Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/793/2014 z 14. 3. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 14. marca 2016, sp. zn. 6Co/793/2014, ECLI:SK:KSKE:2016:7512205454.2 Krajský súd Košice | 6Co/793/2014 | ECLI:SK:KSKE:2016:7512205454.2 | 2016-03-14 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d159532d-4296-4b9e-8e4a-279e385c89fb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7512205454.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/793/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512205454
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7512205454.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu, v právnej veci žalobcu F.. S. P., narodeného
XX.XX.XXXX, bývajúceho I. K., X. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, so
sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému Z. I., narodenému XX.XX.XXXX, bývajúcemu I. G. XXX
v konaní o zaplatenie 7.064,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 24.06.2014 č. k. 11C/59/2012-103

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.525,94 Eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej vyhovujúcej časti z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 3.162,03 Eur s 9% ročným
úrokom z omeškania od 01.10.2011 do zaplatenia titulom náhrady trov právneho zastúpenia a vo výroku
o zamietnutí žaloby o zaplatenie 800 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 01.10.2011 do zaplatenia
titulom nájomného.

V prevyšujúcej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
konanie do výšky 47,79 € zastavil, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.985 € s 9%
úrokom zo sumy 1.985 € od 1.10.2011 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzavretiu kúpnej
zmluvy dňa 7.4.2011, na základe ktorej žalovaný (bývalý vlastník) odpredal žalobcovi byt a žalobca
zaplatil kúpnu cenu. Žalovanému vznikla povinnosť žalobcovi predmet kúpy odovzdať tak, ako to vyplýva
z ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka. K odovzdaniu bytu žalovaným nedošlo z dôvodu, že v
byte bývali predchádzajúci majitelia a neboli ochotní sa vysťahovať ani napriek výzve. Žalobca preto
byt - predmet zmluvy nemohol užívať, stal sa tento byt pre žalobcu neupotrebiteľný. V dôsledku tejto
podstatnej vady žalobca odstúpil dňa 24.6.2011 od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 7.4.2011. Konštatoval,
že v danom prípade došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, lebo ani žalovaným neboli uvádzané žiadne
námietky, obaja účastníci ešte následne na to uzavreli dňa 13.07.2011 dohodu o odstúpení od kúpnej



zmluvy uzavretej dňa 7.4.2011. Účinným odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila a účastníci
sa vzájomne vyporiadali. Zo strany žalovaného došlo k vráteniu celej kúpnej ceny žalobcovi hneď po
odstúpení od zmluvy. Žalobca si však uplatnil nárok na náhradu škody. Žalovaný uznal dňa 27.7.2011
tento nárok, ktorý však nebol vyčíslený, ale pozostával z nákladov na znalecký posudok, kolkov 2 x po
66 €, náhrady za zmenu úveru v banke a cestovného, avšak po tom, čo žalobca tieto náklady zvýšil o
nájomné za mesiace jún, júl, august a september 2011 a trovy právneho zastúpenia a vyčíslil náhradu
škody vo výške 7.064,76 €, nárok namietal a nesúhlasil s ním.

Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. Z výsledkov vykonaného
dokazovania uzavrel, že žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy nesplnil, t.j. neodovzdal byt
žalobcovi v dohodnutej lehote a túto svoju povinnosť si nesplnil ani v žalobcom poskytnutej predĺženej
lehote. Konštatoval, že tvrdenie žalovaného o spôsobení škody realitnou kanceláriou, ktorá vedela o
skutočnosti, že v byte bývajú predchádzajúci vlastníci, neobstojí, lebo v sprostredkovateľskej zmluve,
ktorú uzavrela realitná kancelária so žalovaným dňa 14.1.2011, sa realitná kancelária zaviazala obstarať
záujemcovi za odmenu uzavretie kúpnej zmluvy a záujemca - žalovaný sa zaviazal sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu. V kúpnej zmluve v bode IX. odsek 4 sa zaviazal žalovaný odovzdať žalobcovi do
užívania predmetný byt od vyplatenia celej kúpnej ceny do 30 dní, teda týmto sa žalovaný zaviazal byt
žalobcovi odovzdať a ani napriek výzve si túto povinnosť nesplnil. Porušením tejto povinnosti žalovaným
vznikla žalobcovi škoda. Žalobca žiadal uhradiť škodu vo výške 7.064,76 €, ale počas konania vzal
žalobu v časti poistného za byt 47,79 € späť a žiadal zaplatiť náklady za znalecký posudok v sume 100
€, zakúpenie kolkových známok za návrh do katastra nehnuteľností v sume 132 €, nájomné za mesiac
jún, júl, august, september 2011 vo výške 800 €, poplatok za zmenu úveru 99 €, kolok za vyžiadanie
nového LV 8 €, 4 x cestovné Mochovce (jedna cesta tam a späť 640 km) 759 €, ušlú mzdu za 7 dní (jeden
deň 110 €) 770 € a náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré zaplatil JUDr. Gállovej v sume 4.348,97 €.

Žalovaný nenamietal vyčíslenie škody, čo sa týka nákladov za znalecký posudok v sume 100 €,
zakúpenie kolkových známok v sume 132 €, poplatok za zmenu úveru 99 € a zakúpenie kolkov vo výške
8 €. Namietal však nárok žalobcu na zaplatenie nájomného za mesiace jún, júl, august a september
2011 z dôvodu, že aj keby žalobca býval v predmetnom byte, musel by zaplatiť poplatky spojené s
užívaním tohto bytu. Žalobca sám potvrdil, že nájomné v byte, v ktorom býval v mesiacoch jún, júl,
august a september 2011 neplatil, platil len poplatky spojené s užívaním bytu, ktoré by musel zaplatiť
aj v predmetnom byte, preto súd dospel k záveru, že zaplatením poplatkov mu škoda nevznikla. Nárok
na cestovné žalobca vyčíslil za 4 cesty z Mochoviec do Košíc (jedna cesta 320 km) spolu vo výške
759 €. V návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a v odvolaní proti uzneseniu sp. zn.
11C 59/2012 zo dňa 9.7.2012, ktorým mu nebolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov
uviedol, že cesta do práce z Mochoviec a späť ho mesačne stojí 200 €, preto súd dospel k záveru,
že suma žiadaná žalobcom je premrštená, neodôvodnená a ničím nepreukázaná. Súd konštatoval, že
z príjmu, ktorý žalobca uvádza, priemerne mesačne vo výške 1.300 €, by nedokázal zaplatiť podľa
svojho vyčíslenia ani mesačné cestovné Košice-Mochovce a späť. Súd vzal za preukázané z výpovede
svedkyne Vrábelovej, že žalobca musel prísť do Košíc buď v piatok alebo v pondelok, lebo išlo o jednania,
počas ktorých sa bolo potrebné stretnúť aj so žalovaným a tiež aj v banke, ktorá mu poskytla úver, a
preto tak ako žiadal náhradu za 4 cesty, tieto musel vykonať, ale náklady mal v takej výške, ako uviedol v
návrhu a v odvolaní, t.j. 200 €. Čo sa týka nároku žalobcu na uhradenie odmeny, ktorú vyplatil advokátke
JUDr. Gállovej za právne služby vo výške 4.348,97 €, táto bola uhradená dňa 30.9.2011 do pokladne
právnej zástupkyne, o čom predložil doklad, a taktiež JUDr. Gállová predložila peňažný denník, kde pod
poradovým číslom 567 pokladničného denníka za rok 2011 je registrovaný príjem vo výške 4.348,97 €
pokladničného dokladu P-00043. Žalovaný a svedkyňa Tatiana Vrábelová, majiteľka realitnej kancelárie,
tvrdili, že nebolo potrebné právne zastúpenie žalobcu. Súd dospel k záveru, že JUDr. Gállovou vyčíslené
trovy právneho zastúpenia sú nedôvodné, boli účtované úkony, ktoré v skutočnosti neboli urobené, resp.
boli účtované nesprávne a rozporuplne. Úkon vypracovanie „odstúpenia od zmluvy“ tvrdila, že tento
úkon neúčtovala a je súčasťou prvého úkonu „prevzatie a príprava“, na druhej strane dňa 28.6.2011
účtovala úkon odstúpenie od zmluvy. Ďalším úkonom zo dňa 11.7.2011 účtovala zrušenie zmluvy, tento
úkon z právneho hľadiska bol zbytočný a neprofesionálny, advokát urobí úkon na zrušenie zmluvy, ku
zrušeniu ktorej došlo zo strany jej klienta odstúpením od zmluvy ex tunc a tým bola zmluva zrušená.
Taktiež úkon dohoda o odstúpení od zmluvy nebola vypracovaná JUDr. Gállovou, ale bola vypracovaná
realitnou kanceláriou, ktorá urobila ďalšie potrebné úkony na katastri nehnuteľností. Bola potvrdená
účasť JUDr. Gállovej na jednaní v SLSP, a.s. - Košice nielen žalobcom, ale aj svedkyňou Tatianou
Vrábelovou. Ďalšia porada s klientom dňa 29.9.2011 a výzva na zaplatenie sú súčasťou úkonu prevzatie



