{"guid": "15082dc4-c971-4106-a08d-1391cbea4cbb:603b13cf-4154-484e-9336-9e48af5426c0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7116219144.1", "spisova_znacka": "5Co/428/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/428/2017 z 23. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 23. apríla 2018, sp. zn. 5Co/428/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7116219144.1", "identifikacne_cislo": "7116219144", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Čipková", "sudca_id": 1297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-cipkova-1297", "datum_vydania": "2018-04-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/603b13cf-4154-484e-9336-9e48af5426c0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7116219144.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7116219144.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7116219144.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/428/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116219144
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116219144.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Ing. Štefana Hudačeka, Košice,
Letná 31, zastúpeného JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom, Košice, Werferova 1, IČO: 42 109
680, proti žalovanému Martinovi Poliačikovi, Košice, Gerlachovská 5, zastúpenému JUDr. Rastislavom
Lenartom, advokátom, Košice, Pollova 32, o zaplatenie 22 000 € istiny s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku 40C/194/2016-39 z 11.5.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.
Žalobcovi  p r i s u d z u j e  náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 22 000 €
s 5,15 % úrokom z omeškania od 6.9.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zamieta
návrh na prerušenie konania. Priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 26.8.2016, domáhal a akým
titulom, z akého dôvodu žalovaný žiadal žalobu zamietnuť (čo namietal, resp. akú námietku vzniesol),
že vykonal dokazovanie oboznámením spisu 6T/44/2015 a spisu 25C/261/2014 Okresného súdu (ďalej
len OS) Košice I a zistil tento skutkový stav, konkrétne čo mal zo spisu 6T/44/2015 za jednoznačne
preukázané a nesporné a, čo zo spisu 25C/161/2014 mal za preukázané. Ďalej, citujúc znenie § 420
ods.1,§ 442 ods.1,§ 443,§ 101 a § 106 ods.1,2 O. z., uviedol, čo je predmetom konania, aké sú základné
predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 O. z., čo je protiprávny úkon
(čo zahŕňa), čo sa chápe škodou, čo právna teória i súdna prax za skutočnú škodu považujú, čo je
zavinenie, na akých zložkách je založené zavinenie, čo rozumieme vedomostnou zložkou, čo sa rozumie
vôľovou zložkou, čo treba rozumieť príčinnou súvislosťou a, že vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade
s cit. zákonnými ust. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Zo spisu 6T/44/2015 OS Košice I mal
za nesporné, že boli splnené všetky predpoklady § 420 O. z. Žalovaný porušil právnu povinnosť tým,
že na škodu majetku žalobcu obohatil seba tým, že ho uviedol do omylu, pričom tento protiprávny úkon
bol kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods.1,2 Tr. zák. Žalovaný spôsobil žalobcovi škodu vo
výške 22 000 € tým, že finančné prostriedky, ktoré na základe vzájomnej dohody poukázal na účet X. T.
vo výške 22 000 €, tieto finančné prostriedky v rovnaký deň mali mu byť vrátené, žalovaný tak neurobil
ale prostredníctvom internet bankingu previedol tieto finančné prostriedky 2.9.2014 na iný podnikateľský
účet a nevrátil mu ich. Vznik škody a jej výšku mal jednoznačne preukázanú z konania 6T/44/2015.
Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vznikom škody, má za to, že bol
jednoznačne preukázaný objektívny vzťah medzi porušením právnej povinnosti, porušeniu povinnosti
na základe vzájomnej dohody vrátiť žalobcovi 2.9.2014 finančné prostriedky 22 000 € a vznikom jeho
škody vo výške 22 000 €, pozostávajúcej z úbytku jeho majetku v tejto výške. Prečin podvodu je
charakterizovaný ako úmyselné konanie, teda úmysel žalovaného bol preukázaný rozsudkom OS Košice



I 6T/44/2015. Keďže mal za preukázané, že boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi vo výške 22 000 €, zaviazal žalovaného na zaplatenie
uplatnenej istiny v celom rozsahu. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o poskytnutí 22 000 € voči žalovanému
sa stala splatná 3.9.2014. Žalobca poukázal finančné prostriedky na účet označený žalovaným 2.9.2014
s tým, že v ten istý deň predmetné finančné prostriedky vráti. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu
škody od 5.9.2014. Za výzvu na náhradu škody má za preukázané oznámenie žalovanému orgánmi
činnými v tr. konaní o podaní žalobcu o podozrení zo spáchania tr. činu a uplatnení si nároku na
náhradu škody 5.9.2014. Keďže žalovaný nasledujúci deň 6.9.2014 po výzve na náhradu škody túto
nenahradil, dostal sa 6.9.2014 do omeškania, preto ho zaviazal zaplatiť úrok z omeškania z dlžnej
sumy od 1. dňa omeškania do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania zodpovedá výške úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky navýšenej o 5 percentuálnych bodov v súlade s § 3 nar.vl.č.87/95
Z. z. Posúdil námietky žalovaného a dospel k záveru, že tieto sú irelevantné. Pokiaľ ide o námietku
litispendencie, je nesporné, že žalobca si uplatnil jednak nárok na náhradu škody v tomto konaní, ako aj
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči matke žalobcu Y.. X.. T.. Litispendencia je prekážkou
súdneho konania, ktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné konanie v tej istej veci. Totožnosť veci
je daná ak ide o rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania, rovnaké skutkové okolnosti. Ak
chýba čo i len 1 znak totožnosti, nejde o totožnosť veci. V danom prípade neboli splnené podmienky
totožnosti strán sporu ani totožnosť skutkových okolností, keďže žalovaným v predmetnom konaní je
Y.. T. a žalovaným v konaní 25C/261/2014 je jeho matka, pričom voči nemu si uplatňuje žalobca nárok
titulom náhrady škody a voči jeho matke titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný vzniesol
námietku premlčania. Posúdil predmetnú námietku v súlade s cit. zákonnými ust. a dospel k záveru,
že je nedôvodná. Nárok na náhradu škody sa premlčuje v súlade s cit. zákonnými ust. za 2 roky, od
kedy sa poškodený o škode dozvie a kto za ňu zodpovedá, najneskoršie v lehote 3 rokov. Žalobca sa
o škode dozvedel 3.9.2014, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením zo zmluvy z 2.9.2014 s
ním a o skutočnosti, kto za škodu zodpovedá sa dozvedel 3.9.2014. Premlčacia lehota začala plynúť
3.9.2014 a uplynula 3.9.2016. Keďže žalobca si uplatnil v predmetnom konaní nárok na náhradu škody
žalobou podanou 26.8.2014, t.j. v 2 ročnej subjektívnej lehote v rámci objektívnej 3 ročnej lehoty, je
námietka premlčania vznesená žalovaným irelevantná. Žalovaný podal návrh na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na OS Košice I 25C/261/2014. Cituje znenie § 162 ods.1
písm. a/,ods.3 CSP, posúdil návrh žalovaného na prerušenie konania a dospel k záveru, že tento je
nedôvodný. Má za to, že v danom prípade nie je možné prerušiť konanie podľa § 162 ods.1 písm. a/
CSP, t.j., že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú v tomto konaní nie je oprávnený riešiť, keďže § 162
ods.1 písm. a/ CSP takouto otázkou chápe otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej
moci. Dospel k záveru, že o nároku na náhradu škody v predmetnom konaní bolo možné rozhodnúť
bez právoplatného ukončenia konania 25C/261/2014, keďže ide o samostatné konanie uplatnené proti
odlišným subjektom, z odlišného právneho titulu. S poukazom na uvedené v súlade s § 162 ods.3 CSP
návrh na prerušenie konania zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a priznal
žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
3. Žalovaný podal včas odvolanie proti rozsudku a to proti všetkým výrokom a uviedol, že odvolanie
opiera o tieto dôvody: Ad 1. Ako prvé poukazuje na zrejmú nejasnosť a teda aj neurčitosť a až
zmätočnosť výroku napadnutého rozsudku o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi 22 000 € s 5,15 %
úrokom z omeškania od 6.9.2014 do zaplatenia, keďže súd neuviedol, či sa jedná o úrok z omeškania
ročný, či denný?! Ad 2. Ako ďalšie poukazuje na výrok rozsudku OS Košice I, 6T 44/2015-202, ktorý
NEOBSAHUJE výrok o tom, že súd „z“ nárokom na náhradu škody vo výške 22 000 € odkazuje
poškodeného na civilné /sporové/ konanie, dokonca poukazuje, že poškodený si na HP v uvedenej tr.
