{"guid": "15303e88-da30-4998-a29c-9b7cdbc999d7:ae3758ea-daa1-4e54-8423-113863bf4d80", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3112219091.1", "spisova_znacka": "5Co/71/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/71/2019 z 29. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 29. októbra 2019, sp. zn. 5Co/71/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3112219091.1", "identifikacne_cislo": "3112219091", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Sopúch", "sudca_id": 995, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-sopuch-995", "datum_vydania": "2019-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae3758ea-daa1-4e54-8423-113863bf4d80", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3112219091.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3112219091.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2019:3112219091.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/71/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112219091
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3112219091.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkýň 1/ Mgr. W. X., nar. XX.XX.XXXX, štátnej
občianky Slovenskej republiky, bytom O., R. XXXX/XX a 2/ Mgr. T. Uj V., nar. XX.X.XXXX, štátnej
občianky Slovenskej republiky, bytom O., V. XX/X, obe zastúpené CHARGE DAVOUÉ UJJ s.r.o., so
sídlom Trenčín, Legionárska 14, IČO: 36 865 222 proti žalovaným 1/ Y. W., nar. XX.XX.XXXX, štátnemu
občanovi Slovenskej republiky, bytom O., U. XXXX/XX a 2/ O. W., nar. XX.X.XXXX, štátnej občianky
Slovenskej republiky, bytom Trenčín, U. 11XX/XX, obaja zastúpení JUDr. Ľubomírom Porubanom,
advokátom, so sídlom Trenčín, Jilemnického 2 o vypratanie pozemkov a iné, na odvolanie žalobkýň proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 14C/180/2012-314 zo dňa 07. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 2/  m a j ú   proti žalobkyniam 1/ a 2/  n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žaloby žalobkýň /výrok I. rozsudku/ a rozhodol,
že žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobkyniam 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník /výrok II.
rozsudku/. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žaôlobkyne sa podanou žalobou domáhali,
aby  súd uložil žalovaným 1/ a 2/   povinnosť vypratať pozemok C-KN parc.č. 1345/66 záhrady o výmere
760 m2, pozemok E-KN parc.č. 2451 orná pôda o výmere 16 m2 zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Kubrá;
pozemok E-KN parc.č. 2452 orná pôda o výmere 704 m2 zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. Kubrá ; pozemok
C-KN parc.č. 1345/67 záhrady o výmere 690 m2, pozemok E-KN parc.č. 2453 orná pôda o výmere  6
m2 zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Kubrá; pozemok C-KN parc.č. 1345/55 záhrady o výmere 558 m2,
pozemok par.č. 2244/2 lesné pozemky o výmere 8 m2, pozemok par.č. 2288/8 ostatné plochy o výmere
4 m2, pozemok parc.č. 2283/11 ostatné  plochy o výmere 5m2 zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Kubrá vo
vlastníctve L. X. v celosti a uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ akýmkoľvek spôsobom nezasahovať
do výkonu vlastníckych a užívacích  práv žalobcov 1/ a 2/ k pozemkom C-KN parc.č. 1345/66 záhrady
o výmere 760 m2, pozemok E-KN parc.č. 2451 orná pôda o výmere 16 m2 zapísané na LV č. XXXX
v k.ú. Kubrá; pozemok E-KN parc.č. 2452 orná pôda o výmere 704 m2 zapísaný na LV č. XXXX v k.ú.
Kubrá ; pozemok C-KN parc.č. 1345/67 záhrady o výmere 690 m2, pozemok E-KN parc.č. 2453 orná
pôda o výmere  6 m2 zapísané na LV č. 2654 v k.ú. W.; pozemok C-KN parc.č. 1345/55 záhrady o
výmere 558 m2, pozemok par.č. 2244/2 lesné pozemky o výmere 8m2, pozemok parc.č. 2288/8 ostatné
plochy o výmere 4m2, pozemok parc.č.2283/11 ostatné  plochy o výmere 5m2 zapísané na LV č. XXXX
v k.ú. Kubrá vo vlastníctve L. X. v celosti a uloženia povinnosti žalovanému 1/ odstrániť na vlastné
náklady záhradnú chatku  súp.č. XXXX zapísanú na LV č. XXXX v k.ú. Kubrá všetko v lehote 15 dní od



právoplatnosti rozsudku. Svoju žalobu odôvodňovali tým, že žalobkyňa 1/ je vlastníčkou pozemku E-KN
parc.č. 2451 v k.ú. Kubrá, žalobkyne 1/ a 2/ sú spoluvlastníčkami E-KN parc.č. 2453 v k.ú. Kubrá každá
v podiele 1/2, v súčasnosti  C-KN parc.č. 1345/66 a E-KN parc.č. 2451 o výmere 16 m2 zapísaný na LV
č. XXXX v prospech žalobkyne 1/ v celosti  a C-KN parč. č. 1345/67 a E-KN parc.č. 2453 v prospech
žalobkýň 1/ a 2/ pre každú v podiele 1/2 a žalobkyňa 2/ je vlastníčkou parc.č. 2452 reg. E v k.ú. Kubrá.
Pozemok C-KN záhrady o výmere 256 m2 bol vytvorený v prospech členov základnej organizácie č.
