Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoE/40/2014 z 20. 5. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 20. mája 2014, sp. zn. 15CoE/40/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6111206901.1 Krajský súd Banská Bystrica | 15CoE/40/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6111206901.1 | 2014-05-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/69474a68-d370-4299-9d25-9d466b840cad Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6111206901.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/40/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111206901
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6111206901.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátska kancelária Advocate s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 36 865 141, proti povinnej F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXXX/XX, XXX XX B. B., zast. opatrovníčkou Vlasta Koppová, pracovníčka Okresného súdu v
Banskej Bystrici, vedenej pod sp.zn. EX 4747/11 súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom
exekútorského úradu Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, pre vymoženie 914,97 eur s príslušenstvom
a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k.
6Er/204/2011-9 zo dňa 06. apríla 2011, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu v Banskej
Bystrici č.k. 6Er/204/2011-68 zo dňa 18. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX 4747/11, doručenú súdu dňa 31.03.2011, zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v rozhodcovskom
konaní podľa zákona č. 244/1992 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná
exekúcia. Predmetný rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie
exekúcie. V exekučnej veci by malo byť vymáhané plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, právny vzťah
účastníkov založený zmluvou o úvere zo dňa 01.04.2010 podlieha režimu spotrebiteľského práva.
Zmluvu o úvere a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (VOP) súd preskúmaval z hľadiska kritérií,
na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Aplikoval ust. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 - § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Ako podmienku zmluvy neprijateľnú podľa § 54 ods. 4 písm. r) a od počiatku neplatnú podľa § 54
ods. 5, § 39 cit. zákona, vyhodnotil rozhodcovskú doložku (bod 15. VOP). Rozhodcovskú doložku
si povinný (spotrebiteľ) osobitne nevyjednal, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do VOP ako súčasti
formulárovej zmluvy o úvere, jej obsah bol veriteľom vopred pripravený bez akejkoľvek možnosti voľby.
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy obsahom ktorej je takáto doložka reálne vopred vzdáva práva na
účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy. Posúdením
predložených listinných dôkazov podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) dospel exekučný súd k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.



Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.

Namietal, že exekučný súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa bez
toho, aby mal za preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu upravené v hypotéze
ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Súd opomenul, že v danej veci je povinný podnikateľom v zmysle § 2
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní. Posudzovaný vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, ani spotrebiteľským úverom. Exekučný
súd konal v rozpore so zákonom aj v tom, keď sám (ex offo) vzniesol námietku smerujúcu proti použitiu
zmenky a nesprávne vyložil ust. § 10 a nasl. zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového. V
prípade excesívneho vyplnenia zmenky má zmenkový dlžník (povinný z exekučného konania) právo
brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok. V rozhodcovskom konaní takáto námietka zo strany
povinného vznesená nebola, hoci o podaní návrhu na rozhodcovský súd a jeho obsahu bol povinný
riadne upovedomený. Exekučný súd v prejednávanej veci zistený skutkový stav podriadil pod nesprávne
ustanovenia právneho predpisu, teda vec nesprávne právne posúdil.

Povinná, ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (O.s.p.).

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
potvrdil.

Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd (exekučný súd - § 45 Exekučného
poriadku) vo veci správne rozhodol. Odôvodnenie uznesenia je presvedčivé a vyčerpávajúcim
spôsobom, ako ukladá ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. O.s.p., uvádza skutočnosti a
dôkazy, z ktorých okresný súd pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako vec skutkovo a
právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a uznesenie okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia
okresný súd.

Exekučný súd založil svoje rozhodnutie na zistení o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala v
predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul. Potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní
je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku.

Každý exekučný titul (v tomto prípade rozhodcovský rozsudok) je exekučný súd povinný skúmať, či
ide o exekučný titul vykonateľný (§ 39 ods. 2, § 41 a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V rámci
toho exekučný súd skúma, či exekučný titul vydal orgán s právomocou na jeho vydanie. Ak v určitej
veci nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky), potom nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a ani vydať rozhodcovský rozsudok. Pokiaľ by exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu, Exekučný súd nemôže
rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu. Takto



je to i v prípade nevyvolania konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, kde právne významným
je, že exekučný súd v prípade rozhodovania o tom, či sú splnené podmienky na vykonanie, alebo
pokračovanie exekúcie, neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by sa pasoval do pozície apelačného
alebo kasačného súdu a formálne zrušil exekučný titul predstavovaný rozhodcovským rozsudkom; môže
mu však za určitých okolností (napríklad ako tu, z dôvodu rozporu so zákonom) odoprieť vykonateľnosť.
Práve takáto úprava je prostriedkom preventívnej kontroly zákonnosti v procese exekučného vymáhania
splnenia uloženej povinnosti a jej účelom je zabrániť v donútení niekoho k splneniu ním dobrovoľne
nesplnenej povinnosti tam, kde by práve opak (povolenie exekúcie) bolo možným len za cenu porušenia
práva. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije
možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení ZoRK, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd
napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Odvolací súd totiž zastáva zhodný názor s okresným súdom v tom, že účastníci uzavreli spotrebiteľskú
zmluvu, s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na
predtlačenom formulári pre veľký počet spotrebiteľov, kedy nie je vytvorený priestor na dojednávanie
obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Za spotrebiteľskú zmluvu v širšom ponímaní možno považovať
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho i podľa Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Odvolací súd nepovažuje za právne relevantnú námietku oprávneného, že súd nemal k záveru o
existencii spotrebiteľského vzťahu podklad vo vykonanom dokazovaní, nakoľko všetky skutočnosti
potrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sú zrejmé z obsahu
predloženej zmluvy o úvere. To zohľadnil v rozhodnutí exekučný súd a konštatoval, že sú naplnené
zákonné znaky spotrebiteľskej zmluvy vyplývajúce z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko
oprávnený zmluvu uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný mal postavenie
spotrebiteľa (fyzickej osoby nekonajúcej v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti).