veci 26.8.2015 ani škodu proti nemu neuplatnil! Tak isto poukazuje, že v odôvodnení uvedeného tr.
rozsudku bol uznaný vinným, že ako dlžník poškodeného /žalobcu/ na základe zmlúv o pôžičkách z
16.1.2014 na sumu 6 500 € a z 31.1.2014 na sumu 5 000 € a mal si uvedené finančné prostriedky požičať
od žalobcu a 2.9.2014 previedol žalobca na bankový účet Y.. X.. T. sumu 22 000 €. Teda tu jasne existuje
NIE IBA dlžná suma 22 000 €, ale aj suma 6 500 € a 5 000 €, za ktoré neuhradenie bol uznaný vinným!
Preto namieta nevykonanie dokazovania o uplatnenej sume 22 000 € zo strany súdu, ktorý NEMAL
žiadnym dôkazom /pretože pred súdom nebol vykonaný/ preukázané existenciu jeho dlhu a opakuje, že
výrok tr. rozsudku neobsahuje skutočnosť o tom , že poškodeného /žalobcu/ odkazuje s jeho nárokom
na náhradu škody 22 000 € na civilné konanie. Ad 3. Tak isto trvá na tom a vznáša /a uvedenú námietku
už uplatnil v odpore proti platobnému rozkazu OS Košice I, 40C/194/2016-13, IČS: 7116219144, z
20.9.2016/ námietku nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ako aj nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
v tomto konaní a poukazuje, že súd sa „z“ uvedenými námietkami dostatočne nevysporiadal. Rozsudkom



OS Košice I, 6T 44/2015-202, z 26.8.2015, bol uznaný za vinného za prečin podvodu podľa § 221
ods.1,2 Tr. zák. a bol mu uložený peňažný trest 800 € a aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 7
mesiacov, pre prípad, že by bol peňažný trest úmyselné „zamrený“. A výrok uvedeného tr. rozsudku však
neobsahuje ani len odkázanie žalobcu na náhradu jemu spôsobenej škody na civilné konanie. Opätovne
namieta prekážku tzv. litispendencie, pretože na OS Košice I, pod sp. zn. 25C/261/2014, prebieha
konanie vo veci žalobcu: K.. Š.M. Q., W..X.X.XXXX, F. U. F. XX, XXX XX V., zastúpený advokátom
JUDr. Petrom Majerníkom, Floriánska 16 Košice, proti žalovanej: Y.. X. T., W..X.X.XXXX, F. J. X, XXX
XX V., v konaní o zaplatenie 22 000 € s prísl. a túto sumu si uplatňuje na základe tých istých skutkových
podkladov a dôkazov, ako si ju uplatnil v tomto konaní a teda je preukázané, že od r.2014 už prebieha
konanie o tejto uplatnenej sume. Ak však súd uvádza, že uvedenú sumu si žalobca uplatňuje od jeho
matky z dôvodu bezdôvodného obohatenia, potom aj na strane žalobcu tým, že si tú istú sumu 22
000 € na základe tých istých listinných dôkazov uplatňuje 2 x a teda si uplatňuje celkovo 44 000 €,
dochádza k pokusu o bezdôvodné obohatenie. A s touto skutočnosťou sa súd absolútne ani ako s
otázkou predbežnou žiadnym spôsobom nevysporiadal. Ad 4. Cituje znenie § 159 CSP. Má za to, že
tým, že si žalobca uplatnil 2 x tú istú sumu 22 000 € a nežaloval túto sumu iba v jednom konaní 2
žalovaných /Y.. T. E. Y.. X.. T./ ako solidárne zaviazaných dlžníkov, došlo pri rozhodovaní o návrhu na
prerušenie konania k porušeniu k vytvoreniu právneho stavu, kedy môžu existovať de facto 2 rozsudky
na tú istú sumu 22 000 €, teda spolu 2 x 22 000 €, pričom žalobca NIKDY neposkytol sumu 2 x 22 000
€!!! S poukazom na § 355 a n. a § 365 CSP má za to že napadnuté rozhodnutie bolo vydané predčasne,
pretože konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevyko-
nal všetky potrebné dôkazy, súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým
zisteniam, skutkový stav neobstojí a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Na základe uvedeného, s poukazom na ust. CSP § 355 a § 365 ods. l písm. a/,b/,d/,e/,f/,g/,h/ má za
to , že konajúci súd pochybil a porušil uvedené zákonné ust. a preto navrhuje zrušiť napadnutý Rozsudok
v celom rozsahu a vec vrátiť na ďalšie konanie a následné rozhodnutie.
4. Žalobca dal k odvolaniu žalovaného nasledujúce v y j a d r e n i e: I. K zrejmým nejasnostiam
v napadnutom rozsudku. 1. Prvou skutočnosťou, na ktorú žalovaný vo svojom odvolaní zo 7.7.2017
poukazuje je zrejmá nesprávnosť, spočívajúca vo výroku rozsudku, v ktorom ho konajúci súd zaviazal
k povinnosti zaplatiť mu 22 000 € s 5,15 % úrokom z omeškania od 6.9.2014 do zaplatenia. Uvedený
výrok konajúceho súdu pritom neobsahuje to, či ide o ročný alebo denný úrok z omeškania. 2. S týmto
tvrdením žalovaného súhlasí, má však za to. že táto zrejmá nesprávnosť v písaní nie je dôvodom
na uskutočnenie odvolacieho konania. V zmysle § 224 CSP je totiž súd oprávnený kedykoľvek, a
to aj bez návrhu opraviť v rozsudku chyby v písaní, počítaní ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Má
za to, že vydanie opravného uznesenia je dostatočnou satisfakciou zohľadňujúcou zásadu rýchlosti
a hospodárnosti civilného sporového konania, na nápravu tejto, žalovaným namietanej skutočnosti.
II. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. 1. Rovnako ako vo svojich predchádzajúcich
podaniach uvádza, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo
si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. 2. Žalovaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie odôvodňuje
skutočnosťou, že rozsudok OS Košice I. v konaní: 6T/44/2015 z 26.8.2015, v ktorom bol uznaný za
vinného zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods.1,2 Tr. zák., neobsahuje ani len jeho odkázanie
na náhradu jemu spôsobenej škody na civilné konanie. 3. K tomuto argumentu žalovaného uvádza, že
súd konajúci vo veci: 6T/44/2015 ho v súvislosti s náhradou spôsobenej škody na civilné konanie odkázať
nemohol, nakoľko svoj nárok na priznanie škody v tr. konaní vzal v celom rozsahu „spať“. Uvedené však
nič nemení na skutočnosti, že spáchaním prečinu podvodu podľa § 221 ods.1,2 mu bola spôsobená
škoda vo výške 22 000 €, čo súd v rozsudku jasne konštatoval. Vzhľadom na uvedené je teda oprávnený
uplatňovať si nárok na náhradu škody v rámci civilného sporového konania, a to aj bez toho, aby ho súd
v tr. konaní v rámci rozsudku vo veci: 6T/44/2015 odkázal na uplatnenie nároku na náhradu škody na
civilné konanie. 4. Na základe uvedeného sa stotožňuje s právnym názorom súdu a má za to, že došlo
k naplneniu základných predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 420
O. z., a to k protiprávnemu úkonu na strane žalovaného, spôsobeniu škody, príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním a škodou a zavineniu na strane žalovaného, a preto má za to, že rozhodnutie
súdu o jeho povinnosti zaplatiť mu 22 000 € s prísl. je správne. III. K námietke litispendencie. 1. Vo
vzťahu k žalovaným namietanej prekážke litispendencie opätovne poukazuje na svoje vyjadrenia, ktoré
k uvedenej námietke podal v konaní pre súdom „prevej“ inštancie a na týchto v celom rozsahu zotrváva.