15-71 Kubrá \"Dubník\" SZZ a súčasne aj žalobcov podľa § 7 zákona č. 64/1997 Z.z.  ako účastníkov
konania podľa § 6a písm.a/ zák.č. 64/1997 Z.z. Y. R., nar. X.X.XXXX  a H. R. rod. Y., nar. X.X.XXXX a
tieto osoby sa nachádzajú v registri pôvodného stavu-časť užívatelia pozemkov a v geometrickom pláne
č. 31/05 o zameraní obvodu záhradkovej osady. Y. R. zomrel dňa X.XX.XXXX a H. R. dňa XX.X.XXXX a
ich smrťou zaniklo členstvo v základnej organizácii /ďalej len ZO/ č.15-71 Kubrá \"Dubník\"  Slovenského
zväzu záhradkárov /ďalej len SZZ/ a súčasne zanikol nájomný vzťah vzniknutý podľa § 3 ods.1 zákona
č. 64/1997 Z.z. medzi užívateľom  a členom SZZ na jednej strane ako nájomcom a vlastníkom pozemku
a zanikla ich  procesná spôsobilosť  byť účastníkmi pozemkového konania podľa zákona č. 64/1997
Z.z.. Tieto pozemky  mali byť po smrti týchto osôb vydané ich vlastníkom  a po ich smrti do ich užívania
neoprávnene vstúpili žalovaní 1/ a 2/.  Títo bez právneho dôvodu užívajú časti pozemkov žalobkýň a to
časť pozemku o výmere 19 m2 z E-KN parcely č.2451, časť pozemku o výmere 87 m2 z E-KN parc.č.
2452, časť pozemku o výmere 73 m2 z E-KN parcely č. 2453, časť pozemku o výmere 77 m2 z E-
KN parc.č. 2454. Geometrickým plánom č. 31/05 overeným Správou katastra v Trenčíne dňa 30.3.2005
pod č. 155/05 na zameranie tzv. obvodu záhradkovej osady bol zameraný pozemok ako C-KN parc.č.
1345/33, ktorý bol vytvorený odčlenením častí pozemkov z iných parciel registra E-KN a to diel 106
odčlenený od E-KN parc.č. 2451 o výmere 19 m2, diel 107 odčlenený od E-KN parc.č. 2452 o výmere 87
m2, diel 108 odčlenený od E-KN parc.č. 2453 o výmere 73m2, diel 109 odčlenený od E-KN parc.č. 2454
o výmere 77 m2.  Žalovaní 1/ a 2/ nie sú uvedení v geometrickom pláne č. 31/05, v registri pôvodného
stavu,  v zozname užívateľov  ako členov ZO SZZ, ktorí podávajú návrh podľa § 7 zákona č. 64/1997
Z.z. , v zozname členov ZO - Kubrá (Dubník) ani v plnomocenstve pre JUDr. L. zo dňa 20.10.2000
poverujúcom pre podanie návrhu podľa § 7 zákona č. 64/1997 Z.z.. Y. R. a manželka boli vlastníkmi
záhradnej chatky a trvalých porastov  a účastníkmi konania podľa § 6 písm.a/ zákona č. 64/1997 Z.z. o
vyporiadanie pozemkov na Obvodnom pozemkovom úrade v Trenčíne a užívateľmi týchto pozemkov a
ich smrťou zaniklo právo užívať sporné pozemky, lebo im podľa § 5 ods.5 písm.d/ Stanov SZZ zaniklo
členstvo v SZZ.   Žalovaní 1/ a 2/ nie sú platnými členmi ZO č. 15-71 Kubrá \"Dubník\" SZZ, nie sú ani
nájomcami pozemkov z nájomného vzťahu podľa § 3 ods.1 zákona č. 64/1997 Z.z., ani oprávnenými
užívateľmi pozemkov  a taktiež ani účastníkmi konania podľa § 7 zákona č. 64/1997 Z.z.. Smrťou Y. R.
a jeho manželky na ich osoby členstvo v SZZ neprešlo  a neprešlo na nich ani oprávnenie na užívanie
pozemkov ich vlastníkmi, preto boli listom zo dňa 30.11.2006 vyzvaní, aby  pozemky vypratali v lehote
do 31.8.2012, čo žalovaní 1/ a 2/ písomne odmietli.
2. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobkyňa 1/ je výlučnou vlastníčkou E-KN
parc. č.  2451 o výmere 16m2 -orná pôda zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. Kubrá a žalobkyne 1/ a
2/ sú podielovými spoluvlastníčkami, každá v podiele 1/2 E-KN parc.č. 2453 o výmere 6m2 - orná
pôda zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Kubrá a na základe geometrického plánu č. 31321704-495/2010
je žalobkyňa 1/ výlučnou vlastníčkou  parc. č.  1345/66 reg. C evidovanej v katastrálnej mape o
výmere 760 m2 -záhrady, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. Kubrá a žalobkyne 1/ a 2/ sú podielovými
spoluvlastníčkami, každá v podiele 1/2 parc.č. 1345/67 reg. C evidovanej v katastrálnej mape o výmere
690 m2 - záhrady, zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Kubrá. Žalobkyňa 2/ je výlučnou vlastníčkou parc.č.
2452 reg. E evidovanej na katastrálnej mape o výmere 704 m2 -orná pôda v k.ú. Kubrá zapísanej na LV č.
