Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/212/2012 z 27. 1. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 27. januára 2015, sp. zn. 7S/212/2012, ECLI:SK:KSKE:2015:7012201322.3 Krajský súd Košice | 7S/212/2012 | ECLI:SK:KSKE:2015:7012201322.3 | 2015-01-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 48 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., § 250j ods. 2 písm. d) OSP, § 250j ods. 2 písm. e) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/90bd224c-bcdc-454f-adde-d3992af095c1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7012201322.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/212/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201322
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7012201322.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu PILCOM, s. r. o., Košice, so
sídlom Učňovská 6, Košice - Šaca, zastúpeného JUDr. Martinom Breznenom, advokátom, Štúrova 7,
Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe
proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 26. 04. 2012 č. 1020503/1/524291-952979/2012/5305, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods.2 písm. d), e) O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 26. 04. 2012 č.
1020503/1/524291-952979/2012/5305, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice V zo dňa 09. 11.
2011 č. 709/230/39364/11/Pac a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 70 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť advokátovi
JUDr. Martinovi Breznenovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 48 ods. 4 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v
nadväznosti na ustanovenie § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu proti platobnému
výmeru Daňového úradu Košice V. č. 709/230/39364/11/Pac zo dňa 09. 11. 2011, ktorým bol žalobcovi
určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 66.371,57 eur pre
neodôvodnenosť zamietol.

Včas podanou žalobou zo dňa 19. 06. 2012, sa žalobca domáhal zrušenia citovaného rozhodnutia
žalovaného ako aj Daňového úradu Košice V a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe
uviedol, že Daňový úrad Košice V. vyrubil napadnutým rozhodnutím rozdiel dane z pridanej hodnoty
na základe určenia dane podľa pomôcok. V rozhodnutí daňový úrad uviedol, že kontrola za uvedené
obdobie bola začatá dňa 14. 03. 2011 na základe oznámenia správcu dane s termínom začatia 08. 04.
2011, pričom žalobca opakovane namietal miestnu nepríslušnosť správcu dane z dôvodu zmeny jeho
sídla a začatia novej daňovej kontroly, nie rozšírenia už začatej daňovej kontroly u správcu dane. Na
základe toho, že správcovi dane neboli predložené doklady, ktoré správca dane požadoval vo svojich
výzvach, pristúpil správca dane k určeniu daňovej povinnosti podľa pomôcok v zmysle § 29 ods. 6 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to napriek tomu, že žalobca poskytoval správcovi dane
súčinnosť a z objektívnych dôvodov mu nemohol predložiť požadované doklady v lehotách uvedených
vo výzvach. Týmto objektívnym dôvodom bolo to, že dňa 27. 05. 2011 sa novým - ďalším spoločníkom
obchodnej spoločnosti PILCOM, s. r. o., stala obchodná spoločnosť WOODCRAFT CORPORATION,
so sídlom na Seychelles s peňažným vkladom vo výške 5.950,-- eur a všetky účtovné a iné doklady
týkajúce sa vedenia a chodu obchodnej spoločnosti PILCOM, s. r. o., sa nachádzali na kontrole u nového



spoločníka za účelom vykonania auditu. Preto vyhovieť žiadosti správcu dane nebolo reálne, objektívne
možné, nakoľko s nimi v tom čase nedisponoval. Túto skutočnosť žalobca uviedol aj v odvolaní proti
rozhodnutiu Daňového úradu Košice V., v ktorom opätovne namietal miestnu príslušnosť daňového
úradu na vykonanie daňových kontrol u žalobcu. V odvolaní tiež namietal porušenie ustanovenia § 44
ods.3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správca dane v prípade, ak
vyrubí daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstaral, prihliadne tiež na zistené
okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním v konaní neboli uplatnené. Správca dane
takto nepostupoval a pri určení dane podľa pomôcok vzal do úvahy v podstate len príjmy daňového
subjektu a nezohľadnil žiadne výdavky, čo podľa žalobcu evokuje na strane správcu dane záver, že
daňový subjekt nemal žiadne náklady, resp. výdavky v súvislosti s uskutočnením svojej podnikateľskej
činnosti za príslušné kontrolované mesiace, čo by však bolo v rozpore so samotnou definíciou podnikania
vyjadrenou v § 2 Obchodného zákonníka v rozpore s ustanovením § 44 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov.

