{"guid": "14ed8a3d-2205-496d-9b53-995069bd4456:47b2a191-ba03-48da-b719-01e83b0d591b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5314203967.1", "spisova_znacka": "13Co/105/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Co/105/2016 z 9. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Žilina z 9. januára 2017, sp. zn. 13Co/105/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5314203967.1", "identifikacne_cislo": "5314203967", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Iveta Zelenayová", "sudca_id": 554, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-zelenayova-554", "datum_vydania": "2017-01-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-3", "nazov": "§ 396 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "nazov": "§ 391 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47b2a191-ba03-48da-b719-01e83b0d591b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5314203967.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5314203967.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2017:5314203967.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/105/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314203967
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5314203967.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29
705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, XXX XX F., štátny občan SR, v konaní
o zaplatenie 861,13 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca
č.k. 8C/81/2014-35 zo dňa 4. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 8C/81/2014-35 zo dňa 4. mája 2016 v napadnutom výroku,
ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá a vo výroku, podľa ktorého  žalovanej  náhrada  trov
konania  nebola  priznaná,   z r u š u j e   a  v  tejto časti  v r a c i a  vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19
% denne zo sumy 861,13 Eur od 12.5.2011 do zaplatenia zastavil. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia
okresný súd poukázal na návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu ktorým sa domáhal voči žalovanej zaplatenia zmenkovej sumy 861,13
Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 %  denne  zo sumy 861,13 Eur od 12.5.2011 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 861,13 Eur od 13.6.2011 do zaplatenia, zmenkovej
odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy 2,87 Eur a náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 29.9.2010.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na
rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 12.5.2011. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0 Eur na zmenkovú sumu a 0 Eur na úroky.

2. Podaním zo dňa 21.12.2015 žalobca oznámil, že žalobu berie v rozsahu zmenkového úroku vo výške
0,19 % denne späť, o ktorom dispozitívnom úkone žalobcu okresný súd rozhodol podľa § 96 ods. 1, 3
O.s.p. tak, že zastavil konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy
861,13 Eur od 12.5.2011 do zaplatenia.

3. Predmetom konania zostal po čiastočnom zastavení nárok na zaplatenie zmenkovej sumy 861,13
Eur, zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 861,13 Eur od 12.5.2011 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 6 % ročne od 13.6.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 %
zmenkovej sumy 2,87 Eur.



4. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorý mal vystupovať na strane žalovanej ako spotrebiteľa,
okresný súd uviedol, že keďže tento nepredložil súhlas žalovanej s jeho vstupom do konania na jeho
strane podľa § 93 ods. 3 novely O.s.p., tak na vedľajšie účastníctvo okresný súd neprihliadal.