a príprava zastúpenia. Súd preto dospel k záveru, že JUDr. Gállovej, advokátke, patrí náhrada za dva
úkony, a to prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na mimosúdnom jednaní v SLSP, a.s., pobočka
Košice, pričom hodnota úkonu podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. § 10 je 539,41 € + 2 x režijný
paušál 7,41 € a náhrada cestovných výdavkov 1 x 43,90 € a 1 x náhrada za stratu času 49,90 €, spolu
patrí odmena vo výške 1.186,94 €. Pri nároku na stratu zárobku žalobca tvrdil, že jeho mesačný príjem
je 1.300 € a keď si uplatňoval tento nárok od žalovaného, vychádzal zo zárobku 110 € na deň. Zo strany
žalobcu jeho tvrdenia si navzájom odporujú a nie sú v súlade s dobrými mravmi. V návrhu na oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov a v odvolaní proti uzneseniu, ktorým nebolo priznané oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov, uvádza žalobca úplne odlišné a tendenčné údaje. Preto súd vychádzal z
údajov, ktoré uviedol žalobca v návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov a v odvolaní, kde chcel, aby
časť nákladov tohto konania znášal štát v prípade, že bude oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

Súd dospel k záveru, že odstúpením od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 7.4.2011 vznikla žalobcovi škoda,
avšak nie v takej výške, ako ju žalobca vyčíslil. Taktiež vzal za preukázané, že škoda bola zavinená
žalovaným, ktorý si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy a predmetný byt v stanovenej lehote
neodovzdal a týmto správaním zavinil aj dôvodné odstúpenie od zmluvy. Z týchto dôvodov súd zaviazal
žalovaného nahradiť žalobcovi škodu, ktorá pozostáva z náhrady za znalecký posudok v sume 100 €,
za kolkové známky v sume 132 €, z poplatku za zmenu úveru 99 €, z náhrady za zakúpenie kolkových
známok za 8 €, cestovného 200 €, straty na zárobku 260 € a náhrady trov právneho zastúpenia v sume
1.186,94 €, spolu vo výške 1.985 €, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň zaviazal žalovaného
uhradiť úrok z omeškania odo dňa, od kedy bol vyzvaný na uhradenie škody, t.j. od 1.10.2011 vo výške
9% ročne zo sumy 1.985 € až do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. SR č.
78/1995 Z.z..

Počas konania došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby vo výške 47,79 € a toto späťvzatie sa stalo účinné,
preto súd konanie v súlade s ust. § 96 O.s.p. zastavil.