Žalovaný odvolanie zamietol ako neodôvodnené. Žalobca nesúhlasil s dôvodmi, pre ktoré žalovaný
nevyhovel jeho odvolaniu. Opäť poukázal na to, že žalobca oznámenie o vykonaní daňovej kontroly
zo dňa 14. 03. 2011 prevzal dňa 04. 04. 2011, pričom správca dane mu zaslal dňa 20.04.2011 výzvu
na predloženie dokladov, keďže neboli k začatiu daňovej kontroly predložené. Výzva bola žalobcovi
doručená dňa 16. 05. 2011, pričom na túto výzvu žalobca reagoval svojim podaním zo dňa 18. 05. 2011,
ktorým namietal miestnu nepríslušnosť a túto opakovane namietal v podaní zo 14. 06. 2011. Na ďalšie
podanie správcu dane zo dňa 22. 08. 2011 reagoval žalobca podaním zo dňa 06. 09. 2011, v ktorom
okrem miestnej nepríslušnosti uviedol aj objektívne skutočnosti, pre ktoré nemohol predložiť správcovi
dane doklady, ktoré od neho požadoval. Podľa žalobcu z toho vyplýva, že spolupracoval so správcom
dane, a preto tu nebol na mieste postup zo správy správcu dane v zmysle ustanovenia § 29 ods.6 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobca ďalej konštatoval, že pred určením dane podľa
pomôcok má prednosť určenie dane dohodou medzi daňovým úradom a podnikateľom podľa § 29 ods.
5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorú bol v tomto konaní so správou správcu
dane porušený.

Žalobca ďalej poukázal na to, že správca dane vo svojom rozhodnutí len uviedol, že pre určenie dane
použil pomôcky, a to vlastné poznatky zistené pri kontrolách u daňového subjektu na DPH za obdobie
IV. kvartálu 2010 a mesiacov január 2010 a február 2010 a daňové priznanie k DPH za obdobie marec
- december 2010, pričom v zmysle § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
nezistil žiadne výhody vyplývajúce pre daňovníka. Tým došlo k porušeniu povinností podľa § 44 ods.
3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobca nesúhlasil so záverom, že neumožnil
správcovi dane vykonať daňovú kontrolu tým, že mu nepredložil požadované doklady, a preto správca
dane pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok. Opakovane nesúhlasil so záverom žalovaného, že svojimi
písomnými podaniami namietal len miestnu nepríslušnosť správcu dane a že nenamietal aj dodržanie
zákonného postupu správcov dane v zmysle § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov. V žalobe vyjadril tiež nesúhlas so závermi žalovaného uvedenými v predposlednom odseku
na strane 6 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že námietka miestnej nepríslušnosti správcu dane
zo strany žalobcu bola neopodstatnená, nakoľko ako vyplýva zo spisového materiálu, do lehoty začatia
uvedenej ukončenej daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie IV. kvartálu 2009 a mesiacov január
a február 2010, neboli žalobcovi doručené platobné výmery vydané na základe týchto ukončených
daňových kontrol, čo znamená, že pôvodný správca dane (Daňový úrad Košice V.) je miestne príslušný
a je oprávnený rozšíriť už prebiehajúcu daňovú kontrolu, alebo začať novú daňovú kontrolu.

Žalobca poukázal na to, že už na 25. 01. 2011 vydal správca dane - Daňový úrad Košice V. vo
všetkých troch v predošlom odseku uvedených kontrolách dodatočné platobné výmery, ktoré boli
doručené 21. 02. 2011 právnemu zástupcovi žalobcu ako splnomocnenému zástupcovi na zastupovanie
v daňovom konaní. Voči týmto platobným výmerom podal splnomocnený zástupca dňa 07. 03. 2011
odvolanie, na základe toho správca dane spochybnil po takmer 4 mesiacoch od udelenia plnomocenstva
splnomocneného zástupcu žalobcu advokáta na zastupovanie v daňovom konaní a odvolania odmietol
ako podané neoprávnenou osobou. Žalobca má však za to, že prerokovaním protokolov k týmto
kontrolám boli tieto kontroly ukončené, pričom o platnosti plnomocenstva na zastupovanie v daňovom
konaní bolo vedené konanie medzi účastníkmi o vyslovenie platnosti právneho úkonu na Okresnom súde
Košice II. pod sp. zn. 13C/57/2011. Z uvedených dôvodov žalobca tvrdil, že rozhodnutím žalovaného
bol poškodený na svojich právach, lebo došlo k porušeniu ustanovení § 2 ods.1, ods.2, ods.8, § 29 ods.



1 - ods. 4, ods. 5, ods. 6, § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a § 122
Obchodného zákonníka.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22. 01. 2013 uviedol, že správca dane začal u
žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec - december 2010
doručením oznámenia č. 709/320/6944/2011/Kov. Daňová kontrola bola začatá dňa 08. 04. 2011.
Žalobca na doručenie oznámenia o výkone daňovej kontroly a na výzvy správcu dane na predloženie
dokladov ku kontrole reagoval svojimi podaniami zo dňa 04.04., 18. 05. a 06. 09. 2011, v ktorých
namietol miestnu nepríslušnosť správcu dane na vykonanie kontroly. Na túto námietku správca dane
odpovedal listom zo dňa 20. 04. 2011. Žalobca vo svojej odpovedi zo dňa 06. 09. 2011 opakovane
namietal miestnu nepríslušnosť správcu dane na vykonanie daňovej kontroly, a súčasne uviedol, že
nevie predložiť doklady ku kontrole z dôvodu, že ďalším spoločníkom spoločnosti PILCOM, s. r. o., sa
stala spoločnosť WOODCRAFT CORPORATION, so sídlom na Seychelles. Na základe skutočností,
že žalobca nepredložil žiadne doklady ku kontrole, správca dane prešiel z výkonu daňovej kontroly do
procesu určenia dane podľa pomôcok a určil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie marec - december
2010 zistený na základe pomôcok v celkovej výške 989.774,21 eur. Žalovaný zdôraznil, že žalobca
napriek výzvam správcu dane na predloženie dokladov tieto výzvy neakceptoval a doklady nepredložil,
preto žalobca neposkytol súčinnosť v takom smere, aby daňová kontrola mohla byť vykonaná.
Namietanie postupu správcu dane pri začatí daňovej kontroly zo strany žalobcu nie je možné považovať
za poskytnutie súčinnosti na vykonanie daňovej kontroly, pretože takou súčinnosťou akú poskytol
žalobca, nemohol dôjsť k naplneniu účelu daňovej kontroly, t. j. zistiť základ dane alebo iné skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Žalobca označený dôvod, pre
ktorý nemohol predložiť správcovi dane požadované doklady (pristúpenie ďalšieho spoločníka) správca
dane nehodnotil ako objektívny dôkaz z toho dôvodu, že v daňovom konaní žalobca znáša dôkazné
bremeno povinnosti doložiť tvrdenia uvedené v daňovom priznaní dôkazmi. Žalobca mohol pre účely
daňovej kontroly vyžiadať doklady od audítora a predložiť ich správcovi dane alebo vyhotoviť ich kópie.
Žalobca nevyvinul žiadnu iniciatívu v tomto smere a uspokojil sa s tým, že oznámil správcovi dane
dôvody, pre ktoré nemôže požadované doklady predložiť. Žalovaný konštatoval, že správca dane vo
výzve na predloženie dokladov zo dňa 22. 08. 2008 poučil žalobcu o dôsledkoch nepredloženia dokladov,
t. j. že mu bude určená daň podľa pomôcok. Určenie dane podľa pomôcok je svojím charakterom sankcia
za nesplnenie dôkaznej povinnosti, a preto malo byť v záujme žalobcu, aby doklady predložil.

