Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/442/2015 z 11. 1. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 11. januára 2016, sp. zn. 1Co/442/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7211202797.2 Krajský súd Košice | 1Co/442/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7211202797.2 | 2016-01-11 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ochrana osobnosti Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/30fffe09-6268-4ad7-8f88-ddfec6b283b8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7211202797.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/442/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211202797
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7211202797.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne D. G.T., F.. XX.XX.XXXX, bývajúcej v P., P. X,
zastúpenej advokátskou kanceláriou Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Košiciach,
Zoborská 13 proti žalovanému Petit Press, a.s., so sídlom v Bratislave, Lazaretská 12, IČO: XX XXX
XXX, zastúpenému advokátskou kanceláriou PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol.
s r.o., so sídlom v Prešove, E. XX, O.: XX XXX XXX, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej
ujmy 1.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa
31.3.2015 č.k. 36C/14/2011- 149 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy
konania žalovaného vo výške 1.419,66 eura s tým, že trovy konania predstavujú nárok na nahradenie
trov právneho zastúpenia žalobcu.

V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti
uverejniť v tomto denníku ospravedlnenie za neoprávnené použitie jej obrazovej snímky v súvislosti s
článkom „S. Š. vymenili advokáta FARKAŠOVSKÝ TVRDÍ: DÔJDE K OBRATU!", a to na mieste, ktoré
je primerané miestu, na ktorom bola uverejnená obrazová snímka, ktorou sa zasiahlo do jej práv na
ochranu osobnosti, a to do 7 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala uložiť povinnosť zaplatiť
jej sumu 1.000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy a nahradiť trovy konania. Poukázal na tvrdenie
žalobkyne v žalobe, že žalovaný, ako vydavateľ denníka Košický Korzár, dňa 13.5.2010 v tomto denníku
uverejnil článok s názvom „S. Š. vymenili advokáta FARKAŠOVSKÝ TVRDÍ: DÔJDE K OBRATU!“, ku
ktorému pripojil ako obrazovú prílohu dve fotografie, na jednej z nich bol znázornený A. Farkašovský
ako tréner svojho basketbalového klubu spolu s troma hráčkami v dresoch, z ktorých prvou hráčkou
v tesnej blízkosti po ľavici A. Farkašovského bola žalobkyňa. Uverejnením jej fotografie v súvislosti s
článkom informujúcim verejnosť o zmene v osobe advokáta hokejistu obžalovaného z vraždy došlo zo
strany vydavateľa k neoprávnenému zásahu do zákonom chránených zložiek osobnosti žalobkyne, a to
najmä do jej občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a prejavov osobnej povahy.

Konštatoval, že žalobu zamietol ako nedôvodnú v plnom rozsahu rozsudkom zo dňa 2.4.2013, zrušeným
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.2.2014 sp. zn. 4Co/197/2013, v ktorom odvolací súd
poukázal na potrebu prihliadnuť na závery Tlačovej rady SR vyjadrené v rozhodnutí č.k. 5/2012 zo
dňa 27.3.2012 a na nutnosť bližšie zhodnotiť, či došlo k neoprávnenému zásahu a či tento zásah bol
objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach žalobkyne chránených § 11 Občianskeho zákonníka a či
v tomto konkrétnom prípade presiahol takýto zásah určitú prípustnú intenzitu takou mierou, že to nie je
možné v demokratickej spoločnosti tolerovať.