O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Keďže žalobca mal v konaní úspech v
rozsahu 2/7 a neúspech v 5/7, žalovanému by vznikol nárok na náhradu trov konania, žalovaný sa ale
zriekol náhrady trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca
podľa obsahu z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 5.079,76 €, ako aj náhradu trov
prvostupňového konania a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvého stupňa
nemôže jednostranne prehodnotiť ním preukázateľne vyčíslené nároky na náhradu škody, vrátane
vyplatených trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej pomoci. Tvrdenia žalovaného ohľadom
vyčíslenej škody sa nezakladajú na pravde a sú účelové, v snahe zminimalizovať náhradu škody, ktorú
mu spôsobil. Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko nie je pravdou, že nezaplatil
nájomné za mesiace jún, júl, august, september za byt, v ktorom býval v podnájme, nie je pravdou, že by
sám potvrdil, že nájomné v byte, v ktorom býval, neplatil, resp. že platil len poplatky spojené s užívaním
bytu, čo je preukázateľné z jeho výpovede na pojednávaní vo veci samej dňa 7.11.2013. Uviedol,
že uhrádzal aj nájomné v prospech prenajímateľa a pokiaľ by býval vo svojom vlastnom byte, takéto
finančné výdavky by určite nemal. Ďalej sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že ním žiadané
cestovné je premrštené, neodôvodnené a ničím nepreukázané, pretože z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že musel minimálne 4-krát túto cestu absolvovať z dôvodu odstúpenia od kúpnej zmluvy
a vybavovania následných formalít s tým spojených, t.j. vrátenie peňazí, zmena úverových podmienok,
kúpa nového bytu atď., ktoré záležitosti riešil už aj za pomoci advokátky JUDr. Gállovej.

Proti rozsudku súdu v zákonnej lehote podal odvolanie aj žalovaný, a to proti výroku, ktorým bol
súdom zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.985 € s príslušenstvom, podľa obsahu z dôvodu podľa
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
V dôvodoch odvolania uviedol, že sporný byt predával prostredníctvom realitnej kancelárie, ktorá za
sprostredkovateľskú odmenu sa zaviazala urobiť všetky právne potrebné a účelné úkony, súvisiace
s predmetným predajom. Žalobca mal vedomosť o tom, že sporný byt je obývaný tretími osobami
a byt kupoval s týmto rizikom. Realitná kancelária sa zaviazala poskytnúť súčinnosť pri vyprataní
spomínaného bytu a tiež sa zaviazala obstarať náhradné ubytovanie pre tretie osoby, ktoré byt v čase
predaja užívali. Pokiaľ takto realitná kancelária neučinila, mal za to, že porušila svoj záväzok, a teda