Žalovaný neakceptoval námietku žalobcu, že určeniu dane podľa pomôcok mal predchádzať postup
podľa § 29 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a správca dane mal vyčerpať
všetky možnosti pre určenie dane. Konštatoval, že z ustanovenia § 15 ods. 2 a § 29 ods. 5 zákona č.
511/1992 Zb. nevyplýva, že by určenie dane dohodou malo predchádzať určeniu dane podľa pomôcok,
a že určenie dane dohodou by prichádzalo do úvahy v prípadoch, kedy si kontrolovaný daňový subjekt
nemôže splniť dôkaznú povinnosť z dôvodu straty alebo zničenia dokladov, ale nie z dôvodu že ich
nemá dočasne k dispozícii. Poukázal na to, že u žalobcu bola začatá daňová kontrola, a pre prípady
že kontrolovaný daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, postupuje sa podľa § 15 ods. 2
zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého je správca dane oprávnený určiť daň podľa pomôcok.

K námietke miestnej nepríslušnosti správcu dane žalovaný uviedol, že túto námietku správca dane ani
žalovaný neakceptovali, pretože miestne príslušným správcom dane žalobcu bol Daňový úrad Košice
V., a žalobca s účinnosťou od 24. 12. 2010 zmenil sídlo na adresu Učňovská 6, Košice - Šaca a
miestne príslušným správcom dane sa stal podľa v tom čase platného ustanovenia § 3 ods. 1 zákona
č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov Daňový úrad Košice II. Miestna príslušnosť u právnickej
osoby sa riadi podľa jej sídla. V prípade, že k zmene miestnej príslušnosti dôjde počas výkonu daňovej
kontroly, miestna príslušnosť sa riadi ustanovením § 3 ods.12 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov. Podľa citovaného ustanovenia tretia a štvrtá veta, ak sa u daňového subjektu vykonáva
daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú
kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal. Tento správca dane je miestne príslušným správcom dane až
do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. U žalobcu boli vykonané daňové kontroly
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia IV. štvrťrok 2009 a január a február 2010, ktoré boli
ukončené prerokovaním protokolu dňa 31. 03. 2011. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu
začalo vyrubovacie konanie, v ktorom správca dane vydal dodatočné platobné výmery o vyrubenom
rozdiele dane za zdaňovacie obdobia december 2009 a január a február 2010. Dodatočné platobné
výmery boli žalobcovi doručené dňa 29. 04. 2011. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že nie



je pravdivé tvrdenie žalobcu, že dodatočné platobné výmery boli vydané dňa 25. 01. 2011 a doručené
21. 02. 2011. Daňová kontrola za zdaňovacie obdobia marec - december 2010 bola začatá dňa 08.
04. 2011, teda v čase, keď ešte dodatočné platobné výmery na vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie
obdobia IV. štvrťrok 2009 a január a február 2010 neboli žalobcovi doručené, tie boli doručené až 29.
04. 2011. Z uvedeného vyplýva, že v zmysle dikcie ustanovenia § 3 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov v čase začatia daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia marec - december
2010 bol miestne príslušným správcom dane žalobcu Daňový úrad Košice V. Do doručenia rozhodnutí
vydaných vo vyrubovacom konaní je dovtedy miestne príslušný správca dane oprávnený vykonávať
všetky procesné úkony, ktoré vyplývajú zo zákona č. 511/1992 Zb., teda aj začať ďalšiu daňovú kontrolu.

K námietke žalobcu, že správca dane nezohľadnil pri určení dane podľa pomôcok výhody pre daňový
subjekt, v dôsledku čoho nepostupoval podľa § 44 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov, žalovaný uviedol, že predmetom kontroly malo byť preverenie ako žalobca v praxi aplikoval
zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Daň z pridanej
hodnoty je daňou nepriamou, všeobecnou, ktorá zaťažuje spotrebu tovarov a služieb. Z vymedzenia
predmetu dane je zrejmé, že zákon obsahuje osobitné pravidlá pre uplatňovanie dane pri dodaní tovaru
a dodanie služby za protihodnotu v tuzemsku, uskutočňované zdaniteľnou osobou, nadobudnutí tovaru
za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie, dovoz tovaru do tuzemska z územie
tretích štátov. Daň z pridanej hodnoty sa uplatňuje na uskutočnené zdaniteľné obchody, nadobudnutie
tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu a dovozom tovaru do tuzemska z územia
tretích štátov. Predmetom dane nie sú odpisy hmotného a nehmotného majetku, alebo vyplatené mzdy
zamestnancom. Správca dane v procese určovania dane podľa pomôcok uplatnil postup podľa § 44 ods.
3 zákona č. 511/1992 Zb., ale vzhľadom na špecifické podmienky preukazovania nároku na odpočítanie
dane vyplývajúce z § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. nezistil také okolnosti, z ktorých by plynuli
výhody pre žalobcu, na ktoré by mal prihliadať.

Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone daňových kontrol nerešpektoval ostatné zákonné
a podzákonné normy, najmä ustanovenie § 122 Obchodného zákonníka považoval žalovaný za
nedôvodnú, pretože správca dane žalobcu nijako neobmedzoval pri uplatňovaní jeho práv vyplývajúcich
z tohto ustanovenia. Skutočnosť, že žalobca odovzdal svoje účtovné a daňové doklady audítorskej firme,
ako po začatí kontroly tvrdil, ešte nie je dôvodom, že správca dane daňovú kontrolu nevykonal. Žalobca
mal priestor aj možnosti doklady predložiť, napriek tomu zaujal pasívny postoj a očakával iniciatívu na
strane správcu dane.

Pretože žalobca neumožnil vykonanie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobia marec - december 2010, nepredložil doklady ku kontrole, nesplnil si dôkaznú povinnosť doložiť
tvrdenia uvedené v daňových priznaniach dôkazmi, správca dane prešiel z výkonu daňovej kontroly do
procesu určenia dane podľa pomôcok. Základom tohto postupu bolo nesplnenie dôkaznej povinnosti na
strane žalobcu, na ktorej sa správca dane nepodieľal avšak musel z nej vychádzať. Zákonné podmienky
pre použitie tohto spôsobu určenia dane boli splnené a žalobca nebol postupom správcu dane a
žalovaného ukrátený na svojich právach. Preto z týchto dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a
žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania.

Súd v konaní podľa ustanovenia § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, a po oboznámení sa s obsahom
administratívnych spisov žalovaného a Daňového úradu Košice V., tvoriacich prílohu spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 7S/152/2012 dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu sú dôvodné.

Úlohou súdu v preskúmavanej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti
O. s. p. preskúmať zákonnosť postupu rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. 04. 2012 č.
1020503/1/524291-952979/2012/5305, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Košice V zo dňa 09.
11. 2011 č. 709/230/39364/11/Pac ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 66 371,57 eur.

Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným je otázka miestnej príslušnosti Daňového úradu Košice
V. na vykonanie daňovej kontroly v zmysle ustanovenia § 3 ods.12 zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 504/2009 Z. z.



Zákon č. 504/2009 Z. z. vložil do ustanovenia § 3 ods.12 tretiu a štvrtú vetu, ktoré znejú: „Tento správca
dane je miestne príslušným správcom dane až do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom
konaní. Správca dane odstúpi spisový materiál podľa prvej a druhej vety, po doručení rozhodnutia
vydaného vo vyrubovacom konaní.“

Celkové znenie ustanovenia § 3 ods.12 zákona č. 511/1992 Zb. účinné do prijatia daňového poriadku
(zákon č. 563/2009 Z. z.) bolo nasledovné: „Ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti,
dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňovému
subjektu, za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane, alebo právo vybrať
a vymáhať daňový nedoplatok tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným. Za rovnaké
obdobie sa pripojí k spisovému materiálu i výpis z osobného účtu daňového subjektu. Ak sa u daňového
subjektu vykonáva daňová kontrola, alebo opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo
opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane, ktorý ju začal. Tento správca dane je miestne príslušným
správcom dane až do doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Správca dane odstúpi
spisový materiál podľa prvej a druhej vety, po doručení rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní.
Ak sa vykonáva proti daňovému subjektu daňová exekúcia, doterajší správca dane oznámi osobám, u
ktorých je vykonávaná, zmenu správcu dane s uvedením príslušného čísla účtu správcu dane v banke.
Už zaplatená daň, zaplatené preddavky na daň a zaplatené splátky dane sa novému správcovi dane
neprevádzajú.

V citovanom zákonnom ustanovení tak bol nahradený predchádzajúci text, ktorý znel: Do ukončenia
daňovej kontroly je miestne príslušným správcom dane ten, ktorý ju začal. Správca dane odstúpi spisový
materiál podľa prvej a druhej vety, až po ukončení daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.

Dôvodová správa k zákonu č. 504/2009 Z. z. sa podľa zistení súdu danej právnej úprave nevenuje.

Zo znenia vypusteného a nahradeného textu v časti § 3 ods.12 zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov však možno vyvodiť zámer zákonodarcu umožniť správcovi dane, ktorého
miestna príslušnosť zanikla zmenou sídla daňového subjektu, aby nielen ukončil daňovú kontrolu alebo
opakovanú daňovú kontrolu, ale aby aj vo vyrubovacom konaní vydal meritórne rozhodnutie a doručil ho
daňovému subjektu. Až po tomto úkone mu zákonodarca stanovil povinnosť odstúpiť spisový materiál
podľa prvej a druhej vety ustanovenia § 3 ods. 12, tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným.

Z uvedeného je zrejmé, že novelizovaná časť ustanovenia § 3 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. upravuje
výnimku z postupu správcu dane pri zmene miestnej príslušnosti, ktorý je prioritne upravený v prvých
dvoch vetách uvedeného zákonného ustanovenia (vykonať len neodkladné úkony a odstúpiť spisový
materiál „novému“ správcovi dane, pripojiť k spisovému materiálu výpis z osobného účtu daňového
subjektu, dokončiť daňovú alebo opakovanú daňovú kontrolu).

Časový a obsahový posun miestnej príslušnosti pôvodného správcu dane je teda podľa upraveného
znenia § 3 ods.12 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov naplnený dokončením daňovej
kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly a následným vydaním rozhodnutia vo vyrubovacom konaní.

Podľa názoru súdu z novelizovaného znenia ustanovenia § 3 ods. 12 nie je možné vyvodiť záver tak, ako
to urobil žalovaný, podľa ktorého by bol „starý“ správca dane oprávnený období do doručenia rozhodnutia
vydaného vo vyrubovacom konaní začať a dokončiť novú daňovú kontrolu, alebo opakovanú daňovú
kontrolu za iné zdaňovacie obdobie než obdobie, na ktoré sa vzťahuje daňová kontrola alebo opakovaná
daňová kontrola začatá pred zmenou miestnej príslušnosti správcu dane, ako je tomu v preskúmavanej
právnej veci.

Zo zámeru zákonodarcu a právneho výkladu tohto zákonného ustanovenia podľa názoru súdu nie je
možné vyvodiť toto oprávnenie správcu dane, ktorého miestna príslušnosť zaniká a tento názor možno
oprieť napr. o znenie z druhej vety ustanovenia § 3 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb., ktorá nebola
upravená predmetnou zákonnou zmenou (ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo
opakovaná daňová kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu ten správca
dane, ktorý ju začal.



