Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/3/2012 z 21. 2. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 21. februára 2012, sp. zn. 4Cob/3/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7508209711.1 Krajský súd Košice | 4Cob/3/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7508209711.1 | 2012-02-21 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné spoločnosti Citované ustanovenia: § 149 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e84952a6-b47a-4df3-a5f7-c9908ba6a8c3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7508209711.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/3/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7508209711
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7508209711.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu N.. F. Y. a členov senátu I.. I. R. a
N.. M. M. v právnej veci žalobcu: W., spol. s r.o., D. R. XX, V.: XX XXX XXX, zastúpeného: Z. C., s.r.o.,
D. 4, Y., V.: XX XXX XXX, proti žalovanému: V.. S. C., nar. X.X.XXXX, D. R. XX, o vylúčenie spoločníka
z obchodnej spoločnosti, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Y. - okolie,
č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy
konania XXX,XX eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o vylúčenie spoločníka V.. S. C. z obchodnej
spoločnosti W., s. r.o., V.: XX XXX XXX. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáha vylúčenia
žalovaného z obchodnej spoločnosti W., s.r.o. z toho dôvodu, že podľa čl. 8 spoločenskej zmluvy žalobcu,
sa zakladajúci spoločníci - I.. M. W. a žalovaný zaviazali k plneniu viacerých tam uvedených povinností,
medzi ktorými je aj povinnosť osobne sa podieľať na podnikaní spoločnosti a riadiť sa pritom pokynmi
konateľa. Z toho dôvodu spoločník I.. M. W. v roku XXXX ukončil svoj pracovný pomer a plne sa
venoval činnosti spoločnosti žalobcu, žalovaný však aj naďalej pracuje na plný pracovný úväzok v inej
obchodnej spoločnosti. Stav, ktorý v spoločnosti existuje je dlhodobý a celú činnosť žalobcu, z ktorej
plynú finančné zdroje na pokrytie nákladov a na tvorbu zisku, zabezpečuje len jeden spoločník I.. M. W.. Z
toho dôvodu žalobca vyzval žalovaného listami z XX.X.XXXX, XX.X.XXXX a XX.X.XXXX, aby si žalovaný
plnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo spoločenskej zmluvy a aby si riadne plnil povinnosti spoločníka
podľa záväzku prijatého v spoločenskej zmluve. Zároveň bol upozornený na možnosť vylúčenia zo
spoločnosti. Z listu žalobcu z XX.X.XXXX podpísaného I.. W., adresovanom žalovanému vyplýva, že
žalovaný bol vyzvaný, aby sa dostavil na osobné stretnutie dňa X.X.XXXX o XX.XX hod., aby sa objednal
na X.X.XXXX na vstupnú prehliadku u svojho obvodného lekára za účelom posúdenia zdravotného stavu
na prácu, ktorou ho I.. W. hodlal poveriť a aby sa X.X.XXXX zúčastnil o XX.XX hod. školenia H. a PO
pre prevádzku žalobcu tak, aby sa mohol zapojiť do pracovného procesu.



Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nezanedbával svoje povinnosti spoločníka. Zároveň predložil
súdu žalobu, ktorú podal na Okresnom súde Y. II o vylúčenie I.. W. ako spoločníka z obchodnej
spoločnosti žalobcu, ktorá sa vedie pod sp. zn. XXCb/XX/XXXX z toho dôvodu, že I.. W. bez súhlasu
druhého spoločníka - žalovaného zaťažil žalobcu úverom XXX XXX,XX Sk, zriadil si nový účet bez
súhlasu druhého spoločníka a odmietal nahliadnuť druhému spoločníkovi do ekonomickej agendy a
dlhší čas druhého spoločníka - V.. C. neinformuje o chode spoločnosti. Žalovaný uviedol, že práve druhý
spoločník I.. M. W. pripravil spoločnosť žalobcu o všetky výrobné kapacity a všetky účty spoločnosti boli
zablokované exekútormi. V minulosti spoločnosť vykazovala vysoký stupeň prosperity a to do toho času,
kým sa I.. W. neoženil. Následne bol žalovaný so svojou manželkou, ktorá je tiež lekárkou, odstavený z
činnosti spoločnosti žalobcu a všetku iniciatívu týkajúcu sa spoločnosti prevzal do vlastných rúk I.. W..
Ďalej uviedol že o likvidáciu spoločnosti sa postaral I.. W. tým, že postúpil leasing na technológiu, na
ktorej sa zakladala činnosť žalobcu na seba ako fyzickú osobu a činnosť sa vykonáva v spoločnosti, ktorú
si za tým účelom zriadila manželka I.. W.. Z toho dôvodu spoločnosť žalobcu nemá odborných garantov
a je nefunkčná. Ďalej žalovaný uviedol, že jeho prístup k činnosti žalobcu nebol pasívny, zabezpečoval
chod firmy po technickej a ekonomickej stránke z toho dôvodu, že má technické vzdelanie.

Súd prvého stupňa z predložených listinných dôkazov zistil, že

- v čl. 8 písm. e) spoločenskej zmluvy spoločnosti W., s.r.o. (čl. 7) je upravená povinnosť spoločníkov
osobne sa podieľať na podnikaní spoločnosti a riadiť sa pritom pokynmi konateľa,

- v čl. 9 ods. 2 spoločenskej zmluvy je úprava, podľa ktorej: ak spoločník úmyselne alebo z hrubej
nedbanlivosti porušuje podstatnú povinnosť vyplývajúcu zo spoločenskej zmluvy, je valné zhromaždenie
oprávnené uzniesť sa podaní žaloby o vylúčenie spoločníka,

- zo spoločenskej zmluvy i výpisu z obchodného registra (čl. 20) vyplýva, že okrem iného bolo
predmetom podnikania tiež poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ambulancii a v špecializovanom
zariadení ambulantnej starostlivosti so zameraním na výkon jednodňovej chirurgie v odboroch: chirurgia,
anesteziológia a resuscitácia, gynekológia a pôrodníctvo, ORL, urológia,

- spoločnosti W., s.r.o. bolo Košickým samosprávnym krajom dňa XX.X.XXXX vydané rozhodnutie č.
XXXX/XXXX-RUXX-XXXXX (čl. 95), ktorým bolo tejto spoločnosti povolené prevádzkovať zdravotnícke
zariadenie za účelom vykonávania vyššie uvedeného predmetu činnosti,

- s účinnosťou od X.X.XXXX bola medzi žalobcom a Správou zdravotníckych zariadení Y. uzavretá
nájomná zmluva, podpísaná I.. M. W., ohľadom nebytových priestorov - zdravotníckeho zariadenia G.
na Y. ulici XX/A v Y. na 2. poschodí o výmere XX,XX m2 podlahovej plochy. Nájom bol dohodnutý na
dobu do XX.X.XXXX,

- zo správ na čl. XXX - XXX vyplýva, že každý štvrťrok bola autorizovanými subjektmi vykonaná
prehliadka a odborné skúšky technických zariadení, ktorú prevzal a za žalobcu podpísal V.. S. C..
Vykonané boli v dňoch: XX.XX. - XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX,
XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX. - XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX. - XX.XX
XXXX,

- dňa X.X.XXXX žalovaný v mene žalobcu podpísal s W. D. zmluvu o dielo, ohľadom všetkej agendy v
súvislosti s protipožiarnou ochranou v roku XXXX a dňa X.X.XXXX aj pre rok XXXX,

- dňa XX.X.XXXX žalovaný v mene spoločnosti podpísal s O. zdravotnou poisťovňou, a.s. S. č. 6 k
zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,

- prevádzkový poriadok (čl. 124) daného zdravotníckeho zariadenia, spracovaný a podpísaný
žalovaným.