5. V ďalšom postupe okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie podľa článku 7 ods. 1 písm. b),
článku 9 ods. 1 - 3 Nariadenia, a to oboznámením sa s návrhom, porovnaním zmenky v tomto konaní
so zmenkou v exekučnom konaní vrátane spotrebiteľskej zmluvy, k zabezpečeniu ktorej bola zmenka
vystavená, oboznámením pripojených fotokópií z exekučného spisu sp. zn. 11Er/298/2012. Z takto
vykonaného dokazovania zistil, že dňa 29.9.2010 bola uzatvorená Zmluva o úvere č. 508500642,
ktorou veriteľ spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytla v prospech žalovanej ako fyzickej osoby
úver v sume 400 Eur, ktorý sa táto zaviazala splatiť v celkovej sume 792 Eur, v 12 mesačných
splátkach po 66 Eur počnúc dňom 28.10.2010. V zmluve nie je uvedený úrok, iba výška poplatku
392 Eur bez jeho konkretizácie a uvedenia RPMN, ako aj priemernej hodnoty RPMN. Ďalej poukázal
na článok 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, obsahom ktorého bola Dohoda o vyplnení
zmenky. Napriek tomu, že v predmetnej zmluve o úvere bolo uvedené, že finančné prostriedky sa
poskytujú na výkon zamestnania žalovanej, mal okresný súd za to, že predmetná zmluva spĺňa charakter
zmluvy spotrebiteľskej. Pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonáva svoju
podnikateľskú činnosť v predmete poskytovania spotrebiteľských úverov a zmenka, na základe ktorej
si žalobca uplatňuje nárok, má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu
majúceho povahu spotrebiteľského vzťahu. Zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Okresný súd mal za preukázané, že žalovaná v čase uzatvorenia zmluvy mala postavenie
spotrebiteľa. Okresný súd konštatoval, že zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo
spotrebiteľského vzťahu. Ak vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide
o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu.
Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého vznikla
a ďalšou je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a
zmluvných podmienok jej vyplatenia. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o úvere okresný súd
aplikoval ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), § 9 ods.
6, § 9 ods. 7, § 9 ods. 8, § 11 ods. 1, § 25 ods. 5 tohto zákona, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z..
Okresný súd Dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu
v neprospech spotrebiteľa. Ďalej konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola
vystavená predmetná zmenka, neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 1 písm. f), j), k), y)
zákona č. 129/2010 Z.z., teda poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čím žalovanej
vznikla povinnosť iba vrátiť sumu poskytnutého úveru, čo zmenka nezohľadnila.

6. Okresný súd dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, majúc za
to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia
uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, ide o neplatné dojednanie. Ak
je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj
s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 6.5.2008 pod sp. zn. 4Obo/161/2007.
Okresný súd poukázal na to, že skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postupuje v rozpore
so zásadami spotrebiteľského práva, preukazuje aj list Európskej komisie zo dňa 25.4.2013 pod
č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s  upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského
práva Európskej únie s uvedením praktík obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá vymáha
nezákonné pohľadávky založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek,
zameraných na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na
zákonnú úpravu o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej bola predmetná zmenka vystavená s
účinnosťou od 1.1.2011, z ktorej je možné vyvodiť jednoznačný záver, že nie je možné odčleňovať
zmenku od noriem spotrebiteľského práva. Preto ak bola zmenka vydaná v rozpore so zákonom, a to
zákonom o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, je neplatná podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka.



