytvorené aj materiálne podmienky na starostlivosť o deti. Konanie v danej
veci trvá už takmer dva roky, čím sa charakter dočasného opatrenia stráca a tým, že súd vo veci úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností nekoná, stávajú sa kvázi definitívnym rozhodnutím. V
prípade dlhotrvajúceho konania nie je možné pripustiť, aby rozhodnutie o neodkladnom opatrení nebolo
možné nahradiť novým, ktoré lepšie vystihuje ochranu základných ľudských práv (umožniť rodičovi,
ktorý s dieťaťom nežije v spoločnej domácnosti, pravidelný a čo najširší kontakt, aby mohol aj tento
rodič výchovne pôsobiť na dieťa). Práve dĺžka súdnych konaním pri minimálne upravenom styku otca s
deťmi je v danom prípade skutočnosťou, ktorá môže mať negatívny dopad na citový vzťah otca a detí.
Zhoršuje postavenie otca v tom zmysle, že rozvíjanie jeho vzťahu s deťmi je v súvislosti s uplynulým
časom podstatne sťažené. Je nepochybne aj v záujme detí, aby si udržali zdravé rodinné
väzby s odlúčeným rodičom a aby neboli odtrhnuté od svojich koreňov, preto je potrebné, aby bol styk
detí s otcom podporovaný (aby nedošlo k vzájomnému odcudzeniu a prípadne vytvoreniu syndrómu
zavrhnutého rodiča, k čomu správanie a konanie matky smeruje). Negatívny postoj matky
k otcovi a jej snaha obmedziť jeho styk s deťmi nie sú založené na racionálnych dôvodoch, ale na
rodičovských nezhodách a matkinom odmietavom postoji riešiť danú záležitosť a nie je v záujme detí.
Bez otcom žiadaného rozhodnutia vzhľadom na čas, kým dôjde k rozhodnutiu vo veci samej, by mohlo
dôjsť k nezvratnému stavu, narušeniu väzieb medzi otcom a maloletými, ktorí majú právo na zachovanie
vzťahu k obom rodičom, a preto je úprava v zmysle návrhu otca nepochybne žiadúca a dôvodná.
4. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia
poukázal na charakter neodkladného opatrenia, ktorým sú upravené ohrozené pomery maloletých
detí, pričom neodkladné opatrenie nepredpokladá taký rozsah úpravy styku s maloletými, ako žiada
otec v návrhu zo dňa 11.12.2018. Neodkladné opatrenie je účinné do rozhodnutia vo veci samej a je
predpoklad, že o úprave styku otca s deťmi bude rozhodnuté v rámci pojednávania o rozvode a úprave
výkonu rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na uvedené sa k návrhu otca nepripojil.
5. Zástupkyňa matky vo vyjadrení zo dňa 04.01.2018 uviedla, že dňa 14.12.2018 podala na súd prvej
inštancie návrh na zrušenie neodkladného opatrenia - uznesenia Okresného súdu Bratislava V., č. k.
20P/123/2017-113 zo dňa 15.04.2017, v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.
k. 11CoP/218/2017-251 zo dňa 29.05.2017, konanie je vedené pod sp. zn. 20P/198/2018 a nebolo
doposiaľ právoplatne skončené. Konaniu otca nerozumie, keďže na jednej strane v konaní o rozvod
manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode sa domáha zverenia
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, ktorej predpokladom je aspoň základná korektná



komunikácia medzi rodičmi, no na druhej strane v situácii, keď sa obaja rodičia spoločne podrobujú
terapii u dohodnutého odborníka (Z.. T. S.) sa neštíti vo svojom návrhu vynášať súdy na osobu matky,
ponižovať ju a osočovať. Matka je zdesená z tohto, aký dopad bude mať na deti takéto správanie otca
k matke. Matka súdu preukázala, že ochorením uvedeným otcom netrpí, otec vyťahuje a vytrháva z
kontextu obsah vzájomných rozhovorov (počas matkinej návštevy Izraela) spred dvoch rokov, pričom
netušila, že ju otec počas ich súkromných rozhovorov nahráva. Nikdy deti proti otcovi nenavádzala,
ani nemanipulovala. Obe deti sú už dva roky vystavované neprimeranej emocionálnej, psychickej, ale
i fyzickej záťaži zo strany otca, ktorý čas, ktorý mu je poskytnutý na trávenie so synmi, využíva na to,
aby ich vypočúval, rozoberal s nimi problémy dospelých, riešil s nimi témy, ktoré sú ich veku nevhodné,
„strašil“ ich tým, že matka ho chce poslať do väzenia, že privolá políciu, sľubuje im, že už čoskoro
budú stále spolu (najmä teraz po podaní predmetného návrhu), opakuje im, že sú obeťami „syndrómu
zavrhnutého rodiča“ a pod.. Čo sa týka aktuálnych nevraživých prejavov maloletého R. k
otcovi, matka je toho názoru, že tieto sú iba prejavom dlhodobej frustrácie dieťaťa. Matka nemôže do
styku otca s deťmi zasahovať, nakoľko je ihneď atakovaná z jeho strany. V jej domácnosti a voči nej
sa takto R. nespráva. Čím viac otec R. uisťuje, že ho ľúbi a snaží sa ho upokojiť, či objať, R. otcovi s
rovnakou intenzitou opakuje, že on jeho rád nemá, že s ním byť nechce a doslova sa mu vysmieva.
Matku toto správanie maloletého znepokojuje, keďže takéto situácie sa v poslednom období opakujú
a otec nedokáže maloletého vhodným spôsobom usmerniť, napr. vysvetliť mu, že takéto správanie k
rodičom je neprípustné a pokúsiť sa presmerovať jeho pozornosť. Namiesto toho
sa otec so štvorročným R. niekoľko desiatok minút doslova provokujú, oponujú si, striedavo plačú (raz
otec, raz R.), čo matka nepovažuje za prospešné, konštruktívne a výchovné. Matka verí tomu, že otec
sa k deťom takto správa nevedome, lebo „to iba inak nevie“. Aj z uvedeného dôvodu
považuje za nevyhnutné pokračovať v rodinnej terapii u Mgr. Palenčárovej. Ak by skutočne deti proti
otcovi manipulovala, vyplynulo by to napríklad aj z výsluchu detí pred súdom. Z tohto však jednoznačne
vyplynulo, že obe deti otca majú rady a neodmietajú ho. Deti sa začali k svojmu otcovi správať odmietavo
v čase, keď sú s ním v kontakte 8 zo 14 dní (v rámci dvojtýždňového intervalu), t.j. po tom, čo bol
styk otca s maloletými deťmi rozšírený o asistovaný styk každý piatok v mesiaci. V
poslednom období matku na styku občas zastúpi jej matka, keď si matka musí plniť svoje pracovné
záväzky alebo v čase, keď je jedno z detí choré. Bez zastúpenia tejto starej matky by niektoré styky
otca s deťmi museli byť realizované v náhradnom termíne (tak ako tomu bolo aj v minulosti), nakoľko
je matka samoživiteľka a musí zabezpečovať potreby detí aj po materiálnej stránke, nemôže si dovoliť
odmietať pracovné príležitosti, nakoľko by tým mohla priamo ohroziť zabezpečovanie potrieb detí. Otec
mesačne prispieva na výživu maloletých detí sumou 300,- € (250,- € na základe rozhodnutia súdu
a 50,- € nad rámec), čo však nepokrýva ani polovicu odôvodnených mesačných výdavkov na jedno
dieťa. Otec situáciu zneužíva, prekrúca a tak, ako sa pred deťmi nevhodne správal k matke, tak sa
správa aj k starej matke zo strany matky. S tvrdením otca, že mu neposkytla náhradu za nerealizovaný
styk z dôvodov na jej strane, nesúhlasí. Naposledy otec nerealizoval styk s deťmi z dôvodu plnenia
si pracovných povinností matky dňa 01.09.2018, keď mu matka nezrealizovaný styk nahradila dňa
29.09.2018, 02.10.2018 a 04.10.2018 tak, že mal možnosť v tieto dni realizovať styk vždy o
hodinu dlhšie, t. j. od 15,00 hod. do 19,00 hod.. Predĺženie styku až do 19,00 hod. sa však neosvedčilo,
nakoľko sa tak deťom narušil denný režim, resp. ich večerné rituály. Ďalej matka popísala priebeh styku
otca s maloletými dňa 08.11.2018 a 09.11.2018. Matka vo svojom návrhu na zrušenie neodkladného
opatrenia, ktorým bol styk otca s maloletými deťmi upravený za jej prítomnosti, súdu avizovala, že otec
nereflektuje na zdravotný stav detí, o čom svedčia i jeho tvrdenia v návrhu. Matka jeho správanie hodnotí
za nezodpovedné a rozhodne nie za súladné s najlepším záujmom maloletých. Spochybňovanie úrovne
jej starostlivosti o deti zo strany otca považuje za tvrdenie absentujúce sebareflexiou. Otec nie je schopný
sa aktuálne, zodpovedne, rešpektujúc potreby a vývin detí o tieto riadne postarať, a to ani v takom
rozsahu, aký mu je umožnený vykonateľnými rozhodnutiami súdu. Matka namieta tvrdenia otca, že trávi
s deťmi málo času. Aktuálne otec podľa súčasných vykonateľných rozhodnutí súdov realizuje, resp. by
mal realizovať styk v období každých štrnástich dní celkovo osemkrát, z toho šesťkrát vždy v rozsahu
troch hodín za prítomnosti matky a dvakrát v rozsahu dvoch hodín v priestoroch
akreditovaného subjektu. Otec s deťmi prevažne podniká iba rovnaké aktivity, keď sa s nimi zdržiava
v nákupných centrách, fastfoodoch, Starbuckse, resp. v ním občasne prenajatom jednoizbovom byte
v bytovom komplexe Panorama City, kde však nemá pre deti vytvorené podmienky pre dlhšie trávený
čas (nemá tam pre ne k dispozícii žiadne potreby ani postele). Otec doposiaľ drží
zahraničné cestovné doklady oboch detí a vzhľadom k tomu, že v prebiehajúcom trestnom konaní stále
deklaruje, že matka deti „odniesla z ich domova v Izraeli“, pretrváva dôvodná obava o ich bezpečnosť
v prípade, ak by sa styk realizoval bez prítomnosti tretej osoby. Otcom navrhovaný styk s deťmi v jeho