XXXX. Vlastníkom parciel reg. C č. 1343/3, 1343/4, 1344/3, 1344/6, 1345/50, 1345/54,  1345/55, 2244/2,
2282/7, 2282/8, 2283/9 a 2283/11 a parc. reg. E č. 2440, 2455, 2459 zapísané na LV č. XXXX v k.ú. Kubrá
je L. X..  Na parcele č. 1345/49- zast. plocha a nádvoria o výmere 15m2 reg. C evidovanej v katastrálnej
mape stojí záhradkárska chata súp.č. 1565 aktuálne v podielovom o spoluvlastníctve žalovaných 1/  a
2/, zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. Kubrá a na parcelu č. 1345/49 nie je založený list vlastníctva.  Z
nájomnej zmluvy  zo dňa 20.9.1980 uzatvorenej podľa § 9 zákona č. 123/75 Zb. medzi JRD Opatová
nad Váhom a ZO Slovenského ovocinárskeho zväzu vyplýva, že JRD Opatová nad Váhom odovzdalo
do dočasného užívania za odplatu Základnej organizácii Slovenského ovocinárskeho a záhradkárskeho
zväzu Trenčín-Kubra poľnohospodársku pôdu na parcelách č. 2440, 2442, 2444/1, 2444/2, 2443, 2446,
2447, 2448, 2449, 2450, 2451, 2452, 2453, 2454 a 2459 o výmere 1,185  ha, evidované ako orná
pôda, lúka, pasienok v k.ú. Kubrá podľa priloženého geometrického plánu. Zmluva sa uzatvárala na 15
rokov od 1.10.1980 do 30.9.1995 s tým, že ak zmluvné strany (čl. II zmluvy), pred uplynutím platnosti
tejto zmluvy prejavia záujem zotrvať aj naďalej v zmluvných vzťahoch, zmluva sa predĺži na ďalšie



obdobie, ak si to bude vyžadovať verejný záujem, alebo pri neplnení zmluvných povinností zo strany
užívateľov so 6-mesačnou výpovednou lehotou. Podľa čl. III predmetnej zmluvy užívateľ je oprávnený
užívať prevzaté pozemky v rozsahu uvedenom v rozhodnutí o zmenách kultúry, ktoré vydá ONV-OPLVH
Trenčín.  Pôda sa musí intenzívne obhospodarovať  členmi ZO SZOZ v maximálnej výmere 300 m2. Pri
užívaní pôdy musí byť dodržiavaný štatút ZO SOZZ a zákony. Podľa čl. VII zmluvy sa užívať zaväzuje
po skončení platnosti nájomnej zmluvy, ak nebude predĺžená, uviesť prenajaté pozemky do pôvodného
stavu na vlastné náklady. Podľa čl. VI zmluvy budovanie stavieb - ako ohrady, chatky  a iné inžinierske
siete môžu byť povolené len na základe územného rozhodnutia a stavebného povolenia príslušného
stavebného úradu. Podľa čl. V zmluvy na prenajatom pozemku sa povoľuje vybudovanie záhradných
chatiek o zastavanej ploche 16m2 bez podpivničenia, na miestach určených zastavovacím plánom -
bez pevného spojenia so zemou.  Zmluva bola zmenená Dodatkom č. 1 zo dňa 30.9.1989, ktorým
sa zmenil čl. V pôvodnej nájomnej zmluvy s tým, že  na prenajatom pozemku sa povoľuje členom
ZO SZZ vybudovanie záhradných chatiek o zastavanej ploche 16m2, ktoré môžu byť podpivničené.
Žalovaní 1/ a 2/  boli Výborom ZO Dubník č. 15-71 dňa 20.8.2004 prijatí za riadnych členov a bola im
pridelená parc.č. 1345/33 po bývalom členovi Y. R. a manželke T.. Žalovaní 1/ a 2/  kúpili  chatku v
záhradkárskej osádke súp.č. 1565 na parc.č. 1345/49 od Y. R., nar. XX.X.XXXX.  Geometrickým plánom
č. 31/05 overeným Správou katastra v Trenčíne dňa 30.3.2005 pod č. 155/05 na zameranie tzv. obvodu
záhradkovej osady  bol zameraný pozemok ako C-KN parc.č. 1345/33 záhrady o výmere 256 m2, ktorý
bol vytvorený odčlenením častí pozemkov z iných parciel registra E-KN a to diel 106 odčlenený od E-
KN parc.č. 2451 o výmere 19 m2, diel 107 odčlenený od E-KN parc.č. 2452 o výmere 87 m2, diel 108
odčlenený od E-KN parc.č. 2453 o výmere 73m2, diel 109 odčlenený od E-KN parc.č. 2454 o výmere
77 m2. Žalobkyne uniesli dôkazné bremeno, že im patria parcely zapísané na LV č. XXXX a XXXX a
žalobkyni 2/ aj na LV č. XXXX v k.ú. Kubrá, nebolo však preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ časť týchto parciel
užívajú bez právneho dôvodu. Žalovaná 2/ uviedla, že  užívajú parcelu 2451 o výmere 19 m2,  parc.č
2453 o výmere 73 m2 a parc.č 2452 a parcelu č. 2454 neužívajú vôbec, pretože tam majú žalobkyne
postavený plot a svokrovci žalobkyne 1/ ta majú zasadenú repu.
