Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/486/2012 z 29. 4. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. apríla 2013, sp. zn. 8CoP/486/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:8112202826.1
Krajský súd Košice | 8CoP/486/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:8112202826.1 | 2013-04-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 75 ZoR, § 62 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4e3014e4-7a9d-441f-8702-a2b7649d5198
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:8112202826.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/486/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112202826
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:8112202826.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a
členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci maloletého C. W.
nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava,
dieťaťa rodičov T. W. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Š. na R. ulici č. XXX zastúpenej JUDr. Martinou
Vnenčákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Rožňave na ulici Čučmianskej Dlhej č. 26
a T. W. nar. X.X.XXXX bývajúceho v W. na M. ulici č. XXXX/XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní
otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 25.9.2012 č.k. 7P 224/2012-163 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok vo výroku o zvýšení výživného pre maloletého C. W. nar. X.X.XXXX od 31.1.2012 do
25.3.2013 a vo výroku o dlhu na výživnom od 31.1.2012 do 30.9.2012   p o t v r d z u j e.

Z r u š u j e    rozsudok vo výroku o výživnom od 26.3.2013, ako aj vo výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia vec   v r a c i a    na ďalšie konanie.

O d m i e t a    odvolanie matky.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 25.9.2012 č.k. 7P 224/2012-163 zmenil rozhodnutie
Okresného súdu Prešov z 15.10.2009 č.k. 24P 219/2009-31 vo výroku o výživnom pre maloletého C. W.
nar. X.X.XXXX tak, že zvýšil výživné na maloletého zo strany otca T. W. nar. X.X.XXXX od 31.1.2012 do
31.8.2012 na 120 € mesačne a od 1.9.2012 do budúcna na 140 € mesačne, ktoré ho zaviazal platiť vždy
do 15. dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky T. W. nar. XX.X.XXXX. Zaviazal otca zaplatiť nedoplatok
na výživnom na maloletého za obdobie od 31.1.2012 do 30.9.2012 v úhrnnej sume 580 € v mesačných
splátkach po 30 € splatných spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku do rúk matky pod
následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne
zistil skutkový stav veci a následne vec nesprávne právne posúdil. Konštatoval, že výrok rozhodnutia je
neurčitý, nakoľko nie je z neho zrejmé, že s poukazom na posledné rozhodnutie Okresného súdu Prešov
o výživnom na maloletého ide skutočne o zvýšenie výživného. Vytkol konajúcemu súdu, že v odôvodnení
rozsudku iba konštatuje zmenu pomerov bez toho, aby sa touto skutočnosťou podrobnejšie zaoberal a
zvýšenie výživného na 120 €, resp. 140 € mesačne vôbec neodôvodnil, čo do výšky ani s poukazom
na jeho pomery a potreby maloletého, len konštatoval, že to jeho majetkové pomery odôvodňujú.



Vyjadril názor, že k zmene pomerov na strane maloletého došlo až nástupom na strednú školu. V
tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že neodmysliteľnou
súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Uviedol, že súd prvého stupňa sa v
odôvodnení rozsudku nevysporiadal so žiadnou skutočnosťou, ktorú uvádzal vo svojom písomnom
vyjadrení, že po zaplatení všetkých jeho výdavkov, vrátane výživného na deti, je vážne ohrozené
fungovanie jeho rodiny. Skutočnosti, ktoré uvádzal, sú rozhodné a podľa jeho názoru významné pre
rozhodnutie vo veci a napriek tomu, sa týmito súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, aj keď mu to § 157
ods. 2 O.s.p. ukladá.  Má za to, že v odôvodnení rozsudku absentuje jasné a výstižné vysvetlenie, ktoré
skutočnosti považoval súd prvého stupňa za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. S poukazom na uvedené pokladá rozsudok súdu prvého
stupňa za nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť. V závere konštatoval, že cieľom vyživovacej
povinnosti nie je to, aby nebol schopný platiť úver a prišiel o byt a tým pádom by došlo k zmene jeho
majetkových pomerov na úkor jeho detí a rodiny. Tiež poznamenal, že samotný hypotekárny úver bral,
aby zabezpečil bývanie svojim deťom z prvého manželstva (vyplatenie navrhovateľky v rámci BSM)
a zabezpečil bývanie pre seba a následne svojej novej rodiny. Tiež poznamenal, že navrhovateľkou
tvrdené zvýšené poplatky na maloletého súvisiace s lyžiarskym kurzom zjavne nebudú reálne, keďže
maloletý v decembri 2012 ide na operáciu kolena, po ktorej bude nasledovať rehabilitácia. Navrhol, aby
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil a uložil mu
platiť primerané výživné jeho majetkovým pomerom a potrebám maloletého.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa jej názoru rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.). Vyjadrila
názor, že v priebehu konania na súde prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že možnosti a
schopnosti otca odôvodňujú zvýšenie výživného v navrhovanom rozsahu a je nesporné, že potreby
maloletého sa podstatne zvýšili a súvisia s jeho rastom a dospievaním, návštevou školy, ale aj
mimoškolskou záujmovou činnosťou a jeho zdravotným stavom. Zdôraznila, že maloletý sa od 1.9.2012
pripravuje na budúce povolanie na strednej škole a napriek tomu, že súd prvého stupňa prihliadol na
tieto skutočnosti, určené výživné nezodpovedá zmeneným pomerom a nie je v súlade s odôvodnenými
potrebami maloletého, ako ani s možnosťami a schopnosťami jeho otca. Žiadala, aby odvolací súd
zmenil napadnuté rozhodnutie a zvýšil výživné na maloletého C. na 250 € mesačne od 31.1.2012 a
dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu rodičov nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156
ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav,
posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil
dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a odôvodnenie
napadnutého rozsudku o zvýšení výživného od otca pre maloletého C. do 25.3.2013 presvedčivé a s
jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani
v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné
rozhodnutie o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletému C. do 25.3.2013. Odvolací súd rovnako,
ako súd prvého stupňa, dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného



s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako
súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca diferencované
určenie výživného a výživné 120 € mesačne od podania návrhu matky 31.1.2012 pre maloletého C. za
obdobie posledného ročníka základnej školy so zreteľom na zvýšené výdavky vo vzťahu k príprave na
strednú školu a výživné 140 € mesačne od 1.9.2012, keď začal študovať na strednej odbornej škole,
odbor grafik digitálnych médií, v dôsledku čoho sa jeho náklady pomerne opäť zvýšili do 25.3.2013, je
primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca (1.143,083 € čistý mesačný príjem)
a jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje potreby maloletého do výšky zodpovedajúcej príjmu otca,
ako aj tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére F., ktorá je
študentkou Obchodnej akadémie v Prešove a otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej W. nar.
XX.XX.XXXX a voči manželke X., ktorá zrušila živnosť (prevádzka kaderníctva) pre neziskovosť a je
evidovaná na úrade práce. Odvolací súd dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v
napadnutom rozsudku zvýšením výživného diferencovane na 120 € a 140 € mesačne, pretože rozsah
odôvodnených potrieb maloletého C. by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu,
ale vychádzajúc z reálneho príjmu otca, ktorý je popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby
rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú mieru uspokojenia odôvodnených potrieb
dieťaťa, nemohol o výživnom do 26.3.2013, kedy otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej
K. W., inak rozhodnúť ani odvolací súd. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje
na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti k deťom považuje za ich prvoradú
zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd je toho presvedčenia, že príjem otca
v rozhodnom období bol dostatočný na uspokojovanie vlastných potrieb a potrieb jeho terajšej rodiny v
rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň
tento štandard poskytol svojmu maloletému synovi C. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že
dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd poznamenáva, že súdna prax ustálila, že k podstatným
zmenám pomerov dieťaťa dochádza spravidla po uplynutí doby približne troch rokov, a to v súvislosti
s vekom a rastom dieťaťa, pokiaľ nenastanú inú mimoriadne skutočnosti zvyšujúce odôvodnené
potreby, ktoré sú všeobecne známymi skutočnosťami danými vekom, druhom a stupňom školy, ktorú
maloleté dieťa navštevuje, ktoré nie je potrebné dokazovať a podrobne v odôvodnení špecifikovať
okrem prípadov, ak vybočujú z bežného rámca, najmä v dôsledku zlého zdravotného stavu dieťaťa,
prípadne jeho špecifických záľub a vrcholových športových aktivít, ktorým sa dieťa venuje. Neobstojí
odvolacia námietka otca, že rozsudok súdu prvého stupňa je neurčitý a nepreskúmateľný, pretože
napadnutý rozsudok spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a
je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je
odôvodnenie napadnutého rozsudku o zvýšení výživného do 25.3.2013 presvedčivé a ani odvolací
súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného. Súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie pomerov otca, ktoré hodnotil vlastnou úvahou (neznamená
ľubovôľu) a s výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvého
stupňa sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Postupom konajúceho súdu nebola otcovi odňatá
možnosť konať pred súdom a nebolo porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1
Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, pretože z preskúmavaného spisu vyplýva, že súd prvého stupňa poskytol
otcovi reálnu a dostatočnú možnosť na uplatnenie jeho procesných práv v občianskom súdnom konaní.
Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a odlišný názor
účastníka konania (otca) vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu prvého stupňa v odôvodnení
rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným. Súd prvého stupňa rovnako správne rozhodol o dlhu na
výživnom za obdobie od 31.1.2012 do 30.9.2012 a spôsobe jeho zaplatenia, keď podľa § 160 ods. 1
O.s.p. vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku a osobným pomerom otca povolil
zaplatiť dlžné výživné v mesačných splátkach 30 €. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa do 25.3.2013 ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd na základe písomného podania otca z 19.4.2013 a predloženého rodného listu, že
26.3.2013 mu vznikla vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére K. W., dospel k záveru, že nie sú
podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa o výživnom pre maloletého