návrhu by nebol v súlade s ich najlepším záujmom, ba priam by bol v jeho príkrom rozpore. Matka
má za to, že otec súdu neosvedčil takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala upraviť jeho styk s
maloletými v ním požadovanom rozsahu. Vzhľadom k aktuálne prebiehajúcej terapii u Mgr. Palenčárovej
a prebiehajúcemu konaniu o uloženie výchovného opatrenia (sp. zn. 20P/404/2017) matka navrhuje,
aby súd návrh otca na úpravu styku s maloletými v každom párnom kalendárnom týždni v čase
od stredy od 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod., ako nedôvodný zamietol. Úpravou styku otca s deťmi
v priestoroch akreditovaného subjektu je aktuálne i do budúcna zabezpečená psychická stabilizácia
detí, monitorovanie priebehu realizácie styku, bezpečnosť maloletých a zabránenie ich neoprávnenému
premiestneniu mimo SR, poskytnutie komplexnej správy o deťoch v interakcii s otcom,
vypracovanej akreditovaným a odborne spôsobilým subjektom. Časť návrhu, ktorou sa otec domáha
uloženia povinnosti matke informovať ho, matka navrhuje ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko otca matka
o zhoršení zdravotného stavu detí informuje, o čom predloží aj potvrdenie ošetrujúceho
lekára maloletých, čo má súd preukázané aj z e-mailovej korešpondencie právnych
zástupcov, ktorú otec sám vo svojom návrhu (ako aj v ostatných svojich podaniach) súdu
predložil; otec je v osobnom, či písomnom (aj prostredníctvom svojej právnej zástupkyne) v pravidelnom
kontakte so všetkými odborníkmi, či zariadeniami, v ktorých starostlivosti sa maloleté deti nachádzali
alebo nachádzajú; je v pravidelnom osobnom i písomnom kontakte s predškolským
zariadením, ktoré deti navštevujú. Predškolské zariadenie otec opakovane osobne navštívil (naposledy
počas zimnej besiedky detí, ktorú predškolské zariadenie organizovalo, a na ktorú bol týmto zariadením
pozvaný, a ktorú absolvoval spolu so starou matkou detí); otec opakovane kontaktoval aj ošetrujúceho
lekára detí MUDr. Dagmar Kollárovú, ktorú s maloletými deťmi matka začala navštevovať po tom,
čo otec namietal „objektívnosť“ predchádzajúcej pediatričky maloletých detí MUDr. Goldenberg a jej
lekárske správy označoval za „falošné; otec bol osobne prítomný aj na Detskej klinike na Limbovej ulici
v Bratislave v čase, keď tam bol maloletý D. hospitalizovaný so zápalom pľúc (otec sa vtedy nevhodným
spôsobom domáhal kontaktu s maloletým, narúšal chod oddelenia spôsobom, že situáciu musela riešiť
primárka oddelenia); otec bol v kontakte s Mgr. Danou Cipárovou, ktorá ako psychologička s deťmi
pracovala; bol v kontakte s MUDr. Natáliou Dimovou, ktorú požiadal o vydanie správy týkajúcej sa
maloletých detí, ktorú súdu predložil aj v ostatných konaniach týkajúcich sa maloletých detí; otec bol v
kontakte s pracovníkmi CPPPaP Bratislava I, keď bol maloletý D. v procese diagnostikovania poruchy
ADHD; aktuálne je otec v kontakte aj s Mgr. Zuzanou Palenčárovou, ktorá bola oslovená na prácu
s rodinou právnou zástupkyňou otca po dohode rodičov a momentálne prebieha u nej terapia, ktorej
budú účastné aj maloleté deti (doposiaľ rodičia absolvovali jedno osobné stretnutie a jednu konzultáciu
prostredníctvom konferenčného hovoru, v priebehu mesiaca január 2019 by sa malo uskutočniť aj prvé
stretnutie odborníčky s deťmi); o oficiálnych aktivitách detí v materskej škôlke (napr. zimná besiedka) sú
rodičia informovaní priamo predškolským zariadením, ktoré maloleté deti navštevujú. O tom, čo v škôlke
zažili, rodičov obe deti informujú samy; o ich dochádzke matka otca informuje súčasne s informáciou
o ich zhoršenom zdravotnom stave. Absencie maloletých detí v predškolskom zariadení priamo súvisia
s ich zhoršeným zdravotným stavom, resp. od 03.10.2018 v súvislosti s realizáciou styku otca s deťmi
v priestoroch akreditovaného subjektu každý piatok v čase od 10,30 hod. do 12,30 hod.; zo súdnych
spisov v konaniach vedených pred súdom prvej inštancie vyplýva, že otec bol informovaný o
výletoch (a jednej letnej dovolenke v Bulharsku, ktorú maloleté deti absolvovali v auguste 2018), o
mimoškolských aktivitách, ktoré maloleté deti absolvovali (v súčasnosti vzhľadom na frekvenciu stykov s
otcom už deti nenavštevujú žiadne mimoškolské voľnočasové aktivity). Jedinou voľnočasovou aktivitou,
ktorej sa maloletí venujú, je Nedeľná židovská škola organizovaná bratislavskou židovskou obcou, o
čom otec vedomosť má a rovnako sú mu zasielané zo strany tejto organizácie informácie o tom, kedy sa
najbližšia Nedeľná židovská škola uskutoční a aký bude jej program. Vzhľadom na uvedené má matka za
to, že otec je informovaný o všetkých záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí tak z jej strany, ako aj z
jeho vlastnej iniciatívy a iniciatívy jeho právneho zástupcu, ktorý ho často pred príslušnými zariadeniami
a odborníkmi zastupuje. Dôvody, prečo matka s otcom komunikuje prostredníctvom právneho zástupcu,
matka súdu aj otcovi opakovane uviedla a na týchto je nútená vzhľadom na pretrvávajúce nevhodné
správanie otca zotrvať. Vzhľadom na jej osobnú prítomnosť pri stykoch otca s deťmi má otec niekoľkokrát
do týždňa možnosť dopytovať sa priamo matky na záležitosti maloletých detí aj osobne, resp. aktuálne
aj v rámci terapie u Mgr. Zuzany Palenčárovej, ktorej sa obaja rodičia spolu s maloletými
deťmi podrobujú.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že lustráciou poručenských spisov bolo zistené, že na súde prvej inštancie
sú ohľadne maloletých detí D. tieto neskončené konania:
7. Pod sp. zn. 20P 422/2017 (pôvodne sp. zn. 20P 17/2017) konanie na návrh matky o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, v



ktorom navrhuje zveriť na čas do rozvodu obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja
rodičia budú oprávnení maloletých zastupovať a spravovať ich majetok, otca navrhuje zaviazať mesačne
výživným sumou 500,- € na maloletého D. S. a sumou 450,- € na maloletého R. K. od podania návrhu.
Styk otca s maloletými navrhuje neurčiť. V tejto veci súd prvej inštancie doteraz meritórne
nerozhodol.
8. Pod sp. zn. 20P 18/2017 je vedený návrh matky na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode, ktorým sa matka domáha, aby obe maloleté deti boli na čas
po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že obidvaja rodičia budú oprávnení maloletých
zastupovať a spravovať ich majetok a otec bude zaviazaný povinnosťou prispievať mesačne výživným
na maloletého D. S. sumou 500,- € a sumou 450,- € na maloletého R. K.. Styk otca s deťmi určiť
nenavrhuje.
9. Pod sp. zn. 20P/31/2018 je vedené konanie na návrh starej matky zo strany otca o úpravu
styku. V tejto veci súd doteraz meritórne nerozhodol.
10. Pod sp. zn. 20P/404/2017 je vedené konanie na návrh matky o uloženie výchovného opatrenia. V
tejto veci súd doteraz meritórne nerozhodol.
11. Pod sp. zn. 20P/195/2018 je vedené konanie na návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia.
V tejto veci súd doteraz meritórne nerozhodol.
12. Pod sp. zn. 20P 198/2018 je vedené konanie na návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia.
V tejto veci súd doteraz meritórne nerozhodol.
13. Súd prvej inštancie zistil, že aktuálne sa styk otca s maloletými deťmi realizuje na základe uznesenia
súdu prvej inštancie zo dňa 15.04.2017, č. k. 20P/123/2017-113 v znení uznesenia Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 29.05.2017, č.k. 11CoP/218/2017-251, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvej
inštancie tak, že sa upravuje styk otca s deťmi každý týždeň v kalendárnom roku v utorok od 15.00 hod.
do 18.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku
v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod., vždy za prítomnosti
matky. Miesto prevzatia a odovzdania detí je bydlisko matky a súčasne na základe uznesenia
súdu prvej inštancie zo dňa 25.09.2018 č.k. 20P/92/2018-224 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 09.11.2018, č.k. 20CoP/151/2018-273, na základe ktorého je otec oprávnený na čas
do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, pôvodne vedeného na Okresnom súde Bratislava V.
pod sp.zn. 20P/17/2017, v súčasnosti vedeného pod sp.zn. 20P/422/2017 stýkať sa s maloletými deťmi
každý týždeň v mesiaci v piatok od 10.30 hod. do 12.30 hod. v priestoroch akreditovaného
subjektu UNICEF - LINKA DETSKEJ ISTOTY, n. o., so sídlom: Fialkové údolie 1956/5, Bratislava, len za
prítomnosti povereného odborného pracovníka akreditovaného subjektom UNICEF - LINKA DETSKEJ
ISTOTY, n. o.. Matka je povinná obe maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. Miestom prevzatia a
odovzdania oboch maloletých detí budú priestory akreditovaného subjektu UNICEF - LINKA DETSKEJ
ISTOTY, n. o..
14. V rámci odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že z činnosti súdu je zrejmé, že uznesením súdu
prvej inštancie zo dňa 22.01.2017, č. k. 20P/20/2017-36 v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.03.2017, č. k. 20CoP/13/2017-770, bolo nariadené
neodkladné opatrenie, na základe ktorého sa maloletý D. S. D., H. M.B. XX.XX.XXXX B. Z. R. K. D.,
H. M. XX.XX.XXXX, na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na súde prvej
inštancie pod sp. zn. 20P/17/2017, zverili do osobnej starostlivosti matky a otec je povinný platiť v
nevyhnutnej miere na výživu maloletého D. S. sumu 150,- € mesačne a na výživu maloletého R. K. sumu
100,- € mesačne. Otcovi súd do času nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci vedenej
na súde prvej inštancie pod sp. zn. 20P/17/2017 zakázal vycestovať s maloletými deťmi mimo územia
Slovenskej republiky, bez súhlasu a prítomnosti matky. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
28.03.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.03.2017, č. k. 20CoP
13/2017-770 a vykonateľnosť dňa 31.01.2017. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 13.07.2017 sp. zn. 3Cdo 95/2017 bolo konanie o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 15.03.2017 sp. zn. 20CoP 13/2017 zastavené z dôvodu späťvzatia dovolania otcom.
15. V danom prípade súd prvej inštancie na základe všetkých skutočností dospel k záveru, že záujem
maloletých detí nie je ohrozený. Súd prvej inštancie uviedol, že vysoko pozitívne hodnotí skutočnosť,
že sa obaja rodičia spoločne podrobujú odbornej pomoci. Styk spôsobom, akým sa v súčasnosti
realizuje, nevplýva negatívne na záujmy detí, ktoré s otcom majú poskytnutý taký dostatočný priestor,
aby nedochádzalo k ich vzájomnému odcudzeniu a mohli si budovať vzájomné vzťahy. V každom prípade
rozhodovania, je pre súd prioritou záujem detí a snaha vytvoriť stav spravodlivej rovnováhy medzi
záujmom detí a ich rodičmi, keď zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý musí mať prednosť