3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa čl.20 ods.1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 126
ods.1 Občianskeho zákonníka, § 6 ods.1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (účinného od
1.5.1990), § 9 ods.3 zákona č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku, §
40 zákona č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, § 1 ods. 1 písm. a), § 11 ods. 1 písm.
d), § 22 ods. 1 písm. a), ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku (účinný od 24.6.1991) a podľa § 1 ods.1 písm. a), §  2 ods.1 písm. b), ods.
2, § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách
a vyporiadaní vlastníctva k nim. Uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
návrh žalobkýň je nedôvodný. Žalobkyne 1/ a 2/ majú právo domáhať sa ochrany vlastníckeho práva iba
v rozsahu im patriacich pozemkov a na podanie žaloby na ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. 2660 v k.ú. Kubrá v  prospech L. X., (ktorý nie je sporovou stranou), v tomto
spore nemali aktívnu vecnú legitimáciu. V tejto časti bola žaloba nedôvodná, rovnako ako aj v časti o
odstránenie spornej chatky súp.č. XXXX, pretože žalobkyne nepreukázali, že im patrí parc.č. 1345/49
na ktorej je táto postavená. Na parcelu, na ktorej stojí chatka nie je totiž v prospech žalobkýň založený
list vlastníctva. Na podanie žaloby v tejto časti im teda taktiež chýba aktívna vecná legitimácia, lebo nie
sú nositeľkami práva, ktorého sa v spore domáhajú. Vo zvyšku bola žaloba podaná nedôvodne, pretože
samotné žalobkyne 1/ a 2/ ani  v žalobe netvrdli, že žalovaní 1/ a 2/ zasahujú do ich vlastníckeho práva v
rozsahu celej výmery im patriacich pozemkov zapísaných v LV č. XXXX, XXXX, XXXX v k.ú. Kubrá, ale
že užívajú z nich iba časť vo výmere C-KN parc.č. 1345/33 záhrady - 256m2, teda  to, čo im bolo pridelené
ako záhrada do užívania. S otázkou legálnosti zriadenia záhradkárskej osádky Dubník č.15-71 , Trenčín
-Kubrá sa už právoplatne vysporiadal  Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp.zn. 13S/41/2008-925 zo
dňa 14.5.2014, potvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr/92/2014 zo dňa 1.12.2016,
keď konštatoval, že táto záhradkárska osádka pre účely zákona č. 64/1997 Z.z. bola riadne zriadená.
Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že nájomná zmluva o dočasnom užívaní pozemkov
uzavretá dňa 20.09.1980 a Dodatok č. 1 dňa 30.09.1989 medzi JRD Opatová nad Váhom, ktorý mal
k pozemkom právo družstevného užívania a ZO Slovenský ovocinársky a záhradkársky zväz Trenčín
je platná. Nájomná zmluva o dočasnom užívaní pozemkov podliehala schváleniu podľa § 9 zákona
č. 123/1975 Zb. a bola schválená rozhodnutím bývalého ONV v Trenčíne č.j.: OPLVH-2838/1980
z 10.11.1980. Je nesporné, že časť predmetných pozemkov vo vlastníctve žalobkýň,  zameraných
geometrickým plánom č. 31/05 o výmere 256 m2 tvorí pôvodnú parc.č. 1345/33 -záhradu, ktorá bola
pridelená žalovaným 1/ a 2/ osobou na to oprávnenou (Výborom záhradkárskej osádky DUBNÍK č.
15-71) tieto pozemky sa nachádzajú v zákonne zriadenej záhradkovej osade. V konaní bolo preukázané,



že žalovaní 1/ a 2/ nevstúpili do práv pôvodných záhradkárov  Y. R., nar. XXXX a H. R., ale kúpili  v
tejto záhradkárskej osádke chatku súp.č. XXXX  od Y. R., nar. XXXX  a následne sa stali na základe
prihlášky dňa 20.8.2004  riadnymi členmi záhradkárskej osádky DUBNÍK 15-71 s právom užívať  im
pridelenú nehnuteľnosť -parc.č. 1345/33,  ktorú mali právo užívať  členovia ZO Slovenský ovocinársky
a záhradkársky zväz Trenčín titulom nájomnej zmluvy z 20.9.1980 a vyššie citovaných zákonov.  V tejto
súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 10.06.2014 sp. zn. 1Sžr/40/2013:
\"Pojem \"užívateľ\" je definovaný v § 2 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. tak, že užívateľom pozemkov
v zriadenej záhradkovej osade sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy
(tzv. \"malá zmluva\") so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo
inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom
záhradkárskej organizácie.\". Za užívateľa pozemkov v zriadenej záhradkovej osade tak, ako má tento
pojem na zreteli ustanovenie § 2 ods. 2 zák. č. 64/1997 Z.z., sa považuje člen záhradkárskej organizácie
v zriadenej záhradkovej osade.  Nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené  záhradková osada je považovaná
za legálne zriadenú, je nutné aj jej členov považovať za \"užívateľov\".  Žalobkyne 1/ a 2/ teda nepreukázali
neoprávnený zásah žalovaných 1/ a 2/ do ich vlastníckeho práva nad rámec im pridelenej záhrady v
pôvodnej výmere parc.č. 1345/33 v k.ú. Kubrá, ktorú užívajú ako záhradkári na základe nájomného
vzťahu  a preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.  Rozhodnoutie o náhrade trov
konania súd odôvodnil podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len
CSP/. V spore boli žalovaní 1/ a 2/ úspešní a. preto im súd priznal právo na náhradu trov konania vo
výške 100%.
