Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/75/2018 z 22. 5. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 22. mája 2018, sp. zn. 12Co/75/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4117224266.3 Krajský súd Nitra | 12Co/75/2018 | ECLI:SK:KSNR:2018:4117224266.3 | 2018-05-22 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3de5d05-cdd1-4fc6-999e-d7a958fe21ae Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4117224266.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/75/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117224266
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4117224266.3

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD., a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci žalobcu: Mesto Zlaté Moravce, so sídlom
1. Mája 2, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 00 308 676, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gabriel
Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, 951 93 Topoľčianky, proti žalovanému: PANDA ZM, s.r.o., so
sídlom Štúrova 63, 949 01 Nitra, IČO: 44 940 653, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr.
Ladislav Barát, s.r.o., so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, o zaplatenie zmluvnej pokuty 10.000 eur a o
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.
k. 19C/66/2017-20 zo dňa 14.07.2017 v spojení s opravnými uzneseniami č. k. 19C/66/2017-34 zo dňa
08.01.2018 a č. k. 19C/66/2017-38 zo dňa 05.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že zabezpečovacím opatrením zriaďuje
záložné právo na nehnuteľnosti žalovaného, vedené v katastri nehnuteľností Okresného úradu Zlaté
Moravce, katastrálneho odboru, na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Zlaté Moravce, obec Zlaté
Moravce, katastrálne územie Zlaté Moravce, ako parcely registra „C“: parc. č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 1143 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 189 m2,
parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2 a k stavbe súp. č. XXXX na parcele
č. XXXX/X - výmenníková stanica VS3, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu zo zmluvnej
pokuty vo výške 10.000 eur s príslušenstvom pre porušenie článku 6 bodu 9 Kúpnej zmluvy č. Q.-XXX/
XXXX-XXXX zo dňa 19.03.2014.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v spojení s opravnými uzneseniami zamietol návrh
na nariadenie zabezpečovacieho nariadenia doručený súdu dňa 30.06.2017. V odôvodnení uznesenia
uviedol, že žalobca žiadal zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, pretože
má obavu o zbavenie sa jeho nehnuteľného majetku, čo by mohlo negatívne ovplyvniť vymožiteľnosť
pohľadávky, pretože nehnuteľnosti predstavujú jediný majetok žalovaného. Nárok uplatňovaný žalobou
odôvodnil žalobca tým, že kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 19.03.2014 odpredal žalovanému
nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľností Okresného úradu Zlaté Moravce, katastrálneho odboru,
na liste vlastníctva č. XXXX pre okres Zlaté Moravce, obec Zlaté Moravce, katastrálne územie Zlaté
Moravce, ako parcely registra „C“: parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1143 m2,
parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 189 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 208 m2 a k stavbe súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/X - výmenníková stanica VS3,
pričom vklad vlastníctva bol povolený dňa 28.08.2014 rozhodnutím Okresného úradu Zlaté Moravce č. V
XXXX/XX zo dňa 28.08.2014. Podľa článku 6 bodu 9 zmluvy sa žalovaný zaviazal začať so stavebnými
úpravami do jedného roka od povolenia vkladu vlastníckeho práva a pre prípad porušenia tejto zmluvnej
povinnosti bolo dohodnuté, že žalovaný zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 10.000 eur do 15 dní od
uvedeného porušenia. Žalovaný na výzvu o zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 23.09.2016 reagoval tak,
že zmluvnú pokutu neuznáva a odmieta ju uhradiť.



2. Zamietnutie návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie
§ 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 343, § 344, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení poukázal na to, že opodstatnenosť nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že
výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Základným predpokladom spoločným pre
všetky druhy zabezpečovacích opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického)
vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením obmedzený, a z tohto
právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu.
Podmienkou, ktorú súd preskúmava osobitne v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia vo vzťahu k budúcemu výkonu súdneho rozhodnutia je osvedčenie existencie exekučného
titulu alebo takého stavu v konaní, s ktorým je spojený reálny predpoklad, že exekučný titul bude
vydaný. Ďalším predpokladom nevyhnutným pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tohto typu
je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom táto obava musí mať určitý
reálny podklad, ktorý je spôsobilým základom pre konštatovanie o nebezpečenstve bezprostredne
hroziacej ujmy vo vzťahu k žalobcovi. Nevyhnutnou je taktiež všeobecná požiadavka, aby sa nariadením
zabezpečovacieho opatrenia medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav, a to pre prípad, že by
poskytnutá dočasná ochrana nemala oporu v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V
neposlednom rade obmedzenie subjektu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, musí
zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu, teda účinky zabezpečovacieho opatrenia
nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov strán sporu. Všetky uvedené
podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia
sú usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je možné návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

