{"guid": "14ed0138-4bb0-439e-96e9-c2b3a99e5fd6:ec943d06-4601-4bd0-b4cb-db970afd2479", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7217225080.1", "spisova_znacka": "8CoP/189/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/189/2019 z 28. 11. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 28. novembra 2019, sp. zn. 8CoP/189/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7217225080.1", "identifikacne_cislo": "7217225080", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Juraj Florovič", "sudca_id": 181, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-florovic-181", "datum_vydania": "2019-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec943d06-4601-4bd0-b4cb-db970afd2479", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7217225080.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7217225080.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7217225080.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/189/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217225080
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7217225080.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o mal.
P. P. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach dieťaťa rodičov A. M. nar. X.X.XXXX trvale bytom E. XXX/X O. toho času na J. č. X v O. právne
zastúpenej Mgr. Bc. Marek Figura advokát so sídlom Advokátskej kancelárie na Žriedlovej ul. č. 3 v
Košiciach a U. P. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na W. A. č. XX v O. v konaní o úpravu rodičovských práv a
povinností k mal. dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 14P/270/2017-149
z 15.1.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o výchove, výživnom, dlžnom výživnom
a spôsobe jeho zaplatenia a vo výroku o nariadení dohľadu.

M e n í   vo výroku o úprave styku tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. P. každý nepárny týždeň
kalendárneho roka vždy v pondelok, stredu a piatok od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň
kalendárneho roka vždy v utorok, stredu a sobotu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec
je oprávnený v určenom čase  prevziať maloletého v mieste bydliska matky a povinný v určenom čase
matke maloletého odovzdať.

Matka je povinná maloletého P. na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase otcovi  a otec v čase
určenom maloleté dieťa odovzdať matke.

Matke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. P. P. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti
matky. Určil, že obidvaja rodičia sú oprávnení a  povinní  maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok. Otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu mal. P. vo výške 150,- Eur mesačne, ktoré je
povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého počnúc dňom 10.11.2017 do
budúcna. Dlžné výživné 1.369,93,- Eur za obdobie od 10.11.2017 do 31.12.2018 zaviazal otca zaplatiť
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že je oprávnený
stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň kalendárneho roka vždy v pondelok, v stredu a v piatok
od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny týždeň kalendárneho roka vždy v utorok a v štvrtok od 9:00
hod. do 18:00 hod.,  s tým, že otec je  oprávnený v určenom čase prevziať maloletého v mieste bydliska
matky a povinný v určenom čase matke dieťa odovzdať. Nariadil dohľad nad výchovou maloletého P.
P. nar. XX.X.XXXX, ktorý bude vykonávať Úrad práce, sociálnych vecí  a rodiny v Košiciach. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov  nemá  právo na ich náhradu.