C. od 26.3.2013 do budúcna, preto ho v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa
ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Pretože skutkový základ zistený súdom prvého stupňa v ďalšom priebehu konania (v priebehu
odvolacieho konania) sa zmenil tak, že právne posúdenie súdu prvého stupňa už nemožno aplikovať od
26.3.2013, je nevyhnutné za tohto stavu konania, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie za účelom
zistenia úplne nového skutkového základu od 26.3.2013 do budúcna a následným právnym posúdením
výsledkov tohto dokazovania rozhodol o návrhu na zvýšenie výživného pre maloletého C. od 26.3.2013
do budúcna. Odvolací súd poznamenáva, že eventuálnym rozhodnutím odvolacieho súdu o výživnom
pre maloletého C. od 26.3.2013 na úplne novom skutkovom základe (vznik zákonnej vyživovacej
povinnosti otca k maloletej K. a následná zmena príjmových pomerov jeho manželky) by účastníkov
konania zbavil možnosti domáhať sa preskúmania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych
záverov a zároveň porušil princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, čím by podľa § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p. odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa riadne a nepochybne zistiť príjem otca od 1.6.2012,
ktorý má zásadný vplyv na jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť, vyživovaciu
povinnosť otca k maloletej K. nar. XX.X.XXXX posúdiť v náväznosti na jeho súčasné príjmové pomery so
zreteľom na to, že vznik zákonnej vyživovacej povinnosti k ďalšiemu dieťaťu bez posúdenia ostatných
zákonných kritérií pre zvýšenie (určenie, zníženie) výživného vyjadrených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
sám o sebe nezakladá dôvod, resp. nemá právny význam pre novú úpravu výživného, rovnako zistiť
príjem otcovej manželky, ako aj matky dieťaťa a pripojením spisu o zvýšení výživného pre plnoletú dcéru
F. zistiť, v akom rozsahu bola určená vyživovacia povinnosť otca voči tejto dcére rozsudkom vyhláseným
23.1.2013 a rovnako nepochybne zistiť rozsah odôvodnených potrieb maloletého C. a na základe takto
zisteného skutkového stavu starostlivo posúdiť, či a kedy nastala zmena pomerov, ktorá môže mať
zásadný vplyv na rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému C. od 26.3.2012 do budúcna a
v závislosti od prijatých záverov následne relevantne rozhodnúť o návrhu na zvýšenie výživného od
26.3.2013 do budúcna. Súd prvého stupňa rovnako rozhodne aj o eventuálnom dlhu na výživnom od
1.10.2012 a spôsobe jeho zaplatenia v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 204 ods. 1 vety prvej O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Odvolací súd z obsahu spisu, konkrétne z údajov na doručenke (č.l. 171) nepochybne zistil, že
právna zástupkyňa matky JUDr. Martina Vnenčáková osobne prevzala rozsudok súdu prvého stupňa
z 25.9.2012 č.k. 7P 224/2012-163 dňa 5.10.2012 (piatok) a odvolanie podala osobne na Okresnom
súde Rožňava 23.10.2012. Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania začala matke plynúť 6.10.2012
a uplynula 22.10.2012 (pondelok). Pretože matka podala odvolanie 23.10.2012, teda po zákonom
určenej lehote, odvolací súd ho ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol.
Odvolací súd poznamenáva, že vecnú správnosť napadnutého rozsudku vrátane konania, ktoré mu
predchádzalo preskúmal na základe včas podaného odvolania otca dieťaťa, ale pri rozhodovaní nebol
viazaný odvolacím návrhom otca, pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloleté dieťa (§ 153 ods.
2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.