S námietkou litispendencie sa dostatočne vysporiadal aj súd vo svojom rozsudku, s ktorého právnym
názorom sa plne stotožňuje. Konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 22 000 € voči Ž.
Y.. X.. T., vedené pred OS Košice I, pod sp. zn.: 25C/261/2014, prebieha medzi účastníkmi K.. Š.. Q.



Z. Y.. X.. T., a teda nespĺňa podmienku konania v tej istej veci medzi rovnakými účastníkmi konania. Na
základe uvedeného trvá na tom. že v uvedenej veci nemôže ísť o prekážku litispendencie. Vzhľadom na
všetko uvedené má za to, že rozhodnutie súdu je vecne správne, a odvolaciemu súdu preto navrhuje
žalovaným napadnuté rozhodnutie vydané vo veci: 40C/194/2016 v súlade s § 387 ods.1 CSP ods.1
potvrdiť ako vecne správne.
5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v
podstate iba opakujú skutočnosti uvádzané už počas konania na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd
výstižne a presvedčivo vysporiadal.
6. Žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
7. Procesné podmienky (podmienky konania) definuje samotný CSP v § 161 ods.1 ako podmienky, za
ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné
podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t. j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej
povinnosti), podmienky na strane súdu [právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu - vada tejto
podmienky je však reglementovaná samostatne v § 365 ods.1 písm. c)] a procesné podmienky na strane
strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom,
spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky
(prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Vadu predpokladanú v § 365 ods.1 písm. a)
CSP má tak konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek uvedeným nedostatkom.
8. Konanie na súde nemá žalovaným tvrdený nedostatok (prekážka začatého konania) a to z dôvodov,
na ktoré súd správne poukazuje.
9. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (medzi jeho zložky
možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zák., právo na
nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia).
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie.
O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný
postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní
záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť
hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho
postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo
na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody.
10. Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom
znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a preto ani nemohlo dôjsť k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
11. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní,
v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania,
v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
12. Žalovaným v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde bolo takou
inou vadou postihnuté.
13. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 365 ods.1 písm. e) CSP] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal
stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho
nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami sporu
navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva,
že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,



súd nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o
skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
14. Žalovaný v odvolaní neoznačuje konkrétne dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný, ale
iba všeobecne tvrdí nevykonanie dokazovania o uplatnenej sume 22 000 €.
15. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne,
t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1
CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom
na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.
16. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne, lebo
majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) CSP je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností
alebo dôkazov, ktoré strana sporu uplatnila v súlade s § 366 písm. d) CSP (Prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie), nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré
nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní
pred súdom a strana sporu ich neuplatnila, hoci len preto, že o nich nevedela, nemôžu byť v sporovom
konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že stranou sporu uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové
(v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom) a v danej veci sú právne významné.
18. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadny prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený v konaní
pred súdom a ktorý bez svojej viny nemohol uplatniť.
19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.2 písm. h) CSP] je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený
skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
20. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť:



22. V prípade úrokov z omeškania je ich výška stanovená na obdobie kalendárneho roka a keďže zo
žiadneho právneho predpisu nevyplýva, žeby to bolo inak, nemusí byť preto v rozhodnutí súdu výslovne
uvedené, že sa platia ročne.
23. Skutočnosti uvedené v odvolaní nemajú nijaký vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
23. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
24. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
26. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
28. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.



Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "40C/194/2016", "guid": "02673d74-c8d5-4428-b82b-22c369f59e6a:3a04ff3b-5832-43c6-ba3a-16087c4389ce", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}