7. Okresný súd konštatoval, že v danom prípade bol žalovanej poskytnutý úver 400 Eur a zmenka
bola vyplatená na zmenkovú sumu 861,13 Eur, teda aj v prípade, že by skutočne v čase jej vyplnenia
nemal byť ani len sčasti úver splatený, išlo o navýšenie o 115 %, teda šlo o jej vyplnenie v rozpore
so zákonom. Tým, že zmenka bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., išlo
o neplatnú zmenku, na čom nič nemení to, či o tejto skutočnosti žalobca v čase jej indosácie vedel
alebo nie. Z tohto dôvodu nie je daný právny základ uplatneného nároku, nakoľko tento sa opiera o
neplatnú zmenku pre jej rozpor so zákonom. Okresný súd zároveň poukázal na pripomienky Európskej
komisie zo dňa 12.2.2014 vo veci C-558/2013. Konštatoval, že z jeho vlastnej činnosti je zrejmé, že
pôvodný veriteľ spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. v početných prípadoch urobil predmetom súdnych
konaní plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, čo sa týka najmä neprijateľnej sankcie 91,25
% ročne zmenkových úrokov, ktoré spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej
zmluvnej pokuty za „porušenie zmluvných povinností“, netransparentného administratívneho poplatku
za úver, neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a
podobne. Ďalej poukázal na to, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia z neprijateľných
zmluvných podmienok a tentokrát uplatňuje v podstate obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca ako
indosatár zo zmenky podľa Nariadenia. Okresný súd zároveň poukázal na § 17 zákona č. 191/1950
Zb., podľa ktorého kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky zakladajúce sa na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Podľa názoru okresného súdu bola dobromyseľnosť indosatára
vylúčená z dôvodu, že každá zmenka v hornom rohu obsahuje číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej
zmluvy. Pri nadobúdaní takého veľkého a masového množstva zmeniek označených rôznymi číslami v
hornom roku a ku ktorému indosant musel poskytnúť určité údaje o platení, bolo možné vychádzať z
toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na
jeho zmenkové práva vplyv. Z uvedeného okresný súd dospel k záveru, že pri nadobúdaní zmenky konal
na škodu dlžníka. V príčinnej súvislosti s tým neprimerane navýšil svoju pohľadávku veriteľa na úkor
spotrebiteľa a vystavením a indosovaním zmenky sťažil, resp. znemožnil ochranu spotrebiteľa v príčinnej
súvislosti so vzniknutou škodou. Okresný súd mal za to, že cieľom indosovania zmenky na žalobcu bolo
inkasovať zmenkovú sumu bez toho, aby zmenkový dlžník mohol vzniesť námietky a bez toho, aby súd z
úradnej moci namiesto spotrebiteľa aplikoval kogentné zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. I
keď žalovaná v tomto konaní neprodukovala žiadne námietky, okresný súd musel z úradnej moci chrániť
práva spotrebiteľa dané kogentnými ustanoveniami zákona. Z uvedených dôvodov žalobu žalobcu na
zaplatenie nárokov  zo  zmenky v  celom rozsahu zamietol. O  trovách  konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p., keď plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a
ani nepreukázala, že by jej trov vznikli.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu. Žalobca
mal za to, že predložil okresnému súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže
táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb. (Zákon
zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy
a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo, a
preto neexistovala okolnosť odôvodňujúca vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie
vo veci. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky.
Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaná
mohla na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však
neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady
konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1
O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti
súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie.
Žalobca poukázal na to, že okresný súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu  žalovanej a legitímneho podnetu
na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa.
Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala,
svojim konaním ju prakticky uznala. Okresný súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností
v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky.
Nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky,
teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Navyše žalovaná o takúto podporu nepreukázala
žiadny záujem. Uvedené správanie okresného súdu je podľa žalobcu neprijateľné v právnom štáte,
predstavujúce výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces garantovaného článkom 46 ods. 1
Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.



9. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych
právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej
únie. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca uplatnil
bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí. Okresný súd však vec posudzoval, akoby
išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Predovšetkým ignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového
a šekového, podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vo
všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky vyplývajúce z
jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná,
tým menej tak môže činiť súd. V tejto súvislosti poukázal na závery vyjadrené v rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností
uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd. V danom prípade následkom
bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom okresný súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením §
5 ods. 1 O.s..p., ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, okresný súd prihliadol
na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Žalobca ďalej namietal, že okresný súd vyhodnotil
zmenku ako vadnú zmenku, t.j. neplatný právny úkon, ktorý záver vychádza len z kauzálnych námietok,
ktoré nikto v konaní nevzniesol, ani ich nepreukazoval. V tejto súvislosti zvýraznil, že kauzálne námietky
sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je po indosovaní
irelevantný. Navyše žalobcovi nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000, ktorý
vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní. Uviedol, že vzhľadom
na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom,
že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch, a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka
uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Nárok
žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Žalobca ďalej poukázal na to, že nikto v konaní netvrdil, že
žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver, teda nie úver v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou,
čo nikto nepreukazoval.

10. Žalobca ďalej považoval za potrebné vyjadriť sa k záveru okresného súdu, že Dohoda o
vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri
poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný zákon o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola
vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase
jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z uvedeného
vyplýva, že Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná, nemohla byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je
preto prekvapivým rozhodnutím.