Pokiaľ oprávnený namietal, že úver nemožno považovať za spotrebiteľský z dôvodu, že povinnému
bol poskytnutý na účel „podnikania“, ničím a nijako nepreukázal, že povinný z exekučného konania je
podnikateľom v zmysle § 2 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka, a že úver mu bol poskytnutý
na účel zárobkovej činnosti. Povinný (dlžník) je v zmluve o úvere označený menom a priezviskom,
bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu (osobnými údajmi, ktoré sú typické pre
nepodnikajúcu fyzickú osobu). Právny status povinného jednoznačne potvrdzuje správnosť právneho
záveru súdu, že v danom záväzkovom vzťahu treba povinného považovať za spotrebiteľa. Zároveň
predmetná zmluva má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy, obsahujúcej veľké množstvo
ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka. Obsah zmluvy zjavne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu
predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom
formulári a všeobecné zmluvné podmienky skôr potvrdzujú skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej
vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu
podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy.

Správne okresný súd zdôraznil, že v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu
(spotrebiteľský právny vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ (v tomto konaní oprávnený). Pritom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom
známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť
preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je treba
uplatniť výklad v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho t. j. výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. (viď.
nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatuje, že: „ak sú v zmluve použité formulácie
a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto
ich do zmluvy uložil“, t.j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného.)



Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch okresný súd daný právny vzťah neposudzoval, takáto
námietka oprávneného nevychádza z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Nepochybne preskúmanie spôsobilosti exekučného titulu spočívalo v preskúmaní zmluvy o úvere, ako
právneho dôvodu vzniku záväzku účastníkov a nie, zmenkovoprávneho vzťahu účastníkov (ako namietal
oprávnený), ktorý je iba vzťahom akcesorickým, zabezpečujúcim hlavný záväzkový (úverový) vzťah
účastníkov.

O rozhodcovskej doložke zakotvenej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ((bod 15.)
nemožno vysloviť iný záver, než, že je podmienkou zmluvy neprijateľnou podľa ust. § 53 ods. 1 a
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ktoré stanovuje: „Neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“ Rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) osobitne
nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami
zmluvy vopred pripravenými veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov, ktoré povinný ovplyvniť nemohol,
a je otázne, či si ich povinný vôbec všimol. Povinný (spotrebiteľ) v konečnom dôsledku zmluvu
mohol len ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam obsiahnutým vo
formulárovej predtlači, vrátane rozhodcovskej doložky, ktorej význam oprávnený povinnému preukázane
ani nevysvetlil. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá
arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú náležitú pozornosť tejto časti
formuláru, nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Na tomto
nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok
resp. vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. Individuálne
vyjednanie treba vykladať z pohľadu spotrebiteľa, čo znamená, že nespočíva iba v púhej možnosti
výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým je o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda,
či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Správny je aj záver okresného súdu v tom, že
rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu
na začatie konania na rozhodcovský súd zahájil rozhodcovské konanie. Po tomto úkone už povinný
nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom. Ak aj zmluva o úvere
poskytla spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť bola len iluzórna, pretože
trvala len za predpokladu, že spotrebiteľ by vystupoval v postavení žalobcu (navrhovateľa).

Možno dodať, že rozhodcovská doložka nielenže nebola dojednaná individuálne, ale nespĺňa ani
náležitosti písomnej formy, zjavne účastníkmi nie je podpísaná. V Zmluve o úvere zo dňa 01.04.2010
je síce uvedené: „že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre
poskytnutie úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa
ich dodržiavať......“. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú však len nepodpísaný a dátumom
neoznačený dokument, ani inak bližšie identifikovaný v zmluve. Potom nemožno prijať jednoznačný
záver, že rozhodcovská doložka bola účastníkmi uzavretá v kogentne predpísanej forme, ako vyžaduje
ust. § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK (písomne pod sankciou neplatnosti).

Ak rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z takto uzavretej doložky, jeho rozhodnutie nemožno
považovať za vydané oprávnenou osobou. Rozhodcovský rozsudok vydaný pod sp. zn. SR 13854/10
dňa 25.01.2011 rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., IČO 35922761, nie je spôsobilým
exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.