sa má podieľať na prípadnej náhrade spôsobenej škody. Súd uvedené skutočnosti neskúmal a ani
nevyhodnotil. Ďalej namietal nárok na odmenu JUDr. Gállovej z dôvodu, že súd sa v danej otázke
nevysporiadal s dôvodnosťou aplikácie § 150 O.s.p.. Jeho aplikácia je dôvodná s poukazom na sociálne,
osobné a zdravotné pomery žalovaného. Je dlhodobo bez práce, prácu si nevie nájsť z dôvodu vysokej
nezamestnanosti v regióne, ako aj veku. Spolu s manželkou sa stará o syna, ktorý je imobilný, invalidný
a zdravotne ťažko postihnutý, je zadlžený a uvedené okolnosti prípadu neboli súdom skúmané a
vyhodnotené. Ďalej uviedol, že žaloba ako taká vyznieva špekulatívne a to z dôvodu, že on následne,
keď kúpa nebola zrealizovaná, vrátil žalobcovi všetky financie, ktoré za predmet kúpy poskytol, mal za
to, že nie je mu nič dlžný. Uviedol, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, čo do rozsahu
tvrdenej výšky škody, teda mal za to, že žalobu podal so zjavným úmyslom na celej záležitosti profitovať.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Opätovne
poukázal na skutočnosť, že predaj nehnuteľnosti bol zrealizovaný prostredníctvom realitnej kancelárie
s tým, že všetky potrebné náležitosti vrátane zmlúv, náhradného bývania a iných s týmto predajom
súvisiacich vecí boli predmetom plnenia realitnej kancelárie Gold Real.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 7.064,76 € a na náhradu trov konania. Poukázal na to, že nie je
pravdou, že žalovaný sporný byt predával prostredníctvom realitnej kancelárie, pretože táto skutočnosť
nevyplýva ani zo samotnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 7.4.2011. Nie je tam uvedené,
že by tento byt sprostredkovane predávala realitná kancelária. Žalobca nemal vedomosť o tom, že by
žalovaný vyplatil realitnej kancelárii sprostredkovateľskú odmenu, práve naopak, žalobca sa osobne
dohadoval iba so žalovaným o predaji bytu, priamo žalovanému vyplatil kúpnu cenu bytu a osobne
žalovaný ubezpečoval žalobcu, že predmetný byt je bez ťarchy a nebude žiaden problém tento byt
žalobcovi do 30 dní odovzdať do užívania. Táto skutočnosť bola uvedená aj v článku IX. ods. 4 zmluvy o
prevode vlastníctva bytu. Opätovne poukázal na poskytnutie dodatočnej lehoty na odovzdanie bytu a na
stretnutia smerujúce k odstúpeniu od zmluvy. Uviedol, že aplikácia § 150 O.s.p. v prípade žalovaného
neprichádza do úvahy, pretože žalovaný je osobou všeobecne známou tým, že obdobným konaním sa
obohacuje na úkor iných, predáva a kupuje nehnuteľnosti opakovane aj viacerým kupujúcim, súčasne
a špekulatívne sa vyhovára na svoje sociálne, osobné a zdravotné pomery. Nie je pravdou, že by bol
žalovaný osobou sociálne odkázanou, práve naopak, mal za to, že žalovaný si zarábal na živobytie
nelegálnym spôsobom v snahe vyhnúť sa plateniu daní.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu a vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného boli
účastníkom zaslané odvolacím súdom dňa 23.02.2016.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania žalobcu aj žalovaného ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že obe
odvolania sú čiastočne dôvodné.

Výrok rozsudku, ktorým súd konanie do výšky 47,49 Eur zastavil, nebol odvolaním žalobcu ani
žalovaného napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2, 3 O.s.p.), preto v odvolacom konaní
nebol preskúmavaný.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok v celej prevyšujúcej časti, t. j. vyhovujúci výrok, zamietavý
výrok a výrok o trovách konania.

Rozsudok je vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.525,94 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 3.162,03 Eur s 9% ročným úrokom
z omeškania od 01.10.2011 do zaplatenia titulom náhrady trov právneho zastúpenia a vo výroku o
zamietnutí žaloby o zaplatenie 800 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 01.10.2011 do zaplatenia
titulom nájomného vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v týchto
výrokoch potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.03.2016 o 13,10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia



rozhodnutia boli zverejnené dňa 08.03.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 156 ods. 1, 3 O.s.p..

Žalobca podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t. j.
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a ust.
§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalovaný podľa obsahu odvolania namieta odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132
O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-
§ 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd udáva, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v potvrdenej časti nie
sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná
vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, preto odvolací súd rozsudok vo vyhovujúcej časti ohľadne istiny 1.525,94 Eur a vo výroku
o zamietnutí žaloby o zaplatenie 3.162,03 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 01.10.2011 do
zaplatenia titulom náhrady trov právneho zastúpenia a vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 800
Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 01.10.2011 do zaplatenia titulom nájomného ako vecne
správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.



Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v tejto časti, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2).

Súd prvého stupňa správne právne kvalifikoval žalobou uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody v
zmysle ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. a skúmal splnenie jednotlivých predpokladov pre vznik všeobecnej
zodpovednosti za škodu v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. sú
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou a zavinenie.