4. Proti tomuto rozsudku podali včas odovlanie žalobkyne 1/ a 2/. V prvom rade pouzkázali na
skutočnosť, že súd prvej inštancie neuznal potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti týkajúce sa
rizikového tehotenstva žalobkyne 2/ a vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti, čím porušil jej právo
na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie tiež neuznal kolíziu právneho zástupcu žalobkýň,
čím rovnako porušil právo žalobkýň na spravodlivý súdny proces. Ďalej uviedli, že v danom spore
je podstatnou otázkou to, kto je a nie je účastníkom správneho konania o vyporiadania vlastnívctva
k pozemkom podľa zákona č. 64/1997 Z.z. a zákona č. 71/1967 Zb.. Návrh na začatie takéhoto
konania podal Y. R. st., nar. XXXX, ktorý zomrel v roku 2007. Ten aj podpísal zástupcovi JUDr. L.
plnomocenstvo na svoje zastupovanie v konaní a bol vedený v geometrickom pláne č. 00 245 52-107/00
zo dňa 05.06.2000 a teda bol až do svojej smrti účastníkom správneho konania. Žalovaní 1/ a 2/
záhadne pribudli ako záhradkári do geometrického plánu č. 10/18, hoci návrh na začatie správneho
konania nepodávali a teda nie sú účastníkmi správneho konania o vysporiadanie vlastníckeho práva
k pozemkom, ktoré je viazané  na osoby, ktoré podali návrh na začatie takéhoto správneho konania.
Žalovaní sa objavili ako údajní účastníci správneho konania až na základe listu SZZ- ZO Trenčín-Kubra
„Dubnik“ zo dňa 04.06.2008 doručenému Obvodnému pozemkovému úradu v Trenčíne dňa 04.06.2008,
teda takmer 4 roky od údajnej kúpy chatky a dva po právoplatnosti rozhodnutia Krajského pozemkového
úradu v Trenčíne, ktorým boli schválené úvodné podklady projektu pozemkových úprav. Žalobkyne
ďalej v odvolaní uviedli, že niektoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú nsprávne. Pozemok
registra C parc.č. 1345/49 nie je ornou pôdou ale ako preukazuje rozhodnutie vydané vo forme verejnej
vyhlášky zo dňa 10.06.2004 a ktoré rozhodnutie bolo aj súdu prvej inštancie predložené, došlo k zmene
druhu pozemku zo záhrady na ostatnú plochu, pretože na pozemku je postavená záhradná chatka.
Zákon č. 229/1991 Zb., ktorý je reštitučmným zákonom, sa pritom vzťahuje len na pôdu, ktorú tvorí
poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na
pôdu, ktorú tvorí lesný pôdny fond. V zmysle § 22 ods. 1 písm. a) tohto zákona dňom účinnosti tohto
zákona zaniklo družstevným organizáciám k majetku, na ktorý sa zákon vzťahoval právo bezplatného
družstevného užívania k tomuto majetku. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia nemá žiadny súvis
s predmetom tohto konania. Súd prvej inštancie v spore aplikoval aj § 22 ods. 3 veta prvá až tretia
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku,
ktoré ale bolo vypustené účinnosťou zákona č. 64/1997 Z.z. a súd prvej inštancie tak v spore aplikoval
pri rozhodovaní zákonné ustanovebie, ktoré neexistuje od roku 1997. Súd prvej inštancie tiež v spore
aplikoval § 11 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona, podľa ktorého pozemky alebo ich časti nemožno
vydať v prípade, že na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada. Toto ustanovenie
sa týka oprávnených osôb taxatívne vymenovaných v § 4 uvedeného zákona, ktoré splnili zákonné
podmienky na vydanie /reštitúciu/ pozemkov, pričom sa im priznáva právo na náhradné pozemky
alebo na poskytnutie finančnej náhrady. Zo všetkých uvedených faktov vyplýva, že súd prvej inštancie
absolútne nesprávne aplikoval normy zákona č. 229/1991 Z.z.. Nakoniec žalobkyne uviedli, že pokiaľ sa
súd prvej inštancie odvoláva na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/92/2014
zo dňa 01.12.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/41/2008-925 zo



dňa 14.05.2014, tak tento je v rozpore s listinnými dôkazmi, ktoré boli v uvedenom konaní vykonané
a z ktorých vyplýva, že nájomná zmluva zo dňa 20.09.1980 medzi prenajímateľom JRD Opatová nad
Váhom a nájomcom Základnou organizáciou Slovenského ovocinárskeho zväzu je absolútne neplatným
právnym úkonom. Na základe uvedených dôvodov navrhli žalobkyne, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. K odvolaniu žalobkýň sa vyjadrili žalovaní. Uviedli, že medzi uplatnenými odvolacími dôvodmi a
odôvodnením opravného prostriedku žalobkýň chýba súvislosť. Súd prvej inštancie neporušil práva
žalobkýň na spravodlivý proces, vykonal všetky dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a konanie ani nemá žiadnu
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie správne
posúdil aj žiadosť o odročenie pojednávania, ktorej nevyhovel. Vzhľadom na neexistenciu dôležitého
dôvodu v zmysle § 183 Civilného sporového poriadku, spor prejednal a rozhodol na poslednom
pojednávaní v neprítomnosti žalobkýň a ich právneho zástupcu. Ani stručné odôvodnenie odvolania k
danému odvolaciemu dôvodu nepreukazuje, že by existovala relevantná prekážka brániaca v účasti na
pojednávaní, o ktorom boli žalobkyne informované dlho vopred. V odvolaní absentujú vecné dôkazy ako
i dôvody spochybňujúce rozhodnutie. Ide len o sumarizovanie tvrdení, s ktorými sa súd prvej inštancie
už vysporiadal. Rozhodovacia prax nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozsudku. Súd prvej inštancie v intenciách
§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V kontexte predchádzajúcej procesnej
aktivity žalujúcej strany možno mať pochybnosti aj o potrebe navrhovaných dôkazov, pretože tie sú len
účelovým predlžovaním súdneho konania, ktoré prebieha už od roku 2012 a žalobkyne mali dostatok
času a priestoru na označenie relevantných dôkazov. Žalovaní preto navrhli, aby odvolací súd potvrdil
napadnutý rozsudok ako vecne správny.