Po právnom posúdení veci podľa § 11, § 12 ods. 1 a 3, § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, § 120
ods. 1 a 4 O.s.p. dospel opätovne k záveru, že žaloba je nedôvodná. Dôvodil, že zverejnenie fotografie
zobrazujúcej žalobkyňu pri predmetnom článku v denníku Košický Korzár nepovažuje za neoprávnený
zásah do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, nakoľko označená fotografia (aj žalobkyne) bola
zverejnená v súlade s § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka pre potreby tlačového spravodajstva. Dôvodil,
že v predmetnom článku nie je žiadna zmienka ohľadom osoby žalobkyne a ani z kontextu článku
nevyplýva akékoľvek spojenie obžalovaného Ladislava Ščurka s osobou žalobkyne. Fotografia, na ktorej
sa nachádza podobizeň žalobkyne, bola vyhotovená na verejnom priestranstve (športová hala) a je
iba ilustračnou fotografiou, na ktorej sa okrem nej nachádzajú ešte ďalšie tri osoby. Uzavrel, že obsah
zverejnenej spornej fotografie mal jednoznačne za účel prezentovať športové aktivity advokáta JUDr.
Farkašovského, a žalobkyňa súhlasila s vyhotovením a použitím fotografie v súvislosti s jej použitím
pre informovanie o športových aktivitách. Z uvedeného vyvodil, že žalovaný pri zverejnení podobizne
žalobkyne využil tzv. spravodajskú zákonnú licenciu a použitie označenej fotografie označil za oprávnené
a aj primerané. Dodal, že na tomto závere nič nemení ani obsah stanoviska Tlačovej rady Slovenskej
republiky zo dňa 27.3.2012 v rozhodnutí č.k. 5/2012, ktoré nie je pre súd záväzné a nezaoberalo
sa otázkou prípustnosti použitia fotografie žalobkyne bez jej súhlasu. Napokon poznamenal, že aj v
prípade, že by skutočne došlo k neoprávnenému porušeniu osobnostných práv žalobkyne daných §
11 Občianskeho zákonníka, žalobkyňa „nepreukázala dostatočne opodstatnenosť svojho nároku v tom
zmysle, že by na základe zverejneného článku došlo k neprimeraným následkom voči žalobkyni (reakcie
okolia, zníženie dôstojnosti žalobkyne a pod.)“, nakoľko „v tomto smere vykonané dokazovanie nebolo
dostatočne presvedčivé“, ak tvrdenia žalobkyne mala preukázať iba výpoveď samotnej žalobkyne a
svedecká výpoveď jej otca, t.j. osoby v blízkom príbuzenskom vzťahu k žalobkyni, ktorý vo svojej
svedeckej výpovedi navyše uviedol, že nepríjemné otázky a pripomienky voči žalobkyni považoval iba
za žart.

Výrok o trovách konania súd odôvodnil použitím § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a priznal
procesne úspešnému žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich z náhrady trov jeho právneho
zastúpenia v sume 1.419,66 eura, vyčíslenej podľa § 1 ods. 3, § 10 ods. 8, § 14 ods. 1 a 5, § 16 ods. 3
a 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov, v spojení s § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002
Z.z. o cestovných náhradách a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 632/2008 Z.z..

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. b), c), d) a f) O.s.p.. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, žalobe v celom
rozsahu vyhovieť a uložiť žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy prvostupňového konania v celkovej
sume 1.339,09 eura podľa predloženého vyčíslenia. Namietla správnosť záveru prvostupňového súdu,
že použitie označenej fotografie žalovaným je oprávnené a primerané, a že na tom nič nemení ani
obsah rozhodnutia Tlačovej rady Slovenskej republiky zo dňa 27.3.2012 č.k. 5/2012. Pripomenula, že
predmetom sporného článku bolo informovanie o závažnej trestnej činnosti tretej osoby (H.. A. Š.) a jeho
rozhodnutí zmeniť advokáta, a nie informovanie o športovej udalosti, ktorej sa ako hráčka zúčastnila,
pričom nikdy (a to ani výslovne, ani konkludentne či mlčky) nedala súhlas na to, aby fotografia, na ktorej
je vyobrazená, bola použitá v spojitosti s informovaním o trestnej činnosti inej osoby. Poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 1677/2011 a na závery Tlačovej rady Slovenskej
republiky vyjadrené v jej rozhodnutí č.k. 5/2012 zo dňa 27.3.2012 zopakovala, že v danom prípade
podmienky zákonnej licencie v zmysle § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka neboli splnené a použitie
jej podobizne v súvislosti s označeným článkom bolo neoprávnené. Súdu prvého stupňa vytkla, že
vôbec nerešpektoval právny názor a pokyny Krajského súdu v Košiciach, vyslovené v jeho uznesení
zo dňa 13.2.2012 sp. zn. 4Co/197/2013, ktorým bol predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Košice
II zo dňa 2.4.2013 zrušený. Zdôraznila, že úlohou prvostupňového súdu v zmysle právneho názoru a
pokynov odvolacieho súdu vyslovených v označenom uznesení, bolo najmä skúmať mieru (intenzitu)
tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti, a to v kontexte so slobodou prejavu a
s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality pri uplatňovaní týchto práv (a
ich ochrany), s prihliadnutím na závery Tlačovej rady Slovenskej republiky vyjadrené v jej rozhodnutí
č.k. 5/2012 zo dňa 27.3.2012, vysporiadať sa s jej námietkami a rozhodnutie odôvodniť v súlade s §
157 ods. 2 O.s.p.. Vyslovila názor, že prvostupňový súd v rozpore s právnym názorom odvolacieho
súdu v napadnutom rozsudku iba stručne zhrnul výsledky doterajšieho konania dosiahnuté ešte pred
vydaním rozsudku zo dňa 2.4.2013 s tým, že tieto výsledky dokazovania neposúdil správne a ani úplne.