2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že mal. P. P. zverí do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, alternatívne zveril maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti otca. V
prípade, ak by odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie a ponechal rozhodnutie
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky žiadal, aby odvolací súd rozšíril styk otca s
mal. dieťaťom tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým aj počas víkendu, a to v sobotu od 9.00
hod. do 18.00 hod. Súčasne žiadal, aby súd povolil otcovi splácať dlžné výživné v mesačných 40,- €
splátkach z dôvodov, že je dlhodobo nezamestnaný, poberá sociálne dávky a bol by nútený na splatenie
dlžného výživného požiadať banku o úver, resp. pôžičku. Vyslovil názor, že rozsudok súdu prvej inštancie
je diskriminačný a arbitrárny. Konajúca sudkyňa za jediný a neporušiteľný princíp, ktorým odôvodňuje
svoj rozsudok považuje len špecifické a jedinečné postavenie matky v živote mal. dieťaťa, ktoré je
nadradené všetkým ostatným princípom. V danom prípade dochádza ku diskriminácii maloletého dieťaťa
a jeho práva z hľadiska najlepšieho záujmu mal. dieťaťa, pretože na základe zisteného skutočného
stavu bola preukázaná nedostatočná starostlivosť o mal. dieťa u matky a preukázaná lepšia úroveň
starostlivosti o mal. dieťa u otca, preto zverenie mal. dieťaťa do starostlivosti matky je v rozpore s
jeho najlepším záujmom a súčasne ochudobňuje dieťa o rovnocennú starostlivosť zo strany otca len
preto, že otec je rodič mužského pohlavia. Vytkol konajúcemu súdu, že nebolo rešpektované právo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a nebolo rešpektované právo dieťaťa
na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Vyslovil presvedčenie, že konajúca sudkyňa dôsledne nerešpektovala všetky príslušné ustanovenia
Zákona o rodine, ako je napr. článok 3 Zákona o rodine, článok 4 a článok 5. Uviedol, že ani kolízna
opatrovníčka v danom prípade nepodala objektívne vyjadrenie  a nedostatočne obhajovala najlepší
záujem dieťaťa, ale bola solidárna s matkou na základe príslušnosti k rovnakému pohlaviu ako má matka
a diskriminačne a nekriticky hájila záujem matky v rozpore so skutočne zisteným stavom veci, o čom on
predložil dostatočné dôkazy, a to ako napr. videá a fotografie, ktoré dostatočne preukazujú nevhodné
prostredie, v ktorom mal. dieťa u matky žije, osobne stará a že zo strany matky ako preferenčného
rodiča je jeho styk obmedzovaný. Súd z preferenčného konania matky voči druhému rodičovi otcovi,
keď je zjavné, že matka má snahu vytláčať nepreferenčného rodiča zo starostlivosti o maloletého,
nevyvodil v rozsudku žiadne konzekvencie voči matke. Je preto zjavné, že toto preferenčné správanie
sa matky súd neodsudzuje, ale schvaľuje ho a dokonca veľmi sofistikovaným spôsobom podporuje.
Opakovane uviedol, že súd v konaní neposkytol ochranu najlepšiemu záujmu dieťaťa a zákonom
garantovanú ochranu rodičovstva, ale počas celého konania sa stále riadil špecifickým a jedinečným
postavením matky v živote maloletého dieťaťa a v celom konaní bolo zdôrazňované nadradené a
chránené postavenie matky nad rodičom opačného pohlavia. Je nesporné, že v danom prípade bolo
postupované diskriminačne voči jeho osobe, pričom nebezpečnosť nepriamej diskriminácie je v tom, že
je odôvodnená na prvý pohľad racionálnymi dôvodmi a javí sa navonok ako neutrálny pokyn rozhodnutie
alebo prax, ktoré ale znevýhodňujú osobu v porovnaní s druhou osobou alebo znevýhodňujú osobu na
základe chráneného dôvodu. Vyslovil presvedčenie, že on ako otec je schopný zabezpečiť prostredie
pre maloletého dieťa minimálne tak ako jeho matka, pričom on má vytvorené lepšie bytové aj materiálne
podmienky. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, zveril maloleté dieťa do
striedavej osobnej  starostlivosti obidvoch rodičov, alternatívne v prípade, ak dospeje k totožnému záveru
ako súd prvej inštancie, že dieťa ponechá v starostlivosti matky, žiadal rozšíriť styk s mal. dieťaťom tak,
aby sa mohol s ním stretávať počas párneho víkendu v čase od sobotu 9.00 hod. do 18.00 hod., keďže
konajúci súd styk počas víkendov neupravil. Súčasne žiadal, aby mu súd povolil dlžné výživné splácať
v splátkach.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka mal. dieťaťa. Vyslovila presvedčenie, že konajúci
súd rozhodol správne  a zákonne a predovšetkým v prospech mal. dieťaťa. Dôsledne vykonal
dokazovanie, ktoré správne  vyhodnotil. Poukázala na odvolacie dôvody otca, ktoré neobsahovali
žiadnu novú skutočnosť okrem tých, ktoré uvádzal v priebehu konania na súde prvej inštancie. Konanie
sudkyne tak, ako to uvádza otec nepovažuje za diskriminačné, resp. iným spôsobom porušujúce práva
otca, či dokonca mal. dieťaťa, preto rozsudok súdu má za správny a zákonný. Vyslovila názor, že
konajúci súd vykonal všetky dôkazy  nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, dôsledne vypočul účastníkov
konania, zaoberal sa ďalšími dôkazmi, a to najmä správou a výsluchom kolízneho opatrovníka, ktorý
vykonával opakované šetrenia v byte matky, oboznámil sa so správou ošetrujúceho detského lekára,
ktorý takisto uviedol, že voči starostlivosti matky o mal. dieťa nemá žiadne výhrady. K výroku o
nariadení preventívneho dohľadu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach uviedla, že aj keď
popiera akékoľvek útoky otca ohľadom tvrdenej nesprávnej výchovy maloletého, resp. jeho výchovného