6. Žalobkyne k vyjadreniu žalovaných na svoje odvolanie uviedli, že so skutkovou a právnou
argumentáciou žalovaných vo vyjadrení nesúhlasia a zotrvávajú na svojom odvolaní a jeho dôvodoch.
7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobkýň, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zamietnutí zvyšnej
časti žaloby žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis,
správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím
námietkam žalobkýň  dodáva nasledovné:
9. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania vo veci na deň 07.11.2018
o 8.30 hod. /na ktorom pojednávaní bol vyhlásený napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie/ už dňa
31.07.2018, pričom na termín pojednávania volal právnych zástupcov oboch strán sporu. Právnemu
zástupcovi žalobkýň bolo predvolanie na termín pojednávania doručené elektronicky dňa 06.08.2018.
Dňa 06.11.2018 bolo súdu prvej inštancie doručené elektronickou poštou podanie právneho zástupcu
žalobkýň, ktorý ospravedlňoval neprítomnosť svoju i žalobkýň na pojednávaní dňa 07.08.2018 s tým,
že on sám sa nemôže pojednávania zúčastniť z dôvodu kolízie s hlavným pojednávaním v reštančnej
trestnej veci na inom súde, kde jeho klient trvá na jeho osobnej prítomnosti, žalobkyňa 1/ sa pojednávania
nezúčastní, pretože nemá právnické vzdelanie a trvá na osobnej prítomnosti svojho právneho zástupcu
a žalobkyňa 2/ sa nezúčastní preto, že je dočasne práceneschopná z dôvodu rizikového tehotenstva s
temínom pôrodu 18.12.2018. Právny zástupca žalobkýň zároveň požiadal o odročenie pojedníávania na
marec, spríl roku 2019. K podaniu právneho zástupcu bola pripojená fotokópia potvrdenia o dočasnej
práceneschopnosti žalobkyne 2/, z ktorej vypýva, že táto bola dočasne práceneschopná od 30.08.2018
a na deň 08.11.2018 mala stanovenú kontrolu u ošetrujúceho lekára. Predvolanie právneho zástupcu
na hlavné pojednávanie, ktoré malo kolidovať s pojhednávaním v predmetnej veci pripojené nebolo.
Asistentkou vo veci konajúceho súducu súdu prvej inštancie bol právny zástupca žalobkýň elektronicky
vyzvaný, aby súdu zaslala kópiu predvolania na hlavné pojednávanie, ktoré koliduje s pojednávaním
v predmetnej veci. Žiadne predvolanie nebolo súdu prvej inštancie do termínu pojednávania zaslané
a právny zástupca bol tak dňa 07.11.2018 o 7:03 hod. elektronicky informovaný zo strany súdu prvej



inštancie, že ním uvedený dôvod na odročenie pojednávania mnie je dôležitý a pojednávanie vo veci sa
v tento deň sa uskutoční. Následne súd prvej inštancie vykonal vo veci pojednávanie bez prítomnosti
právneho zástupcu žalobkýň a žalobkýň 1/ a 2/ a vo veci vyhlásil odvolaním žalobkýň napadnutý
rozsudok.
10. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.
11. Podľa § 183 ods. 2 CSP od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním
a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany
možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
12. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať.
