{"guid": "151d6b4e-d904-488e-a4ae-7f17dcfded4e:120be5bb-fe52-440f-a2b4-a9dedb86f341", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8711206029.1", "spisova_znacka": "8Co/159/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/159/2013 z 27. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 27. apríla 2014, sp. zn. 8Co/159/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8711206029.1", "identifikacne_cislo": "8711206029", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 1005, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-1005", "datum_vydania": "2014-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/120be5bb-fe52-440f-a2b4-a9dedb86f341", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8711206029.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8711206029.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8711206029.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/159/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711206029
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8711206029.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr.
Branislava Brezu a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu M. T., nar. XX. X. XXXX, bytom N. X, proti
žalovanej K. R., nar. XX. X. XXXX, bytom T., Q. XXXX/XX, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 28. 5. 2013, č. k. 13C 87/2011-78 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.

Žalobca  n e m á   p r á v o  na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada  n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že náhradu
trov konania účastníkom nepriznáva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ návrhom zo dňa 23.5.2011 žiadal, aby súd
zaviazal odporkyňu k zaplateniu náhrady škody v sume 13.500,-- eur a úrokov z omeškania. Na
pojednávaní dňa 12.9.2012 spresnil návrh v časti úrokov z omeškania tak, že si uplatňuje úroky vo výške
dvojnásobku diskontnej sadzby, a to od 17.3.2001. Navrhovateľ tvrdil, že niekedy v mesiaci august,
alebo september 1998, si odložil u odporkyne svoje osobné veci, a to horský bicykel, rádiomagnetofón,
koženku na potiahnutie dverí a molitan na odhlučnenie dverí. Hodnotu týchto vecí si určil na sumu 300,--
eur, a keďže dával podnety policajtom a títo ich neriešili, tak žiada od odporkyne náhradu škody vo výške
45-násobku hodnoty vecí, t. j. v sume 13.500,-- eur. Navrhovateľ uviedol, že na vrátenie vecí odporkyňu
písomne nevyzýval, ale dával podnety na trestné stíhanie, ktoré boli vždy odmietnuté. Nesúhlasil s tým,
že by odporkyni tieto veci daroval a tvrdil, že išlo o veci nové, ktoré kúpil.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Potvrdila, že niekedy v roku 1998 jej navrhovateľ doniesol uvedené
veci, išlo však o veci staršie a používané, ktoré nemali žiadnu cenu a tieto veci jej daroval z lásky.
Navrhovateľ ju nikdy nevyzýval na vrátenie vecí. Uviedla, že bicykel po nejakom čase predala, koženku
a molitan zrejme vyhodila a nevie, čo sa stalo s rádiom. Uviedla, že navrhovateľ doniesol tieto veci k nej a
povedal jej, že si s nimi môže robiť čo chce. Potom sa pohnevali a teraz ju stále vláči po súdoch. Uviedla,
že navrhovateľovi tiež darovala rôzne veci, napr. oblečenie po otcovi, kúpila mu hodinky a nepožaduje
tieto veci späť.



Z výpovedí účastníkov a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu uznesenia OOPZ v Poprade
ČTS:ORP-580/2000, z obsahu spisu ORPZ ÚJKP Poprad ČVS:ORP-878/OVK-PP-2010 a obsahu spisu
ORPZ ÚJKP Poprad ČVS:ORP-290/2-OVK-PP-2011, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania zhodne uviedli, že navrhovateľ v presne nezistenom čase v roku 1998 doniesol
navrhovateľke hnuteľné veci - bicykel, rádiomagnetofón, koženku a molitan. Podľa vyjadrenia účastníkov
títo mali známosť v rokoch 1994 až 1998. Navrhovateľ tvrdil, že tieto veci si iba odložil u odporkyne a
odporkyňa tvrdila, že tieto veci jej navrhovateľ daroval a povedal jej, že si s nimi môže robiť čo chce.
Podľa vyjadrenia odporkyne tieto veci už neexistujú a navrhovateľ ju ani nikdy nevyzýval na vrátenie vecí.
Aj navrhovateľ potvrdil, že písomne odporkyňu nevyzýval na vrátenie vecí, ale dával podnety na políciu.

Z pripojených spisov vyplýva, že navrhovateľ podal voči odporkyni trikrát podnet na začatie trestného
stíhania. Z obsahu uznesenia OOPZ v Poprade ČTS:ORP-580/2000 zo dňa 7.3.2001 vyplýva, že tento
podnet sa týkal podozrenia z trestného činu krivej výpovede a cit. uznesením bola vec odložená, pretože
nešlo o trestný čin a vec nie je na mieste vybaviť inak. Predmetný spis nebolo možné pripojiť, pretože
podľa oznámenia OOPZ v Poprade spis bol v roku 2011 skartovaný. Taktiež o ďalších podnetoch
navrhovateľa, ktoré boli riešené ORPZ ÚJKP v Poprade pod č. ČVS:ORP-878/OVK-PP-2010 a pod č.
ČVS:ORP-290/2-OVK-PP-2011 bolo rozhodnuté tak, že príslušný orgán tieto podania odmietol, pretože
nebol dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa § 197, ods. 2, Trestného poriadku.

Vo veci bol vypočutý ako svedok R. R., brat odporkyne, ktorý však uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či
navrhovateľ odporkyni dal nejaké veci. Vie, že odporkyňa mala bicykel, ale nevie, či bol od navrhovateľa.
Pochyboval však, že by navrhovateľ mal finančné prostriedky na kúpu bicykla, pretože nikdy nemal
peniaze a oni mu dávali oblečenie.