3. Súd mal osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a z neho vyplývajúci
nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť
objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi potenciálneho povinného, v
dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej
podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude
zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
žalobca uviedol svoju obavu zbavenia sa jediného majetku vo vlastníctve žalovaného, ktorú u neho
vzbudila to, že žalovaný ako vlastník nehnuteľností môže s týmito voľne disponovať, a teda aj
ich previesť; iné tvrdenia a dôkazy žalobca neoznačil. Z pripojeného listu vlastníctva zistil, že na
predmetných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy, okrem práva prechodu a prejazdu motorovými
vozidlami do 25 ton vo vlastníctve žalovaného. Z tvrdení žalobcu vo väzbe na pripojené listinné dôkazy
nemožno prijať záver o preukázaní reálnej a bezprostrednej hrozby výkonu súdneho rozhodnutia.
Samotná skutočnosť, že žalovaný je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči
žalobcovi nepredstavuje dostatočný dôvod pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
K takto tvrdeným skutočnostiam musí nevyhnutne pristúpiť aj reálne konanie žalovaného, ktorého
výsledkom by bola skutočná alebo potenciálna negatívna zmena jeho majetkovej podstaty, a to do
takej miery, že by bola spôsobilá objektívne vyvolať obavy žalobcu o možnosti uspokojenia žalovanej
pohľadávky. Keďže žalobca neuviedol žiadne úkony žalovaného, ktoré by smerovali k negatívnym
zmenám na jeho majetku, súd skonštatoval, že nebolo preukázané také konanie žalovaného, ktoré by
smerovalo k zníženiu hodnoty jeho majetku s cieľom zmariť exekúciu, a to ani v požadovanej rovine
osvedčenia. Rovnako žalobca neosvedčil primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, a
to hodnotu majetku žalovaného v pomere ku žalovanej pohľadávke žalobcu. Súd zistil, že na majetok
žalovaného nebol vyhlásený konkurz, ani nebola povolená reštrukturalizácia, nebolo začaté konkurzné
ani reštrukturalizačné konanie, ide teda o subjekt, u ktorého je predpoklad, že disponuje aj inými zdrojmi
prostriedkov na uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov. Žalobca teda dôvodnosť navrhovaného
procesného opatrenia dostatočne neosvedčil, a preto súd tento návrh zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvej inštancie zmeniť a zabezpečovacie opatrenie nariadiť. Uviedol, že súd nesprávne vyžadoval
preukázanie takého konania žalovaného, ktoré by smerovalo k zníženiu hodnoty jeho majetku s
cieľom zmariť výkon súdneho rozhodnutia. Sudcovské záložné právo nie je naviazané na konanie,
stačí obava z ohrozenia exekúcie. Súd podľa neho pri rozhodovaní nesprávne použil ustanovenia
CSP, keď zabezpečovacie opatrenie subsumoval pod neodkladné opatrenia. Podľa § 344 CSP sa
ustanovenia o neodkladnom opatrení použijú primeranie aj na zabezpečovacie opatrenie, avšak nie v
takom rozsahu, ako to uviedol súd prvej inštancie. Pri neodkladnom opatrení sa skúma aj bezodkladné