prostredia, je a bude ochotná bez akýchkoľvek výhrad sa podrobiť kontrolám a dohľadu, nakoľko nemá
čo skrývať a kontrola môže byť vykonávaná podľa potreby a uváženia kolízneho opatrovníka. Odvolanie
otca považuje za účelové a je iba vyjadrením jeho nespokojnosti, nakoľko otec napádaný rozsudok
začal čiastočne akceptovať a plniť výživné v zmenenej výške 150,- € mesačne. Návrh, aby odvolací súd
pripustil plnenie v splátkach v súvislosti so zmeškaným výživným po 40,- € mesačne, je podľa názoru
matky tiež účelovým, nakoľko otec ani sám navrhovanú sumu dlžného výživného po 40,- € dobrovoľne
ani raz neuhradil. Zdôraznila, že návrh otca o striedavú osobnú starostlivosť rodičov považuje za
absolútne nevhodný vzhľadom k veku mal. dieťaťa, silnej citovej naviazanosti na matku. Okrem toho
maloletý doteraz nikdy neprespával u otca, nie je na to zvyknutý, a preto v súčasnom štádiu jeho vývoja
je striedavá osobná starostlivosť nevhodná. V tejto súvislosti zdôraznila, že otcovi poskytuje dostatočný
časový priestor na stretávanie sa s maloletým minimálne taký, ako rozhodol súd prvej inštancie. Preto je
presvedčená, že otec môže v tomto čase dôsledne realizovať svoju starostlivosť a vplyv na výchovu mal.
dieťaťa. Matka súčasne žiadala, aby odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %,

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

5. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania podané neboli.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zverení maloletého
P. do osobnej starostlivosti matky, určení výživného, dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, vo
výroku o úprave styku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa v rozsahu vyplývajúcom z § 379
CSP s tým, že nie je odvolacími dôvodmi viazaný podľa §66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP  v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol,
keď maloletého  zveril do výlučnej osobnej starostlivosti matke. Súd prvej inštancie vykonal všetky
dôkazy významné pre rozhodnutie v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, prihliadal na všetko
čo vyšlo v konaní najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci konania , preto je odôvodnenie rozsudku o
zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v priebehu konania na súde prvej inštancie
boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výchove, v
dôsledku čoho ani odvolací súd  nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v
tejto časti a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, a teda za  porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Úvahy súdu prvej inštancie vychádzajú zo správnych
skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani
neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré  majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované  základné
právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie sa
dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa výchovy, ako aj
s námietkami otca, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací
súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti
matky obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor  účastníka vo vzťahu k
hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie
nezákonným a nepreskúmateľným.

8. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa dôsledne spravoval princípmi právnej úpravy
rodičovských práv a povinností a dospel k správnemu záveru, keď v tomto prípade zveril mal. dieťa do
osobnej starostlivosti matky, lebo boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre takéto rozhodnutie



súdu prvej inštancie. Zdôrazňuje, že mal. dieťa je v útlom detskom veku, matka je s ním na rodičovskej
dovolenke a dôsledne zabezpečuje starostlivosť o mal. dieťa. Konajúci súd dostatočne  rešpektoval
výhrady otca spojené s bytovými podmienkami matky, na ktoré v priebehu konania poukazoval a tiež na
správanie sa ostatných členov rodiny bývajúcich v predmetnom byte a tieto jeho námietky dostatočne
vyhodnotil a zohľadnil, keď nariadil dohľad na výchovu mal. P. P., ktorý bude vykonávať Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. Tento je oprávnený kedykoľvek  bez ohlásenia vykonať kontrolu v
byte, v ktorom matka žije s mal. dieťaťom a v prípade zistenia akýchkoľvek závažných nedostatkov je
oprávnený vo veci konať, a to aj tým spôsobom, že podá návrh na súd o opätovné prejednanie veci.

