Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/85/2016 z 25. 2. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 25. februára 2016, sp. zn. 11CoE/85/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4215212662.1 Krajský súd Nitra | 11CoE/85/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4215212662.1 | 2016-02-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f88a8c4-d395-4042-92b6-32fbdad811b0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4215212662.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/85/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215212662
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215212662.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13,
Bratislava, proti povinnému: A. F., nar. XX. XX. XXXX, B. X. S. XXX, B. X. S., o vymoženie sumy 451,78
eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8Er/1097/2015
a u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota pod
sp. zn. EX 7296/2015, o odvolaní oprávneného zo dňa 18. 12. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno zo dňa 1. decembra 2015 č. k. 8Er/1097/2015-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 04. 2015. Svoje rozhodnutie
odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 a ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53
ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že exekučným
titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 28. 11. 2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. pod sp. zn. PC-A/0814/0248, ktorého vydaniu
predchádzala Zmluva o osobnom účte zo dňa 08. 04. 2008 č. 00401629, ktorú súd prvého stupňa posúdil
ako spotrebiteľskú zmluvu. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky,
ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Súd prvého stupňa bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej
doložky považovať za platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa Občianskeho zákonníka
neplatná. Zároveň poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by
povinný (spotrebiteľ) bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto
ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Vznik rozhodcovskej zmluvy alebo
doložky vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a
to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že
by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal



mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich
obsah, čo je bezpochyby daný prípad. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo tá, ktorá voľba konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky splnené neboli a povinný
nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy, ani obsah rozhodcovskej doložky, nemožno považovať
rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej
rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca
právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú
doložku preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka.

Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie
je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený
výkon rozhodnutia.

Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa v predmetnej veci zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej. Tvrdil, že mu súd prvého stupňa ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred
súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom
nedostatočne zistil skutkový stav a prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a
to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na
znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať
a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie
je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci
o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať
exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej
interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického
výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 159/2009 zo dňa
16.06.2009 a nález Ústavného súdu II. ÚS 499/2012. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. Teda je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2
Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu
zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním.
Zdôraznil, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. postupoval v súlade s § 93 b/ zákona
o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy odmietnuť. Poukázal i na nesprávne
aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 1 OSP a na odlišný postup iných súdov
v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z
nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal účastníkovi možnosť
konať pred súdom. Zároveň tak neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom a porušil
princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho
nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného, bez
toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite,
pričom práve súdy by mali viesť k dodržiavaniu zákonov a povinností, a nie jednostranne zvýhodňovať
dlžníkov, ktorý sa vlastným konaním ocitol na prahu exekúcie. Všetko uvedené oprávnený konštatoval
s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti. Vzhľadom na uvedené



skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, súd napadnuté uznesenie
zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 01. 12. 2015 ako vecne správne podľa §
219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 30. 03. 2015,
kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi doručený návrh oprávneného zo dňa 15.
03. 2015 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. zo dňa
28. 11. 2014 v konaní pod sp. zn. PC-A/0814/0248, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 12. 2014
a vykonateľnosť dňa 04. 01. 2015. Následne súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. podaním
zo dňa 14. 04. 2015 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 01. 12. 2015 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym
úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána
Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 04. 2015 z dôvodov uvedených
v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.
decembra 2014.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny záver o potrebe vydania tohto rozhodnutia (uznesenia). Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia zo dňa 01. 12. 2015, a preto s
poukazom na ust. § 219 ods. 1, 2 OSP toto uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či
sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ,
ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. vydaný dňa 28. 11. 2014 v konaní sp. zn. PC-A/0814/0248, o
vydanie ktorého požiadala spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. (oprávnený v exekučnom konaní) na základe
zmluvy o osobnom účte zo dňa 08. 04. 2008. Súčasťou zmluvy o osobnom účte sú aj všeobecné
obchodné podmienky, v ktorých je v článku 10.2 Riešenie sporov obsiahnutá rozhodcovská doložka v
znení: „Banka a Klient sa budú snažiť o urovnanie všetkých sporov, ktoré vzniknú z Bankových obchodov
rokovaním vedeným v dobrom úmysle a v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu sporov.
Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi
nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, bankových produktov a/alebo
vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v
nasledovnom znení:



a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania;
b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu“.

V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací
súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19,
že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci
spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo Všeobecných obchodných podmienok štandardnej
formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o osobnom účte zo dňa 08. 04. 2008 a tento právny vzťah
teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal
žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku
uvedenú vo Všeobecných obchodných podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o
osobnom účte zo dňa 08. 04. 2008 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým
mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne
odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva
nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná
podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.

S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných
podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o osobnom účte zo dňa 08. 04. 2008 je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú
prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky
nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej zmluvy si plnil len svoju povinnosť,
vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno v predmetnom exekučnom
konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa ust. §
44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora
zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú
právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na
zamietnutie žiadosti, ktorou súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Krajský súd v Nitre dáva súdu prvého stupňa v predmetnej veci do pozornosti, že v súdnom spise
sa nenachádza doklad o doručení napadnutého rozhodnutia povinnému (s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2010, sp. zn. 1 M Cdo 12/2009). V súdnom
spise sa nachádza iba doklad o doručení rozhodnutia oprávnenému a súdnemu exekútorovi JUDr.
Ing. Jánovi Gasperovi, PhD.. Naviac súd prvého stupňa predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie
odvolanie oprávneného zo dňa 18. 12. 2015 na č. l. 26 - 33 v súdnom spise bez toho, aby podané
odvolanie doručoval povinnému, a to s poukazom na ust. § 209a ods. 1 OSP, ktorý platí i pre exekučné
konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené bude potrebné postupovať tak, že uznesenie zo dňa 01. 12. 2015
spolu s odvolaním oprávneného zo dňa 18. 12. 2015 proti tomuto uzneseniu doručí súd prvého stupňa
povinnému spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného.



Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.