{"guid": "14ef6559-8936-4ae3-b5a9-8c928817a955:b594c920-a366-4a07-9c1c-99f5ca54e099", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5717210772.1", "spisova_znacka": "7Co/139/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/139/2019 z 30. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 30. júla 2019, sp. zn. 7Co/139/2019, ECLI:SK:KSZA:2019:5717210772.1", "identifikacne_cislo": "5717210772", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "Mgr. František Dulačka", "sudca_id": 592, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-frantisek-dulacka-592", "datum_vydania": "2019-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b594c920-a366-4a07-9c1c-99f5ca54e099", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5717210772.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5717210772.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2019:5717210772.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/139/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210772
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717210772.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Union zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti žalovanej: S. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, Q., právne zastúpená spoločnosťou AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o.,
so sídlom Ambra Pietra 10645/17, Martin, IČO: 50 157 892, o zaplatenie 1.316,31 € s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin z 7. novembra 2018 sp. zn. 10C/38/2017-148,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III., IV.  p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. zostáva  n e d o t k n u t ý .

Žalovanej   p r i z n á v a  proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť
sumu 1.289,11 € spolu s 5% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 26.6.2017 do zaplatenia,
zamietol (výrok I.). Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia pohľadávky do výšky 1.316,31
€ s príslušenstvom, konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil (výrok II.). V zmysle § 255 ods. 1 CSP
úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
ktorej rozhodne vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (výroky III. a IV.). Na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou v zmysle § 9 ods. 7 písm. b) zákona
č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov na skutkovom tvrdení, že žalovaná
si dňa 10.1.2017 spôsobila zranenie v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, z dôvodu čoho
jej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, v súvislosti s ktorou si žalobca uplatnil liečebné náklady v
celkovej výške 1.316,31 €, nie je dôvodný. Žalobca na základe podanej žaloby zotrval na skutkovom
tvrdení, že žalovanej bola dňa 10.1.2017 poskytnutá zdravotná starostlivosť na liečbu diagnózy T51.0
- toxický účinok etanolu a F10.3 - poruchy psychiky a správania zapríčinené nadužívaním alkoholu,
abstinenčný syndróm s následnou hospitalizáciou žalovanej v období od 10.1.2017 do 3.2.2017. Žalobca
teda dôvodnosť uplatneného nároku odvodzoval od správania sa žalovanej, ktorá požitím alkoholu sa
priviedla do takého zdravotného stavu, že tento si vyžiadal ošetrenie a následnú hospitalizáciu, pričom k
hospitalizácii by nedošlo, keby žalovaná dodržiavala liečebný režim a alkohol neužívala. Z prepúšťacej
správy zistil, že žalovaná bola hospitalizovaná na Psychiatrickej klinike Univerzitnej nemocnice Martin
v období od 10.1.2017 do 3.2.2017. U pacientky bola stanovená diagnóza - rekurentná depresívna
afektívna porucha - ťažká fáza bez psychotických príznakov F33.2 a incipientný abstinenčný syndróm
pri závislosti od alkoholu F10.3, F10.2. Podľa prepúšťacej správy, v prípade žalovanej sa jedná o
pacienta, ktorý bol psychiatricky ambulantne liečený od roku 2015 pre diagnózu „zmiešaná depresívne