Súdu prvého stupňa bol predložený celý rad písomností - najmä zápisníc z riadnych a mimoriadnych
valných zhromaždení v roku XXXX a XXXX, ktoré prebiehali za prítomnosti samotných spoločníkov
I.. M. W. a V.. S. C., alebo aj za účasti tretích osôb. Z ich obsahu vyplýva, že sa ho vždy zúčastnili
všetci spoločníci a že XX % programu rokovaní sa týkal schvaľovania účtovnej závierky, rozdelenia zisku



a správy o hospodárení spoločnosti v rámci čoho sa zakaždým preberala požiadavka žalovaného na
predloženie originálov účtovnej agendy žalobcu.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 149 Obchodného zákonníka v platnom
znení, podľa ktorého sa spoločnosť môže domáhať na súde vylúčenia spoločníka, ktorý porušuje
závažným spôsobom svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol písomne upozornený. Dôvodom pre
vylúčenie spoločníka zo spoločnosti môže byť len porušenie povinnosti spoločníka nie porušenie iných
povinností, napr. porušenie povinnosti konateľa spoločnosti. Súd prvého stupňa mal za preukázané
z vykonaného dokazovania, že žalovaný sa mal dopustiť porušenia povinnosti, ktoré sa mu v žalobe
vytýkajú, predovšetkým ako konateľ spoločnosti. Nemožno preto vylúčiť spoločníka zo spoločnosti,
ak porušuje svoje povinnosti konateľa. Dôvodom pre vylúčenie spoločníka nemôže byť akékoľvek
porušenie povinnosti spoločníka, ale len porušenie závažným spôsobom. Závažnosť porušenia môže
byť daná jednak charakterom porušenia ale aj okolnosťami, za akých k nemu došlo, teda s ohľadom
na konkrétnu situáciu spoločnosti, zavedenú prax spoločnosti, okolnosti, ktoré porušeniu predchádzali,
prípadne ho vyvolali a závažnosť následkov, ktoré porušenie vyvolalo a pod. Z vykonaného dokazovania
nebolo možné vyvodiť záver o tom, že sa žalovaný svojím konaním dopustil, okrem porušenia povinnosti
konateľa aj porušenia povinnosti spoločníka.

Súd prvého stupňa uviedol, že spoločenská zmluva spoločnosti W., s.r.o. upravovala v čl. 8 písm. e)
povinnosť spoločníkov osobne sa podieľať na podnikaní spoločnosti a riadiť sa pritom pokynmi konateľa.
V spoločenskej zmluve však tieto povinnosti nie sú špecifikované a nie je uvedené ktoré z povinností
upravených v čl. 8 spoločenskej zmluvy, ktorých porušenia sa spoločníci dopustia, sa považujú za
závažné porušenia. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dominantnou, v podstate jedinou
činnosťou, ktorú žalobca vykonával, bol výkon jednodňovej chirurgie. Z toho vyplýva, že takúto odbornú
činnosť nemôže vykonávať nikto iný, než človek s medicínskym vzdelaním, pričom žalovaný mal
vzdelanie technického charakteru. Preto zostalo otázne, čo bolo povinnosťou žalovaného osobne
vykonávať v spoločnosti aby naplnil podmienku osobného podieľania sa na podnikaní žalobcu. Účastníci
konania v konaní netvrdili ani nepreukázali akým spôsobom si spoločníci určili rozsah prác, ktoré mali
osobne pre spoločnosť vykonávať a nevyplýva to ani z vnútorného organizačného alebo pracovného
poriadku alebo nejakej internej dohody medzi spoločníkmi. Len ak by boli tieto povinnosti spoločníkov
takto jednoznačne určené, bolo by možné posúdiť či spoločníci tieto povinnosti vykonávali podľa dohody,
alebo nie. Preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že všeobecne formulované konštatovanie o
porušenie čl. 8 písm. c) spoločenskej zmluvy, nie je dostatočnou definíciou toho, čo sa kladie danej osobe
za vinu - žalovanému a teda nie je možné ani zistiť, ktoré povinnosti žalovaný ako spoločník porušil.
Vzhľadom na to, že spoločnosť W., s.r.o. vykonávala zdravotnícku činnosť nie je možné žalovanému,
ktorý nie je lekárom vytknúť, že nerobil to, čo I.. M. W. - druhý spoločník, ktorý je lekárom. Ak v
spoločenskej zmluve spoločníci dohodli, že spoločníci sa majú podieľať na činnosti spoločnosti podľa
pokynov konateľa a obaja spoločníci žalobcu I.. M. W. a V.. S. C. boli súčasne spoločníkmi aj konateľmi,
znamená to, že v podstate obaja konatelia a spoločníci plnili svoje vlastné pokyny, keďže obaja boli aj
konateľmi aj spoločníkmi a obaja vykonávali činnosti, na ktoré stačili ich odborné vedomosti.

Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že v prejednávanej veci bol žalovaný písomne upozornený
zo strany žalobcu iba za „porušenie aktívne sa podieľať na činnosti spoločnosti“, preto všetky ostatné
dôvody uvádzané v tomto konaní sú vecne irelevantne. To, čo malo byť obsahom aktívnej účasti
žalovaného a teda v čom spočíva porušenie jeho podieľania sa na činnosti spoločnosti žaloba, ale
ani výpoveď žalobcu na pojednávaní nepreukázali a presne nedefinovali. Súd prvého stupňa dospel k
záveru, že zo strany žalovaného nešlo o závažné porušenie povinnosti a je taktiež otázne, či vôbec k
porušeniu povinnosti došlo, vzhľadom na charakter prevádzkovanej činnosti žalobcu. Žalovaný na druhej
strane prezentoval v konaní listinami, že zabezpečoval po technickej stránke prevádzku ambulancie
- zabezpečoval pravidelné prehliadky a skúšky vyhradených technických zariadení a protipožiarnu
ochranu. Z toho vyplýva, že takáto prax podieľania sa oboch spoločníkov na chode spoločnosti bola v
spoločnosti zavedená v rokoch XXXX a XXXX. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že nebolo
preukázané závažné porušenie povinnosti spoločníka zo strany žalovaného v spoločnosti žalobcu a
preto súd prvého stupňa žalobu zamietol.



O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu
z účastníkov nepriznal trovy konania. Uviedol, že dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd trovy
konania nepriznal vidí v tom, že vzťahy medzi spoločníkmi sú veľmi zlé a že práve toto bolo príčinou
vzájomných atakov a existencie viacerých súdnych sporov na viacerých súdoch medzi spoločnosťou a
spoločníkmi, medzi ktorými je tiež spor s rovnakým predmetom konania na Okresnom súde Košice II v
opačnom procesnom postavení účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že bude
spravodlivé, aby si každý z účastníkov hradil svoje trovy sám.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalobca
podal odvolanie proti rozsudku vo veci samej, žalovaný proti rozsudku vo výroku o trovách konania.

Žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
pretože súd sa nesprávne a nedostatočne vysporiadal s otázkou porušovania povinnosti žalovaného
ako spoločníka, závažným spôsobom. Žalovaný si dlhodobo neplnil žiadne povinnosti spoločníka a
preto je nutné takúto samotnú dlhotrvajúcu nečinnosť považovať za porušovanie povinnosti závažným
spôsobom. Nie je preto potrebné preukázať konkrétnu situáciu, pri ktorej došlo k porušeniu povinnosti
závažným spôsobom, nakoľko v prejednávanej veci spĺňa podmienky závažnosti aj dlhodobá nečinnosť.
Žalovaný sa dlhodobo na chode spoločnosti osobne vôbec nepodieľal a to nielen ako spoločník, ale
ani ako konateľ. Žalovaný bol v spoločnosti žalobcu naposledy vo februári XXXX, teda pred vyše
tromi rokmi. Je pravdou, že žalovaný má technické vzdelanie, nemohol sa priamo podieľať na výkone
predmetu činnosti spoločnosti žalobcu, ktorou je vykonávanie jednodňovej chirurgie, avšak mohol a mal
sa zamerať na okruh činnosti, ktoré vykonávať vedel. Žalovanému nič nebránilo obstarávať zásobovanie,
kontrolu príchodov a odchodov zamestnancov, kontakt s prenajímateľom prenajatých priestorov, riešenie
hygienických podmienok a pod. Žalovaný sa aktívne spolupodieľal pri zakladaní spoločnosti, avšak
následne, približne od roku XXXX svoju činnosť pre spoločnosť úplne prestal vykonávať. Celá činnosť
žalobcu tak zostala výlučne na druhom spoločníkovi I.. W., ktorý v súvislosti s tým bol nútený už v roku
XXXX ukončiť trvalý pracovný pomer v inej spoločnosti. Žalovaný však svoj pracovný úväzok v inej
spoločnosti neukončil. Žalovaný priamo spôsobil svojím konaním znefunkčnenie a kolaps spoločnosti
žalobcu, keď ako konateľ bez zdôvodnenia účelu, svojvoľne vyberal finančné prostriedky z účtu
spoločnosti v nemalej výške a preto nezostalo dostatok peňažných prostriedkov na úhradu záväzkov
spoločnosti a miezd pre zamestnancov a odborných garantov spoločnosti. Následne pod vplyvom týchto
okolností sa snažil druhý spoločník I.. W. na valnom zhromaždení odvolať žalovaného z funkcie konateľa,
avšak žalovaný ako druhý spoločník hlasoval proti svojmu odvolaniu, preto k jeho odvolaniu z funkcie
konateľa nedošlo. Rovnako žalovaný opakovane na valnom zhromaždení odmietal schváliť účtovnú
závierku spoločnosti, čo vedome a priamo konal v rozpore so záujmami spoločnosti a rovnako tým
závažným spôsobom porušil svoje povinnosti spoločníka. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozsudok a vyhovel
žalobe.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne na rozhodnutie o trovách konania aplikoval
ustanovenie § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože aplikovať toto ustanovenie v
prejednávanej veci nemožno. Ustanovenie § 150 O.s.p. o trovách konania, má slúžiť k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti, teda k dosiahnutiu spravodlivosti pre účastníkov konania pri rozhodovaní o trovách
konania. Nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam prípadu a nesmie odporovať dobrým mravom. Súd musí dôvody pre takýto
postup riadne a presvedčivo odôvodniť, pričom má prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie
pomery všetkých účastníkov konania. V prejednávanej veci nebol dôvod postupovať podľa ustanovenia
§ 150 O.s.p., pretože neboli preto splnené zákonné dôvody a preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd
priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov prvostupňového konania vo výške XXX,XX
eur tak, ako to vyčíslil vo svojom písomnom podaní zo dňa XX.X.XXXX.



Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vo veci samej nevyjadril, odvolanie bolo doručené jeho právnej
zástupkyni N.. S. R., advokátke dňa XX.X.XXXX, ešte predtým ako jej žalovaný vypovedal plnú moc
písomným podaním z XX.XX.XXXX, ktoré doručil súdu prvého stupňa dňa XX.XX.XXXX.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212
ods. 1,3 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože
nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého
je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a
odvolanie žalovaného je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konštatuje správnosť napadnutého
rozsudku a jeho odôvodnenia vo veci samej a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie
dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej a k odvolaniu žalobcu vo veci samej
proti rozsudku, odvolací súd uvádza nasledovné:

Zákonom určené povinnosti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným sú upravené v ustanovení
§ 113 Obchodného zákonníka.

Podľa § 113 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločník je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote
ustanovenej zákonom, prípadne určenej v spoločenskej zmluve najneskôr však do piatich rokov od
vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto
povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. Konatelia oznámia registrovému súdu bez zbytočného odkladu
splatenie celého vkladu každého spoločníka.

Podľa § 113 ods. 4 Obchodného zákonníka spoločníka, ktorý nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej
lehote, môže valné zhromaždenie zo spoločnosti vylúčiť.

Z citovaných ustanovení § 113 ods. 1, 4 Obchodného zákonníka vyplýva, že zákon ukladá spoločníkovi
spoločnosti s ručením obmedzeným jedinú povinnosť, ktorú ak nesplní môže byť vylúčený zo spoločnosti
a to povinnosť splatiť vklad a spoločnosť ho na možnosť vylúčenia upozorní a poskytne mu lehotu na
splatenie vkladu, ktorá nesmie byť kratšia ako 3 mesiace. Ďalším zákonným dôvodom pre vylúčenie
spoločníka zo spoločnosti je to, ak neprispeje na úhradu straty spoločnosti, ak to pripúšťa spoločenská
zmluva a ak o tom rozhodne valné zhromaždenie.