11. K záveru okresného súdu, že nemožno prihliadať na neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky
- zmenkový úrok 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne, žalobca poukázal na to, že zmenku vystavila
žalovaná, túto dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku
je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaná teda mala vedomosť
o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového
úroku jednoznačne súhlasila. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo
3/2008. Žalobca zvýraznil nespornosť záväzku žalovanej za zmenku zaplatiť, ktorá sa vzťahuje na celý
záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Podľa žalobcu významným bol fakt, že
okresný súd nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z jeho odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore
s dobrými mravmi nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký.
Z toho vyplýva, že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou, môže byť postihnutá len časť
presahujúca zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči. Pokiaľ prvostupňový súd zamietol celý
zmenkový úrok, nepochybne zamietol aj platnú časť uplatneného nároku na zmenkový úrok, ktorý sa
dobrým mravom neprieči. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 3.2.2010 sp.
zn. 5Co/16/2010, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013, uznesenie



Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoZm/3/2014. Mal za to, že záver okresného súdu je nesprávny
a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust.
§ 379, § 380 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým vo zvyšnej časti bola
žaloba zamietnutá a vo výroku, ktorým žalovanej náhrada trov konania nebola priznaná zrušil podľa ust.
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP a  podľa § 391 ods. 1 CSP v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie
konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

14.  Primárne  krajský súd  v čase svojho konania a rozhodovania poukazuje na zákon č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), keďže v zmysle ust. § 474 CSP, ak nadobudol účinnosť od 1. júla
2016, tak v zmysle aj ust. § 470 ods. 1 CSP bolo nevyhnutné postupovať podľa tohto zákona ...„ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti“.
Vzhľadom k tejto zákonnej úprave okresný súd po zrušení veci v napadnutých výrokových častiach
a vrátení na nové konanie, bude postupovať takisto už v zmysle tejto právnej úpravy. Pre rozsah a
dôvody podaného odvolania žalobcu v podaní zo dňa 21.6.2016 mal krajský súd za preukázané, že
odvolaním žalobcu bol napadnutý len výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba vo zvyšnej
časti zamietnutá a výrok, ktorým žalovanej náhrada trov konania nebola priznaná. Výrok, ktorým  okresný
súd  konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy
861,13 Eur od 12.5.2011 do zaplatenia zastavil, žalobca odvolanie nepodal, pretože túto výrokovú časť
nenamietal žiadnym z odvolacích dôvodov, naviac, ak táto výroková časť zodpovedala čiastočnému
dispozitívnemu úkonu žalobcu, a to čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom.

15. Podstatou odvolania žalobcu bola jeho námietka viažuca sa na postup konania pred okresným
súdom, pokiaľ tento ex offo a bez tvrdení, resp. námietok žalovanej prihliadol na skutočnosti a dôkazy
z iných konaní, ktoré sa nestali predmetom dokazovania pred okresným súdom, ako aj, že ak neboli
niektorou zo sporových strán poskytnuté tvrdenia, označené iné dôkazy než tie, ktoré vyjadril žalobca
v podanom návrhu, a to doložením zmenky, tak potom v zmysle názoru žalobcu mohlo byť konané len
na základe Nariadenia a podľa zákona            č. 191/1950 Zb., t.j. návrhu žalobcu v rozsahu, po
uskutočnenom dispozitívnom úkone, malo byť rozsudkom vyhovené.