úzkostná porucha“. Depresie sú u nej konštatované od 18-teho roku. Z objektívneho nálezu vyplýva, že
žalovaná je osobnosť závislá od alkoholu, pričom ide o pitie suspektne sekundárne ako self medikácia
pri depresívnom syndróme ťažkého stupňa. Jedná sa o pacientku  s rekurentnou depresívnou afektívnou
poruchou a sekundárnym abuzom alkoholu s rozvojom do závislosti, prijatá na súrne, s relapsom
depresívnej afektívnej poruchy po vysadení AD liečby a incipientným abstinenčným syndrómom s
rizikom rozvoja komplikácií a ďalšieho prehlbovania depresívnej úzkostnej symptomatiky. Z potvrdenia
ošetrujúceho lekára MUDr. I. S. z Univerzitnej nemocnice Martin mal ďalej zistené, že v prípade žalovanej
sa jedná o dve poruchy prítomné u pacientky súčasne, pričom depresívna porucha je primárnou, ktorá
vznikla a prejavila sa ešte pred konzumom alkoholu a rozvinutím závislosti. Lekár ďalej konštatoval, že pri
závislosti od alkoholu ide o chorobu, pri ktorej konzum alkoholu v závislosti s abstinenčným syndrómom
pacient nedokáže a nemôže kontrolovať, čo je zvlášť potencované počas prebiehajúcej depresívnej fázy.
Na žiadosť žalujúcej strany bolo vo veci vypracované odborné vyjadrenie č. 175/2018 lekárom MUDr.
Stanislavom Kollárom, znalcom z odvetvia Psychiatria a odvetvia Sexuológia. Zo záverov odborného
vyjadrenia vyplýva, že zdravotná starostlivosť poskytnutá žalovanej v období 10.1.2017 - 3.2.2017
nebola vynútená v dôsledku požitia alkoholických nápojov, táto bola primárne vynútená psychickým
ochorením, zisteným u žalovanej v minulosti (depresívnou poruchou).  V čase od 10.1.2017 - 3.2.2017
žalovaná bola primárne liečená pre vážnu duševnú poruchu - epizódu depresie ťažkého stupňa bez
psychotických príznakov v rámci recidivujúcej depresívnej poruchy, kód diagnózy F33.2, detoxikačná
liečba a liečba abstinenčného syndrómu žalovanej bola len liečbou sekundárnych príznakov, ktorých
primárnou príčinou bola vážna duševná porucha. Všetky výkony, ktoré sú označené kódom diagnózy
T51.0 a F10.3 boli v úzkom slova zmysle detoxikačnou liečbou a liečbou abstinenčného syndrómu
okrem výkonov popísaných ako skupinová liečebná telesná výchova a skupinová cielená ergoterapia.
Tieto výkony boli liečbou depresie a boli administratívne nesprávne označené kódom F10.3, keď
správne mali byť označené kódom F33.2.  Znalec ďalej konštatoval, že žalovaná vzhľadom na primárne
psychiatrické ochorenie nebola schopná ovládnuť svoje konanie a zdržať sa konzumu alkoholických
nápojov. Sekundárny konzum alkoholu počas ťažkej depresívnej epizódy nie je porušením liečebného
predpisu. Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba na zaplatenie
nákladov zdravotnej starostlivosti uplatnený žalobcom v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004
Z.z., nie je dôvodná. V tejto súvislosti poukázal na význam ustanovenia § 9 ods. 7 citovaného zákona,
ktorý má nielen preventívny, ale aj reparačný charakter, obsahom ktorého je predovšetkým uplatnenie
princípu deliktuálnej spôsobilosti škodcu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a IV. podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že žalovaná svojim konaním naplnila predpoklady pre uplatnenie
nároku na náhradu nákladov zdravotnej starostlivosti podľa § 9 ods. 7 písm. a) a § 9 ods. 7 písm.
b) zákona č. 580/2004 Z.z. Podľa jeho názoru ustanovenie § 9 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z.
zakladá objektívnu zodpovednosť poistenca pri porušení liečebného režimu, resp. poskytnutí zdravotnej
starostlivosti v dôsledku požitia alkoholu. Zákon č. 580/2004 Z.z. nepripúšťa rozlišovanie medzi požitím
alkoholu, ktoré bolo primárnou alebo sekundárnou príčinou poskytnutia zdravotnej starostlivosti. V
tomto prípade je dikcia zákonného ustanovenia jednoznačná, pričom zakladá oprávnenie zdravotných
poisťovní uplatniť si nárok na náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá
v dôsledku požitia alkoholu. Z hľadiska naplnenia predpokladov uvedených v § 9 ods. 7 písm. a)
zákona č. 580/2004 Z.z. opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalovaná nedodržiavala liečený režim,
svojvoľne neužívala predpísané lieky a nezdržala sa užívania alkoholu, čo si vynútilo jej následnú
hospitalizáciu a poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie v
posudzovaní deliktuálnej spôsobilosti žalovanej a aplikácii ustanovenia § 422 Občianskeho zákonníka.
Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Žalobca v odvolaní, podobne ako aj vo svojich písomných podaniach počas konania
pred súdom prvej inštancie nerozlišuje, resp. nepovažuje za relevantné, či požitie alkoholu bol
primárnou, resp. sekundárnou príčinou poskytnutia zdravotnej starostlivosti. S týmto názorom žalobcu sa
nestotožňuje a má rovnaký názor ako aj ošetrujúci lekár MUDr. I. S. a súdom ustanovený znalec MUDr.
Stanislav Kollár, ktorý jednoznačne uviedol, že príčinou a dôvodom jej hospitalizácie bola primárne
akútna potreba liečby vážnej duševnej, depresívnej poruchy (epizóda depresie ťažkého stupňa)
so sekundárnou detoxikačnou liečbou a liečbou abstinenčného syndrómu. Zo záverov znaleckého
skúmania vyplýva, že hospitalizácia od 10.1.2017 - 3.2.2017 nebola vynútená a spôsobená požitím
alkoholických nápojov, ani porušením liečebného režimu z jej strany v minulosti. Taktiež sa nestotožňuje