Zákon iné dôvody pre vylúčenie spoločníka zo spoločnosti s ručením obmedzeným neupravuje. Ďalšie
povinnosti spoločníka môžu vyplývať zo spoločenskej zmluvy. Medzi ne môže patriť aj povinnosť osobnej
účasti spoločníka na podnikaní. V prejednávanej veci medzi účastníkmi konania bolo dohodnuté, že
obaja spoločníci žalobcu I.. M. W. a žalovaný sa budú osobne podieľať na podnikaní a budú sa pri tom
riadiť pokynmi konateľa. Vyplýva to z čl. 8 bod e) spoločenskej zmluvy, v ktorej sú upravené povinnosti
spoločníkov. Žalovaný a druhý spoločník žalobcu I.. M. W., okrem toho, že boli spoločníkmi, boli súčasne
aj konateľmi spoločnosti žalobcu. Prípady keď spoločník je súčasne konateľom upravuje ustanovenie
§ 66 Obchodného zákonníka.

Podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti
alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o
mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom
orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona
nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí
ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky
spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena
predstavenstva schvaľuje dozorná rada.



Z citovaného ustanovenia § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že vzťah medzi spoločnosťou
a spoločníkom pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti sa spravuje ustanoveniami o mandátnej zmluve
upravenej v ustanovení § 566 Obchodného zákonníka, to znamená, že takýto vzťah medzi spoločnosťou
a spoločníkom, ktorý sa má osobne podieľať na podnikaní spoločnosti je vzťahom obchodnoprávnym.
Tento vzťah môže byť upravený v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve, zakladateľskej listine
alebo v stanovách, alebo v osobitnej zmluve o výkone funkcie. Táto zmluva podľa citovaného
ustanovenia § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné
zhromaždenie. Písomná forma takejto zmluvy je obligatórne určená zákonom a pre nedostatok písomnej
formy takáto zmluva nemôže byť platná. V prejednávanej veci účastníci konania, ani v konaní na súde
prvého stupňa ani v odvolacom konaní netvrdili, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
takáto zmluva, v ktorej by bol presne určený okruh povinností žalovaného, ktorými sa má riadiť pri
osobnom podieľaní sa na podnikaní spoločnosti v zmysle čl. 8 bod e) spoločenskej zmluvy žalobcu.
Takáto zmluva, ktorá má charakter mandátnej zmluvy má obsahovať základné náležitosti mandátnej
zmluvy upravené v § 566 Obchodného zákonníka a to okrem označenia zmluvných strán - mandatára
a mandanta aj vymedzenie predmetu zmluvy a určenie konkrétnej obchodnej záležitosti alebo inej
opakujúcej sa činnosti, ktorá má byť zo strany spoločníka pre spoločnosť zariaďovaná, dojednanie o
zariadení obchodnej záležitosti na účet spoločnosti a dojednanie odplaty. Žalobca v konaní nepreukázal,
že takto vymedzený okruh práv a povinností spoločnosti a žalovaného ako spoločníka bol uskutočnený.
Súd prvého stupňa správne v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca nepreukázal, čo
malo byť obsahom aktívnej účasti žalovaného na podnikaní žalobcu a teda žalobca nepreukázal v čom
porušoval žalovaný svoje povinnosti spoločníka, ak sa osobne nepodieľal na vybavovaní konkrétnych
záležitostí spoločnosti žalobcu. Taktiež nemožno považovať za porušenie povinnosti spoločníka jeho
hlasovanie akýmkoľvek spôsobom na valnom zhromaždení, pretože je právom každého spoločníka
hlasovať slobodne, podľa svojej vôle, bez toho, aby mu za to hrozilo vylúčenie z obchodnej spoločnosti.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, ak žalobu o vylúčenie
žalovaného z obchodnej spoločnosti žalobcu ako nedôvodnú zamietol, pretože nebolo preukázané
porušenie konkrétnych povinnosti žalovaného ako spoločníka, vyplývajúcich zo spoločenskej zmluvy
žalobcu alebo inej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.

Odvolací súd preto podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej o zamietnutí žaloby, ako vecne správny.

Odvolací súd o odvolaní žalovaného proti výroku o trovách konania rozhodol tak, že podľa § 220
Občianskeho súdneho poriadku zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania,
pretože nie sú splnené podmienky na potvrdenie výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, aplikujúc pritom ustanovenie
§ 150 O.s.p. o dôvodoch hodných osobitného zreteľa, kedy súd výnimočne náhradu trov konania nemusí
účastníkom priznať.