pred záujmami rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a
vývoj dieťaťa.
16. V danom prípade dospel súd prvej inštancie k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia splnené neboli. Rodičia maloletých detí sú naďalej manželia, nežijú v spoločnej domácnosti,
obe maloleté deti sú neodkladným opatrením zverené do starostlivosti matky, otec má súdom upravený
styk. V súčasnom období sa styk otca s maloletými deťmi realizuje s tým, že
rodičia medzi sebou priamo nekomunikujú, ale len prostredníctvom svojich právnych zástupcov. Pri
takto zadefinovanom skutkovom stave (súdna úprava styku a aj realizácia styku otca s maloletými
deťmi) nebolo zistené ohrozenie pomerov maloletých detí. S ohľadom na obsah otcom podaných
návrhov nevznikla potreba dočasne zastabilizovať styk otca s maloletými v zmysle ním žiadaného petitu,
keďže tento sa realizuje, i keď nie v takej miere, akú si predstavuje otec, ale v takom rozsahu, aby
nedošlo k odcudzeniu medzi otcom a maloletými deťmi, a zároveň v takej miere, aby
si mohli neustále budovať vzájomný vzťah a teda v rozsahu, ktorý zodpovedá inštitútu neodkladného
opatrenia. Takto v súčasnosti realizovaný rozsah styku zodpovedá nevyhnutnej úprave. Úprava styku v
takom rozsahu, v akom sa jej domáha otec, by zodpovedala meritórnemu rozhodnutiu, ktoré si vyžaduje
obšírne dokazovanie presahujúce rámec dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
Neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť urýchlenie rozhodnutia vo veci samej, účelom
neodkladného opatrenia je len dočasná úprav a pomerov účastníkov konania, ktorá má zabezpečiť
bezodkladnú realizáciu ich práv, teda bezodkladne, okamžite a dočasne zabezpečiť v nevyhnutnom
rozsahu styk otca s maloletými deťmi, kým nebude o nich rozhodnuté, podľa hmotnoprávneho predpisu
(Zákon o rodine). Súd prvej inštancie nezistil dôvodnosť časti návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorá sa týka zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi.
17. Súd prvej inštancie súčasne uviedol, že dáva do pozornosti, že neodkladné opatrenie nie je
konečným rozhodnutím a jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté
až rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré
existujú v čase rozhodovania. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších
pochybností o jeho dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné
uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby
úpravy pomerov. Súd je povinný chrániť záujmy maloletých detí, a to i na úkor ich rodičov. V danom
prípade však nebolo preukázané, že doteraz realizovaný styk otca na základe neodkladného opatrenia
nie je v takej miere, aby nedošlo k absolútnemu pretrhnutiu kontaktov medzi ním a maloletými. Styk
sa však musí realizovať citlivo a v harmonickom prostredí bez konfliktov. Súd konštatuje s ľútosťou,
že deti sú opäť a neustále svedkami konfliktov medzi rodičmi a styk sa nerealizuje v láskyplnom a
harmonickom prostredí. S ohľadom na to, že ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, súd
nemá možnosť vykonávať dokazovanie v takom smere, aby presne zistil skutkový stav veci, vychádza
iba z osvedčených skutočností. Nakoľko však nedošlo preukázateľne k takej zmene pomerov, ktorá by
predstavovala hrozbu pre maloleté deti, súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia a návrh otca v tejto časti (zmena úpravy styku) zamietol.
18. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia poukázal na to, že nemohol vyhovieť ani časti návrhu otca,
ktorou sa domáha, aby neodkladným opatrením uložil matke povinnosť informovať ho o informáciách
o deťoch, o ktoré žiada, nakoľko otec disponuje všetkými informáciami, ktoré sa týkajú života oboch
maloletých detí. Otec žiadnym spôsobom neosvedčil ohrozenie jeho práva na pravidelné informácie,
keďže aj sám potvrdil, že zo strany škôlky i lekárov maloletých detí je informovaný a nikto mu neupiera
informácie. Bolo preukázané, že matka ho informuje o zhoršení zdravotného stavu obidvoch maloletých
detí. Nakoľko sa otec s oboma deťmi takmer pravidelne stretáva, samotné deti sú už vo veku, kedy mu
môžu samé povedať o dianí v predškolskom zariadení, o ich zážitkoch a pod.
19. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie otec, pričom uviedol, že navrhoval
zmenu neodkladného opatrenia, ktorá sa dá dosiahnuť v zmysle zákona jedine zrušením nariadených
neodkladných opatrení a nariadením nového neodkladného opatrenia (ktorého znenie uviedol otec
v predmetnom návrhu). Vychádzajúc z uvedeného podanie otca doručeného súdu prvej inštancie
dňa 12.12.2018 toto podanie teda obsahovalo jeden návrh otca, nie dva samostatné návrhy tak,
ako to opätovne poňal súd prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené v zmysle zákonnej úpravy,
ako aj rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, má otec za to, že otec správne navrhoval
zmenu neodkladného opatrenia zrušením nariadeného neodkladného opatrenia a nariadením nového
neodkladného opatrenia. Takýto návrh otca nemožno rozdeliť, keďže návrh na zrušenie a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia spolu súvisia, nadväzujú na seba. Z uvedeného dôvodu malo
byť o týchto návrhoch rozhodnuté v jednom konaní (keďže sa jedná o jeden návrh otca). Ak sa
súd prvej inštancie nestotožnil s právnou argumentáciou a výkladom ustanovenia § 363 C.m.p. otca,



mal najskôr rozhodnúť o návrhu na zrušenie už nariadených neodkladných opatrení, (o ktorom sa
aktuálne vedie konanie pod sp. zn. 20P/195/2018, v ktorom nie je zatiaľ rozhodnuté) a následne (hoci
aj v samostatnom konaní) o návrhu na novú úpravu styku otca s maloletými deťmi (ktorej potreba
je v konaniach, ktorých účastníkmi sú rodičia a maloleté deti nepochybne preukázaná) tak, ako to
navrhol otec, resp. v rozsahu, aký by súd považoval za súladný so záujmom maloletých detí, keďže
nie je návrhom otca viazaný. Aj napriek vyššie uvedenému súd prvej inštancie návrh otca rozdelil
(tak, ako už bolo vyššie uvedené) na dva samostatné konania, čo otec považuje za nesprávne a
nezákonné. Na doplnenie otec poukazuje na to, že o vylúčení návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 20P/195/2018 sudca (teda nie vyšší súdny úradník
tak, ako tomu bolo naposledy pri uznesení, č.k. 20P/92/2018-117, zo dňa 08.08.2018, ktorým bol tiež
návrh otca vylúčený na samostatné konanie), z dôvodu ktorého nemožno podať proti tomuto sťažnosť
(pričom odvolanie tiež nie je prípustné podľa ustanovenia § 357 C.s.p.) tak, ako tomu bolo v konaní
vedenom pod sp. zn. 20P/92/2018, v ktorom otec sťažnosť podal. Po vyššie uvedenom procesnom
postupe súdu prvej inštancie bolo v predmetnom súdnom konaní, t. j. v konaní o návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom pod sp. zn. 20P/4/2019 rozhodnuté uznesením, zo dňa
10.01.2019 č. k. 20P/4/2019-139 tak, že tento návrh (ako časť z pôvodného celého návrhu otca) súd prvej
inštancie zamietol. Predmetné rozhodnutie bolo otcovi (resp. jeho právnemu zástupcovi) doručené dňa
15.01.2019. Otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoje odvolanie odôvodňuje s poukazom
na ustanovenie § 357 písm. d) C.s.p. a ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a ustanovenie
§ 62 ods. 1 C.m.p. a navrhuje, aby odvolací súd zmenil predmetné uznesenie súdu prvej inštancie
tak, ako otec navrhuje nižšie (prípadne v rozsahu, aký odvolací súd považuje za súladný so záujmom
maloletých detí). Rozhodnutie súdu prvej inštancie otec považuje za nesprávne a v rozpore so záujmom
maloletých detí, keď súd prvej inštancie na základe predložených dôkazov a osvedčených skutočností
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, pričom
rozhodnutie tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a to z nasledovných dôvodov. Otec
v rámci svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie opätovne zdôrazňuje provizórnosť úpravy
pomerov účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím konečným.
Nariadené neodkladné opatrenie súd zmení, ak sa zmenia pomery alebo, ak odpadli dôvody, pre
ktoré bolo nariadené, čo podľa názoru súdu prvej inštancie v danej veci nebolo otcom preukázané.
Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že záujem maloletých detí nie je ohrozený, z dôvodu
ktorého podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené (podľa názoru súdu prvej inštancie)
v danej veci neboli. Súd prvej inštancie uvádza, že súčasná úprava styku je postačujúca (podľa
názoru súdu prvej inštancie na to, aby nedošlo k odcudzeniu medzi otcom a maloletými deťmi, a
zároveň, aby si otec a deti mohli neustále budovať vzájomný vzťah) a „zodpovedá nevyhnutnej miere."
Otec uviedol, že pre otca je nepochopiteľné, ako môže byť podľa názoru súdu prvej inštancie na
zabránenie odcudzenia otca a maloletých detí styk v rozsahu 18 hodín za 14 dní v prítomnosti matky,
ktorý sa dokonca nerealizuje úplne (čo otec preukázal) a 2 hodiny týždenne priestoroch v UNICEFu,
postačujúci, o to viac, že nedostatočnosti a nevhodnosti takejto úpravy svedčia aj prejavy detí voči
otcovi (ktoré popísal v návrhu, ako aj nižšie). Podľa názoru otca nie je možné považovať za jedinú
rozhodujúcu skutočnosť tú, že úprava neodkladným opatrením zodpovedá iba nevyhnutnej miere, bez
zohľadnenia záujmu maloletých detí, ktorý je týmito rozhodnutiami nepochybne ohrozený. Zo žiadneho
zákonného ustanovenia nevyplýva, že rozsah úpravy styku formou neodkladného opatrenia má byť len
minimálny (nevyhnutný). Tiež je potrebné uviesť, že aktuálne súd argumentuje tým, že úprava pomerov
neodkladným opatrením má zodpovedať len nevyhnutnej miere, avšak na základe návrhu matky nemal
problém (výlučne na základe jej tvrdení) zveriť obe maloleté deti dočasne do jej výlučnej starostlivosti.
Práve toto rozhodnutie spôsobilo, že matka nemá záujem o zmenu, ale o zachovanie toho, čo je, aby
napokon aj vo veci samej dosiahla rovnaké rozhodnutie, za súčasnej minimálnej úpravy styku otca
s deťmi. Navyše, nevhodné a manipulatívne správania matky, odmietanie komunikácie s otcom, na
ktoré otec súd upozorňuje je dlhodobo prehliadané zo strany súdu. Otec v rámci odvolania zdôraznil,
že úprava rodičovských práv a povinností, hoci aj len neodkladným opatrením, nemôže byť stanovená
na úplne minimum, o to viac, že konania medzi týmito účastníkmi trvajú dlho (už viac ako 2 roky) a nie
je zrejmé, kedy budú ukončené. Z takejto úpravy styku otca s maloletými deťmi sa (najmä vzhľadom
na dĺžku konaní) absolútne vytráca povaha neodkladného opatrenia ako dočasnej úpravy, z dôvodu
ktorého nie je možné argumentovať dočasnosťou takejto úpravy. Úprava styku v takomto rozsahu nie
je v záujme maloletých detí, dokonca môže mať (a čiastočne už aj má) na maloleté deti negatívny
dopad (predovšetkým na ich vzťah s otcom), čo otec uviedol už viackrát predtým, ako aj v podanom
návrhu (dňa 12.12.2018). Otec má za to, že je nevyhnutné pristúpiť k takému chápaniu záujmu dieťaťa
a rodičovskej zodpovednosti, pri ktorom nie je možné pripraviť dieťa o rodiča a naopak. Starostlivosť o



