Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/596/2014 z 25. 1. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 25. januára 2016, sp. zn. 13CoE/596/2014, ECLI:SK:KSKE:2016:7210221078.1 Krajský súd Košice | 13CoE/596/2014 | ECLI:SK:KSKE:2016:7210221078.1 | 2016-01-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-224.odsek-3, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-53.odsek-4.pismeno-r, /SK/ZZ/0/0/#paragraf-205.odsek-2.pismeno-f Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/081ff38e-be44-4df4-a5c9-135012b6523c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7210221078.1 Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/596/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210221078 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7210221078.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie č.1, 041 84 Košice, IČO: 30807484, proti povinnému: PHARM-INVESTMENT s.r.o., Južná trieda 78, 040 01 Košice, IČO: 44 931 905, o vymoženie 212,00 eur s prísl., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Kotrlom so sídlom v Malackách, Slovenská č.9, 901 01 Malacky, pod sp.zn. Ex 632/2010, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 21.8.2014, č.k. 38Er /2429/2010-12, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie. V r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o odvolaní o trovách exekúcie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 102,08 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného a poverenia k vykonaniu exekúcie vydaného dňa 6.9.2010 bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Vladimír Kotrla so sídlom v Malackách, Slovenská č.9, Malacky. Dňa 08.04.2013 bol súdu prvého stupňa doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že vykonaným zisťovaním majetkových pomerov povinného zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 221,65 eur. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Prvostupňový súd nahliadol do exekučného spisu súdneho exekútora Ex 632/2010 a zistil, že súdny exekútor vykonal zisťovania majetku povinného prostredníctvom KDI Košice, kde bolo zistené, že povinný nevlastní žiadne motorové vozidlo. Súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v Tatra banke a.s., s negatívnym výsledkom a teda ďalšie vykonávanie exekúcie by bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by iba k ďalšiemu navršovaniu trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené rozhodol prvostupňový súd tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 196 , §200 ods. 1, 5 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: - prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie 3,32 eur, - získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur, - doručenie upovedomenia 3,32 eur, - zisťovanie majetku povinného (4x) 13,28 eur, - zisťovanie účtu povinného (13x) 43,16 eur, - zisťovanie sídla povinného 3,32 eur, - doručenie príkazu na začatie exekúcie z účtu (7x) - 23,24 eur, - doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu (7x) - 24,24 eur, - doručenia oznámenia o stave exekučného konania 3,32 eur, - doručenie špecifikácie trov exekúcie 3,32 eur, - vrátenie poverenia 3,32 eur - vedenie spisu a archivácia 10 eur, spolu 136,16 eur a 20 % DPH vo výške 27,23 eur. Náhrada hotových výdavkov podľa §22 ods. 1 cit. vyhlášky : - poštovné vo výške 41,35 eur - elektronická lustrácia bánk (10x0,70) 7,00 eur - elektronická lustrácia mot. vozidiel 0,20 eur, spolu 58,26 eur a 20 % DPH vo výške 9,71 eur. Celkovo spolu odmena a náhrada hotových výdavkov súdneho exekútora bola vyčíslená na sumu 221,65 eur. Preskúmaním návrhu súdneho exekútora na priznanie trov exekúcie súd prvého stupňa zistil, že uplatňované vyššie uvedené položky neboli precizovane vyúčtované podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z.. Súdny exekútor si uplatnil nárok na odmenu podľa § 14 ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. za úkony ako prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie 3,32 eur, doručenie oznámenia o stave exekučného konania 3,32 eur, doručenie špecifikácie trov exekúcie 3,32 eur, vrátenie poverenia 3,32 eur, avšak bez uvedenia príslušného konkrétneho písmena ust. § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z., podľa ktorého žiada o priznanie odmeny za uvedené úkony, pričom v ust. § 15 ods. 1, písm. a) až j) vyhl. č. 288/1995 Z. z. nie sú nikde taxatívne uvedené úkony, ako sú vyššie uvedené. Na základe uvedeného nebolo možné preskúmať, resp. identifikovať tieto úkony tak, aby ich bolo možné subsumovať pod niektorý z úkonov odmeňovaných podľa ust. § 15 ods. 1, písm. a) až j) vyhl. č. 288/1995 Z. z. Súdny exekútor si nárokuje na odmenu vo výške 23,24 eur za doručenie príkazu na začatie exekúcie (7x) a sumu 23,24 eur za doručenie exekučného príkazu (7x). Podľa názoru súdu, uvedené vyčíslenie nie je v súlade s § 15 vyhlášky. Odmena určená paušálnou sumou za tieto jednotlivé úkony predstavuje paušálnu odmenu 3,32 eur. Vyhláška nehovorí o paušálnej odmene za každé doručenie príkazu na začatie exekúcie, či exekučného príkazu, ako je tomu napr. pri písm. g) § 15 vyhlášky, kde paušálna suma patrí exekútorovi za každé zisťovanie bydliska povinného. Preto prvostupňový súd priznal súdnemu exekútorovi za úkony doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu po 3,32 eur. Tiež mu nepriznal odmenu za zisťovanie účtu povinného 13x 3,32 eur- 43,16 eur ale priznáva mu za tento úkon- 2x 3,32 eur- 6,64 nakoľko v spise neboli všetky tieto úkony dostatočne preukázané. Z uvedeného vyplýva, že po krátení jednotlivých úkonov, paušálna odmena súdnemu exekútorovi za 11 úkonov predstavovala sumu 36,52 eur. Ďalej súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu, resp. náhradu hotových výdavkov za vedenie spisu a archiváciu vo výške 10 eur, nakoľko takýmto spôsobom uplatnené trovy sú nepreskúmateľné, ale hlavne preto, že ide o administratívne úkony vykonávané podľa Kancelárskeho poriadku a podľa ust. § 25 cit. vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy a to paušálnu odmenu: 36,52 eur, hotové výdavky: 48,55 eur a 20% DPH zo sumy 85,07: 17,01 eur, teda spolu: 102,08 eur. Vzhľadom na to, že v tomto prípade súd prvého stupňa zastavil exekúciu pre nemajetnosť povinného, rozhodol tak, že, na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného v zmysle §203 ods. 2 Exekučného poriadku. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu. Uznesenie súdu prvého stupňa považoval za nesprávne z dôvodu, že v priebehu exekučného konania došlo zo strany povinného v inom exekučnom konaní k úhrade dlžných súm poistného a preto odvolateľ uviedol, že súdny exekútor správne zvoleným spôsobom mohol vymôcť od povinného aspoň trovy exekučného konania. Navyše odvolateľ odôvodnenie napadnutého uznesenia v časti konštatovania nemajetnosti povinného považoval za nepreskúmateľné z odôvodnenia súdu prvého stupňa nie je zrejmé aké úkony vykonal exekútor ktoré by preukazovali nemajetnosť povinného. Zároveň odvolateľ nesúhlasil s povinnosťou uhradiť trovy exekúcie, pretože nie je preukázaná nemajetnosť povinného preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo zrušené v celom rozsahu. K odvolaniu oprávneného sa vo svojom podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 17.10.2014 vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že odvolanie oprávneného považuje za nedôvodné, pretože boli vykonané všetky previerky na zistenie majetku povinného. Lustráciami bolo zistené, že povinný má vedené účty v dvoch bankách, avšak tieto sú trvale bez finančných prostriedkov, povinný ich nevyužíva a nie sú trvalo zaznamenané žiadne pohyby na týchto účtoch a tiež podliehajú blokácií tunajšieho úradu od roku 2010. Povinný nie je vlastníkom motorových vozidiel a nie je vlastníkom nehnuteľností. Súpis hnuteľných vecí vykonaný nebol z dôvodu, že spoločnosť sa nenachádza na uvedenej adrese už od roku 2010. K nesúhlasu oprávneného v odvolaní proti uzneseniu v časti s priznaním odmeny a náhrady súdnych exekútorov, konkrétne hotových výdavkov vo výške 48,55 eur , uviedol, že z exekučného spisu bolo jednoznačne možné zistiť za aké úkony a v akej výške boli vynaložené náklady v podobe poštovného o čom svedčia aj doručenky o prevzatí písomností inštitúciami, ktorým boli zasielané. Za každé zisťovanie motorových vozidiel je účtovaný poplatok pre súdneho exekútora vo výške 0,20 eur bez DPH a za každú prvú elektronickú lustráciu je účtovaný poplatok 0,70 eur bez DPH pre každú banku pristúpenú do systému elektronických podaní. Na základe vyššie uvedeného odvolanie oprávneného súdny exekútor považuje za neopodstatnené. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie čiastočne nie je dôvodné a čiastočne nie je prípustné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo výroku o zastavení exekúcie. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné: V prejednávanej veci exekučné konanie bolo začaté dňa 20.8.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie dňa 80.04.2013 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pokiaľ ide o výrok rozhodnutia o zastavení exekúcie, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením uvedeným v napadnutom uznesení. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) stanovuje, že súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zákonná úprava teda vychádza z posúdenia existujúceho stavu, a nie možného budúceho stavu. Ak by sa mal zohľadniť možný budúci, ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak zákonná úprava by toto prejavila v texte uvedeného ustanovenia. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že doterajšie zistenia súdneho exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Odvolací súd uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený na to, aby vykonával šetrenie majetkových pomerov povinného. Nemajetnosť v exekučnom konaní musí byť preukázaná jedine súdnym exekútorom v priebehu exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak exekúciu zastavil. Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne vo výroku o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného. O odvolaní oprávneného proti trovám exekúcie odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom dňa 21.8.2014 a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 18.11.2014. Oprávnený nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tomto výroku rozhodnutia odvolací súd napadnuté rozhodnutie pre zmenu právneho predpisu nie je oprávnený prejednať. Odvolací súd uvádza, že prejednávaná vec bola odvolaciemu súdu predložená dňa 18.11.2014. Podľa zákona č. 299/2013 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 1.11.2013 mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), pre rozhodovanie odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného vo výroku o náhrade trov exekúcie v prejednávanej veci nie sú dané zákonné podmienky, preto vec (bez meritórneho rozhodnutia) musela byť vrátená súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách exekúcie. Podľa § 243b ods. 3 zákona č. 299/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. je zrejmé, že v exekučnom konaní je odvolanie prípustné iba v tých v prípadoch, keď to je v Exekučnom poriadku (EP) výslovne uvedené. Podľa § 58 ods. 6 EP účinného do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. Podľa § 58 ods. 6 EP v znení zák. č. 299/2013 Z. z. účinného od 1.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. Teda, nie je v tomto ustanovení uvedené, či proti výroku o náhrade trov konania je odvolanie prípustné ako to bolo do 1.11.2013. Preto ak odvolanie proti trovám nie je prípustné, avšak podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti každému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie prípustné a podľa § 243b ods. 3 zákona č. 299/2013 Z.z. o tomto odvolaní ešte nerozhodol sudca súdu prvého stupňa, odvolací súd preto vrátil vec súdu prvého stupňa, aby o odvolaní oprávneného proti trovám exekúcie rozhodol sudca súdu prvého stupňa. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.