Podľa § 420, ods. 1, Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442, ods. 1, Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že dal
odporkyni svoje osobné veci a odporkyňa mu ich odmietala vydať. Navrhovateľ si sám stanovil hodnotu
vecí na sumu 300,-- eur a z tejto sumy žiadal priznať 45-násobok. Základnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu je predovšetkým existencia právnej povinnosti, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, to znamená, že účastník, ktorý sa domáha
náhrady škody, musí v konaní preukázať, že k vzniku škody došlo v priamej príčinnej súvislosti s
konaním, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a teda možno ho charakterizovať ako porušenie
určitej právnej povinnosti. V konaní obaja účastníci zhodne potvrdili, že navrhovateľ doniesol odporkyni
vyššie uvedené hnuteľné veci, pričom navrhovateľ tvrdil, že si tieto veci u odporkyne odložil, avšak
nešpecifikoval z akého dôvodu a odporkyňa tvrdila, že jej navrhovateľ tieto veci daroval. Svedok R. R.
sa nevedel vôbec vyjadriť k existencii týchto vecí.

V zmysle § 120, ods. 1, O.s.p., každý účastník má dôkaznú povinnosť ohľadom svojich tvrdení, ktorá
spočíva v tom, že každý účastník konania je povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy.
Úspešným môže byť účastník konania iba vtedy, ak unesie dôkazné bremeno, teda ak dôkazmi,
ktoré navrhne, budú preukázané jeho tvrdenia. Navrhovateľ popieral tvrdenia odporkyne o tom, že by
predmetné veci odporkyni daroval. Uviedol však, že nikdy písomne odporkyňu nevyzýval na vrátenie
vecí. Tvrdil, že raz pri osobnom stretnutí v roku 2000 požadoval od odporkyne vrátenie vecí, toto tvrdenie
však nepreukázal. Navrhovateľ viackrát voči odporkyni podal podnety na začatie trestného stíhania,
ktoré sa okrem iného týkali aj údajnej krádeže predmetných vecí zo strany odporkyne. Vo všetkých
prípadoch však príslušný orgán rozhodol o odmietnutí veci.



Podľa názoru súdu navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by boli vyvrátené tvrdenia odporkyne
o tom, že došlo k darovaniu vecí, na základe čoho v zmysle § 132, ods. 1, Obč. zákonníka, nadobudla
vlastnícke právo k veciam odporkyňa. Súd vzal do úvahy, že od roku 1998 až do roku 2011 sa navrhovateľ
od odporkyne nedomáhal vydania vecí, čo nasvedčuje skôr tvrdeniu odporkyne, že došlo k darovaniu
vecí. Z obsahu pripojených spisov vyplýva, že až v roku 2010 navrhovateľ podal podnet na začatie
trestného stíhania, okrem iného aj z dôvodu krádeže vecí, avšak tak ako aj v ďalšom konaní bol tento
podnet odmietnutý. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že odporkyňa nadobudla vlastnícke
právo k predmetným veciam darovaním, a teda navrhovateľovi nemohla vzniknúť škoda z dôvodu, že
si odporkyňa tieto veci ponechala a následne ich predala, resp. vyhodila. Navyše podľa názoru súdu
navrhovateľ ani nepreukázal v akej výške by mu mala vzniknúť škoda. Navrhovateľ síce tvrdil, že k
odporkyni doniesol nové veci, ktoré zakúpil, ale podľa odporkyne išlo používané veci, ktoré nemali
žiadnu hodnotu a navrhovateľ nepredložil súdu žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, či tieto veci boli
skutočne nové a akú hodnotu mali. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru,
že zo strany navrhovateľa neboli preukázané základné predpoklady pre uplatnenie zodpovednosti za
škodu, a to porušenie právnej povinnosti zo strany odporkyne ani existencia škody, preto návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 1, O.s.p. v spojení s § 151, ods. 1, O.s.p., veta
prvá tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nebol úspešný a
odporkyňa ako úspešná účastníčka konania, náhradu trov konania nežiadala.

Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v
celom rozsahu. Poukázal ďalej na to, že nemôže predložiť dôkazy o kúpe veci, za ktoré žiada náhradu
škody, keďže sa nachádzal vo výkone trestu a pri prerábaní domu sa všetky dôkazy vyhodili. Žalovaná
však priznala, že veci prebrala. Podľa názoru odvolateľa nemohla k nim nadobudnúť vlastníctvo.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že veci, ktoré žalobca doniesol, sa mu snažila vrátiť,
keďže boli obavy, že sú z krádeže. Všetky veci skončili za dverami.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, najmä však záver súdu prvého
stupňa, že zo strany žalobcu neboli preukázané základné predpoklady pre uplatnenie zodpovednosti za
škodu, najmä existencia škody.

Podľa ustálenej súdnej praxe, ak nebol žalobca vlastníkom veci v dobe, keď boli splatené, či zničené,
nevznikla mu skutočná škoda zodpovedajúca hodnote týchto vecí.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca svoje vlastníctvo k
veciam - horskému bicyklu, koženky na dvere, protihlukovému molitanu na dvere, rádiomagnetofónu
nepreukázal. Tento záver potvrdzuje aj výpoveď žalobcu v priebehu konania, ako aj konštatovanie v
podanom odvolaní, že vlastníctvo k týmto veciam preukázať nemôže.



Za tohto stavu v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. V tejto súvislosti treba uviesť, že o povinnosti nahradiť trovy
konania rozhoduje súd na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/87/2011", "guid": "c601518a-b4fe-437e-a4b9-9bcad1b83f9d:2bedfb75-9dc2-4354-b94b-e85854177945", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9b5d5915-52c8-4632-a335-6734328d9d60", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 468/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 468/2014 z 30. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b5d5915-52c8-4632-a335-6734328d9d60"}]}