9. Konajúci súd na základe dôsledne vykonaného dokazovania konštatoval, že otec má veľmi dobrý
vzťah k mal. dieťaťu, zásadne sa vie o neho postarať, a preto pri rozhodnutí o úprave styku na túto
skutočnosť prihliadol a  upravil styk otca v priebehu párneho a nepárneho týždňa tak, že umožnil
dostatočný časový priestor, aby aj otec sa mohol primeranou mierou podieľať na výchove a starostlivosti
o maloletého. V tejto časti rozhodnutia odvolací súd akceptoval odvolaciu námietku otca, ktorý žiadal
upraviť styk aj počas víkendu, preto zmenil výrok o úprave styku tak (§ 388 CSP), že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň kalendárneho roka vždy v pondelok, stredu a
piatok v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň kalendárneho roka vždy v utorok, stredu
a sobotu v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod.

10. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zverení maloletého P. do
výlučnej starostlivosti matky a potvrdil aj výrok o určení výživného. Odvolací súd rovnako ako súd
prvej inštancie dôsledne posúdil pomery účastníkov a dospel k záveru, že určené výživné 150,- €
mesačne je v súlade s právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča a zodpovedá
tak odôvodneným potrebám maloletého, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
povinného. Konštatuje, že vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež
čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie
vecných plnení napr. bývania, formou plnenia vyživovacej povinnosti platenie výživného ako peňažného
príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará si plní vyživovaciu
povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie
zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará,
prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je
smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná
rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrnne alebo
jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a
majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemajú možnosť ju zvyšovať, je
nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Súd prvej inštancie
správne zohľadnil mieru osobnej starostlivosti matky o maloletého a o výživnom rozhodol aj so zreteľom
na túto objektívnu relevantnú skutočnosť. Konštatuje, že konajúci súd správne zohľadnil aj plnenia otca,
ktorý si plnil svoju vyživovaciu povinnosť od narodenia dieťaťa, a preto správne vypočítal tzv. dlžné
výživné za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil
rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom ako vecne správne podľa ustanovenia
§ 388 ods. 1 CSP a podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie
dôvody. Odvolací súd dodáva, že  potvrdil výrok o spôsobe platenia dlžného výživného, proti ktorému sa
otec odvolal z dôvodu, že splácať dlžné výživné po 40,- € mesačne považuje v rozpore so spotrebným
charakterom výživného, nakoľko dlžné výživné predstavuje sumu zodpovedajúcu potrebám dieťaťa,
ktoré vznikli už v minulosti, boli uhradené a ich zabezpečenie nebolo zvýhodnené splátkami.

11. Ďalšie odvolacie argumenty  otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa konštantnej judikatúry tak národných
ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníkov konania , ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a
relevantné argumenty účastníkov konania. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne



do nadbytočných detailov nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o úprave práv a povinností k maloletému,
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

12. O trovách odvolacieho konania , ktoré žiadala uhradiť matka vo výške 100 % odvolací súd rozhodol
podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak.

13. Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov  od  doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14P/270/2017", "guid": "ea6a315b-c525-427a-aab6-62cec61163f7:d426a5a9-abf4-40cb-b236-4dda1d7e9a49", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "14ed0138-4bb0-439e-96e9-c2b3a99e5fd6:ec9aaf41-3425-45c6-aecf-163eabb7b97b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7217225080.1", "spisova_znacka": "8CoP/189/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/189/2019 z 28. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-11-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7217225080.1"}], "citovane_v": []}