Uviedla, že v odôvodnení rozsudku absentujú akékoľvek závery, z ktorých by bolo možné usúdiť, že
súd prvého stupňa zvážil, či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred iným právom, či a
ako skúmal mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia jej základného práva na ochranu osobnosti, hoci mu
to uložil odvolací súd. Napadnutý rozsudok preto označila za nepreskúmateľný a nezákonný. Napokon
namietla nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa i pri rozhodovaní o trovách konania, ak na danú
vec neaplikoval § 150 ods. 1 O.s.p. a vôbec neprihliadol na fakt, že je mladou osobou, sústavne sa
pripravujúcou na budúce povolanie štúdiom a nie je zárobkovo činná.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 119,62 eura. Mal za to, že ani jeden z odvolacích
dôvodov, uvádzaných žalobkyňou neobstojí. Napadnutý rozsudok vychádza zo správneho posúdenia
veci, pretože podľa jeho názoru súd prvého stupňa sa plne vysporiadal s pokynmi odvolacieho súdu
a vecne správne rozhodol i o trovách konania, keď uzavrel, že nie sú splnené podmienky na aplikáciu
§ 150 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že v posudzovanej veci sa žalobkyňa domáha ochrany pred neoprávneným
zásahom do jej práva na česť a dôstojnosť, ako i do jej práva na súkromie uverejnením označenej
fotografickej snímky pri predmetnom článku v denníku žalovaného bez jej súhlasu.

Medzi účastníkmi konania nie je spornou skutočnosť, že na posudzovanej fotografii je v tesnej
blízkosti po ľavici trénera basketbalového klubu A. Farkašovského znázornená a jasne identifikovateľná
žalobkyňa a na druhej fotografii pripojenej k tomuto článku je zobrazený na chodbe súdu obžalovaný
A. Š., v doprovode člena justičnej stráže, ktorého snímok je upravený spôsobom neumožňujúcim
identifikáciu jeho osoby (tzv. „rozrastrovaním"). Obsahom článku je informácia o tom, že pojednávanie v
trestnej veci vraždy s obžalovaným muselo byť odročené pre zmenu obhajcu, ktorým je majiteľ športovej
agentúry a prezident basketbalového klubu Cassovia Košice, venujúci sa najmä športovému právu,
a nepovažujúci za nevýhodu, že nemal veľa trestných prípadov, pretože mienil prípad konzultovať s
odborníkmi a na jeho riešenie vytvoriť štáb ľudí.

Prvostupňový súd dospel k záveru, že zverejnenie fotografie zobrazujúcej žalobkyňu pri predmetnom
článku v denníku Košický Korzár nepovažuje za neoprávnený zásah do práva na ochranu jej osobnosti,
nakoľko označená fotografia bola zverejnená v súlade s § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka pre
potreby tlačového spravodajstva. V odôvodnení (totožne ako vo svojom predchádzajúcom rozsudku)
konštatoval, že v predmetnom článku nie je žiadna zmienka o žalobkyni a ani z jeho kontextu
nevyplýva akékoľvek spojenie obžalovaného A. Š. s jej osobou, obsah zverejnenej spornej fotografie
mal jednoznačne za účel prezentovať športové aktivity advokáta JUDr. Farkašovského, že žalobkyňa
súhlasila s vyhotovením a použitím fotografie v súvislosti s jej použitím pre informovanie o športových
aktivitách a že žalovaný pri zverejnení podobizne žalobkyne využil tzv. spravodajskú zákonnú licenciu
a označenú fotografiu použil oprávnene a aj primerane.