upravenie pomerov, čo sa pri zabezpečovacom opatrení neskúma. Pri zabezpečovacom opatrení nejde
o obmedzenie druhej strany sporu nakladať s nehnuteľnosťou, táto môže nehnuteľnosť užívať a brať
z nej úžitky, dokonca ju môže aj scudziť, avšak so záložným právom. Zabezpečovacie opatrenie slúži
len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Nejde
o preukázanie konania dlžníka smerujúce k zníženiu majetku. Ide o zabezpečenie veriteľa pre prípad
vymáhania peňažnej pohľadávky. Bolo preukázané, že ide o jeho peňažnú pohľadávku, u ktorej existuje
potreba zabezpečenia z dôvodu ohrozenia exekúcie, ktorá je v tom, že neexistuje iný majetok dlžníka,
ako nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v petite. Zabezpečovacím opatrením sa nevytvára nenávratný
vzťah, ako nesprávne uvádza súd, a takisto ani neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych
vzťahov strán sporu. Pri zabezpečovacom opatrení dochádza k rešpektovaniu vlastníckeho práva
žalovaného, dokonca zákonodarca uviedol aj ochranu žalovaného v prípade, ak by rozhodnutie vo veci
samej bolo iné, ako to navrhuje žalobca (§ 340 CSP). Je toho názoru, že súd nesprávne právne posúdil
vec, na základe čoho vydal nesprávne súdne rozhodnutie.
5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP).
6. V súlade s ustanovením § 329 ods. 1 druhej vety CSP, podľa ktorého ak rozhoduje odvolací súd
o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k
odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd zaslal žalovanému žalobu,
uznesenie súdu prvej inštancie a odvolanie žalobcu s výzvou na vyjadrenie v lehote 7 dní.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení potvrdil, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, avšak neuznal
za oprávnený dôvod uvádzaný žalobcom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa neho nie je
splnená podmienka, že žalobca osvedčil existenciu exekučného titulu alebo takého stavu v konaní, s
ktorým je spojený reálny predpoklad, že exekučný titul bude vydaný. V tomto štádiu konania nie je možné
konštatovať, že žalobca bude v spore úspešný a že bude vydaný exekučný titul. On zatiaľ nebol vyzvaný
na vyjadrenie sa k žalobe a zatiaľ je to v polohe tvrdenia žalobcu, ktorý nepreukázal, z čoho vyplýva
jeho obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Ako subjekt znalý miestnych pomerov musí žalobca vedieť,
že on robí prípravné práce na začatie stavby PANDA, má vypracovanú projektovú dokumentáciu a na
mestskom úrade vybavoval stavebné aj búracie povolenie, ktoré bolo vydané. Bolo by nelogické, aby
spoločnosť, ktorá by mala úmysel vyhnúť sa exekúcii zbavením sa svojho majetku, riešila uvedené
úkony. Z týchto dôvodov navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.
8. Odvolací súd po prejednaní veci urobil záver, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto podľa § 388 CSP
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a vydal zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na
nehnuteľnosti žalovaného, odkúpené predmetnou zmluvou od žalobcu.

9. Zákonnými ustanoveniami upravujúcimi zabezpečovacie opatrenie je možné rýchlo a pružne riešiť
situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom súd nie je povinný vykonávať osobitné
dokazovanie a vychádza z preukázaných, alebo aspoň osvedčených základných skutočností potrebných
pre záver o ohrozenom záujme, na podklade najmä listinných dôkazov. Žalobca musí k návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 326 ods. 2 v spojení s § 344 CSP pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže
súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu
strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda len povahu
osvedčovania, keď žalobca musí osvedčiť, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri nariadení
zabezpečovacieho opatrenia nemôže vzniknúť zjavný nepomer medzi výškou pohľadávky, ktorá sa má
zabezpečiť a hodnotou veci, ktorá bude predmetom záložného práva.

10. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že žalobca sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým by sa zriadilo záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného s cieľom odstrániť
riziko predaja týchto nehnuteľností, ktoré žalovaný vlastní ako jediné. Žalobca tvrdenie o existencii
jeho pohľadávky voči žalovanému v sume 10.000 eur opieral o konkrétne ustanovenie kúpnej zmluvy
uzavretej na základe výsledkov obchodnej verejnej súťaže, z ktorého vyplýva jasný záväzok žalovaného
v súlade s platným ÚPN mesta Zlaté Moravce vybudovať ázijskú reštauráciu PANDA a nezmeniť
účel užívania nehnuteľností po dobu 10 rokov. V článku 9 zmluvy sa kupujúci zaviazal „začať“ so
stavebnými prácami do jedného roka od povolenia vkladu vlastníckeho práva a pre prípad porušenia tejto
zmluvnej povinnosti si strany dojednali zmluvnú pokutu 10.000 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť
žalobcovi do 15 dní od porušenia povinnosti. Zároveň sa kupujúci zaviazal do 2 rokov od nadobudnutia