16. Z dôvodu, že žalobca v odvolaní namietal postup okresného súdu, t.j. že odvolacie dôvody boli tak
procesnoprávneho charakteru ako aj hmotnoprávneho charakteru, keď neboli aplikované ustanovenia
zákona č. 191/1950 Zb., sa krajský súd oboznámil s priebehom konania pred okresným súdom od
momentu doručenia návrhu žalobcu na Okresný súd Čadca, ktorý návrh bol doručený 17.04.2014.
Podľa úpravy na č.l. 11 spisu, žalovanej bolo doručené tlačivo C (doručenka na č.l. 16 spisu), pričom
žalovaná sa k doručenému návrhu písomne nevyjadrila. Ďalej na úprave č.l. 28 rub spisu nasledoval
pokyn ohľadne lustra sporov na žalovanú, ako aj úprava pripojenia spisu spisová značka Er vo vzťahu
k žalovanej, zmluva      č. 508500642. V zmysle tohto pokynu sa tak  súčasťou spisového materiálu
stali fotokópie, v rámci ktorých bola Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn.
EX 818/12 k sp. zn. okresného súdu 11Er/298/2012, ktoré sa týkalo povinnej - žalovanej, Zápisnica
spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Zmluva o úvere č. 508500642 zo dňa
29.09.2010,  Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, Rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 07039/11, Uznesenie Okresného súdu Čadca v exekučnej veci povinnej - žalovanej G. B.,
IČO: 45 246 114, č.k. 11Er 298/2012 zo dňa 9. októbra 2013, ktorým uznesením bola žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, odvolanie súdneho exekútora. Za
tým nasledoval úkon čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom. Po zabezpečení fotokópií týchto listín
nasledovala ďalšia úprava, ktorou bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku č.l. 31 rub spisu,
vyhláška č.l. 32 spisu, podľa ktorej sa oznamovalo, že v tejto veci bez nariadenia pojednávania bude
verejne vyhlásený rozsudok 04. mája 2016 o 13,00 hod, číslo dverí 10 v budove Okresného súdu Čadca
a za tým nasledovala Zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku sp. zn. 8C 81/2014.

17. Účelom práva sporovej strany je vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové
zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Aktivita sporovej strany pri využívaní tohto práva
je v podstatnej miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení,



ktorých vyvodenie z nich možno očakávať a miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie
dôkazného bremena danej sporovej strany. Okresný súd bez nariadenia pojednávania sa oboznámil
výlučne sám s dôkazmi, ktoré vyplývali z exekučného spisu sp. zn. 11Er/298/2012 bez toho, aby tieto
dôkazy boli vykonané na nariadenom pojednávaní za účasti sporových strán, preto takýmto spôsobom
bolo upreté právo žalobcu splniť si svoju povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, možnosť vyjadriť
sa k vykonávaným dôkazom a k posúdeniu nároku, keď okresný súd prihliadol na ochranu žalovanej
ako spotrebiteľa ex offo. V rámci nového konania pred okresným súdom ako súdom prvej inštancie
bude preto potrebné zachovať práva žalobcu v rovine vykonávaného dokazovania a rovnako aj práva
žalovanej ako druhej sporovej strany.

18. Krajský súd uvádza, že pokiaľ aj žalovaná v tejto sporovej právnej veci neuskutočnila námietky proti
žalobcovým nárokom a okresný súd ex offo sa zaoberal vzťahom, ktorý mal väzbu k vystavenej zmenke
žalovaným, tak tento postup, ktorý zvolil okresný súd, len reagoval na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu
činnosť všeobecných súdov, za vzatia do úvahy Spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93. V zmysle tohto spoločného
stanoviska vyplýva ...„Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí
bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť
predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených
námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu
neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je
možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú
v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom
zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať
a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s
dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

19. Pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných
pred 20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku v
kombinácii s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy
stojacej za zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať
z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje
prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý
spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru ako aj prijaté
zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky
neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi
odvolacieho súdu.

20. Krajský súd v tejto veci poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by
sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§ 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať



o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom,
ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“ „Určujúcim pri hľadaní práva má byť,
že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré
vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov,
keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník
konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd
sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré
mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho
vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za
predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať
prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach
Ústavného súdu SR“.

21. Na základe vyššie uvedených zhodnotení, záverov, bol rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokoch zrušený a v zrušenej časti vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okresný súd
v novom konaní bude postupovať v zmysle uvedeného právneho názoru krajského súdu a vo vecno-
právnej rovine bude dokazovanie vykonávané na nariadenom pojednávaní s tým, že bude rešpektovaná
vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy Spoločného stanoviska
občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo
veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93.

22. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

23. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e   j e   prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa  ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.



Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/81/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}