dieťa zo strany oboch rodičov sa musí stať štandardom, z ktorého je možné vybočiť len pri identifikácii
výnimočných a závažných okolností, ktoré musia byť náležíte preukázané. Nie je možné rodiča zbaviť
jeho rodičovskej zodpovednosti alebo túto obmedziť len preto, že sa jej nechce vzdať (čo následne
vyvoláva konfliktné správanie druhého rodiča žiadajúceho svoju výlučnú starostlivosť, čo však zostáva
bez odozvy zo strany kompetentných), alebo pre konfliktné postoje druhého rodiča. Vyššie uvedené
však v tomto konaní (ako aj ostatných konaniach, ktorých účastníkmi sú rodičia a maloleté deti) nebolo
rešpektované! Súčasná úprava styku nie je vyhovujúca, nie je v záujme maloletých detí, nereflektuje
ich potreby, čo sa prejavuje aj na správaní samotných detí. Takúto úpravu je potrebné vzhľadom na
zmenu pomerov (ktorú otec preukázal, nielen osvedčil) bez pochýb zmeniť. Aj napriek tomu, súd prvej
inštancie v rozpore so skutočným stavom a záujmom detí rozhodol tak, že návrh otca nie je dôvodný a
jeho návrh zamietol. Súd prvej inštancie absolútne odignoroval otcom uvádzané skutočnosti popísané
v jeho návrhu preukazujúce (resp. minimálne osvedčujúce) potrebu takejto zmeny, pričom išlo najmä o
nevhodné a účelové správanie matky pri styku, resp. v súvislosti s ním, ktoré má zhoršujúcu
tendenciu (porušovanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o styku matkou; neposkytovanie
náhrady za nezrealizovanie styku; neinformovanie otca matkou o podstatných skutočnostiach týkajúcich
sa maloletých detí; neumožňovanie kontaktu otca a detí na diaľku; narúšanie styku otca s deťmi
matkou a pod.), zneužívanie rodičovských práv matkou, jej postavenia preferenčného rodiča, psychická
porucha matky, nedôvodnosť úpravy styku otca s deťmi za prítomnosti matky, manipulácia detí matkou
proti otcovi, zdravotný stav detí (predovšetkým po stránke psychickej), závery vyslovené Krajským
súdom v Bratislave v rozhodnutí - uznesenie, zo dňa 09.11.2018 č. k. 20CoP/151/2018-273, ktoré otec
bližšie popísal v podanom návrhu, pričom k týmto predložil aj listinné dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. jeho z odôvodnenia
nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s uvedenými zásadnými argumentami
otca preukazujúcimi (resp. minimálne osvedčujúcimi) zmenu pomerov odôvodňujúcej potrebu zmeny
nariadených neodkladných opatrení, z dôvodu ktorého považuje otec rozhodnutie súdu prvej inštancie
za nedostatočne odôvodnené. Vzhľadom na záver súdu prvej inštancie má otec tiež za to, že súd
prvej inštancie sa týmito dôkazmi predloženými otcom vôbec nezaoberal, opätovne len prisvedčil (ničím
nepodloženým) tvrdeniam matky (uvedenými v jej vyjadrení zo dňa 04.01.2019 k návrhu otca). Za
najväčší nedostatok v postupe súdu, ako kompetentného orgánu otec vidí tú skutočnosť, že súd prvej
inštancie absolútne ignoruje prejavy maloletých detí vo vzťahu k otcovi, ktoré sa stále zhoršujú, (ktoré
otec popísal v podanom návrhu) a týmto neprikladá žiadnu vážnosť. Je zrejmé, že práve tieto
prejavy sú spôsobené predovšetkým nedostatočnou prítomnosťou otca v ich životoch, manipuláciou
zo strany matky, nevhodnosťou jej prítomnosti pri styku otca s deťmi. Súd prvej inštancie však naďalej
tieto ignoruje a nekoná v záujme ochrany maloletých detí a v súlade s ich najlepším záujmom. Súd
prvej inštancie v tomto, ako aj v predchádzajúcich rozhodnutiach naďalej argumentuje dočasnosťou
aktuálnej úpravy styku (formou neodkladného opatrenia), povahou neodkladného opatrenia (z dôvodu
ktorého nie je možné vykonať dokazovanie v pravom zmysle slova), a preto ponecháva túto v účinnosti.
Takýto postoj súdu prvej inštancie je však v rozpore so záujmom maloletých detí, nakoľko aj napriek
tomu, že neodkladné opatrenie je úpravou dočasnou, neznamená to, že túto nemožno zmeniť, ak sú
na to dané dôvody, ale predovšetkým, ak je to v záujme maloletých detí. V danom prípade potrebu
zmeny odôvodňujú okolnosti danej veci a to prejavy maloletých detí vo vzťahu k otcovi (ktoré už boli
popísané otcom v jeho návrhu), ako aj nasledujúce prejavy, konkrétne, že Theodore smútok riaditeľke
škôlky opísal (čo riaditeľka škôlky uviedla na pojednávaní dňa 20.11.2018) tak, že: „Rozmýšľam nad tým,
ako sa dostanem za otcom do Izraela", či keď R. nakreslil do domčeka iba otca (pri výsluchu detí dňa
02.08.2018). Z výsluchu riaditeľky škôlky na pojednávaní dňa 20.11.2018 vyplynuli aj ďalšie zásadné
skutočnosti, ktoré otec na tomto mieste uvádza: Riaditeľka uviedla, že miestom, kde deti prežívajú
emocionálnu záťaž z rozvodu svojich rodičov, vypúšťajú svoje emócie, je najčastejšie domáce
prostredie, kde sa deti cítia najbezpečnejšie. Matka vo svojom návrhu (ako aj v iných podaniach) uviedla,
že súčasné popisované správanie nie je u detí prítomné u nej v domácnosti (str. 4 zápisnice z
pojednávania). Možno teda uzavrieť, že pri otcovi sa deti cítia najbezpečnejšie, keď práve pred ním
ventilujú svoje emócie a aktuálne psychické rozpoloženie. Riaditeľka na otázku, či vie popísať prežívanie
dieťaťa, ktoré chce byť so svojím rodičom, ale nemôže byť s ním z dôvodov na strane
druhého rodiča, odpovedala, že to závisí od osobnosti dieťaťa, že takéto prežívanie môže byť rôzne -
môže byť smutné, nahnevané, nepokojné a môže tam byť viacero iných prejavov. Otec dodáva, že tieto
(vyššie uvedené prejavy) sú prítomné aj u maloletých detí. Od podania návrhu sa správanie R. a jeho
vyjadrenia na adresu otca ešte viac vyhrotili, keď maloletý otcovi hovorí, že: „Dada is A Scare Crow" -
Ocko je strašidelná vrana.. „ Dada is not my family" - Ocko nie je moja rodina „ Dada I want to kill you"
- Ocko chcem Ťa zabiť „ Dada I hate you" - Ocko nenávidím Ťa „ Dada is only a babysitter" - Ocko je