13. Podľa § 183 ods. 4 CSP ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie
je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
14. V civilnom sporovom procese platí zásada, že vec sa má spravidla rozhodnúť na jednom
pojednávaní. Možnosť súdu odročiť pojednávanie je preto v zmysle uvednej zásady nutné vnímať len
ako niečo výnimočné. To sa prejavilo aj v zákonnej úprave CSP, ktorý v § 183 CSP stanovil podmienky
odročenia pojednávania na žiadosť strany sporu. Z citovaných ustanovení § 183 CSP vyplýva, že
pojednávanie možno odročiť aj na žiadosť strany sporu, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky, a
to: 1. dôležitý dôvod, pre ktorý sa strana sporu alebo jej zástupca nemôže dostaviť na pojednávanie a
2. od strany alebo jej zástupcu nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
Dôležitosť dôvodu, ktorým bola a je odôvodňovaná žiadosť strany sporu o odročenie pojednávania v
zmysle § 183 ods. 1 CSP posudzuje súd podľa okolností toho-ktorého prípadu. Dôležitým dôvodom na
odročenie pojednávania môže byť aj kolízia termínov pojednávaní v rôznych veciach, v ktorých strana
alebo jej zástupca vystupujú. V takomto prípade však nepochybne treba skúmať, v ktorej veci bol termín
pojednávania strane, resp. jej zástupcovi oznámený ako prvý, o aký úkon na strane súdu sa jedná, či
sa na úkone vyžaduje prítomnosť strany, resp. jej zástupcu a podobne. Čo sa týka ďalších dôležitých
dôvodov, pre ktoré môže byť pojednávanie odročené, tieto môžu spočívať aj v zdravotnom stave strany
sporu, resp. jej zástupcu.V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
bolo publikované rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/130/2012 pod R 132/2014 s právnou vetou :
„V zmysle § 119 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. januára 2012 je
zdravotný stav účastníka konania dôvodom na odročenie pojednávania len ak je súdu, a to už spravidla
pred rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že
účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu
zúčastniť sa pojednávania.“. Uvedené rozhodnutie spočíva na názore, že zdravotný stav účastníka,
respektíve jeho zástupcu je dôvodom na odročenie pojednávania len v prípade, že tento nie je schopný
„bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu“ sa zúčastniť pojednávania, pričom
uvedené musí vyplývať z vyjadrenia ošetrujúceho lekára. Uvedená potreba preukázania dôležitého
dôvodu na odročenie pojednávania stranou sporu je aktuálna aj za účinnosti Civilného sporového
poriadku.
15. V danej veci žiadali žalobkyne cestou svojho právneho zástupcu o odročenie pojednávania
stanoveného súdom prvej inštancie na deň 07.11.2018. Prvým dôvodom, ktorým uviedli na odôvodnenie
svojej žiadosti bolo, že ich zástupca sa pojednávania nemôže zúčastniť z dôvodu kolízie s hlavným
pojednávaním v reštančnej trestnej veci na inom súde, kde jeho klient trvá na jeho osobnej prítomnosti.
Uvedené tvrdenia ale neboli doložené žiadnym dôkazom o konaní hlavného pojednávania v trestnej
veci, kde by zástupca žalobkýň vystupoval a takýto dôkaz nebol predložený ani na výzvu súdu prvej
inštancie. Je z toho zrejmé, že uvedený žalobkyňami uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania tak
nemožno verifikovať, a to nielen z pohľadu toho, ktoré pojednávanie bolo nariadené ako prvé, o aký úkon
sa jedná a podobne, ale aj z pohľadu toho, či sa takéto hlavné pojednávanie vôbec malo uskutočniť.
Všetky tieto skutočnosti mali ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania preukázať žalobkyne, čo
sa ale nestalo a preto súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že existencia takéhoto dôležitého



dôvodu pre odročenenie pojednávania preukázaná nebola, o tomto v súlade s § 183 ods. 4 CSP stranu
žalobkýň upovedomil elektronicky a pojednávanie vo veci orávnene vykonal.
16. Čo sa týka ďalších dôvodov na odročenie pojednávania súdu prvej inštancie stanoveného na
deň 07.11.2018, tieto sa týkali samotných žalobkýň 1/ a 2/. U žalobkyne 1/ bol ako dôležitý dôvod
na odročenie pojednávania tvrdený nedostatok právneho vzdelania a trvanie na prítomnosti právneho
zástupcu, ktorý sa pojednávania zúčastniť nemôže. Ako už bolo uvedené, dôležitý dôvod pre to, aby
sa právny zástupca žalobkýň uvedeného pojednávania súdu prvej inštancie nezúčastnil daný nebol a
preto nemožno za dôležité dôvody na odročenie pojednávania uznať ani tie, ktoré uvádzala žalobkyňa
1/ ohľadom svojej osoby. Nedostatok jej právneho vzdelania nebol dôležitým dôvodom na odročenie
pojednávania, pretože je vo veci zastúpená advokátom a tento sa pojednávania mohol zúčastniť, keď
dôležitý dôvod na odoročenie pojednávania u jeho osoby daný nebol.
17. Rovnako sa uvedené závery dotýkajú aj žalobkyne 2/. Tá ako dôležitý dôvod na odoročenie
pojednávania uvádzala svoju dočasnú práceneschopnosť z dôvodu rizikového tehotenstva. Z potvrdenia
o dočasnej práceneschopnosti žalobkyne 2/ však nevyplynulo, že by sa ošetrujúci lekár žalobkyne 2/
vyjadril, že táto nie je schopná sa bez ohrozenia života o závažného zhoršenia zdravotného stavu
zúčastniť pojednávania. Okrem toho je aj žalobkyňa 2/ v spore zastúpená advokátom a tento sa
pojednávania mohol zúčastniť, keď dôležitý dôvod na odoročenie pojednávania u jeho osoby daný nebol.