Podľa súdu právny názor žalovaného, že až do vydania doručenia prvostupňového meritórneho
rozhodnutia vo vyrubovacom konaní je pri zmene sídla daňového subjektu celoplošne plnohodnotným
miestne príslušným správcom dane dovtedajší miestne príslušný správca dane, nemá právne
opodstatnenie a prieči sa procesnému právu daňového subjektu na zákonného správcu dane,
pričom táto otázka nemá len formálno-právny význam, ale v prevažnej väčšine prípadov aj praktický
dopad (prístupnosť správcu dane pre daňový subjekt pre účely všetkých úkonov daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania, a pod., ako tomu bolo v prípade rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 19. 03. 2009,
č. k. 6S/75/2008, ktorým tunajší súd rozhodol, že rozhodnutie o zmene miestnej príslušnosti správy
daní je preskúmateľné v správnom súdnictve, pretože má vo vzťahu k daňovému subjektu konštitutívne
právne účinky).

Judikatúra Najvyššieho súdu SR nerieši právny stav vyplývajúci zo zákona č. 504/2009 Z. z. v dotknutej
časti. Inšpiratívnymi sú však rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúce sa právneho stavu pred
spomínanou novelou. Ide o rozsudky Najvyššieho súdu SR č. konania 2Sžf/2/2009, 2Sžf/35/2010 a
8Sžf/62/2011, ktorý sa okrajovo dotkol aj právneho stavu vyplývajúceho zo zákona č. 504/2009 Z. z.

Námietku žalobcu ohľadom miestnej príslušnosti správcu dane je potrebné považovať za právne
významnú a zásadnú, keďže vydanie platobného výmeru pri nedostatku príslušnosti na konanie
predstavuje závažné procesné pochybenie, pričom na takúto vadu musí správny súd prihliadať ex officio
podľa ustanovenia § 250i ods.3 O. s. p.

Podľa názoru súdu v preskúmavanej veci teda platobný výmer vydal nepríslušný daňový úrad, a
preto rozhodnutie žalovaného ako aj Daňového úradu Košice V. nebolo vydané v súlade so zákonom,
konkrétne s ustanovením § 3 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 504/2009 Z. z.

Žalobca okrem námietky miestnej príslušnosti v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru
Daňového úradu Košice V., namietal okrem iného to, že správca dane bol oprávnený určiť daň na
základe pomôcok až vtedy, ak podnikateľ neunesie dôkazné bremeno v daňovom konaní a nepristúpi
na určenie dane dohodou. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa s touto námietkou žalobcu vôbec
nezaoberal, hoci to bolo jeho povinnosťou, a preto súd považuje rozhodnutie v tejto namietanej časti
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V súvislosti s riadnym odôvodnením je preto uviesť, že
vychádzajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu SR
je treba uviesť, že ak správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia nereaguje na zásadnú, právne
relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom ochrany žalobcu a prednesenú žalobcom, je potrebné tento
nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti.

Súd preto na základe výkladu ustanovenia § 3 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov a na základe zistenej absencie dôvodov dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu sú
dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice V.
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) zrušil z dôvodov
uvedených v § 250j ods. 2 písm. d) a e) O. s. p., a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože
preskúmavané rozhodnutia neboli vydané v súlade so zákonom. Vzhľadom na vytýkané procesné
pochybenia žalovaného, ktoré boli aj dôvodom zrušenia preskúmavané rozhodnutia, sa súd meritom
veci nezaoberal, pretože tým by prejudikoval rozhodnutie v merite veci.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom za splnenia podmienok, stanovených v
§ 250f O. s. p.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 250k ods. 1 O. s. p., podľa ktorého žalobca, ktorý mal
v konaní úspech, má právo na náhradu trov konania. I keď bol žalobca v konaní zastúpený advokátom,
súd mu priznal iba náhradu trov konania zodpovedajúcich zaplatenému súdnemu poplatku v celkovej
sume 70 eur, ktoré trovy vyplývajú zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, keďže najneskôr do troch
pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia trovy konania (právneho zastupovania) vyčíslené neboli
(§151 ods. 1,2 O. s. p.).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.