iba opatrovateľka „ Dada is a liar" - Ocko je klamár „ I don't love you Dada" - Ocko neľúbim Ťa „ You
are not my father" - Ty nie si môj ocko „ Mom says that you are not my family and that Z. is my father"
- Mama vraví, že Ty nie si moja rodina a Z. je môj otec „I only have room in my heart for one person,
and that person Mama and not you" - Mám v srdci miesto len pre mamu, nie pre Teba „ Mama tells me
to say these things to you" - Mama povedala, že Ti mám tieto veci hovoriť“ Z obsahu vyjadrení (ktoré
nie sú bežné a primerané veku dieťaťa) je zrejmé, že tieto nemá z vlastnej hlavy. Bez
povšimnutia súdu prvej inštancie by nemalo ostať ani časté zhoršenie zdravotného stavu maloletých
detí (ktoré môže byť tiež odrazom psychickej nepohody spôsobenej nedostatočnou prítomnosťou otca
v ich životoch, ako aj následkom rodinnej situácie), čo vyplýva zo spisov (predovšetkým z
množstva nezrealizovaných stykov, ktoré bolo v konaní preukázané), ako aj z dĺžky konaní, ktorých
predmetom je úprava výkonu rodičovských práv a povinností. Tieto skutočnosti (ako aj ďalšie popísané
v podanom návrhu otca) ostali súdom prvej inštancie naďalej ignorované, a to aj napriek záverom
Krajského súdu v Bratislave (vysloveným v uznesení, č. k. 20CoP/151/2018-273, zo dňa 09.11.2018),
ktorý zmenu pomerov v danej veci konštatoval, a rovnako tak konštatoval aj nevhodnosť doterajšej
úpravy styku na zabezpečenie práv detí, ako aj otca, ktorá môže mať nepochybne negatívny vplyv na
zdravý psychický vývin maloletých detí, ktoré prejavili vôľu a túžbu sa s otcom stretávať. Aj napriek tomu,
že: „Súd konštatuje s ľútosťou, že deti sú opäť a neustále svedkami konfliktov medzi rodičmi a styk sa
nerealizuje v láskyplnom a harmonickom prostredí...", súd prvej inštancie nemal za to, že je potrené
nariadené neodkladné opatrenie upravujúce styk otca s deťmi zmeniť. Súd prvej inštancie v každom
rozhodnutí uvádza, ako konflikty medzi rodičmi počas styku otca s deťmi deťom škodia, avšak na strane
druhej v tomto smere nekoná a ponecháva prítomnosť matky pri styku otca s deťmi v účinnosti, pričom
aj samotná matka navrhla zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ktorým je styk otca a detí upravený
za jej prítomnosti (avšak matka zrušenie účelovo žiadala bez ďalšej úpravy, ktorý návrh je v súčasnosti
vedený pod sp. zn. 20P/198/2018). Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje otec v tejto súvislosti aj
za protirečivé. Protirečivé je rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tom, že na jednej strane súd uvádza,
že nemá možnosť vykonávať dokazovanie (keďže ide o neodkladné opatrenie), a preto
vychádza iba z osvedčených skutočností, no na strane druhej súd uvádza, že „nedošlo preukázateľne
k takej zmene pomerov, ktorá by predstavovala hrozbu pre maloleté deti...", z dôvodu
ktorého návrh otca (zatiaľ v časti zmeny styku) zamietol. Nesprávnym záverom vysloveným súdom
prvej inštancie (zrejme z dôvodu, že súd si opätovne prisvojil tvrdenia matky) v bode 25. odôvodnenia
rozhodnutia je aj konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že pozitívne hodnotí skutočnosť, že rodičia
sa spoločne podrobujú odbornej pomoci. Uvedené tvrdenie (záver) nie je pravdivé (zrejme súd prvej
inštancie opäť prisvedčil tvrdeniam matky), nakoľko odbornej pomoci u Mgr. Palenčárovej sa podrobujú
deti. Je pravdou, že na sedeniach u Mgr. Palenčárovej sú prítomní aj rodičia, avšak sedenie, terapie, sú
zamerané a cielené na deti, nie na rodičov, ich vzájomnú komunikáciu, zlepšenie vzťahov medzi rodičmi.
V bode 26. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie súd nesprávne a v rozpore so skutočným
stavom uviedol, že styk otca s deťmi sa v zmysle rozhodnutia realizuje. O tom, ako sa styk otca s deťmi
(ne)realizuje otec súd informoval podrobne vo svojom návrhu (na ktorý týmto odkazuje), a z ktorého
je nepochybne zrejmé, že styk stanovený súdnym rozhodnutím matka nedodržiava v plnom rozsahu
a časť stykov nie je možné realizovať z dôvodov na strane otca (otec nie je občanom SR). Aj napriek
uvedenému súd prvej inštancie zaujal opačný názor (keďže opätovne aj v tomto smere uveril matkiným
tvrdeniam). V závere bodu 30. odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie
opätovne prisvedčil tvrdeniam matky (aj keď nie je otcovi zrejmé z akého dôvodu, ale predovšetkým
na základe akého dôkazu, o ktorú skutočnosť stále opiera svoje závery v súvislosti s tvrdeniami otca,
ktoré naďalej považuje za ničím nepreukázané), keď uviedol, že otec „...by sa mal snažiť vyťažiť čo
najviac zo spoločne stráveného času, ktorý by mala s maloletými deťmi tráviť aktívne, a nie tento čas
zaťažovať konfliktmi a tráviť ho s ohľadom na zdravotný stav detí tak, aby nedošlo k jeho zhoršeniu
alebo ohrozeniu." Takýto postoj a „odporúčanie" súdu prvej inštancie nemá oporu v
dokazovaní, resp. v osvedčených skutočnostiach, ide opätovne len o prijatie záverov vychádzajúc z
jednostranných tvrdení matky súdom prvej inštancie bez ďalšieho. Až z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie sa otec dozvedá (keďže z označenia veci ani výroku rozhodnutia to
vyplýva), že predmetným rozhodnutím súdu prvej inštancie bolo rozhodnuté aj o návrhu otca ohľadne
uloženia povinnosti matke otca informovať o podstatných otázkach týkajúcich sa maloletých
detí. V bode 32. odôvodnenia rozhodnutia sa súd prvej inštancie vyjadril k predmetnému návrhu otca
ohľadne informačnej povinnosti, ktorý súd prvej inštancie (aj bez vylúčenia na samostatné konanie tak,
ako je to zvykom) zamietol s odôvodnením, že otec má všetky informácie, ktoré sa týkajú života oboch
maloletých detí. Súd prvej inštancie argumentuje tým, že otec má všetky informácie o deťoch, pričom
dodáva, že túto skutočnosť potvrdil aj sám otec, keď uviedol, že zo strany škôlky a lekárov detí



je informovaný. Súd prvej inštancie očividne vôbec nepovažuje za zásadné, že tieto informácie otcovi
neposkytuje matka (hoci je to jej povinnosť), ale otec je nútený sa obracať so žiadosťou o poskytnutie
týchto informácií na tretie osoby - lekárov, škôlku a pod. Z uvedeného je tiež zrejmé, že otec nemá
reálnu možnosť vedieť o všetkých prípadných lekároch (iných odborníkoch), v starostlivosti ktorých
detí sú, z dôvodu ktorého tak naďalej nemá komplexné informácie o všetkých zásadných otázkach
týkajúcich sa maloletých detí. Podľa názoru súdu prvej inštancie matka preukázala, že otca o zhoršení
zdravotného stavu obidvoch maloletých detí informuje. Otec v tejto súvislosti dodáva, že o zhoršenom
zdravotnom stave je otec informovaný len z dôvodu, že tento je dôvodom pre nerealizáciu styku. To je
jediný dôvod, pre ktorý matka túto zásadnú skutočnosť týkajúcu sa maloletých detí otcovi poskytuje.
Matka tak však často robí len krátko pred stykom (pričom táto informácia je sprostredkovávaná cez
právnych zástupcov, nakoľko matka nie je ochotná a schopná s otcom komunikovať priamo,
ktorú skutočnosť súd tiež prehliadal. Zásadným je aj fakt (ktorý ostal zo strany súdu prvej inštancie
naďalej bez povšimnutia), že matka, ak aj poskytne otcovi informácie, tieto mu poskytne spravidla až ex
post. Uvedený spôsob nie je v súlade s rodičovskými právami otca a nemôže byť zo strany súdu
prvej inštancie akceptovaný, nakoľko otec má právo podieľať na starostlivosti o deti aj v tomto smere
(ohľadne zdravotnej starostlivosti, či už akútnej alebo preventívnej - plánované vyšetrenia, sedenia u
odborníkov, a pod.). Vzhľadom na to, že matka otcovi takéto informácie neposkytuje vopred (hoci by tak
matka mala robiť automaticky), otec nemôže mať a ani nemá, vzhľadom na to, že s deťmi nie je každý
deň, komplexný prehľad o všetkých zásadných otázkach týkajúcich sa maloletých detí. Je zarážajúce,
že toto súd prvej inštancie nepovažuje za zásadnú skutočnosť, z dôvodu ktorej mala byť matke uložená
povinnosť otca informovať. Navyše súd prvej inštancie (v bode 30. odôvodnenia) hovorí o tom, ako by
mal otec využiť čas aktívne a nezaťažovať deti konfliktmi, no na strane druhej (v bode 32. odôvodnenia)
uvádza, že informácie môže získať aj od detí počas stretnutia s nimi. Podľa tohto vyjadrenia súdu prvej
inštancie sa má otec (v otázkach ohľadne zdravotnej starostlivosti a inej odbornej starostlivosti, či iných
zásadných otázkach) dopytovať u detí, či náhodou neboli u lekára, ak áno kedy, kde, a pod. Uvedené
je absurdné jednak vzhľadom na vek detí, ale aj vzhľadom na to, že poskytovanie takýchto informácií
je povinnosťou matky, ktorá túto nerešpektuje. Neobstojí ani tvrdenie súdu prvej inštancie, že deti sú
vo veku, kedy vedia informácie ohľadne diania v škôlke, či o zážitkoch povedať samé. Z podania otca
(vzhľadom na obsah informácií, ktoré týmto návrhom požaduje) je zrejmé, že otec uloženie povinnosti
matky v žiadnom prípade nesmeroval na zážitky detí a ich prežívanie v škôlke. Súd prvej inštancie
sa aj v tomto smere nedostatočne zaoberal návrhom otca, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie.
Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie nepovažoval návrh otca ohľadne uloženia
povinnosti matke otca informovať o zásadných skutočnostiach týkajúcich sa maloletých detí za dôvodný,
nakoľko uzavrel, že otec neosvedčil ohrozenie jeho práva na pravidelné informácie. Otec súdu prvej
inštancie spolu s návrhom predložil jeden z e-mailov (konkrétne zo dňa 04.10.2018), ktorým
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal o poskytnutie informácie o deťoch, na ktorý však do
dnešného dňa nedostal odpoveď. Otcovi nie je zrejmé, akým dôkazom by mal súdu prvej inštancie
ešte osvedčiť, že matka si informačnú povinnosť voči otcovi neplní. Je to práve matka, ktorá by mala
preukázať (osvedčiť), že otcovi pravidelne informácie poskytuje, k čomu však nedošlo. Otec v rámci
svojho odvolania uviedol, že mu bolo doručené dňa 20.12.2018 aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka k
návrhu otca, ktoré vyjadrenie súd prvej inštancie spomína v bode 5. odôvodnenia svojho rozhodnutia.
Predmetné vyjadrenie kolízny opatrovník zaslal do konania vedeného pod sp. zn. 20P/195/2018 (ktoré
otec k svojmu odvolaniu pripája). K tomuto vyjadreniu otec uviedol, že kolízny opatrovník všeobecne
poukazuje (rovnako, ako aj súd prvej inštancie) na charakter neodkladného opatrenia a uvádza, že
rozsah úpravy, aký navrhuje otec, nezodpovedá úprave neodkladným opatrením. K tomu otec v skratke
uvádza, že súd má možnosť (vzhľadom na to, že nie je viazaný návrhom otca), rozhodnúť aj o inom
rozsahu úpravy a to tak, aby táto bola v záujme maloletých detí. Kolízny opatrovník vo svojom stručnom
vyjadrení prejudikuje, že v konaní o rozvod a úpravu pomerov manželov k ich maloletým
deťom na čas po rozvode manželstva je predpoklad, že bude rozhodnuté na pojednávaní vo veci rozvodu
(ktoré je nariadené na 19.02.2019), no nie je zrejmé, z akej pozície a na základe čoho tak kolízny
opatrovník uzavrel. Zásadnejšou je však skutočnosť, že kolízny opatrovník sa k samotnému návrhu otca,
skutočnostiam a dôkazom ním uvedeným vôbec nevyjadril, z dôvodu ktorého takéto vyjadrenie a návrh
zo strany kolízneho opatrovníka je v danej veci podľa názoru otca bez relevancie. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného má otec za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v záujme maloletých detí, nie je
odrazom ich potrieb, ich práv, nevychádza zo skutočného stavu (ktorý postačuje v štádiu neodkladného
opatrenia osvedčiť, čo otec aj urobil), vychádza z nedostatočne, resp. nesprávne zisteného skutočného
stavu, z nesprávneho právneho posúdenia. Pri rozhodovaní súdu o úprave styku rodičov s dieťaťom,
je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať



a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch
rodičov. Rozhodnutím súdu by dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere,
aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti, čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je
spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené
ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu. Konkrétne skutočnosti, o
ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané. Kompetentné orgány ostávajú
vo vzťahu k ochrane práv maloletých detí a ich realizácii (predovšetkým práva na starostlivosť zo
strany oboch rodičov) nečinné, z dôvodu ktorého otec žiada, aby tieto konali, a to čím skôr, za účelom
ochrany najlepšieho záujmu maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa je spoločným znakom konaní
vo veciach starostlivosti o maloletých. Výsledkom týchto konaní by teda nemalo byť vyriešenie sporu
medzi účastníkmi konania, ale zabezpečenie výsledku konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu
maloletého (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.11.2017, sp. zn. 5 Cdo 87/2017). V konaniach, v
ktorých účastníkmi je otec, matka a maloleté deti dochádza aj k porušovaniu zásady rovnosti účastníkov
konania, kedy súd prisvedčuje ničím nepodloženým tvrdeniam matky bez ďalšieho, pričom tvrdenia a
dôkazy otca ignoruje a odmieta, resp. tieto nepovažuje za dostatočné a relevantné, a to bez akéhokoľvek
zdôvodnenia tohto postoja. Uvedené je zrejmé aj z tohto konania. Otec vzhľadom na priebeh konaní (vo
veciach rozvodu a úpravy pomerov rodičov k ich maloletým deťom, ako aj úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností, ktoré prebiehajú už viac ako dva roky) vyslovuje zároveň obavu, že aj napriek tomu,
že súd prvej inštancie v tejto veci stále argumentuje dočasnosťou takejto (neodkladným opatrením
nariadenej) úpravy styku otca s deťmi, že takéto rozhodnutie bude kopírovať i rozhodnutie vo veci samej.
Z dôvodov vyššie uvedených otec navrhuje, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak,
že zruší uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 15. 04. 2017, č.k. 20P/123/2017-113
v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 29. 05. 2017, 11CoP/218/2017-251 a nariadi
neodkladné opatrenie v tomto znení: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny
týždeň v kalendárnom roku od stredy od 16:00 do nedele do 18:00 (prípadne v inom rozsahu, ktorý
bude súd považovať za súladný s najlepším záujmom maloletých detí). Miestom prevzatia a odovzdania
detí je bydlisko matky. Matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť. Matka maloletých detí je
povinná otca maloletých detí písomne (e - mailom) informovať vždy ku koncu právneho kalendárneho
týždňa v mesiaci o zdravotnom stave maloletých detí a jeho zmene, o absolvovaných a
plánovaných lekárskych kontrolách a vyšetreniach, o terapiách maloletých detí, o aktivitách maloletých
detí v materskej škôlke, o dochádzke maloletých detí do materskej škôlky, o voľnočasových aktivitách a
výletoch maloletých detí, o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí
(napr. zmena ošetrujúceho lekára, zmena bydliska, zmena zariadenia, ktoré deti navštevujú a pod.).
20. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že pred Okresným súdom Bratislava V. je pod
sp. zn. 20P/195/2018 vedené konanie o návrhu otca zo dňa 12.12.2018, na zrušenie neodkladných
opatrení o úprave styku otca s maloletými deťmi. Predmetným podaním sa otec súčasne domáhal
nariadenia nového neodkladného opatrenia o jeho styku s maloletými deťmi a súčasne uloženia
povinnosti matke informovať otca o veciach týkajúcich sa maloletých detí každý párny kalendárny týždeň
v mesiaci. Okresný súd Bratislava V. uznesením č. k. 20P/195/2018 - 154 zo dňa 08.01.2019 vylúčil časť
návrhu otca zo dňa 12.12.2018, týkajúcu sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho
sa maloletých M. D. na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 20P/4/2019. Matka súčasne dala
do pozornosti odvolacieho súdu, že sa samostatným návrhom zo dňa 14.12.2018 domáha zrušenia
uznesenia Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 15.04.2017, č. k. 20P/123/2017-113 zo dňa 15.04.2017
v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.05.2017č. k. 11CoP/218/2017-251. Konanie
je pred Okresným súdom Bratislava V. vedené pod sp. zn. 20P/198/2018 a nebolo doposiaľ právoplatne
skončené. K celému návrhu otca zo dňa 12.12.2018 sa matka písomným podaním zo dňa 04.01.2019
podrobne a vyčerpávajúco vyjadrila a tohto písomného podania sa v celom rozsahu pridržiava (pozn. na
základe dopytu na odvolací súd matka zistila, že predmetné podanie nie je súčasťou spisu, a preto ho
matka v prílohe tohto podania odvolaciemu súdu predkladá). Matka v úvode svojho vyjadrenia musí s
ľútosťou konštatovať, že je pre ňu mimoriadne náročné sa k odvolaniu otca zo dňa 22.01.2019 (ktorého
rozsah spolu s prílohami predstavuje takmer 100 strán) vyjadriť, nakoľko jeho obsahom sú opakujúce
sa, protichodné a zavádzajúce tvrdenia a odkazy na ďalšie dve písomné podania otca, ktoré okrem
toho, že sú obsahovo takmer totožné s predmetným odvolaním otca, sú aj rovnako datované, t. j.
zo dňa 22.01.2019. Vzhľadom k tomu, že otec opakovane doslova zahlcuje súdy svojimi rozsiahlymi
a neprehľadnými písomnými podaniami, matka sa pokúsi reagovať vecne, poukazujúc pri tom na
skutočnosti, ktoré sú podľa jej názoru pre rozhodovanie súdu v danej veci podstatné.
Matka sa v plnom rozsahu stotožňujem s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie a má za to, že
súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh otca ako nedôvodný zamietol. Matka zastáva názor,



že v danom prípade nebola preukázaná naliehavá potreba ďalšej zmeny dočasnej úpravy pomerov
účastníkov a neboli dané podmienky pre nariadenie ďalšieho neodkladného opatrenia o úprave styku
otca s maloletými deťmi v ním požadovanom rozsahu. Po oboznámení sa s obsahom odvolania otca (s
prihliadnutím na všetky ostatné písomné podania otca v konaniach týkajúcich sa maloletých detí) matka
definitívne dospela k presvedčeniu, že otec sa bez akejkoľvek sebareflexie stavia do pozície „obete
súdneho systému“, bez rozpakov viní súdy, kolízneho opatrovníka a matku za vzniknutú situáciu v rodine.
Otec najnovšie argumentuje tým, že súdne konania vo veci samej trvajú už príliš dlho, z čoho dôvodu
sa „vytráca povaha neodkladného opatrenia ako dočasnej úpravy“. V súvislosti s otcom namietanou
dĺžkou konaní vo veci samej si matka dovoľuje otcovi pripomenúť, že to bol práve on, ktorý napriek
tomu, že matka spolu s maloletými deťmi s jeho súhlasom od mája 2014 žije na
území SR, žiadal dňa 18.04.2017 zastaviť v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, časť konania týkajúcej sa maloletých detí, dňa
12.05.2017 zastaviť konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas do rozvodu manželstva a dňa 19.06.2017 inicioval konanie o nariadenie návratu maloletých detí do
krajiny ich obvyklého pobytu (návrh otca bol súdom prvej inštancie zamietnutý a toto rozhodnutie bolo,
na odvolanie otca, potvrdené odvolacím súdom). So všetkými vyššie uvedenými návrhmi otca, sa súdy
museli vysporiadať, s tým, že práve z dôvodu otcom iniciovaného návratového konania boli konania
vo veci samej na istý čas prerušené. Matka je teda názoru, že za dĺžku konaní vo veci samej môže aj
vyššie opísané konanie otca. V tejto súvislosti si matka dovoľuje ešte podotknúť, že len za posledných
16 mesiacov otec podal 10 návrhov týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti, z toho sa už po 4
krát domáha nariadenia neodkladného opatrenia o úprave jeho styku s maloletými deťmi (pozn. stále
v rovnakom rozsahu, t. j. v každom párnom od stredy od 16,00 hod. nepretržite do nedele do 18,00 hod.).
Naposledy bolo odvolacím súdom o rovnakom návrhu otca rozhodnuté dňa 10.10.2018 uznesením č.k.
11CoP/405/2018 - 90. Matka v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že je už vyčerpaná zo sústavného
bránenia sa voči opakujúcim atakom zo strany otca, či už to verbálnym a fyzickým, počas stykov otca s
maloletými deťmi, alebo voči jeho návrhom a písomným podaniam, ktoré otec (aktuálne už
každý týždeň) produkuje prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vzťahu k súdom. K návrhu otca
na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadril aj kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý uviedol,
že inštitút neodkladného opatrenia nepredpokladá otcom navrhovaný rozsah úpravy styku s maloletými
deťmi a k návrhu otca sa teda nepripája. Otec toto vyjadrenie kolízneho opatrovníka označil za „v
danej veci bez relevancie...“ Na rozdiel od otca, matka s vysloveným názorom kolízneho opatrovníka
súhlasí a to aj z dôvodov, že otec vo svojom návrhu nepreukázal naliehavosť potreby upraviť jeho styk
s maloletými deťmi v ním navrhovanom rozsahu; otec má toho času s maloletými deťmi zabezpečený
pravidelný a častý kontakt s maloletými deťmi niekoľkokrát do týždňa (pozn. každý utorok, štvrtok, piatok
a v nepárnom kalendárnom týždni aj sobotu a nedeľu), vďaka ktorému v žiadnom prípade nemôže dôjsť
k otcom tvrdenému odcudzeniu s maloletými deťmi; otec nepreukázal, že má pre ním navrhovaný rozsah
styku s maloletými deťmi (t. j. aj cez noc) vytvorené podmienky. Otec v byte, ktorý si prenajíma výlučne
v čase, kedy sa zdržiava na území SR, nemá ani len postele pre maloleté deti; otec doposiaľ drží v
rukách zahraničné cestovné doklady maloletých detí, z čoho dôvodu by styk otca s maloletými deťmi bez
prítomnosti tretej osoby predstavoval bezprostredné ohrozenie bezpečnosti a pocitu istoty maloletých
detí (pozn. už aj vzhľadom na opakované konanie otca v tomto smere). Matka sa opätovne dôrazne
ohradzuje voči ničím nepodloženému tvrdeniu otca o jej údajnej psychickej poruche. To, že otec bez
akéhokoľvek relevantného dôkazu, naviac prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vynáša na do
matkou opakovane takéto súdy a označuje ju za duševne chorého jedinca (aj so stanovením diagnózy)
matka považuje za absurdné, prízemné a prekračujúce všetky medze slušnosti. Pre úplnosť si dovoľuje
ešte v tejto súvislosti uviesť, že otec sa v konaní o rozvod ich manželstva domáha zverenia maloletých
detí do striedavej osobnej starostlivosti, kedy mu už matkina údajná „duševná porucha“ neprekáža...Obe
maloleté deti sú už dva roky vystavované enormnej psychickej i fyzickej záťaži, čo sa prejavuje tak
na ich emocionálnom prežívaní, ako aj ich zdravotnom stave (pozn. maloletý R. sa vo veku štyroch
rokov pravidelne v noci aj niekoľko krát pocikáva, pričom pediatrom bol vylúčený biologický pôvod tohto
stavu a maloletý D. sa v noci budí zo spánku kvôli nočným morám). Aktuálne sa ich prežívanie
prejavuje tak, že otca odmietajú, nechcú na styk s otcom ísť a maloletý R. dokonca otca opakovane
fyzicky napáda. Matka je z tohto stavu detí zhrozená. Otcovou jedinou reakciou na takéto správanie
detí je, že matku obviňuje z toho, že deti proti nemu manipuluje (voči čomu sa dôrazne ohradzuje) a
kompetentné orgány (súdy a kolízneho opatrovníka) zasa obviňuje z nečinnosti a ľahostajného prístupu
v danej veci. V súvislosti s návrhom otca, aby matke bola prostredníctvom neodkladného
opatrenia uložená povinnosť písomne ho informovať o veciach týkajúcich sa maloletých detí, matka
uviedla, že otec vo svojom odvolaní navrhuje, aby ho matka o ich maloletých deťoch informovala vždy



