Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/284/2014 z 21. 10. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 21. októbra 2014, sp. zn. 41CoE/284/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6210202550.2 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/284/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6210202550.2 | 2014-10-21 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 57 ods. 1 písm. g) EP, OZ, § 52 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e0ba80b5-235e-4105-9cf3-945cdece7083 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6210202550.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/284/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210202550
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6210202550.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Intrum Justitia Debt
Finance AG, so sídlom Industriesstrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zast.
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti povinnému O.
D., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, XXX XX I., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn.
EX 6706/10u, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 556,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3Er/147/2010-42 zo dňa 8. októbra 2013,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 3Er/147/2010-42 zo dňa 8. októbra 2013 v napadnutej časti
výroku, ktorou vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č.k. 3Er/147/2010-42 zo dňa 8. októbra 2013 exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
vo výške 76,19 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
sp. zn. CP 20722/09 zo dňa 16. 12. 2009 vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej
hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom v Košiciach. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe
Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 07. 2007, uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú Podmienky k zmluve o pôžičke,
ktoré v čl. 15, bode 15.23 obsahujú rozhodcovskú doložku.

Vzhľadom na povahu zmluvných strán, predmet podnikateľskej činnosti oprávneného a obsah zmluvy
o úvere, zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania okresný súd posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Okresný súd na prebiehajúce exekučné konanie aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98 a vo veci Cofidis, C 473/00.

Okresný súd zistil, že rozhodcovská doložka v zmluve o pôžičke nie je dojednaná individuálne, čo
vyplýva z jej zaradenia do zmluvných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o pôžičke. Spôsob,
akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy
ku smernici Rady 93/13/EHS z apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v
tom, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy.
Vychádzajúc z povahy zmluvy o pôžičke je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude v končenom dôsledku



mať právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera
jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka zabezpečuje takmer
úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany
dlžníka. Z uvedeného mal za zrejmé, že veriteľ od počiatku koncipovaním rozhodcovskej doložky
sledoval, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza
v mieste jeho sídla. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou aj napriek jej formálnemu zneniu
reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa. K závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici Rady
93/13/EHS dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v
prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde domáhať sa možnosti uskutočniť konanie
na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ podpisom
zmluvy, obsahom ktorej je rozhodcovská doložka sa vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v demokratickom zriadení a v
podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Z uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve o pôžičke bola
v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle ust.
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere. Rozhodcovské konanie,
ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných
strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na
vykonanie exekúcie. Preto okresný súd dospel k záveru, že exekučný titul je materiálne nevykonateľný a
absenciu tejto jeho vlastnosti považoval za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Z
uvedeného dôvodu okresný súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju.

Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie okresný súd odôvodnil tým, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie
vychádzal z ustanovení §-ov196, 200 ods. 1 a 2, 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže oprávnený
predložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nespôsobilý exekučný titul,
okresný súd mal za to, že oprávnený zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť, a preto mu uložil povinnosť
uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Okresný súd súdnemu exekútorovi po preskúmaní správnosti výpočtu trov exekúcie podľa vyhlášky MS
SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „vyhláška“) priznal podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky minimálnu odmenu vo výške 33,19 Eur, náhradu
hotových výdavkov za poštovné vo výške 30,30 Eur, plus 20 % DPH. Spolu súdnemu exekútorovi priznal
trovy exekúcie vo výške 76,19 Eur s DPH.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
uviedol, že rozsah preskúmavacej právomoci okresného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu podľa ust.
§ 45 ods. 1 a ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní je daný a vymedzený na preskúmanie
materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného
exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade
s dobrými mravmi. Poukázal na to, že jedným z dôvodov pre popretie platnosti rozhodcovskej doložky
je podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o
rozhodcovskom konaní.

Oprávnený nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Poukázal
na rozhodnutie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Ridríguez Noqueira,
ktoré sa týka výkonu rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že dôsledkom postupu okresného súdu je, že
opomenutie, či zmeškanie lehoty povinného na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
nahradí okresný súd svojim postupom ex offo, hoci ani ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní,
ani ustanovenia Exekučného poriadku ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch
podľa ust. § 40 os. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní. K tvrdeniu okresného súdu, že
rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami uviedol, že jeho právny predchodca dal povinnému možnosť
prijať, alebo odmietnuť rozhodcovskú doložku, pričom dlžník mal možnosť vyjadriť svoj súhlas, resp.
nesúhlas s riešením sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva (vo forme rozhodcovskej
doložky) bola uzavretá plne v súlade so zákonom a so súhlasom povinného. Preto nie je možné posúdiť



ju ako neprijateľnú podmienku zmluvy a z tohto dôvodu neplatnú podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Na záver poukázal na to, že okresný súd svojim postupom vykonal opätovné posúdenie
práva žalobcu na zaplatenie dlhu, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne
vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu
nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti
výroku, ktorou vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, ako vecne správne podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 16. 04. 2010 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 29. 04. 2010 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného
pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom v Košiciahc, sp. zn. CP 20722/09 zo dňa 16.
12. 2009. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému)
uložená povinnosť, aby žalobcovi (oprávnenému) zaplatil sumu 556,98 Eur s príslušenstvom.
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 27. 07. 2007.

Uznesením č.k. 3Er/147/2010-64 zo dňa 09. 07. 2014 okresný súd rozhodol o zmene účastníka
exekučného konania na strane oprávneného tak, že pripustil, aby z exekúcie na strane oprávneného
vystúpila spoločnosť Profidebt Slovakia s.r.o., IČO: 35 925 922, Mliekarenská 10, Bratislava a na jeho
miesto do konania vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriesstrasse
13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (27. 07. 2007)
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah
zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na
tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto
zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup
okresného súdu.

Do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú
ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. Takouto smernicou je aj smernica Rady
93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktorú v napadnutom
rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288 Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok
249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý
sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách bola implementovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým
sa zmenil a doplnil zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52
až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol účinnosť 01. 04. 2004.



Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnej v čase uzavretia zmluvy
o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich
zmluvné strany.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka
ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. V ust. § 53 ods. 3
Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 07. 2007, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul,
obsahuje podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán.
Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú.
V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Podmienok k Zmluve o pôžičke 311-C, ktoré
sú súčasťou zmluvy o pôžičke, kde v článku 15, bod 15.23 si zmluvné strany dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú riešené dohodou strán. Ak nedôjde k
dohode podľa predchádzajúcej vety, akýkoľvek spor, nárok, alebo rozpor vzniknutý zo zmluvy, alebo
zmluvy o zabezpečení, alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie,
platnosti alebo ukončenia), rozhodne Stály rozhodcovský súd pri Asociácii bánk Slovenskej republiky
alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., alebo Rozhodcovský súd pri
Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o.. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek
zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia lebo platobného rozkazu na všeobecnom
súde. Podpisom zmluvy klient vyjadril svoj súhlas na výber jedného z uvedených rozhodcovských súdov.

V posudzovanom prípade rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva
aj z jej zaradenia do Podmienok k Zmluve o pôžičke, ako súčasti formulárovej zmluvy o pôžičke. Z
uvedeného vyplýva, že takto dojednanou rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal
práva na účinnú procesnú ochranu či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo
je v podmienkach právneho štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka
je podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so
smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.

Odvolací súd na záver uvádza, že aj v prípade, ak spotrebiteľ (povinný) nevyužije právnu možnosť
spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa ustanovení zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, okresný súd (exekučný súd) je povinný skúmať existenciu,
alebo platnosť rozhodcovskej doložky.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý
právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil. Preto uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorou vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju, ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné