{"guid": "150b1cd2-c00d-484e-afc0-6783a7f8c4a8:610881b9-71d1-466d-804e-e70a88332545", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2513210268.1", "spisova_znacka": "24CoPr/2/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoPr/2/2018 z 25. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. septembra 2018, sp. zn. 24CoPr/2/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2513210268.1", "identifikacne_cislo": "2513210268", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Adriana Dobiášová", "sudca_id": 1280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adriana-dobiasova-1280", "datum_vydania": "2018-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 68 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/610881b9-71d1-466d-804e-e70a88332545", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2513210268.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2513210268.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2513210268.1/text", "citacie_n": 6, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoPr/2/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513210268
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2513210268.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobkyne: H. R., nar.
XX.XX.XXXX, A.. V. K. XXXX/XX, A., zastúpená advokátkou: JUDr. Alena Kaplanová, Nám. 1. mája
14, Piešťany, proti žalovanému: Národný ústav reumatických chorôb Piešťany, Nábrežie I. Krasku 4,
Piešťany, IČO: 00 165 271, zastúpený splnomocnenkyňou: Advokáti Heinrich s.r.o., Skautská 12, Nitra,
o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o určení trvania pracovného pomeru
a o náhradu mzdy, na odvolanie žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Piešťany
č.k. 4Cpr 9/2013-343 zo dňa 20. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie medzitýmnym (správne čiastočným keďže rozhodol len o jednom z uplatnených
nárokov) rozsudkom výrokom I. určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným zo dňa
19.07.2013 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobkyňou je neplatné. Výrokom II. súd
rozhodol, že o určení  pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným, náhrade mzdy a nároku na
náhradu trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie  odôvodnil citáciou článku 2 posledná veta Zákonníka práce, §
1 ods. 4 Zákonníka práce, § 34 Občianskeho zákonníka, § 42 ods. 1, § 43 ods. 1, § 55 ods. 1, § 55 ods.
2 písm. a), ods. 3, ods. 5, § 142 ods. 1 až 3, § 68 ods. 1, ods. 2,    § 70, § 74, § 77 Zákonníka práce, §
13 písm. g), § 16 ods. 1 až 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých
zákonov v znení účinnom ku dňu 31.07.2014 a podľa § 214 ods. 1 Civilného sporového poriadku a §
43 ods. 1 Zákonníka práce.

3. Vecne argumentoval tým, že v prejednávanom prípade ide o dôvod podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce a konkrétne, o okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom z dôvodu,
že zamestnankyňa porušila závažne pracovnú disciplínu spočívajúcu v nedôvodnej a neospravedlnenej
absencii (neprítomnosti na pracovisku počas pracovnej doby), ktorá trvala od 08.07.2013, pričom do
práce nenastúpila ani potom, ako bola na nástup do práce vyzvaná listom zo dňa 04.07.2013. Žalobkyňa
(zamestnankyňa) sa žalobou domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
na súde, nakoľko mala za to, že v ňom uvedeným závažným spôsobom nemohla pracovnú disciplínu
pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa porušiť, keďže na základe lekárskeho posudku dlhodobo
stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, keď uvedené vyplýva z lekárskych posudkov zo dňa
22.01.2013 a zo dňa 26.02.2013, ktoré vydala jej ošetrujúca lekárka MUDr. U. O., pričom zamestnávateľ
nedodržal postup podľa § 55 Zákonníka práce.  Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu pre účely
pracovnoprávnych vzťahov posudzuje a posudok o zdravotnej spôsobilosti vydáva ošetrujúci lekár.



Po vykonanom dokazovaní v konaní nebolo sporným, že všeobecným lekárom žalobkyne v rozhodnom
čase, teda dňa 22.01.2013 a dňa 26.02.2013 bola MUDr. U. O.. Svedeckou výpoveďou MUDr. U. O. mal
súd za preukázané, že lekársky posudok zo dňa 22.01.2013 a aj zo dňa 26.02.2013 podpísala MUDr.
U. O.. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na § 16 ods. 2 a 3 zákona č. 576/2004 Z.z. mal súd za to,
že lekársky posudok zo dňa 22.01.2013 a aj zo dňa 26.02.2013 vydala oprávnená osoba.
Žalovaný namietal, že z lekárskeho posudku zo dňa 22.01.2013 a ani po jeho doplnení zo dňa
26.02.2013 nevyplýva, aké konkrétne činnosti z pracovnej zmluvy nemohla žalovaná vzhľadom na svoj
zdravotný stav vykonávať, pričom uvedené je podstatnou náležitosťou lekárskeho posudku podľa §
16 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z.z. K uvedenému súd uvádza, že z lekárskeho posudku zo
dňa 22.01.2013 vyplýva, že žalobkyňa nie je dlhodobo spôsobilá zo zdravotného hľadiska vykonávať
doterajšiu prácu, ani prácu fyzicky a psychicky náročnú a z lekárskeho posudku zo dňa 26.02.2013 jasne
vyplýva, že žalobkyňa stratila spôsobilosť vykonávať každú z činností, ktoré bola povinná vykonávať ako
svoju dovtedajšiu prácu, pričom v lekárskom posudku MUDr. U. O. presne citovala pracovnú zmluvu aj s
dohodou o charakteristike pracovnej činnosti zo dňa 01.12.2008. Pracovné činnosti, ktoré bola žalobkyňa
pri výkone pracovnej funkcie - samostatný odborný referent, povinná vykonávať, museli byť žalovanému
ako jej zamestnávateľovi známe, preto uvedená formulácia použitá lekárkou v lekárskom posudku zo
dňa 22.01.2013 a aj zo dňa 26.02.2013 musela byť pre zamestnávateľa postačujúcou a muselo mu byť
zrejmé, o ktoré pracovné činnosti, ktoré žalobkyňa nie je spôsobilá vykonávať, sa jedná.
K námietke žalovaného, že lekársky posudok neobsahoval lekárske posúdenie činností, ktoré by
žalobkyňa mohla vykonávať súd uvádza, že podľa § 16 zákona č. 576/2004 Z.z., nie je povinnosťou
lekára uvádzať v lekárskom posudku činnosti, ktoré zamestnanec je schopný vykonávať. Pokiaľ ide
o námietku žalovaného, že lekársky posudok neobsahoval diagnózu zamestnankyne, súd uvádza,
že každý má právo na zachovanie mlčanlivosti o údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a
o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom. Uvedenie diagnózy taktiež nie je zákonom
požadovanou náležitosťou lekárskeho posudku pre účely pracovnoprávnych vzťahov. Navyše súd
zdôrazňuje, že zamestnávateľ a ani súd nie je oprávnený preskúmavať obsah lekárskeho posudku.
Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že lekársky posudok zo dňa 22.01.2013 a zo dňa 26.02.2013
spĺňa formálne náležitosti podľa § 16 zákona č. 576/2004 Z.z. Žalovaný mal povinnosť po tom, čo mu
žalobkyňa predložila lekárky posudok, postupovať podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, t.j.
mal jednostranným právnym úkonom preradiť zamestnankyňu na inú prácu v rámci pracovnej zmluvy,
pričom jej mal určiť iné pracovné činnosti ako tie, ktoré bola žalobkyňa povinná vykonávať podľa popisu
pracovných činností zo dňa 01.12.2008.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zamestnávateľ vyššie uvedený zákonom
predpísaný postup nedodržal, keďže namiesto jednostranného preradenia zamestnankyne na inú prácu
v rámci pracovnej zmluvy, sa pokúšal so zamestnankyňou dohodnúť na iných činnostiach v rámci toho
istého druhu práce - samostatný odborný referent, keď jej predložil Pracovnú náplň zo dňa 03.07.2013.
Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že sa zo strany žalovaného jednalo o jednostranný právny
úkon spočívajúci v určení nových pracovných činností zamestnankyni, keďže, ako vyplýva z Pracovnej
náplne zo dňa 03.07.2013, zamestnávateľ predložil pracovnú náplň s novým popisom pracovných
činností zamestnankyni na podpis a žiadal jej vyjadrenie, a ako vyplýva z poslednej vety predmetnej
pracovnej náplne, aj jej súhlas. Takýto postup však nie je v súlade s § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce.
Súd navyše uvádza, že aj keby išlo zo strany žalovaného o jednostranný právny úkon, v novej pracovnej
náplni zamestnávateľ uviedol aj činnosti, ktoré bola žalobkyňa povinná vykonávať aj podľa pôvodnej
pracovnej zmluvy (napr. evidencia cestovných príkazov, výdaj stravných lístkov), pričom ako vyplýva z
lekárskeho posudku, žalobkyňa stratila vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť vykonávať všetky
činnosti podľa pôvodnej pracovnej zmluvy.
Až vtedy, ak by nebolo možné preradiť zamestnankyňu na inú prácu v rámci pracovnej zmluvy,
bol zamestnávateľ povinný preradiť zamestnankyňu po dohode s ňou na prácu iného druhu. V
prípade, ak by sa zamestnávateľ so zamestnankyňou na zmene dojednaných pracovných podmienok
nedohodli, vznikol by dôvod na skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom
zamestnankyni.
Z uvedeného mal súd za preukázané, že žalobkyňa nekonala v rozpore s dobrými mravmi a postupovala
v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Žalobkyňa vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa
lekárskeho posudku dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, pričom zamestnávateľ
nedodržal postup podľa § 55 Zákonníka práce, keď nepreradil zamestnankyňu na inú vhodnú prácu,
čím na strane zamestnávateľa vznikla prekážka v práci podľa § 142 Zákonníka práce. Preto, ak sa
zamestnankyňa nedostavila do zamestnania po dobu trvania tejto prekážky v práci, nemožno jej konanie



považovať za protiprávne, zakladajúce porušenie pracovnej disciplíny, neospravedlnenú neprítomnosť
v práci (absenciu) a zároveň za dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého \"neospravedlnená absencia
zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného
pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom podľa § 68 ods. 1 písm. b)\"
Zákonníka práce. Avšak o neospravedlnenú absenciu ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom
pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu
neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou
pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce, udelením neplateného
pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 5Cdo
95/2009 zo dňa 29.10.2010).
Vzhľadom na nemožnosť dodatočne meniť dôvody skončenia pracovného pomeru sa súd nezaoberal
tvrdením žalovaného, že žalobkyňa si neuspokojivo plnila svoje pracovné povinnosti, keďže uvedené
nebolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa  19.07.2017 žalovaným so
žalobkyňou.
Nakoľko mal súd skutkový stav pre posúdenie žalobou napadnutého okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo dňa 19.07.2013 za dostatočne zistený, rozhodol z dôvodu účelnosti o základe veci formou
medzitýmneho rozsudku tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným zo dňa
19.07.2013 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobkyňou je neplatné.
Súd považoval za účelné rozhodnúť formou medzitýmneho rozsudku z dôvodu, že rozhodnutie o určení
skončenia pracovného pomeru a náhrade mzdy, ktoré sú taktiež predmetom tohto konania, závisí
od rozhodnutia súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4Cpr/9/2013, ktoré prebieha
medzi tými istými stranami sporu, a ktorého predmetom je určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalovaným podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobkyňou na základe
listu zo dňa 31.07.2013, ktorý bol doručený žalobkyni dňa 01.08.2013.  V konečnom rozhodnutí súd
rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania.
Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument, a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balanic. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higginsc. Francúzsko
z 19. februára 1998).

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný prostredníctvom splnomocnenkyne. Rozhodnutie
napadol v celom rozsahu a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového
poriadku - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa §
365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku -
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie
v bode 64. rozsudku uviedol, že lekársky posudok zo dňa 22.01.2013 a zo dňa 26.02.2013 spĺňa
formálne náležitosti podľa § 16 zákona č. 576/2004 Z.z. Ani  jedna z týchto listín od všeobecnej lekárky
žalobkyne nemá pracovnoprávne účinky a obe listiny, ktoré boli v konaní označované ako lekárske
posudky, nespĺňali náležitosti lekárskeho posudku, ktorý má byť pre pracovnoprávne účely. Odvolateľ
citoval § 16 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. Listina od všeobecnej lekárky žalobkyne
zo dňa 22.1.2013 v hlavičke obsahuje označenie lekársky nález, pričom pod samotným textom je
táto listina označená ako potvrdenie o zdravotnom stave. V listine nie je nikde uvedené, že sa jedná
o lekársky posudok, tento dokument neobsahuje konkrétne činnosti, ktoré by žalobkyňa nemohla v
tom čase vykonávať, neobsahuje údaj o tom na koho žiadosť sa posudok má vykonávať, neobsahuje
poučenie o odvolaní ako o opravnom prostriedku voči tomuto lekárskemu posudku. Obsah tohto listu
nezodpovedá formálnym ani zákonným podmienkam, ktorých splnenie je nevyhnutným predpokladom
na to, aby táto listina mohla byť považovaná za lekársky posudok a zakladala by pracovnoprávne
účinky. Podľa odvolateľa išlo len o lekársky nález. Záver súdu prvej inštancie  je nesprávny. Pokiaľ ide
o listinu od všeobecnej lekárky zo dňa 26.02.2013 táto bola označená ako  lekársky nález, avšak už
pod samotným textom je uvedené, že ide o lekársky posudok. Obsahovala na koho žiadosť sa lekársky
posudok vydáva. Obsahuje údaj o tom, že žalobkyňa trvale stratila spôsobilosť vykonávať každú z
činností ktoré je povinná vykonávať ako svoju doterajšiu prácu podľa citovanej pracovnej zmluvy, pričom
je zrejmé, že formulácia uvedeného textu nie je písaná z pohľadu medicínskeho, neuvádza dôvody
zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnych činností, ale uvedená listina je písaná v právnickom jazyku.
Z lekárskeho posudku nevyplýva, či sa u zamestnankyne jedná o dočasný stav, alebo o stav trvalý,



neobsahuje možnosť podania opravného prostriedku a teda tento lekársky posudok nie je spôsobilým
dokumentom pre pracovnoprávne účely. Žalovaný má za to, že lekársky posudok, v ktorom nie je
uvedená možnosť jeho preskúmania odvolacím orgánom vedúcim zdravotníckeho zariadenia alebo
okresným úradom nepredstavuje doklad spôsobilý vyvolať pracovnoprávne účinky. Žalobkyňa trvala
len na ňou predkladaných lekárskych posudkov, konala v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovanému
neumožnila ďalší postup  v zmysle Zákonníka práce. V ďalšej časti odvolania poukázal na dobré mravy
v zmysle článku 12 § 13 ods. 3 Zákonníka práce, pričom žalovaný postupoval v súlade s dobrými
mravmi, keď žalobkyni po tom čo mu žalobkyňa doručila lekársky posudok zo dňa 22.01.2013 odpovedal
listom v ktorom prejavil záujem na zmene pracovných povinností avšak z predloženého lekárskeho
potvrdenia nebolo možné určiť ktorú prácu je alebo nie je v tom čase schopná vykonávať. Po doručení
druhého lekárskeho posudku zo dňa 26.02.2013 žalovaný opätovne postupoval v súlade s dobrými
mravmi keď žalobkyni odmietol návrh dohody o skončení pracovného pomeru, nevylučoval preradenie
na inú vhodnú prácu, no mal za to, že niektoré z činností ktoré by bol schopný zamestnankyni ponúknuť
vykonávať môže a teda nie je dôvod na ukončenie pracovného pomeru s vyplatením odstupného.
Žalobca mal v tom čase za to, že subjektívny výklad  lekárskeho posudku o tom, že žalobkyňa nemôže
vykonávať absolútne žiadne práce podľa pracovnej zmluvy je nesprávny. Keďže  lekársky posudok
neobsahoval možnosť podania odvolania voči jeho zneniu, žalovaný v dobrej viere a v záujme vyriešenia
veci sa neustále dopytoval žalobkyňu akú prácu by mohla vykonávať, keďže sa preukazuje listinami
od všeobecného lekára, podľa ktorých nemôže vykonávať fyzicky ani psychicky náročnú ani žiadnu z
činnosti uvedenej v pracovnej zmluve. Žalobkyňa v tomto smere odmietla poskytnúť zamestnávateľovi
akúkoľvek súčinnosť, odmietla s ním komunikovať, postupovala v rozpore s dobrými mravmi a takéto
jej správanie nemôže požívať právnu ochranu. Ak by boli splnené predpoklady § 55 Zákonníka práce
tak zamestnávateľ musí mať vedomosť na akú inú prácu môže zamestnanca preradiť. V takom prípade
žalobkyňa mohla vykonávať určitý druh práce, čo vyplýva z lekárskeho posudku zo dňa 22.01.2013
kde lekárka konštatovala, že žalobkyňa nemôže vykonávať len práce fyzicky alebo psychicky náročné,
pričom ostatné práce vykonávať môže. Toto potvrdila svedkyňa  MUDr. O. aj pri svojom výsluchu.
Žalobkyňa však odmietla komunikovať so žalovaný, odmietla s ním riešiť aké vhodné práce môže
vykonávať, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa opakovane žiadala žalovaného, aby jej
predložil špecifikáciu novej pracovnej náplne, dokonca uviedla, že nové pracovné zaradenie prejedná s
ošetrujúcim lekárom z hľadiska vhodnosti práce, pričom žalobkyňa takto nepostupovala, ale svojvoľne a
sama oznámila, že ani tieto nové pracovné činnosti nariadené žalovaným nemôže z dôvodu zdravotného
stavu vykonávať. Preto svojvoľné nenastúpenie žalobkyne do práce znovu definovanou pracovnou
náplňou odo dňa 03.07.2013 predstavovalo závažné porušenie pracovnej disciplíny na základe čoho s
ňou bol okamžite skončený pracovný pomer. Žalobkyňa účelovo tvrdila, že chce ďalej pracovať  avšak už
v tom čase bola úplne invalidná, čo znemožňovalo jej výkon práce, pričom však túto invaliditu neoznámila
žalovanému. Na základe týchto skutočností rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci ako aj z nesprávnych skutkových zistení, keď súd uviedol, že žalobkyňa
nekonala v rozpore s dobrými mravmi a postupovala v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce.

5. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil keď uviedol, že vznikli prekážky na strane
zamestnávateľa a tým, že žalobkyňu nepreradil na inú vhodnú prácu po tom, čo mu žalobkyňa predložila
lekársky posudok zo dňa 20.01.2013 a lekársky posudok zo dňa 26.02.2013 potom, čo zamestnankyňa
ukončila práceneschopnosť a mala nastúpiť do práce. Žalobkyňa svojim postupom zmarila potrebné
zistenie svojho zdravotného stavu, odmietla predložiť lekársky posudok s pracovnoprávnymi účinkami.
Žalovaný má za to, že nevznikli  prekážky na strane žalovaného, žalobkyňa bola povinná nastúpiť do
práce po ukončení práceneschopnosti a vykonávať práce podľa pracovnej zmluvy s pracovnou náplňou
v nej uvedenou, nakoľko nepredložila lekársky posudok, ktorý by mal pracovnoprávne účinky a rovnako
svojim postupom zmarila zistenie svojho zdravotného stavu tým, že lekársky posudok spôsobilý mať
účinky nepredložila a odmietla uviesť, ktoré pracovné činnosti bola schopná vykonávať prihliadnuc
k jej zdravotnému stavu. Zároveň odmietla nastúpiť do práce aj po nariadení inej pracovnej náplne
definovanej 03.07.2013, keď túto inú pracovnú náplň nedala konzultovať so svojim lekárom, nepredložila
k nej odborný lekársky posudok, ale sama oznámila, že aj tieto práce nemôže zo zdravotných dôvodov
vykonávať. Skutočnosti, že pracovná náplň zo dňa 03.07.2013 obsahovala aj také činnosti ktoré neboli v
predchádzajúcej pracovnej náplni zo dňa 01.12.2008, si žalobkyňa bola vedomá, no aj tak nenastúpila do
práce. Keďže žalobkyňa vedome nenastúpila do práce na výkon tých činností, o ktorých si bola vedomá,
že neboli uvedené v predchádzajúcej pracovnej náplni zo dňa 01.12.2008, tak nemohli nastať prekážky
na strane zamestnávateľa. V rozhodnutí sa uvádza, že žalovaná požadovala, aby lekársky posudok



obsahoval uvedenie diagnózy zamestnankyne. Tento skutkový záver súdu je nesprávny a nevyplýva  z
vykonaného dokazovania.

6. Súd prvej inštancie v bode 65. uviedol, že predloženie novej pracovnej náplne zo dňa 03.07.2013
nebolo jednostranným úkonom zamestnávateľa. Tento záver je však nesprávny. Žalovaný poukázal na
§ 1 ods. 2 Zákonníka práce, § 34 Občianskeho zákonníka, § 35 ods. 1, 2, § 37 a § 39 Občianskeho
zákonníka z ktorých vyplýva, že predloženie pracovnej náplne žalovaným zo dňa 03.07.2013 je
platným jednostranným právnym úkonom majúcim pracovnoprávne účinky podľa § 55 Zákonníka práce,
pričom právny úkon predstavoval prejav vôle zamestnávateľa, ktorý smeroval k zmene povinností
zamestnankyne týkajúcej sa jej pracovných činností, ktoré bola povinná pre zamestnávateľa vykonávať.
Predloženie novej pracovnej náplne žalobkyni dňa 03.07.2013 je prejavom vôle žalovaného, predložil
zamestnankyni zoznam nových pracovných činností. Je to právny úkon, ktorý bol urobený slobodne,
určite a zrozumiteľne. Forma akou si zamestnávateľ splnil svoju povinnosť preradenia zamestnanca
na inú prácu nie je výslovne upravená a preto záver súdu o tom, že právny úkon žalovaného a
to predloženie novej pracovnej náplne zo dňa 03.07.2013, ktorý obsahoval aj vyjadrenie súhlasu
žalobkyne, nebol vykonaný v súlade pod § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, je nesprávny. Forma
preradenia zamestnanca na inú prácu nie je zákonom stanovená. Zákon neupravuje formu postupu
akým je zamestnávateľ povinný postupovať. Na základe preukázaného skutkového stavu je zrejmé, aké
nové pracovné činnosti má na základe predloženia novej pracovnej náplne zo dňa 03.07.2013 vykonávať
a že zamestnávateľ má záujem na tom, aby tieto pracovné činnosti vykonávala pre zamestnávateľa,
nakoľko pracovný pomer po návrate zamestnankyne z PN stále trval. Samotná skutočnosť že uvedený
dokument obsahoval vyjadrenie súhlasu so zmenou pracovných činností, teda úkon zo strany žalobkyne
nepredstavoval neplatnosť jednostranného právneho úkonu žalovaného, ktorý určením novej pracovnej
náplne preradil žalobkyňu na inú prácu v rámci existujúcej pracovnej zmluvy. To, že existuje listina, na
ktorej je zachytené konanie zmluvných strán iba potvrdzuje, že k tomuto konaniu došlo avšak listinu
nemožno so samotným právnym úkonom stotožňovať. Podobne nemožno stotožňovať právny úkon,
teda konanie a právny vzťah založený týmto právnym úkonom. Vo vzťahu k jednostrannému úkonu
žalovaného poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co 265/2011. Ďalej poukázal na
výpoveď svedka Mgr. C., ktorý na otázku či išlo o návrh dodatku k pracovnej zmluve alebo o pokyn,
odpovedal, že to bolo na jej žiadosť preradenie na inú prácu. To je chybný záver súdu, že išlo o
dvojstranný úkon, pretože dvojstranný úkon musí obsahovať stret dvoch jednostranných úkonov a
keďže žalobkyňa neprijala jeho súhlasnú vôľu s textom, dokument zostal vo forme jednostranného
úkonu. Žalovaný teda jednoznačne vykonal jednostranný právny úkon a to preradenie na inú prácu
podľa § 55 Zákonníka práce. Až nasledujúcou otázkou je, či išlo o preradenie na vhodnú prácu. Súd
v odseku 65. v poslednej vete pripustil možnosť, že sa jedná o jednostranný právny úkon, pretože
v novej pracovnej náplni zamestnávateľ uviedol aj činnosti, ktoré bola žalobkyňa povinná vykonávať
podľa pôvodnej pracovnej zmluvy. Podľa žalovaného v pracovnej náplni zo dňa 03.07.2013 boli uvedené
aj činnosti, ktoré neboli uvedené v pôvodnej pracovnej zmluve, len 2 činnosti boli totožné, teda
žalobkyňa bola povinná nastúpiť do práce a vykonávať tie činnosti, ktoré jej boli určené novou pracovnou
zmluvou okrem 2 činností, ktoré boli uvedené v pôvodnej pracovnej náplni pre ktoré bola zdravotne
nespôsobilá. Zamestnávateľ preradil žalobkyňu na inú vhodnú prácu, pričom jej zadefinoval viac ako
15 nových pracovných činností zo 17-tich tam uvedených. Žalobkyňa bola oprávnená odmietnuť len
vykonávanie tých činnosti, ktoré boli uvedené v lekárskom posudku, ak by lekársky posudok mal
mať pracovnoprávne účinky a tie by nebola spôsobilá vykonávať. V žiadnom prípade, ale nebola
oprávnená odmietnuť vykonávanie všetkých činností, teda aj tých činností na ktoré sa lekársky posudok
nevzťahoval. Žalobkyňa bola povinná chodiť na pracovisko, vykonávať prácu (15 činností), pričom mohla
odmietnuť len 2 činnosti. Žalobkyňa však vedome nenastúpila do práce ani na činnosti, o ktorých si bola
vedomá, že neboli uvedené v predchádzajúcej pracovnej náplni, tak nemohli nastať potom prekážky na
strane zamestnávateľa. V tom prípade si žalobkyňa  nesplnila svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z
pracovného pomeru a z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti porušila pracovnú disciplínu. Preto jej
dňa 22.07.2013 bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa odmietla nastúpiť
do práce, odmietla vykonávať čo i len činnosti uvedené v pracovnej náplni zo dňa 03.07.2013, teda
závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu. Žalovaný poukazuje aj na to, že žalobkyňa 2
pracovné dni od ukončenia PN 27.06. a 28.06.2013 riadne odpracovala. V tomto smere je preukázané,
že žalobkyňa v čase po nástupe do práce bola schopná vykonávať jej pracovnú činnosť a preto jej
následné tvrdenie, že nemôže vykonávať prácu podľa nariadenej pracovnej náplne zo dňa 03.07.2013
bolo nesprávne. Žalovaný ďalej tvrdil, že výrok medzitýmneho rozsudku vo výroku I. je nesprávny,
záväzný je pre túto právnu skutočnosť moment doručenia takejto písomnosti a nie dátum uvedený na



písomnosti ktorou sa skončenie pomeru zakladá. Nenastúpenie do práce, nevykonávanie pracovných
činností žalobkyňou pre žalovaného na ktoré sa lekársky posudok zo dňa 22.01.2013, z 26.02.2013
nevzťahoval, v žiadnom prípade nemôže spôsobovať iné prekážky na strane zamestnávateľa za ktoré by
mala mať žalobkyňa nárok za poskytnutie náhrady mzdy v sume priemerného zárobku od žalovaného.
Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil, určil, že okamžité skočenie pracovného pomeru je platné resp.
aby zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalovaného sa vyjadrila prostredníctvom advokátky.
Nesúhlasí s názorom žalovaného, že lekárske posudky zo dňa 22.01.2013 a 26.02.2013 nespĺňajú
formálne náležitosti, pretože je potrebné vychádzať z obsahu právneho úkonu a nie z jazykového
označenia, keď posudok žalobcu podľa § 16 zákona č. 576/2014 Z.z. je výsledkom posúdenia zdravotnej
spôsobilosti na prácu. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie dospel k
správnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci,
konanie nemá inú vadu, rozhodnutie je správne, navrhuje rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov
konania.

8. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný prostredníctvom splnomocnenkyne. Podľa jeho názoru ani
jeden z lekárskych posudkov nespĺňa pracovnoprávne účinky. Poukázal na svoje vyjadrenia z odvolania
týkajúce sa pracovných posudkov. Žalobkyňa odmietla uviesť žalovanému, ktoré pracovné činnosti by
bola schopná vykonávať, odmietla nastúpiť do práce aj po nariadení inej pracovnej náplne, keď túto
inú pracovnú náplň odmietla prekonzultovať so všeobecným lekárom. Žalobkyňa vedome nenastúpila
do práce na výkon tých činností, o ktorých si bola vedomá, že neboli uvedené v predchádzajúcej
pracovnej náplni, tak nemohli nastať prekážky na strane zamestnávateľa. Žalovaný sa pridržiava
dôvodov odvolania.

9. Žalobkyňa zaslala stanovisko k vyjadreniu žalovaného. Tvrdenia žalovaného vo veci lekárskych
posudkov sú nesprávne. Povinnosťou lekára je uvádzať činnosti, ktoré zamestnanec je schopný
vykonávať. Posudky spĺňajú náležitosti lekárskeho posudku, žalovaný bol povinný podľa § 55 ods. 2
písm. a) Zákonníka práce jednostranným úkonom preradiť žalobkyňu na inú prácu podľa pracovnej
zmluvy, čo si nesplnil, čím vznikla prekážka v práci podľa § 142 Zákonníka práce. Preto žalobkyňa
nenastúpila do práce počas trvania tejto prekážky, nemožno jej konanie považovať za protiprávne
zakladajúce porušenie pracovnej disciplíny a zároveň dôvod na okamžité skončenie pracovného
pomeru.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku), a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 Civilného sporového
poriadku.



12. Predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a
náhrada mzdy. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru žalovaným zo dňa 19.07.2013 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobkyňou
je neplatné. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania
posúdiť, či súd prvej inštancie právne správne posúdil nárok, či dospel na základe vykonaných dôkazov
k správnym skutkovým zisteniam a či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

13. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
žalovaným podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so žalobkyňou na základe listu žalovaného zo
dňa 19.07.2013 doručené žalobkyni 22.07.2013 je neplatné, pracovný pomer žalobkyne u žalovaného
trvá naďalej, žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni z dôvodu neplatného skončenia pracovného
pomeru od 22.07.2013 do právoplatného rozhodnutia súdu náhradu mzdy v sume jej priemerného
zárobku a nahradiť trovy konania. Súd prvej inštancie žalobe vydal medzitýmny rozsudok, keď mal
za preukázané, že lekársky posudok zo dňa 22.01.2013 a zo dňa 26.02.2013 predložený žalobkyňou
spĺňa všetky náležitosti, a po jeho predložení žalovanému tento zákonom predpísaný postup podľa §
55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce nedodržal žalobkyňu jednostranným úkonom nepreradil na inú
prácu v rámci pracovnej zmluvy, pokúšal sa so žalobkyňou dohodnúť na iných činnostiach, keď jej
predložil pracovnú náplň zo dňa 3.7.2013, čím na strane zamestnávateľa vznikla prekážka v práci podľa
§ 142 zákonníka práce, a preto ak sa žalobkyňa nedostavila do práce po dobu trvania prekážky v
práci, nejde o neospravedlnenú neprítomnosť v práci a dôvod pre okamžité skončenie pracovného
pomeru. Žalovaný dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, pretože lekársky posudok zo dňa 22.01.2013 a 26.02.2013 nespĺňa náležitosti
lekárskeho posudku, ktorý má mať pracovnoprávne účinky. Žalovaný poukázal na postup žalobkyne v
rozpore s čl. 2 a § 13 ods. 3 Zákonníka práce a takéto správanie nepožíva právnu ochranu. Žalovaný
nesúhlasil s právnym posúdením veci, namietal, že žalobkyňa vedome nenastúpila do práce na výkon
tých činností, o ktorých si bola vedomá, že neboli uvedené v pracovnej náplni zo dňa 01.12.2008, a preto
nemohli nastať prekážky na strane zamestnávateľa. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal záver súdu, že
právny úkon žalovaného - predloženie pracovnej náplne dňa 03.07.2013 nebol vykonaný v súlade s §
55 ods. 2 písm. a) zákonníka práce, trval na tom, že na strane zamestnankyne vznikli neospravedlnené
absencie, na strane žalovaného nevznikli iné prekážky.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil, s poukazom na 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť,
a preto nemôže dať za pravdu žalovanému. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa
potom žiada dodať už len nasledovné:

15. Z obsahu spisu vyplýva, že strany uzavreli dňa 17.12.1990 pracovnú zmluvu, ktorá bola
viackrát menená dohodami o zmene dojednaných pracovných podmienok, naposledy dohodou zo dňa
30.04.2001, ktorou bolo zmenené dovtedajšie funkčné zaradenie zamestnankyne (žalobkyne) na funkciu
„samostatný odborný referent“. V liste zo dňa 01.12.2008 bolo uvedené, že bezprostredne nadriadenou
zamestnankyne je Ing. P. a bol špecifikovaný popis vykonávanej pracovnej činnosti, keď bolo uvedené,
že zamestnankyňa zabezpečuje platobný styk so S. Q. N. a S. A. formou príkazov na úhradu a výber
hotovostí, zodpovedá za včasnú úhradu faktúr, platobných príkazov a prevodov medzi jednotlivými
účtami ústavu, sleduje výšku finančných prostriedkov na účtoch, kontroluje výpisy účtov a kompletizuje
doklady k výpisom, vedie pokladničnú agendu ústavu v slovenskej mene a vo valutách výpoč. technikou,
likviduje cestovné príkazy zamestnancov ústavu v zmysle platných predpisov a vnútroústavných
smerníc, vedie ich evidenciu, vydáva a vedie evidenciu gastrolístkov a vykonáva ich zaúčtovanie, vedie
evidenciu dlhodobého hmotného majetku, nehmotného majetku, zabezpečuje jeho odsúhlasovanie s
údajmi v účtovníctve, spracováva štatistické a účtovné výkazy o vekovej a odbornej štruktúre DDHM
a DDNHM, v súlade s platnými predpismi a vnútroústavnými smernicami odpisuje majetok podľa
jednotlivých skupín a odborového triedenia majetku. Vypracováva odpisový plán na bežný rok a



mesačné prehľady o odpisoch podľa jednotlivých účtovných tried a predkladá ich do finančnej učtárne na
zaúčtovanie. Evidenciu majetku spracováva výpočt. technikou. vykonáva ponuky prebytočného majetku
a spolupracuje pri vykonávaní inventarizačných prác s účtovníčkou, ktorá vedie DHM. Sleduje čerpanie
rozpočtu podľa zdrojov a ekonom. klasifikácie na účtoch v ŠP. Zamestnankyňa s popisom týchto prác
vyjadrila súhlas a prehlásila, že sú jej známe všetky povinnosti a práva vyplývajúce zo zastávania vyššie
uvedenej funkcie. Žalobkyňa listom zo dňa 28.01.2013 oznámila žalovanému, že vzhľadom k svojmu
zdravotnému stavu podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu,
ktorú podľa pracovnej zmluvy vykonávala. K listu žalobkyňa priložila lekárske potvrdenie o zdravotnom
stave, ktoré je podpísané MUDr. U. O. - praktickým lekárom pre dospelých, v ktorom je uvedené,
že žalovaná nie je dlhodobo spôsobilá zo zdravotného hľadiska vykonávať doterajšiu prácu, nie je
spôsobilá vykonávať ani prácu fyzicky a psychicky náročnú. Potvrdenie bolo vystavené pre potrebu
zamestnávateľa.  Žalovaný na oznámenie o zmene zdravotného stavu žalobkyne reagoval listom zo
dňa 30.01.2013, v ktorom okrem iného uviedol, že mu nie je zrejmé, akú prácu nemôže žalobkyňa
vykonávať, nakoľko sa nejedná o odborný lekársky posudok nie je mu zrejmé, ktorú konkrétnu prácu nie
je žalobkyňa spôsobilá vykonávať. Žalobkyňa na list žalovaného zo dňa 30.01.2013 reagovala listom zo
dňa 26.02.2013, v ktorom uviedla, že z obsahu potvrdenia o zdravotnom stave jednoznačne vyplýva,
že ide o doterajšiu prácu, teda o všetky činnosti, ktoré jednoznačne vyplývajú z pracovnej zmluvy zo
dňa 17.12.1990 v znení dohody o zmene pracovných podmienok z 30.04.2001 a písomnej dohody
z 01.12.2008. Žalobkyňa v liste tiež uviedla, že zamestnávateľovi by malo byť z týchto dokumentov
zrejmé, o ktorú konkrétnu prácu, resp. konkrétnu činnosť súvisiacu s vykonávaním funkcie samostatného
odborného referenta s charakteristikou pracovnej činnosti samostatná odborná účtovnícka práca a z
popisu pracovnej činnosti ide. Následne žalobkyňa dňa 27.02.2013 zaslala žalovanému návrh dohody
na skončenie pracovného pomeru a lekársky posudok zo dňa 26.02.2013. V lekárskom posudku zo
dňa 26.02.2013, ktorý je podpísaný MUDr. U. O. - praktickým lekárom pre dospelých je v závere
uvedené, že žalobkyňa vzhľadom na svoj zdravotný stav trvale stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu podľa pracovnej zmluvy zo 17.12.1990, v znení dohody o zmene pracovných podmienok
účinnej od 01.05.2001 a v znení dohody o charakteristike pracovnej činnosti a o popise vykonávanej
pracovnej činnosti z 01.12.2008. Na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne MUDr. U. O.
konštatovala, že žalobkyňa trvale stratila spôsobilosť vykonávať každú z činností, ktoré je povinná
vykonávať ako svoju doterajšiu prácu podľa citovanej pracovnej zmluvy. Žalovaný reagoval istom zo
dňa 08.03.2013, v ktorom uviedol, že so skončením pracovného pomeru z dôvodu dlhodobej straty
spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu nesúhlasí najmä z dôvodu, že z predloženého lekárskeho
posudku nie je objektívne zistiteľné, aké zdravotné problémy žalobkyni trvale znemožňujú vykonávať
doterajšiu prácu. Uviedol, že tento lekársky posudok je absolútne nepreskúmateľný. Žiadal žalobkyňu
o predloženie úplného, po obsahovej stránke preskúmateľného lekárskeho posudku. Žalobkyňa v
liste zo dňa 29.03.2013 opätovne navrhla skončiť pracovný pomer dohodou dňom 15.04.2013 a
uviedla, že nie je povinnosťou lekára uvádzať konkrétne údaje o zdravotnom stave zamestnanca a
uvádzať konkrétne zdravotné dôvody, pre ktoré stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Žalovaný
reagoval listom zo dňa 08.04.2013, v ktorom žalobkyňu požiadal o oznámenie, jasne, zrozumiteľne,
s možnosťou overenia informácií, nasledovné skutočnosti: aké zdravotné problémy žalobkyni trvale
znemožňujú vykonávať doterajšiu prácu, kedy tento stav nastal, aký druh pracovných činností je
schopná vykonávať a aký druh pracovnej činnosti považuje ošetrujúci lekár žalobkyne vzhľadom
k jej zdravotnému stavu za psychicky a fyzicky nenáročný. Žalobkyňa v liste zo dňa 28.06.2013
adresovanom žalovanému uviedla, že nie je povinnosťou zamestnanca navrhovať zamestnávateľovi
druh práce, ktorú by mal vykonávať vzhľadom na dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu
prácu a poukázala na § 55 Zákonníka práce a požiadala o postupovanie podľa ustanovení Zákonníka
práce. V pracovnej náplni zo dňa 03.07.2013 je názov pracovnej činnosti žalobkyne „samostatný odborný
referent“ charakterizovaný ako rutinné administratívne a jednoduché prevádzkové činnosti s uvedením
popisu vykonávaných pracovných činností nasledovne: jednoduché účtovnícke úkony vykonávania
formálnej a vecnej kontroly správnosti účtovných dokladov a ich archivácia, rutinná administratívna
činnosť, mechanické zosumarizovanie podkladov a dokladov na zaúčtovanie, mechanické vypisovanie
a vydávanie pokladničných potvrdení a ich príprava na archiváciu, jednoduché účtovné úkony pri
evidencii a prideľovaní administratívnych a účtovných dokumentov, jednoduché rutinné administratívne,
korešpondenčné práce ekonomického úseku - vedenie evidencie, záznamov, zápisov, spisov, účtovných
dokladov a ich príprava na archiváciu, základná vizuálna, formálna a vecná kontrola účtovných
podkladov k zaradeniu majetku, základné mechanické triedenie výplatných lístkov zamestnancov
podľa jednotlivých úsekov, jednoduché účtovnícke administratívne úkony - vyhotovenie podkladov
k vyúčtovaniu stravných lístkov zamestnancov a ich výdaj, evidencia, formálna a vecná kontrola a



archivácia cestovných príkazov, evidencia pečiatok, jednoduché úkony pri inventarizačných prácach -
pridelenie inventárnych záznamov do miestnosti na pracovisku a vykonanie vecnej kontroly jednotlivých
položiek inventárneho zoznamu so skutočnosťou. Dodržiavanie zásad BOZP a PO. V poslednej vete
pracovnej náplne je uvedené: „Súhlasím s týmto popisom prác a prehlasujem, že sú mi známe všetky
povinnosti a práva vyplývajúce zo zastávania vyššie uvedenej funkcie.“ Pracovná náplň je podpísaná
vedúcim, podpis zamestnankyne chýba, pričom táto list prevzala s tým, že sa k nemu v lehote do
10 dní vyjadrí. Žalobkyňa v liste zo dňa 03.07.2013 zamestnávateľovi oznámila, že ponuku práce z
03.07.2013 odmieta, nakoľko ide o iný druh práce a sú tam navyše uvedené niektoré činnosti, ktoré podľa
lekárskeho posudku MUDr. U. O. zo dňa 26.02.2013 vykonávať nemôže. Tiež uviedla, že to považuje za
prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Žalovaný v liste zo dňa 04.07.2013, ktorý prevzala žalobkyňa
dňa 04.07.2013, uviedol, že všetky pracovné činnosti podľa pracovnej náplne zo dňa 03.07.2013
jednoznačne spadajú pod prácu samostatného odborného referenta, nejde teda o preradenie, ktoré
by presahovalo rozsah pracovnej zmluvy. Taktiež nejde o práce, ktoré by boli fyzicky alebo psychicky
náročné. Pokiaľ ide o lekárske posudky zo dňa 22.01.2013 a 26.02.2013 žalovaný spochybnil, že
boli vyhotovené MUDr. U. O., tiež uviedol, že tieto nezodpovedajú skutočnému zdravotnému stavu
žalobkyne, boli vyhotovené len účelovo s cieľom uviesť žalovaného do omylu, v dôsledku ktorého
by žalovaný vyplatil žalobkyni peňažné plnenie, na ktoré nemá nárok. Žalovaný vyzval žalobkyňu na
okamžitý nástup do práce v súlade s uzatvorenou pracovnou zmluvou s tým, že bezdôvodná a svojvoľná
neprítomnosť na pracovisku v pracovnom čase je závažným porušením pracovnej disciplíny. V liste zo
dňa 08.07.2013 žalobkyňa žalovanému oznámila, že pre prekážku v práci podľa § 142 ods. 3 Zákonníka
práce nemôže nastúpiť do práce. Z výkazu dochádzky žalobkyne za mesiac júl 2013 vyplýva, že táto odo
dňa 08.07.2013 až do 31.07.2013 do práce nenastúpila. Zo zápisnice zo zasadnutia výboru Základnej
odborovej organizácie dňa 18.07.2013 vyplýva, že táto uvedené okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa prerokovala a uvedené vzala dňa 18.07.2013 na vedomie.  Žalovaný
v liste číslo 2969/2013 zo dňa 19.07.2013 označenom ako Okamžité skončenie pracovného pomeru,
ktorý adresoval žalobkyni, uviedol, že podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite
končí so žalobkyňou pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 17.12.1990 v znení jej
dodatkov pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré
okamžite ukončil so žalobkyňou pracovný pomer špecifikoval ako neodôvodnenú a neospravedlnenú
absenciu (neprítomnosť na pracovisku počas pracovnej doby), ktorá trvala od 08.07.2013, pričom
žalobkyňa do práce nenastúpila ani po tom, ako bola na nástup do práce vyzvaná listom zo dňa
04.07.2013. Predmetný list číslo 2969/2013 žalobkyňa prevzala dňa 22.07.2013. Žalobkyňa listom zo
dňa 23.07.2013 žalovanému oznámila, že okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom
považuje za neplatné, nakoľko je v rozpore so Zákonníkom práce. Uviedla, že pracovnú disciplínu
závažným spôsobom neporušila, nakoľko pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa ju ani nemohla
porušiť. Tiež uviedla, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Predmetný list žalovaný prevzal dňa 24.07.2013.

16. Stratu dlhodobej spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu Zákonník práce ani iný
pracovnoprávny predpis nevymedzuje. Ak sa zamestnanec stane dlhodobo nespôsobilým vykonávať
doterajšiu prácu a zamestnávateľ ho nepreradí na inú prácu, zamestnanec je oprávnený odmietnuť
ďalší výkon práce. V takomto prípade by išlo o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej by
zamestnancovi patrila náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Všeobecne pre pracovnoprávne
účely lekársky posudok podľa zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti vydáva príslušný
lekár určený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Na to, aby lekársky posudok mal pracovnoprávne
účinky je potrebné, aby zdravotný stav  posudzovaného zamestnanca bol zistený objektívne a by
bol v lekárskom posudku konkrétne vyjadrený. Je povinnosťou zamestnanca takýto posudok predložiť
zamestnávateľovi.

17. Žalobkyňa lekársky posudok predložila, pričom vyplýva z neho záver, že žalobkyňa nemôže
vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia zdravia. Zdravotný stav žalobkyne bol v lekárskom
posudku zistený objektívne a bol konkrétne vyjadrený s ohľadom na dohodnutý druh práce. Podľa
názoru súdu žalobkyňa preložila relevantný podklad na to, aby mohla byť preradená na inú prácu alebo
na to, aby s ňou mohol byť rozviazaný resp. skončený pracovný pomer. Žalobkyňa nesporne stratila
spôsobilosť na výkon doterajšej práce a v zmysle § 55 Zákonníka práce bol žalovaným povinný je
preradiť na inú prácu v rámci pracovnej zmluvy, alebo po dohode so  žalobkyňou aj na prácu iného
druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve. Odvolací súd je názoru, že žalovaný nebol oprávnený
vykazovať žalobkyne neospravedlnené absencie v zamestnaní za situácie, ak žalobkyňa predložila
lekársky posudok a žalovaný je nepreradil na inú prácu podľa pracovnej zmluvy. Takéto konanie



žalobkyne súd prvej inštancie správne kvalifikoval ako konanie, ktoré nemôže byť porušením pracovnej
zmluvy a dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

18. V konaní pred prvoinštančným súdom ako aj v odvolaní žalovaný namieta, že žalobkyňou predložené
listiny - lekárske posudky zo dňa 22.01.2013 a 26.02.2013 nespĺňajú náležitosti lekárskeho posudku
pre pracovnoprávne účely. Súd prvej inštancie sa lekárskym posudkom zaoberal  v bode 62. a 63.
odôvodnenia, ktoré závery odvolací súd považuje za správne, pričom súd prvej inštancie sa podrobne
vysporiadal aj s námietkami žalovaného ohľadom lekárskeho posudku. Žalovaný vo vzťahu k lekárskemu
posudku resp. k listine všeobecnej lekárky zo dňa 22.01.2013 uviedol, že v nej nie je uvedené, že
sa jedná o lekársky posudok, posudok neobsahuje konkrétne činnosti, ktoré žalobkyňa by nemohla
vykonávať, neobsahuje údaj o tom na koho žiadosť sa vydáva a poučenie o odvolaní. Lekárske
potvrdenie o zdravotnom stave zo dňa 22.01.2013 je podpísané MUDr. U. O. - praktickým lekárom pre
dospelých, je v ňom uvedené, že žalovaná nie je dlhodobo spôsobilá zo zdravotného hľadiska vykonávať
doterajšiu prácu, nie je spôsobilá vykonávať ani prácu fyzicky a psychicky náročnú, potvrdenie bolo
vystavené pre potrebu zamestnávateľa.  Keďže žalovaný uvedený žalobkyňou predložený dokument
nepovažoval za odborný lekársky posudok, ktorú skutočnosť žalobkyni oznámil listom zo dňa 30.01.2013
žalobkyňa predložila listinu vyhotovenú MUDr. U. O. dňa 26.02.2013 označenou Lekársky posudok
o zdravotnej spôsobilosti H. R. vykonávať doterajšiu prácu. V závere lekárka uvádza, že žalobkyňa
vzhľadom na svoj zdravotný stav trvale stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu podľa pracovnej
zmluvy zo 17.12.1990, v znení dohody o zmene pracovných podmienok účinnej od 01.05.2001 a v znení
dohody o charakteristike pracovnej činnosti a o popise vykonávanej pracovnej činnosti z 01.12.2008. Na
základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne MUDr. U. O. konštatovala, že žalobkyňa trvale stratila
spôsobilosť vykonávať každú z činností, ktoré je povinná vykonávať ako svoju doterajšiu prácu podľa
citovanej pracovnej zmluvy.  Odvolateľ považoval aj lekársky posudok zo dňa 26.02.2013 za nespôsobilý
dokument pre pracovnoprávne účely, pretože formulácia textu nie je písaná z pohľadu medicínskeho,
neuvádza dôvody zdravotnej nespôsobilosti na výkon konkrétnych činností, ale listina je písaná
právnickým jazykom. Ďalej podľa odvolateľa z lekárskeho posudku nevyplýva, či sa u zamestnankyne
jedná o dočasný alebo stav trvalý a neobsahuje možnosť o podaní opravného prostriedku. Pokiaľ ide
o námietky, že lekársky posudok neuvádza dôvody zdravotnej nespôsobilosti na výkon konkrétnych
činností, odvolací súd uvádza, že lekársky posudok jasne a jednoznačne uvádza, že žalobkyňa stratila
spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu podľa pracovnej zmluvy (ktorá bola konkrétne citovaná), teda z
uvedeného nepochybne vyplýva, že strata spôsobilosti sa týka všetkých činností súvisiacich s druhom
práce a požiadavka na konkretizáciu činností by bola dôvodná v prípade, ak by žalobkyňa mohla určité
činnosti vykonávať, čo však nebol daný prípad. Zároveň z lekárskeho posudku nepochybne vyplýva
záver, že ide o stav trvalý, v lekárskom posudku je takáto formulácia výslovne uvedená. Pokiaľ ide o
námietku, že lekársky posudok neobsahuje možnosť podať opravný prostriedok, odvolací súd uvádza,
že takáto požiadavky vyplýva zo súdnej praxe ako aj z Komentára k Zákonníku práce, avšak nedodržanie
tejto podmienky v danej veci podľa názoru odvolacieho súdu nemôže viesť k záveru o nespôsobilosti
lekárskeho posudku pre pracovnoprávne účely. Nemožno nesúhlasiť s názorom, že aj v prípade, ak by
lekársky posudok neobsahoval poučenie o opravnom prostriedku a opravným prostriedok by bol podaný,
aj bez ohľadu na absenciu poučenia by možnosť podania opravného prostriedku bola zachovaná. Úvahy
o tom, ktorá osoba by však v danom prípade podala opravný prostriedok a s akými možnými následkami
však odvolateľ ďalej ani nerozvádza. Navyše po predložení lekárskeho posudku zo dňa 23.02.2013 z
ďalšieho vývoja je zrejmé, že žalovaný lekársky posudok v podstate akceptoval, o čom svedčí právny
úkon žalovaného - predloženie novej pracovnej náplne zo dňa 03.07.2013.

19. K námietke odvolateľa, že predloženie pracovnej náplne žalovaným zo dňa 03.07.2013 žalobkyni
treba považovať za platný, bezvadný, jednostranný, adresný právny úkon vykonaný v súlade s § 55 ods.
2 písm. a)  Zákonníka práce. Žalovaný považoval predloženie novej pracovnej náplne za preradenie na
inú vhodnú prácu. Takéto závery však podľa odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nevyplývajú.
V pracovnej náplni zo dňa 03.07.2013 je názov pracovnej činnosti žalobkyne „samostatný odborný
referent“ charakterizovaný ako rutinné administratívne a jednoduché prevádzkové činnosti s uvedením
popisu vykonávaných pracovných činností nasledovne: jednoduché účtovnícke úkony vykonávania
formálnej a vecnej kontroly správnosti účtovných dokladov a ich archivácia, rutinná administratívna
činnosť, mechanické zosumarizovanie podkladov a dokladov na zaúčtovanie, mechanické vypisovanie
a vydávanie pokladničných potvrdení a ich príprava na archiváciu, jednoduché účtovné úkony pri
evidencii a prideľovaní administratívnych a účtovných dokumentov, jednoduché rutinné administratívne,
korešpondenčné práce ekonomického úseku - vedenie evidencie, záznamov, zápisov, spisov, účtovných



dokladov a ich príprava na archiváciu, základná vizuálna, formálna a vecná kontrola účtovných
podkladov k zaradeniu majetku, základné mechanické triedenie výplatných lístkov zamestnancov
podľa jednotlivých úsekov, jednoduché účtovnícke administratívne úkony - vyhotovenie podkladov
k vyúčtovaniu stravných lístkov zamestnancov a ich výdaj, evidencia, formálna a vecná kontrola a
archivácia cestovných príkazov, evidencia pečiatok, jednoduché úkony pri inventarizačných prácach -
pridelenie inventárnych záznamov do miestnosti na pracovisku a vykonanie vecnej kontroly jednotlivých
položiek inventárneho zoznamu so skutočnosťou. Dodržiavanie zásad BOZP a PO. V poslednej vete
pracovnej náplne je uvedené: „Súhlasím s týmto popisom prác a prehlasujem, že sú mi známe všetky
povinnosti a práva vyplývajúce zo zastávania vyššie uvedenej funkcie.“ Pracovná náplň je podpísaná
vedúcim, pričom podpis zamestnankyne chýba, pričom táto list prevzala s tým, že sa k nemu v lehote
do 10 dní vyjadrí. Z uvedeného teda nemožno vyvodiť, že ide o jednostranný právny úkon žalovaného
ktorého obsahom je  preradenie žalobkyne na inú prácu. Takýto prejav vôle žalovaného z pracovnej
náplne z 03.07.2013 nevyplýva. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný
nepostupoval podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce.

20. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už
uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich
právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že okamžité
skončenie pracovného pomeru žalovaným je neplatné, pretože žalobkyňa podľa lekárskeho posudku
dlhodobo stratila spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, zamestnávateľ nedodržal postup podľa
§ 55 Zákonníka práce, nepreradil žalobkyňu na inú prácu, čím na strane zamestnávateľa vznikla
prekážka v práci, a preto ak sa žalobkyňa nedostavila do práce po dobu trvania tejto prekážky v
práci, nejde o protiprávne konanie, nejde o neospravedlnenú neprítomnosť v práci a nebol dôvod na
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného.  Súd prvej inštancie v danom prípade v
potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a stranami
navrhnutých dôkazov, s tvrdeniami strán sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a
následne tento zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený stav aplikoval
zodpovedajúce ustanovenia, rozhodol vecne správne.

22. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť posúdenie uplatneného nároku, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

23. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

24. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí.

25.    Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "a6b3c569-e4b6-487f-a6c0-78e690e7e9c6:07c2a5af-ddb5-4d79-8e72-074c4aa52b2e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7210205629.1", "spisova_znacka": "3Co/265/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/265/2011 z 28. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-05-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7210205629.1"}], "citovane_v": [{"guid": "b1b2f4c1-6efb-49ce-b7b6-7eee3964f7c9:f150a440-0fd4-4fb6-bf10-d168ac3a8dd1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8416200822.1", "spisova_znacka": "9Cdo/166/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/166/2020 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8416200822.1"}, {"guid": "4b7b3b67-917e-4442-a0ce-d077241bf96d:fe9644e4-88ab-4f07-9aad-01674134e6dd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8416200822.1", "spisova_znacka": "3Cdo/96/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/96/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8416200822.1"}, {"guid": "4b7b3b67-917e-4442-a0ce-d077241bf96d:027324bb-ea3f-4699-b0a5-580da72b110a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8416200822.1", "spisova_znacka": "3Cdo/96/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/96/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8416200822.1"}, {"guid": "4b7b3b67-917e-4442-a0ce-d077241bf96d:b1decbb2-74dc-4c44-b805-5a0a76da5c8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8416200822.1", "spisova_znacka": "3Cdo/96/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/96/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8416200822.1"}, {"guid": "3cdb4254-388a-4369-80b2-603b06107c68:015d9d78-9170-461b-97d3-1415cb324de8", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8416200822.2", "spisova_znacka": "13CoPr/3/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoPr/3/2019 z 24. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8416200822.2"}, {"guid": "3cdb4254-388a-4369-80b2-603b06107c68:a5734f50-90c0-4a52-b662-9a62f3a78fe7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8416200822.2", "spisova_znacka": "13CoPr/3/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoPr/3/2019 z 24. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8416200822.2"}]}