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd prvého stupňa aplikáciu ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku na rozhodovaní o
trovách konania v prejednávanej veci odôvodnil tým, že dôvody hodné osobitného zreteľa vidí v tom,
že vzťahy medzi spoločníkmi sú veľmi zlé, čo je príčinou vzájomných atakov a existencie viacerých
súdnych sporov na viacerých súdoch medzi nimi. Odvolací súd takúto aplikáciu ustanovenia § 150
O.s.p. nepovažuje za správnu, pretože zlé vzťahy medzi spoločníkmi v obchodnej spoločnosti, ktoré
vyústia do viacerých súdnych sporov nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa. Každý súdny spor
medzi spoločnosťou a spoločníkom je výsledkom zlých vzťahov medzi spoločnosťou a spoločníkom. To
však samo o sebe nie je dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. o trovách konania. Keďže v
prejednávanej veci bol úspešný žalovaný, pretože žaloba voči nemu ako nedôvodná bola zamietnutá,



má žalovaný právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s účelným bránením
svojho práva.

Odvolací súd preto úspešnému žalovanému podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznal
náhradu trov konania, ktoré mu vznikli na súde prvého stupňa vo výške XXX,XX eur. Tieto trovy
predstavujú trovy právneho zastúpenia žalovaného za jednotlivé účelne úkony právnych služieb, za ktoré
patrí odmena X/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Ide o tieto úkony právnych služieb: prevzatie a
príprava zastúpenia dňa XX.X.XXXX - odmena XX,XX eur a režijný paušál X,XX eur, vyjadrenie k návrhu
zo dňa XX.X.XXXX - odmena XX,XX eur, režijný paušál X,XX eur, vyjadrenie na základe výzvy súdu
prvého stupňa zo dňa XX.X.XXXX - odmena XX,XX eur a režijný paušál X,XX eur, účasť na pojednávaní
dňa XX.XX.XXXX - odmena XX,XX eur, režijný paušál X,XX eur, účasť na pojednávaní dňa X.X.XXXX
- odmena XX,XX eur, režijný paušál X,XX eur, účasť na vyhlásení rozsudku dňa XX.X.XXXX - odmena
XX,XX eur, t.j. X zo základu XX,XX eur podľa § 14 ods. X citovanej vyhlášky a režijný paušál X,XX eur
podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Spolu odmena za tieto úkony právnych služieb predstavuje XXX,XX
eur, režijný paušál spolu predstavuje XX,XX eur. Spolu to činí XXX,XX eur, z toho XX % DPH podľa
§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky predstavuje XX,XX eur, teda spolu trovy právneho zastúpenia s DPH
predstavujú XXX,XX eur. Na náhradu týchto účelných trov konania úspešného žalovaného súd zaviazal
neúspešného žalobcu. Odvolací súd nepriznal úspešnému žalovanému uplatnené trovy konania na súde
prvého stupňa za tieto úkony: vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX, pretože išlo iba o žiadosť žalovaného
o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe, ďalej nepriznal odmenu za úkon odvolanie žalovaného zo
dňa X.X.XXXX, pretože išlo o odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh
žalovaného na prerušenie tohto konania a o tomto odvolaní žalovaného rozhodol Krajský súd v Y.
uznesením č.k. XCob/XX/XXXX-XXX zo dňa 8. októbra XXXX tak, že potvrdil toto uznesenie o zamietnutí
návrhu žalovaného na prerušenie konania. To znamená, že tento úkon právnej služby nebol v konaní
účelný, pretože žalovaný nebol úspešný o svojom návrhu na prerušenie tohto konania.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému okrem trov právneho zastúpenia iné preukázateľné
trovy tohto odvolacieho konania nevznikli, avšak žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril a v súvislosti
s podaním odvolania vo výroku o trovách konania, žalovaný trovy právneho zastúpenia si neuplatnil ani
ich nevyčíslil, preto mu ich odvolací súd podľa § 151 ods. 2 O.s.p. nemohol priznať.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.