ku koncu „právneho“ kalendárneho týždňa (pozn. otec mal zrejme na mysli „párneho“ kalendárneho
týždňa). Otec sa súčasne domáha novej úpravy jeho styku s maloletými deťmi každý párny kalendárny
týždeň od stredy do nedele. Matka tomuto návrhu otca nerozumie a považuje za nelogické
informovať otca o čase, kedy by mal tráviť čas s deťmi on sám, informovať ho napríklad o dochádzke
detí do predškolského zariadenia, ich zdravotnom stave, či voľnočasových aktivitách, keď by matka o
nich objektívne nemohla mať vedomosť... Súčasne uvádla, že tak ako konštatoval súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, otec je matkou informovaný o všetkých dôležitých veciach
týkajúcich sa maloletých detí. Naviac je otec v kontakte aj pracovníkmi predškolského zariadenia (pozn.
v mesiaci december bol otec priamo predškolským zariadením pozvaný na zimnú besiedku maloletých
detí, ktorej sa osobne zúčastnil spolu so svojou matkou, starou matkou maloletých detí), s pediatrom
(pozn. na žiadosť otca mu pediatrička detí poskytla aj fotokópie zo zdravotnej dokumentácie detí), či
so psychologičkou Mgr. Palenčárovou, ktorá aktuálne s rodinou pracuje (pozn. po
vzájomnej dohode oboch nás rodičov). Ak otec okrem iného vo svojich písomných podaniach (ako aj
e-mailoch, ktoré matke adresuje) deklaruje, že aktuálny rozsah styku s deťmi je pre neho neprípustným
aj z dôvodu, že je cudzincom; na území SR sa zdržiava vo vízovom režime a cestovanie na Slovensko
je pre neho finančne zaťažujúce matka dáva do pozornosti odvolacieho súdu poslednú vetu bodu 18.
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 620/2017-21 zo dňa 10.10.2017. Citovaným
uznesením Ústavný súd SR odmietol sťažnosť otca, ktorou namietal porušenie svojich základných práv
uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.05.2017, č.k. 11CoP/218/2017 (pozn. rozhodnutie, na
základe ktorého sa aktuálne styk otca s maloletými deťmi realizuje) a jemu predchádzajúcim postupom.
Senát Ústavného súdu SR dokonca nad rámec vo vzťahu k argumentom otca vyslovil názor, že okolnosť,
že otec je cudzincom, nemôže oslabiť prednosť najlepšieho záujmu maloletých detí v prípade kolízie
s objektívnymi „znevýhodňujúcimi“ okolnosťami na strane rodiča. K návrhu otca zo dňa 12.12.2018 sa
matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadrila dňa 04.01.2019. V tomto písomnom
vyjadrení matka uviedla a priloženými listinným dôkazmi súdu osvedčila skutočnosti, ktoré sú podľa jej
názoru významné pre rozhodovanie súdu o návrhu otca a jednoznačne z nich vyplýva, že
styk otca s maloletými deťmi v ním požadovanom rozsahu nie je v záujme maloletých detí. Matka preto
zotrváva na svojom písomnom podaní zo dňa 04.01.2019 a prosí, aby odvolací súd pri rozhodovaní o
odvolaní otca na skutočnosti v ňom uvádzané a osvedčené prihliadal. S poukazom na vyššie uvedené
matka navrhuje, aby odvolací súd v konaní o odvolaní otca rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu
Bratislava V., zo dňa 10.01.2019, č. k. 20P/4/2019 - 139 potvrdzuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Alternatívne, ak odvolací súd posúdi otca na zrušenie uznesenia Okresného súdu
Bratislava V. zo dňa 15.04.2017, č. k. 20P/123/2017-113 v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 29.05.2017, č.k. 11CoP/218/2017-251 aj vzhľadom k vyjadreniam matky za dôvodný,
matka navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vydal nasledovné
uznesenie: Napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 10.01.2019 č. k. 20P/4/2019 -
139 sa mení tak, že uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 15.04.2017 č. k. 20P/123/2017-113
v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.05.2017 č. k. 11CoP/218/2017-251 sa zrušuje.
Vo zvyšku sa návrh otca zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Matka
súčasne v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu podrobne popísala prebiehajúci styk otca s maloletými
deťmi za obdobie od mesiaca január 2019.
21. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
22. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a §
66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne a právne správne potvrdil (387 ods.1, 2 Civilného sporového poriadku).
23. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
24. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími
dôvodmi viazaný.
25. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
26. Podľa § 367 ods. 3 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o
nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len
čo bolo vyhotovené.



27. Podľa § 367 ods. 4 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok uznesenie o
nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je
predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone
uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.
28. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že pod sp. zn. 20P/422/2017 (pôvodne sp. zn. 20P 17/2017)
konanie na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas do rozvodu manželstva, v ktorom navrhuje zveriť na čas do rozvodu obe maloleté deti do
jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloletých zastupovať a spravovať ich
majetok, otca navrhuje zaviazať mesačne výživným sumou 500,- € na maloletého D. S. a sumou 450,-
€ na maloletého R. K. od podania návrhu. Styk otca s maloletými navrhuje neurčiť. V tejto veci súd prvej
inštancie doteraz meritórne nerozhodol.
29. Pod sp.zn. 20P/18/2017 je vedený návrh matky na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode, ktorým sa matka domáha, aby obe maloleté deti boli na čas
po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že obidvaja rodičia budú oprávnení maloletých
zastupovať a spravovať ich majetok a otec bude zaviazaný povinnosťou prispievať mesačne výživným
na maloletého D. S. sumou 500,- € a sumou 450,- € na maloletého R. K.. Styk otca s deťmi určiť
nenavrhuje. V tejto veci súd prvej inštancie doteraz meritórne nerozhodol.
30. Pod sp. zn. 20P/31/2018 je vedené konanie na návrh starej matky zo strany otca o
úpravu styku. V tejto veci súd doteraz meritórne nerozhodol.
31. Pod sp. zn. 20P/404/2017 je vedené konanie na návrh matky o uloženie výchovného opatrenia. V
tejto veci súd doteraz meritórne nerozhodol.
32. Pod sp. zn. 20P/195/2018 je vedené konanie na návrh otca na zrušenie neodkladného opatrenia.
V tejto veci súd doteraz meritórne nerozhodol.
33. Pod sp. zn. 20P/198/2018 je vedené konanie na návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia.
V tejto veci súd doteraz meritórne nerozhodol.
34. Súd prvej inštancie zistil, že aktuálne sa styk otca s maloletými deťmi realizuje na základe uznesenia
súdu prvej inštancie zo dňa 15.04.2017, č. k. 20P/123/2017-113 v znení uznesenia Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 29.05.2017, č.k. 11CoP/218/2017-251, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvej
inštancie tak, že sa upravuje styk otca s maloletými deťmi každý týždeň v kalendárnom roku v utorok
od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., a každý nepárny týždeň v
kalendárnom roku v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod., vždy za
prítomnosti matky. Miesto prevzatia a odovzdania detí je bydlisko matky a súčasne na základe uznesenia
súdu prvej inštancie zo dňa 25.09.2018 č.k. 20P/92/2018-224 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 09.11.2018, č.k. 20CoP/151/2018-273, na základe ktorého je otec oprávnený na čas
do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom na čas do rozvodu, pôvodne vedeného na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn.
20P/17/2017, v súčasnosti vedeného pod sp.zn. 20P/422/2017 stýkať sa s maloletými deťmi každý
týždeň v mesiaci v piatok od 10.30 hod. do 12.30 hod. v priestoroch akreditovaného subjektu UNICEF
- LINKA DETSKEJ ISTOTY, n. o., so sídlom: Fialkové údolie 1956/5, Bratislava, len za
prítomnosti povereného odborného pracovníka akreditovaného subjektom UNICEF - LINKA DETSKEJ
ISTOTY, n. o.. Matka je povinná obe maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. Miestom
prevzatia a odovzdania oboch maloletých detí budú priestory akreditovaného subjektu UNICEF - LINKA
DETSKEJ ISTOTY, n. o..
35. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania
alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky
pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca
svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu.
Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
36. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že je nepochybné, že rozchod rodičov a
z toho vyplývajúce následky t.j. rozdelenie domácností rodičov, sťažená komunikácia medzi rodičmi,
negatívne vplývajú na maloleté deti. V danom prípade odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom
prvej inštancie, ani pred odvolacím súdom neboli dané podmienky a predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia, s poukazom na skutočnosť, že otec viac - menej má zabezpečený kontakt s
maloletými deťmi, je však limitovaný matkou a z jej strany deklarovanými ochoreniami detí, respektíve
pracovnými povinnosťami matky, pričom počas realizácie styku maloletých detí s otcom nastávajú určité
vyhrotené situácie, ktoré negatívne vnímajú aj maloleté deti. Odvolací súd má však zato, že tieto
vyhrotené situácie tu nastávajú v dôsledku nenávisti, ktorú voči sebe obaja rodičia prechovávajú. Rodičia
by si mali uvedomiť, že za tejto situácie, kedy medzi rodičmi bude aj naďalej panovať nenávisť, nemôžu