18. Z uvedeného podľa odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak za
dôležité dôvody na odoročenie pojednávania neuznal ani tie dôvody, ktoré žalobkyne 1/ a 2/ oznamovali
ohľadne svojich osôb. Súd prvej inštancie preto správne o tomto v súlade s § 183 ods. 4 CSP stranu
žalobkýň upovedomil elektronicky a pojednávanie vo veci orávnene vykonal.
19. Odvolací súd tak nezistil, že by súd prvej inštancie porušil právo žalobkýň na spravodlivý súdny
proces tým, že vo veci dňa 07.11.2018 uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalobkýň a ich právneho
zástupcu.
20. Čo sa týka ďalších odvolacích dôvodov, ktoré žalobkyne v odvolaní uviedli a ktoré sa týkajú
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a jeho právneho posúdenia týmto súdom, odvolací
súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalobkyne vo svojom odovlaní nijako nenapádajú
skutkové a právne závery súdu prvej inštancie ohľadne tých nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č.
2660 v k.ú. Kubrá. Bolo preukázané, že tieto nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností evidované ako
výlučné vlastníctvo L. X. a žalobkyne tak nemajú aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa vypratania týchto
nehnuteľností, či uloženia povinnosti žalovaným nezasahovať do vlastníckeho práva k týmto pozemkom,
ktoré práva patria len vlastníkovi nehnuteľností /§ 126 a § 127 Občianskeho zákonníka/. Proti týmto
skutkovým a právnym záverom žalobkyne v odvolaní nijako nebroja a v tejto časti predmetu sporu je
tak ich odovlanie bez ďalšieho nedôvodné.
21. Uvedené závery možno uplatniť aj pokiaľ ide o parcelu č.  1345/49 v k.ú. Kubrá. Tu bolo preukázané,
že sa jedná o parcelu, na ktorej je postavená záhradná chatka súp.č. XXXX, vlastnícky patriaca do
podielového spoluvlastníctva žalovaných. Uvedená parcela je evidovaná v katastri nehnuteľností bez
založenia listu vlastníctva, teda bolo povinnosťou žalobkýň  tvrdiť a preukázať, že im táto vlastnícky
patrí. Túto skutočnosť však žalobkyne nepreukázali a preto nemajú aktívnu vecnú legitimáciu domáhať
sa odstránenia záhradnej chatky žalovaných z tejto parcely, ktoré právo patrí len vlastníkovi pozemku /
§ 126, príp. § 135c Občianskeho zákonníka/.
22. Čo sa týka zostávajúceho predmetu sporu, nehnuteľností vlastnícky preukázane patriacich
žalobkyniam /nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX v
k.ú. Kubrá/, súd prvej inštancie správne v prvom rade poukázal na to, že z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by žalovaní tieto užívali v celosti, teda v celej výmere parciel žalobkýň. Žalovaní
užívajú len časť parciel žalobkýň, v celkovej výmere 256 m2, ktoré predstavujú záhradu  v záhradkovej
osade Dubník č. 15-71, Trenčín-Kubrá, ktorá bola pridelená žalovaným do užívania zo strany výboru
záhradkovej osady. Uvedené bolo preukázané kúonou mzluvou zo dňa 28.01.2004, ktorou žalovaní
kúpili od Y. gorčíka, roč. XXXX záhradnú chatu súp.č. 1565 a oznámením o pridelení záhrady, ktoré vydal
Výbor ZO Dubník 15-71 dňa 25.08.2004. Ako správne potom uviedol súd prvej inštancie, na základe
uvedených zistených skutočností je žalovaných potrebné v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z. o
užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, považovať za
riadnych užívateľov pozemnkov v zriadenej záhradkovej osade. Pokiaľ ide o otázku legálnosti zriadenia
samotnej uvedenej záhradkovej osady, k tomuto súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie,
vyvodil z neho správne skutkové závery a tieto po právnej stránke aj správne posúdil. K jeho záverom
tak odvolací súd nič ďalšie nedodáva, plne sa s nimi stotožňuje a odkazuje na ne.
23. Nakoniec odvolací súd uvádza, že ani odvolacia námietka žalobkýň ohľadne nesprávnej aplikácie
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku



súdom prvej inštancie, nebola dôvodná. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení napadnutého rozsudku
citoval niektoré ustanovenia uvedeného zákona, z jeho ďalšieho odôvodnenia však nevyplýva, že by
tieto zákonné ustanovenia aj v spore aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav. Nikde z právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevyplýva posúdenia skutkového staviu
podľa týchto zákonných ustanovení. Citovanie ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré
potom ale neboli použité pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu, tak možno považovať za
chybu v procesnom postupe súdu prvej inštancie, nie však za chybu právneho posúdenia, ktorá by mala
vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

24. Na zákalde uvedených záverov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu   j e   p r í p u s t n é   dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/180/2012", "guid": "c233b9b0-b2fd-4543-ad99-260d6f2b278c:c4548ab5-1570-4eec-9070-21d45f007a87", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "15303e88-da30-4998-a29c-9b7cdbc999d7:912fa7dc-93aa-457f-a019-d5072299c760", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3112219091.1", "spisova_znacka": "5Co/71/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/71/2019 z 29. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3112219091.1"}]}