s tvrdením žalobcu v odvolaní, že zákon zakladá objektívnu  zodpovednosť  poistenca  pri porušení
liečebného režimu. Podmienkou aplikácie § 9 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti je
preukázanie príčinnej súvislosti medzi požitím alkoholu, inej návykovej látky, resp. porušením liečebného
predpisu vo väzbe na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Výsledky vykonaného dokazovania dávajú
záver, že takáto príčinná súvislosť nebola v konaní zo strany žalobcu preukázaná.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods.
1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia  odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379
a § 380 CSP, ktorý v napadnutých výrokoch I., III. a IV. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil. Rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bolo konanie vo zvyšku uplatneného nároku
zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby (v zmysle podania žalobcu o „úprave žaloby“), sa
odvolací súd nedotýka.

5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného
skutkového stavu dospel k záveru, že nárok žalobcu - uplatnený žalobou - na úhradu nákladov zdravotnej
starostlivosti uplatnený podľa § 9 ods. 7 písm. b) zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov
nie je dôvodný, je správny.

6. Odvolací súd sa plne stotožňuje s vyhodnotením skutkových okolností súdom prvej inštancie, že
žalobca podmienky uplatneného nároku v zmysle žaloby v konaní nepreukázal a v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací
súd súhlasí s vysloveným záverom súdu prvej inštancie, že poskytnutie zdravotnej starostlivosti
žalovanej v dňoch 10.1.2017 - 3.2.2017 (ambulantne a následne aj ústavne na Psychiatrickej klinike
Univerzitnej nemocnice v Martine) súviselo primárne s liečbou žalovanej pre vážnu duševnú poruchu
- epizódu depresie ťažkého stupňa bez psychotických príznakov v rámci recidivujúcej depresívnej
poruchy. Detoxikačná liečba a liečba abstinenčného syndrómu žalovanej bola len liečbou sekundárnych
príznakov. K príčinám poskytnutia zdravotnej starostlivosti a následnej hospitalizácie žalovanej v období
od 10.1.2017 - 3.2.2017 sa podrobne vyjadril ošetrujúci lekár MUDr. I. S. z Psychiatrickej kliniky
Univerzitnej nemocnice Martin, MUDr. W. S. v odbornom vyjadrení č. 175/2018 a Psychiatrická klinika
UNM v Martine v prepúšťacej správe, z ktorých záverov súd prvej inštancie správne vychádzal.

7.  Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súdu dodáva, že v postupnom
slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený
následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej
kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej
príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť
preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Otázka príčinnej súvislosti
nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach.

8. V danom prípade dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu z hľadiska naplnenia podmienok v § 9
ods. 7 písm. b) zákona č. 580/2004 Z.z. nebolo možné uplatniť len z hľadiska uvedenia diagnózy
T51.0 a F10.3 v správe - oznámení zdravotnej poisťovni, ale v súvislosti s hodnotením lekárskych
správ, čo bolo príčinou poskytnutia zdravotnej starostlivosti a následnej hospitalizácie žalovanej
na Psychiatrickej klinike Univerzitnej nemocnice v Martine, ako vyvolaného následku. Z výsledkov
vykonaného dokazovania a vyhodnotenia skutkových okolností súdom prvej inštancie jednoznačne
vyplýva záver, že bezprostrednou príčinou poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalovanej nebolo
(primárne) požitie alkoholických nápojov alebo inej návykovej látky, prípadne (v odvolaní) tvrdenie
žalobcu o porušení liečebného režimu žalovanou, s ktorým sa súd prvej inštancie taktiež v dôvodoch
svojho rozhodnutia podstatne vysporiadal.
9. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že
žalobca v konaní nepreukázal naplnenie predpokladov na úhradu nákladov za  poskytnutú  zdravotnú
starostlivosť žalovanej v období od 10.1.2017 - 3.2.2017 v zmysle § 9 ods. 7 písm. b) zákona č. 580/2004
Z.z., krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu odvolaním žalobcu ako vecne
správny potvrdil.



10. O  trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

11.  Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je



a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/38/2017", "guid": "487a0ab5-e814-40e1-b684-b2e46d92ec91:1948f8c2-1dfe-4c8c-8b48-1c4d819bf5bb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "14ef6559-8936-4ae3-b5a9-8c928817a955:07214c5e-ed7e-450e-aa5b-70de4e3714a6", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5717210772.1", "spisova_znacka": "7Co/139/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/139/2019 z 30. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-07-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5717210772.1"}]}