sa v rámci rodičovských kompetencií vo vzťahu k maloletým deťom posunúť ani o krok dopredu. V tomto
prípade je potrebné zdôrazniť, že ide o osobitú situáciu a to z toho dôvodu, že otec maloletých detí je
cudzinec, ktorý musí pravidelne cestovať na územie Slovenskej republiky za tým účelom, aby mohol
realizovať styk s maloletými deťmi, čo je nepochybne náročné finančne, aj časovo. Pokiaľ otcovi bude
takýto styk s maloletými deťmi zmarený alebo odmietnutý pre chorobu detí, respektíve z iných dôvodov
je pochopiteľné, že otec cíti krivdu a hnev. Je potrebné, aby si matka túto situáciu uvedomila, aby sa
tomuto stavu aj prispôsobila a tento styk otca s maloletými deťmi sa vždy snažila zrealizovať (pokiaľ
deti skutočne nebudú vážne choré, pričom o chorobe je potrebné otca vopred informovať... ak je to
možné....) a súčasne viedla deti k tomu, aby kontakt s otcom pozitívne vnímali (t.j. aby zdôraznila, že otec
pricestoval, že sa na deti teší, že si spolu spravia pekný program...). Aj podľa vyjadrení matky maloleté
deti majú otca rady a matka musí tento vzťah maloletých detí s otcom podporovať tak, aby pozitívny
vzťah medzi nimi zostal zachovaný. Na druhej strane tu však panuje obava matky zo skutočností,
že otec maloletých detí zadržiava cestovné pasy detí, a preto má obavu, že kedykoľvek keď budú
deti bez prítomnosti matky, respektíve tretích osôb, môže otec maloleté deti „uniesť“ do Izraela. Táto
situácia je veľmi vyhrotená, pretože otec cíti, že mu je krivdené zo strany súdov, nakoľko jeho styk s
deťmi sa musí realizovať za prítomnosti matky, respektíve tretích osôb a matka zas prežíva obrovský
strach, že jej deti môžu byť unesené otcom a následne nebude mať možnosť maloleté deti získať späť.
V takejto ťaživej situácii je aj pre súd veľmi náročné upraviť taký rozsah styku, aký si daná situácia
vyžaduje, s prihliadnutím na to, aby medzi rodičmi nedochádzalo k problémom, ku konfliktom a tým
pádom aj k vyhroteným situáciám. Momentálne odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v tomto
konkrétnom prípade sa nejedná o návratové konanie v zmysle Haagskeho dohovoru, ale ide o
bežnú úpravu styku medzi otcom a maloletými deťmi s prihliadnutím na to, že maloleté deti majú domicil
na území Slovenskej republiky. Keďže z vyjadrenia matky k odvolaniu (pre obsiahlosť nie je súčasťou
odvolacieho rozhodnutia) odvolací súd zistil, že správaním otca dochádza aj k takej situácii, že matku
vystraší tým, že zoberie jedno dieťa v nákupnom centre tak, aby ho matka približne hodinu hľadala za
asistencie polície, nemôže odvolací súd vyhodnotiť v prospech otca. Je potrebné, aby si obaja rodičia
uvedomili skutočnosť, že pokiaľ maloleté deti budú natáčať na mobilný telefón počas realizácie styku, že
pokiaľ maloleté deti budú vystavovať vyhroteným situáciám (urážaním druhého rodiča), pokiaľ sa budú
rodičia vzájomne zastrašovať a ponižovať, nikdy ich deti nebudú reagovať pozitívne t.j. tak, ako od nich
rodičia očakávajú. Ani jeden z rodičov podľa názoru odvolacieho súdu nepristupuje k realizácii styku
otca s maloletými deťmi ako vyspelý rodič, ktorý sa dokáže povzniesť na určité negatívne vlastnosti
druhého rodiča, pričom v rámci dohody je potrebné snažiť sa vždy hľadať kompromis a ustúpiť zo svojich
požiadaviek. Žiaľ, v tomto prípade odvolací súd nemôže postupovať tak, ako je to pri bežnej úprave
styku, ale musí zohľadniť všetky osobitosti danej situácie, a musí konštatovať, že v
tomto prípade najviac trpia maloleté deti, ktoré majú tendenciu sa svojou agresivitou prezentovanou na
otcovi brániť. Pre oboch rodičov daná situácia predstavuje veľkú záťaž, a preto by bolo
dobré, aby sa súd prvej inštancie, rodičia, kolízny opatrovník aj právni zástupcovia rodičov zamerali
na rozhodnutie vo veci samej (nie na návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia), t.j. aby sa v
konaní pokračovalo, aby sa vo veci samej vykonalo dokazovanie (napr. znalecké dokazovanie, výsluch
rodičov, výsluch kolízneho opatrovníka, výsluch maloletých detí), za tým účelom, aby bolo možné spor
medzi rodičmi čo najrýchlejšie meritórne prejednať a uzavrieť. Je potrebné si uvedomiť, že neustálym
podávaním nových návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, otec aj matka predlžujú vec samu,
a maloleté deti nemajú pocit stability, ani istoty. Rovnako touto situáciou trpia obaja rodičia. Je potrebné
začať realizovať dokazovanie vo veci, aby sa ustálilo aj s prihliadnutím na to, že
otec za maloletými deťmi cestuje, akým spôsobom sa bude realizovať styk, respektíve, aké sú plány
otca do budúcna t.j., či je vhodná striedavá starostlivosť oboch rodičov, respektíve, ktorý z rodičov má
lepšie predpoklady vo vzťahu k starostlivosti o maloleté deti. Bez realizácie dokazovania
prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia uvedenú zložitú situáciu nemôže vyriešiť žiaden
súd. Neodkladné opatrenie v tomto prípade má slúžiť iba za účelom zabezpečenia nevyhnutného styku
otca s maloletými deťmi, čo však v danom prípade okliešteným spôsobom realizuje. Odvolací súd má
za to, že pokiaľ rodičia nepristúpia na určitý kompromis je úplne bezpredmetné, ktorý z
rodičov takpovediac „vyhrá“, nakoľko jediný, kto prehrá budú ich maloleté deti. Maloleté deti môžu byť
spokojné iba pri takých rodičoch, ktorí sú schopní sa o úprave styku dohodnúť, pričom dohoda znamená,
že každý z rodičov upustí zo svojich požiadaviek a bude sa snažiť prispôsobiť sa druhému rodičovi.
V tejto situácii, keď má otec takpovediac každý týždeň zabezpečený určitý kontakt s maloletými deťmi
(napriek tomu, že uvedený kontakt a styk otca s maloletými deťmi nie je podľa predstáv otca), nemôže
byť predmetný skutočný stav veci vyhodnotený tak, že je tu daný dôvod na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré má slúžiť iba na zabezpečenie nevyhnutného kontaktu rodiča s maloletým dieťaťom.



Inak povedané nariadenie neodkladného opatrenia bez realizácie vykonania dokazovania v tomto
štádiu konania neobstojí, ani z dôvodu opatrnosti a zastabilizovania situácie, nakoľko každé nariadenie
neodkladného opatrenia musí byť podložené skutočnosťami a zákonnými predpokladmi potrebnými
pre jeho vydanie, respektíve nariadenie, čo v tomto prípade splnené nebolo, nakoľko absentuje prvok
naliehavosti danej úpravy. Je nepochybné, že nariadenie neodkladného opatrenia, slúži účelu ochrany
práv a ochrany záujmov maloletého dieťaťa v prípade, že zo strany jedného rodiča dochádza k
bráneniu v styku s druhým rodičom. Táto situácia tu však nie je (styk otca s maloletými deťmi prebieha),
a preto aj dôvody otca uvedené v odvolaní neobstoja a nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu
stabilizovania vzťahov medzi rodičmi nemá oporu v zákone.

37. Pokiaľ ide o návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v tej časti, v ktorej sa otec domáha
informačnej povinnosti zo strany matky, v tejto súvislosti odvolací súd udáva, že matka v rámci svojho
vyjadrenia k odvolaniu takpovediac vyvrátila tvrdenia otca a to takým spôsobom, že uviedla, že otca o
podstatných veciach informuje, preto súd musí opätovne konštatovať, že je ťažké danú situáciu posúdiť
objektívne zo strany súdu. Minimálne však odvolací súd apeluje na matku, aby riadne a včas otca
informovala o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí t.j. o ochoreniach maloletých
detí (informácie je potrebné podať včas), o veciach týkajúcich sa plánovaných vyšetrení maloletých detí,
o veciach týkajúcich sa školy, škôlky, respektíve školskej dochádzky, známok, ako aj záujmových aktivít
tak, aby aj otec mal prehľad, čo maloleté deti robia, aké majú voľnočasové aktivity, nakoľko aj otec
má právo tieto informácie vedieť. V danom prípade v rámci konania vo veci samej je potrebné tieto
protichodné tvrdenia rodičov overiť, t.j. zistiť, či skutočne matka informuje otca o všetkých podstatných
veciach a v prípade, že tomu tak nie je, bude sa tým zaoberať súd prvej inštancie v rámci konania vo veci
samej a za situácie, že matka podstatné informácie o maloletých deťoch otcovi neposkytuje, súd prvej
inštancie matke takúto povinnosť vo veci samej uloží. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods.1, 2 C.s.p.).

38. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania,
čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre
ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci N.L. proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
39. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,



a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§
434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a
včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).