Po dôkladnom oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd konštatuje, že
prvostupňový súd znova neúplne a preto nesprávne vec právne posúdil a túto i nedostatočne odôvodnil,
keď napriek poukazu na právny názor a pokyny odvolacieho súdu, vyslovené v jeho uznesení zo dňa
13.2.2014 č.k. 4Co/197/2013-117, nevenoval pozornosť žiadnej zo skutočností, ktoré boli zdôraznené
v skoršom zrušovacom rozhodnutí odvolacieho súdu, a opätovne žalobu zamietol len s (paušálnym)
záverom o nesplnení podmienky neoprávnenosti tvrdeného zásahu, ktorý je tak predčasný a preto
nesprávny. Súd prvého stupňa vo veci opätovne rozhodol bez toho, aby dal odpoveď na tie otázky, ktoré
majú pre vec podstatný význam, čím uprel žalobkyni právo na spravodlivý proces. Pri vydaní nového
rozhodnutia sa v rozpore s § 226 O.s.p. dôsledne neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, keď
najmä vôbec neskúmal mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti
žalobkyne, a to v kontexte so slobodou prejavu žalovaného a s právom na informácie, so zreteľom
na požiadavku proporcionality pri uplatňovaní týchto práv (a ich ochrany), pri súčasnom prihliadnutí na
závery Tlačovej rady Slovenskej republiky vyjadrené v jej rozhodnutí č.k. 5/2012 zo dňa 27.3.2012,



nevysporiadal sa ani s námietkami žalobkyne a rozsudok v podstate odôvodnil totožnou argumentáciou,
akú použil vo svojom predchádzajúcom zrušenom rozsudku.

Na základe uvedeného odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že prvostupňový súd svoje
rozhodnutie založil na interpretácii ustanovení o ochrane osobnosti, pre ktorú nedávajú § 11 až 13
Občianskeho zákonníka dostatočnú oporu.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú
vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú
písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy
na úradné účely na základe zákona (§ 12 ods. 2 cit. zákona). Podobizne, obrazové snímky a obrazové a
zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom
tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také
použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby (§ 12 ods. 3 citovaného
zákona).

Vzhľadom k podstate posudzovanej veci odvolací súd pripomína, že pri každom použití podobizní a
obrazových snímkov, či už k nim dochádza na základe zákonných licencií alebo na podklade súhlasu
dotknutej osoby, či na báze iného oprávnenia, musia byť zachované dve základné podmienky, a to
použitie sa musí stať vždy primeraným spôsobom a ďalej nesmie byť v rozpore s takými osobnostnými
právami oprávneného, ktoré je treba bezpodmienečne rešpektovať, a ktoré sú za všetkých okolností
nedotknuteľné. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, stáva sa použitie, ktoré by bolo prípadne samo
o sebe prípustné, neoprávneným zásahom v zmysle ust. § 13 Občianskeho zákonníka, s ktorým sú
spojené sankcie z tohoto zákonného ustanovenia vyplývajúce, t.j. upustenie od neoprávnených zásahov
do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka) alebo náhrada nemajetkovej ujmy v
peniazoch (§ 13 ods. 2 citovaného zákona).

Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozsudku plynie, že prvostupňový súd vec z uvedeného
pohľadu neposudzoval a opätovne sa nezaoberal prípadnou kolíziou medzi právom verejnosti na
informácie a ich šírenie s právom na ochranu osobnosti a súkromného života žalobkyne. Nijako
nezdôvodnil, prečo v tomto prípade uprednostnil práve ochranu práva na informácie pred právom
žalobkyne na ochranu jej osobnosti, a to bez toho, aby tieto kolidujúce práva proti sebe zhodnotil zo
zákonných princípov (skúmanie proporcionality a intenzity zásahu). Odvolací súd nie je presvedčený, že
bol skutočne naplnený všeobecný záujem na uverejnení podobizne žalobkyne v neupravenej podobe,
osobitne v kontexte práve s obsahom článku a v situácii, ak na druhej fotografii pripojenej k tomuto
článku, je zobrazený na chodbe súdu obžalovaný, v doprovode člena justičnej stráže, ktorého snímok
je upravený spôsobom neumožňujúcim identifikáciu jeho osoby (tzv. „rozrastrovaním"). Odvolací súd
nesúhlasí ani so záverom prvostupňového súdu, že uverejnenie fotografie žalobkyne bez zrejmej
spojitosti s predmetným článkom nepredstavuje neoprávnený zásah. Skutočnosťou je, že pokiaľ je
fyzická osoba prezentovaná aspoň niektorým z pre ňu charakteristických znakov (tu podobizňou)
je spájaná (hoci nedopatrením) s kritizovanou alebo odsudzovanou činnosťou (resp. osobou), ide
pravidelne o zásah proti právu na česť a dôstojnosť takej osoby. Ak potom dôjde k takému zásahu
verejnou publikáciou, napr. v celoštátne šírenej tlači, bude spravidla (s prihliadnutím ku konkrétnym
okolnostiam prípadu) takýto zásah objektívne spôsobilý znížiť dôstojnosť, resp. vážnosť fyzickej osoby
v spoločnosti tak, ako to má na mysli ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka. Poukaz súdu prvého
stupňa na to, že žalobkyňa možnosť zásahu do jej osobnostnej sféry v tomto prípade dostatočne
dôkazne nepodložila, nie je tak dôvodný.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolacie námietky žalobkyne za opodstatnené.
Nakoľko za vyššie opísanej procesnej situácie neboli splnené podmienky pre zmenu rozsudku súdu
prvého stupňa, odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil podľa §
221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ods. 2 cit. ustanovenia).



Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru a pokynov odvolacieho
súdu vyslovených v tomto i v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení (§ 226 O.s.p.), predovšetkým
bude nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti
(otázku prípadného negatívneho dotknutia čiastkových práv žalobkyne v rámci práva na ochranu jej
osobnosti u každého z nich pritom posudzovať samostatne), a to práve v kontexte so slobodou prejavu
a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality pri uplatňovaní týchto práv (a
ich ochrany), s prihliadnutím na závery Tlačovej rady SR vyjadrené v jej rozhodnutí č.k. 5/2012 zo
dňa 27.3.2012. Mať pritom na zreteli, že primeraným je použitie (podobizne alebo obrazového snímku)
iba vtedy, ak je čo do formy, rozsahu a obsahu odôvodnené potrebou použitia na účel, na ktorý dala
oprávnená (žalobkyňa) súhlas, alebo pre ktorý je bola stanovená zákonná licencia a ak tomuto účelu
vyhovuje i svojim spôsobom, i vzhľadom na súvislosti, za ktorých k použitiu došlo, poprípade do ktorých
bolo situované, alebo vzhľadom na komentár (v danom prípade článok), ktorý k nemu bol pripojený
(por. Karel Knap, Jiří Švestka a kol., Ochrana osobnosti podle občanského práva, Linde Praha, a.s.,
Praha 2004, str. 291 a nasl.). Vysporiadať sa dôsledne s námietkami a argumentáciou žalobkyne v
priebehu konania na súde prvého stupňa i v odvolacom konaní a následne vo veci opätovne rozhodnúť
a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia
bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobkyne vo vzťahu k žalovanému, ako aj
právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.), a to riadne a presvedčivo odôvodneným rozhodnutím, v
ktorom sa vysporiada dôsledne i s argumentáciou účastníkov v odvolacom konaní, bude sa zaoberať
účelnosťou úkonov právnej služby advokáta účastníka, ktorému prizná náhradu trov konania a súčasne
i možnosťou použitia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.. Pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa bude potrebné prihliadať na konkrétne (špecifické) okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod., ako i k majetkovým, sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania, pričom bude potrebné vziať do úvahy nielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia
najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.