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. Môže k nemu dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade
s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu
právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných predpisov a iných noriem, ktoré mal žalobca
zachovávať zo zmlúv alebo iných právnych úkonov, prípadne i z porušenia ust. § 415.

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.

Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade preukázaná.
Nemožno ju len predpokladať.

Zavinenie znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode, vyjadrený buď ako
priamy alebo nepriamy úmysel, alebo vedomá, či nevedomá nedbanlivosť. Pre vznik zodpovednosti za
škodu sa vyžaduje splnenie všetkých štyroch zákonných predpokladov súčasne a tieto predpoklady vždy
musí preukázať poškodený, t.j. žalobca. Zavinenie nemusí poškodený preukazovať, zákonodarca ho
prezumuje a dôkazné bremeno smerujúce k vyvráteniu domnienky viny znáša škodca, t.j. žalovaný (v
zmysle ust. § 420 ods. 3 Obč. zák. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil).

Pokiaľ ide o splnenie prvého z predpokladov, t.j. protiprávneho úkonu žalovaného, odvolací súd sa
stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o splnení tohto predpokladu pre vznik zodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi v zmysle ust. § 420 ods. 1 Obč. zák., keďže vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že v kúpnej zmluve v čl. IX ods. 4 sa žalovaný zaviazal odovzdať
žalobcovi do užívania predmetný byt od vyplatenia celej kúpnej ceny do 30 dní, teda týmto sa žalovaný
zaviazal byt žalobcovi odovzdať a ani napriek výzve a dodatočne stanovenej lehote na plnenie si túto
povinnosť nesplnil. Tým došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaným.

Žalovaný v odvolaní argumentoval tým, že sporný byt predával prostredníctvom realitnej kancelárie,
ktorá sa zaviazala urobiť všetky právne potrebné a účelné úkony súvisiace s predmetným predajom,
pričom žalobca vedel, že byt je obývaný tretími osobami a byt kupoval s týmto rizikom. Preto ak realitná
kancelária nezabezpečila náhradné ubytovanie pre tretie osoby, porušila svoj záväzok a má sa podieľať
na náhrade spôsobenej škody.

V tomto smere žalovaný v odvolaní argumentoval skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom
prvého stupňa, s ktorými sa súd pri rozhodovaní správne vyporiadal a preto jeho odvolacia námietka
nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť rozsudku. Odvolací súd iba na doplnenie uvádza, že
žalovaný síce mal s realitnou kanceláriou uzavretú zmluvu o sprostredkovaní, jej predmetom však bol
(iba) záväzok sprostredkovateľa vyvíjať podľa pokynu záujemcu (žalovaného) a po dojednanú dobu
činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu podľa ods.
1.2 zmluvy a tento záväzok si kancelária splnila. Žiaden iný záväzok realitnej kancelárie v zmluve o
sprostredkovaní, týkajúci sa zabezpečenia náhradného ubytovania pre tretie osoby bývajúce v byte,
ktorého predaj sprostredkuje, nebol predmetom zmluvy o sprostredkovaní. Realitná kancelária nebola
v zmluvnom vzťahu so žalobcom, ale bol to práve žalovaný, kto kúpnu zmluvu podpísal a zaviazal sa



žalobcovi odovzdať byt v stanovenej lehote podľa čl. IX ods.4 zmluvy, preto mal odvolací súd za to, že
táto odvolacia námietka žalovaného neobstojí, je účelová a bez právneho významu.

Vykonaným dokazovaním bol preukázaný aj vznik škody v dôsledku vyššie uvedeného zavineného
protiprávneho konania žalovaného, avšak nie v celom žalobou uplatnenom rozsahu.