vlastníctva vykonať stavebné úpravy, aby mohla byť využívaná na dohodnutý účel; v opačnom prípade
má predávajúci právo od zmluvy odstúpiť a uplatniť si zmluvnú pokutu 20.000 eur.

11. Odvolací súd poukazuje aj na stanovisko žalovaného, ktorý síce v písomnom vyjadrení uvádzal, že
nie je reálny predpoklad úspechu žalobcu v spore, no na druhej strane svoje dôvody k tomu neuviedol
a tvrdenia žalobcu o porušení jeho povinnosti vyplývajúcej z článku 6 bodu 9 kúpnej zmluvy a o jeho
záväzku zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu výslovne nepoprel. Na dôkaz svojich tvrdení nedoložil ani
listinné dôkazy o tom, že robí prípravné práce a vybavoval stavebné a búracie povolenie, ktoré bolo
vydané. Na druhej strane mal odvolací súd na zreteli ustanovenie § 329 ods. 2 v spojení s § 344
CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie a pre rozhodovanie o odvolaní bol teda primárny stav konania do času, kedy rozhodoval súd
prvej inštancie.

12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd na rozdiel od právneho názoru súdu prvej inštancie prijal
záver, že žalobca doložením kúpnej zmluvy, aktuálneho listu vlastníctva žalovaného na nehnuteľnosti
žalovaného s tvrdením, že žalovaný s dohodnutými stavebnými prácami nezačal, že dojednanú zmluvnú
pokutu mu napriek výzve nezaplatil a predmetné nehnuteľnosti sú jediným nehnuteľným majetkom
žalovaného - čo žalovaný tiež v písomnom stanovisku nepoprel - primerane osvedčil obavu z ohrozenia
výkonu exekúcie pre prípad, že by bol v spore o zaplatenie zmluvnej pokuty 10.000 eur s príslušenstvom
úspešný. Nie v každom prípade je nutné striktne vyžadovať od navrhovateľa zabezpečovacieho
opatrenia, aby nutne preukázal kroky druhej strany k zbaveniu sa veci, ku ktorej sa má záložné právo
zriadiť. Ak sa pohľadávka žalobcu a jeho obava z ohrozenia exekúcie črtá z obsahu doložených
listinných dôkazov, možno aj len na základe toho návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia
vyhovieť. Odvolací súd teda konštatoval, že odvolanie žalobcu bolo podané dôvodne, pričom nariadením
zabezpečovacieho opatrenia sa nevytvorí nenávratný stav a pohľadávka žalobcu, ktorá má tým byť
zabezpečená, nie je v prílišnom nepomere k hodnote nehnuteľnosti zrejmej z doloženej kúpnej zmluvy.
Preto v súlade s ustanovením § 388 CSP napadnuté uznesenie zmenil a podľa § 343 ods. 1 CSP vydal
zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo žalobcu na nehnuteľnosti žalovaného, vedené v
katastri nehnuteľností Okresného úradu Zlaté Moravce, katastrálneho odboru, na liste vlastníctva č. 7903
pre okres Zlaté Moravce, obec Zlaté Moravce, katastrálne územie Zlaté Moravce, ako parcely registra
„C“: parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1143 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 189 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2
a k stavbe súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/X - výmenníková stanica VS3, na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky žalobcu zo zmluvnej pokuty vo výške 10.000 eur s príslušenstvom pre porušenie článku 6
bodu 9 Kúpnej zmluvy č. Q.-XXX/XXXX-XXXX zo dňa 19.03.2014.

13. Na zánik a zrušenie vydaného zabezpečovacieho opatrenia sa primerane vzťahujú ustanovenia §
334 a nasl. v spojení s ustanovením § 344 Civilného sporového poriadku.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).