Odvolací súd konštatuje, že v tomto štádiu konania bola preukázaná škoda žalobcu (len) vo výške
1.525,94 Eur, ktorá pozostávala z nasledovných položiek: náklady za znalecký posudok v sume 100 Eur,
zakúpenie kolkových známok za návrh do katastra nehnuteľností v sume 132 Eur, poplatok za zmenu
úveru 99 Eur, kolok za vyžiadanie nového LV 8 Eur, spolu 339 Eur a vo výške 1.186,94 Eur titulom
náhrady trov právneho zastúpenia.

Škoda vo výške 339 Eur, pozostávajúca z vyššie špecifikovaných položiek, bola ustálená zhodným
tvrdením účastníkov. Na týchto nákladoch na vyrovnanie sa síce bez číselnej špecifikácie výšky, ale
položkovite zhodli účastníci už dňa 27.07.2011, čo vyplynulo z písomnej listiny podpísanej účastníkmi
konania a svedkyňou I. z realitnej kancelárie. Je teda nepochybné, že škoda vo výške 339 Eur vznikla
v príčinnej súvislosti s odstúpením od zmluvy.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi 339 Eur.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, že účelnými úkonmi v súvislosti s
odstúpením od zmluvy boli iba úkony právnej pomoci JUDr. Gállovej prevzatie a príprava zastúpenia
a účasť na mimosúdnom jednaní v SLSP, a.s. pobočka Košice, pričom hodnota úkonu podľa vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. ust. § 10 je 539,41 Eur plus 2x režijný paušál 7,41 Eur a náhrada cestovných
výdavkov 1x 43,90 Eur a 1x náhrada za stratu času 49,90 Eur, spolu 1.186,94 Eur, preto iba trovy
právneho zastúpenia spojené s týmito úkonmi právnej pomoci predstavujú škodu, ktorá žalobcovi vznikla
v príčinnej súvislosti s odstúpením od zmluvy. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie
rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil vo výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi škodu vo výške 1.186,94 Eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia,
ako aj vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 3.162,03 Eur s príslušenstvom titulom náhrady trov
za ostatné žalobcom vyčíslené úkony právnej pomoci.

Čo sa týka žalobcom uplatnenej škody titulom nájomného za mesiac jún, júl, august a september 2011
vo výške 800 Eur, odvolací súd konštatuje, že žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy o zaplatení
nájomného, resp. úhrad za služby spojené s užívaním iného bytu v žalovanej výške 800 Eur a neuniesol
preto v tomto smere dôkazné bremeno na preukázanie škody v tomto rozsahu. Žalobca má v konaní totiž
nielen bremeno tvrdenia, ale aj bremeno svoje tvrdenia preukázať (dôkazné bremeno). Vecne správne
preto rozhodol súd, ak žalobu v tej časti zamietol.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 800 Eur
s príslušenstvom titulom nájomného potvrdil.

V prevyšujúcej časti, t. j. pokiaľ ide o náhradu škody pozostávajúcu z cestovného vo výške 759 Eur s
príslušenstvom (z ktorého súd prvého stupňa priznal 200 Eur s príslušenstvom) a z ušlej mzdy vo výške
770 Eur s príslušenstvom (z ktorej súd priznal 260 Eur s príslušenstvom) je rozsudok nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov, tak v potvrdzujúcej, ako aj v zamietavej časti, čím došlo v konaní k takej vade
konania, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p. prihliada z úradnej povinnosti, lebo
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.,
pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne
realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania je dôvodom
zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.



Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka.
V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať
stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie
má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý
ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými
otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

Z odôvodnenia rozsudku ohľadne vyššie uvedených nárokov nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru o
výške ušlej mzdy 260 Eur a cestovného 200 Eur, ktoré prestavujú škodu žalobcu.

Spôsob, akým súd určil výšku cestovného - odkazom na údaj uvádzaný žalobcom v žiadosti o
oslobodenie od súdnych poplatkov, nie je prípustný, naviac ide o žalobcom deklarované mesačné
náklady na cestovné. Žalobca musí vynaloženie cestovných nákladov preukázať a musí tiež preukázať,
že boli účelné a že tieto vznikli v príčinnej súvislosti s odstúpením od zmluvy, t. j. nebyť odstúpenia,
necestoval by do Košíc a nevznikali by mu cestovné náklady. Vynaloženie nákladov musí preukázať
cestovným lístkom, pri ceste motorovým vozidlom technickým preukazom motorového vozidla,
dokladom o zakúpení pohonných hmôt, pričom súd prihliada aj na to, či zvolený spôsob dopravy bol
účelný a zodpovedajúci ním deklarovaným zárobkovým a majetkovým pomerom. Ak cestovné výdavky
nepreukáže, nie je splnená podmienka preukázania vzniku škody v tejto časti a náhradu cestovných
výdavkov mu nemožno priznať.

Rovnako je nepreskúmateľný spôsob, akým súd určil stratu na zárobku žalobcu vo výške 260 Eur.
Z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, za ktoré dni žalobcovi vznikla strata na zárobku, z
akých dôkazov vzal súd za preukázanú nemožnosť žalobcu vykonávať prácu v daných dňoch a ako
vyčíslil (akým matematickým postupom) jej výšku. Dôkazné bremeno je opäť na žalobcovi, ktorý
musí preukázať, v ktorých konkrétnych dňoch nevykonával prácu, preukázať príčinnú súvislosť medzi
nemožnosťou vykonávať prácu a porušením povinnosti žalovaným a z dokladov o svojom príjme musí
určiť stratu na zárobku. Rovnako pre súd sú rozhodujúce pri určení straty na zárobku doklady o jeho
príjme a nie iba údaje deklarované žalobcom v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výrokoch týkajúcich sa náhrady škody
pozostávajúcej z cestovných výdavkov a ušlej mzdy s príslušenstvom, v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p. zrušil a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu v ďalšom konaní bude na základe výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania, ako aj
dokazovania doplneného po zrušení veci opätovne rozhodnúť o (ne)dôvodnosti žaloby v tejto časti
(cestovné a ušlá mzda s príslušenstvom), riadiac sa pritom vyššie vysloveným právnym názorom
odvolacieho súdu.

Nepreskúmateľný je rozsudok aj vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania
z priznanej sumy (1.985 Eur, resp. po rozhodnutí odvolacieho súdu zo sumy 1.525,94 Eur) od
01.10.2011, lebo z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení a z akých
dôkazov súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením už dňom 01.10.2011.



Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na plnenie listom zo dňa 30.09.2011 v lehote
30 dní od doručenia výzvy a už táto skutočnosť sama vylučuje, že žalovaný sa dostal do omeškania už
dňom 01.10.2011. Navyše, žalobca ani žiadnym spôsobom nepreukázal, kedy bola predmetná výzva
žalovanému doručená. Ďalšia výzva na plnenie je zo dňa 17.01.2012 s určenou lehotou na plnenie 7
dní od doručenia výzvy, pričom výzva bola podaná na poštovú prepravu 18.01.2012.

Povinnosťou súdu po vrátení veci bude zistiť, kedy niektorá z týchto výziev bola žalovanému doručená
a kedy mu uplynula lehota určená v tej ktorej výzve na plnenie. Ak žalobca nepreukáže doručenie ani
jednej výzvy žalovanému, je potrebné považovať za výzvu na plnenie doručenie žaloby žalovanému
dňa 12.06.2013, žalovanému vznikla povinnosť plniť nasledujúci deň, t. j. 13.06.2013, preto za prvý deň
omeškania možno ustáliť až 14.06.2013.

Sumarizujúc vyššie uvedené závery, predmetom konania po zrušení veci bude:
1) úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 01.10.2011 do zaplatenia zo sumy 1.525,94 Eur,
2) cestovné vo výške 759 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 01.10.2011 do zaplatenia,
3) ušlá mzda 770 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 01.10.2011 do zaplatenia.

V novom rozhodnutí opätovne rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 /§3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.