{"guid": "14ec3fef-8d88-4a43-8e29-c6f3b6a22462:6da169aa-094b-44d8-a872-11d3e355a232", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8316210356.1", "spisova_znacka": "19CoSr/1/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoSr/1/2017 z 14. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 14. marca 2018, sp. zn. 19CoSr/1/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8316210356.1", "identifikacne_cislo": "8316210356", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 16, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-16", "datum_vydania": "2018-03-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6da169aa-094b-44d8-a872-11d3e355a232", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8316210356.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8316210356.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8316210356.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoSr/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210356
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316210356.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: M. M., J.. XX.XX.XXXX, G. O.
XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č. k. 7Csr/3/2016-40 zo dňa 05.04.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 00984/16
zo dňa 21.07.2016 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom
Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž,
so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní s ustanoveným rozhodcom S.. K. N., v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti žalovanej: M. M., V..Č.. XXXXXXXXX,
G. O. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 461,42 eur s príslušenstvom  v celom rozsahu.

2. Žalobkyni náhradu trov konania  nepriznal.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 73 ods. 3,8 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, §§ 3 ods. 1; 4 ods. 1; 45 ods. 1, 3; 46 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom
konaní, §§ 1, ods. 2; 9 ods. 2; 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, §§ 39; 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1 až 5; 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 3, 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a ako interpretačné pravidlo
výkladu spotrebiteľského práva využil i Smernicu Rady č. 93/13/EHS.

4. Konštatoval, že zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci bola otázka, či Rozhodcovská zmluva k
úveru Č.. XXXXXXXXX zo dňa 28.10.2013, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc,
je platná. V zmluve sa účastníci vzťahu dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere Č..
XXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako
aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde. Podľa dojednanej Rozhodcovskej zmluvy,
spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní podľa čl. II bod 1 písm. b). Ak jedna z alternatív riešenia



sporov spočíva na navrhovateľovi, spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským
a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu
vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred
oboma. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť aj prejavom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej
zmluvy ani z iných listinných dôkazov žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred
rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za
uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp \"ignorantia iuris
non excusat\" (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne.
Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať
do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto
princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu
princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa resp. jeho
nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným
nepreukázal, že žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená riešenie sporov
v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa vo svojej výpovedi dokonca uviedla, že jej ani nebolo známe, že
medzi predloženými listinami na podpis bola aj rozhodcovská zmluva a že bola patrične s jej obsahom
a právnymi následkami oboznámená.

5. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojim obsahom najbližšie problémovej
Rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany
a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula
neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo
odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy,
ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom
bránila, bude v zmysle uvedeného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou
rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva,
tak využíva pre neho transparentný štátny súd. Súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý
sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie
využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľovi
by napadla myšlienka namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie
rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani
jeho aktivita. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky
právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Rozhodca
iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky
skonštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov a absencia
nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských
veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne
dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom
zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá
arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom
o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie
štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú
obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ
mal byť bdelý, súd neprijíma a odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných
vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je
vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu. Ide o vopred dodávateľom
naformulované zmluvné klauzuly a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť.
Na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ - v danom prípade žalobkyňa, si
individuálne vyjednala rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné
dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie žalobca má dokázať,



že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu
preukázať. Ak by si žalobca individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si
individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní
rozhodcovskej doložky nesplnil. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný
proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy.

6. Individuálne dojednanie je také, kde spotrebiteľ má reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, hoci
ho pripravil dodávateľ. V tomto prípade však súd prvej inštancie nemal preukázané, že neprijatím,
odmietnutím rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k zhoršeniu postavenia žalobkyne. Súd prvej inštancie
sa neuspokojil so skutočnosťou, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom papieri, že
v zmluve bolo uvedené, že žalobkyňa má právo do 10 dní odstúpiť od zmluvy resp. vôbec ho nemusí
podpísať. Zo súdnej praxe v obdobných sporoch považoval súd prvej inštancie za pravdepodobné, že
neuzatvorením rozhodcovskej zmluvy by žalobkyni úver poskytnutý nebol. Nebolo teda preukázané, či
by žalobkyňa v prípade nepodpísania rozhodcovskej zmluvy získala žiadaný úver. Vyhlásenie veriteľa
v rozhodcovskej zmluve o tom, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie jej podmienkou spotrebiteľského
úveru nepovažoval súd prvej inštancie za preukázané, považoval ho iba za nepreukázané tvrdenie.
Predmetná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a to tým, že v prípade podania žalobného návrhu dodávateľom núti
spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorý vopred vybral
dodávateľ a zbavuje ho možnosti riešiť spor pred štátnym súdom. V rozhodcovskej zmluve je síce
uvedené, že svoje právo môžu strany uplatniť aj pred všeobecným súdom, čo však už po podaní žaloby
na rozhodcovský súd nie je možné.

7. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru,
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok
versus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera (porovnaj
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/2/ 2014).

8. Pokiaľ sa jedná o žalovaným uvádzanú skutočnosť, že žalobkyňa aj po podpise rozhodcovskej
zmluvy mala možnosť ju ukončiť a to formou odstúpenia, súd prvej inštancie uviedol, že ustanovenie
§ 48 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkovi konania odstúpiť od zmluvy, ak je to v zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje.
Základnou podmienkou odstúpenia od zmluvy je platnosť uzavretej zmluvy. V spotrebiteľských sporoch
je súd povinný ex offo skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ dospeje k záveru, že rozhodcovská
zmluva je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka), vyvoláva v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy a to neplatnosť absolútnu. Preto nie je možné odstúpiť od neplatného právneho
úkonu, ktorý nikdy nenastal.

9. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že predložená úverová zmluva neobsahuje ani náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2009 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V uzatvorenej úverovej zmluve chýbajú
podstatné náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. V zmluve nie je uvedený
počet a výška splátok a tiež absentuje údaj o výške istiny a úroku v jednotlivých splátkach (§ 9 ods. 2
písm. k) z. č. 129/2010 Z. z.). Okrem toho dohodnutá úrokovú sadzba vo výške   39,15 % je v rozpore s
dobrými mravmi. Súd prvej inštancie vychádzal z priemernej úrokovej sadzby poskytovanej obchodnými
bankami a zistil, že priemerná sadzba za obdobie október 2013 z úverov splatných do 1 roka bola 4,29
%. Túto časť zmluvy preto považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Zmluva tiež neobsahuje
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z.).

10.  Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje najmä náležitosti podľa ustanovenia § 9
ods. 2 písm.  i), k) zák. č. 129/2010 Z. z., so zreteľom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) toho zákona
považoval súd prvej inštancie  poskytnutý spotrebiteľský úver aj za bezúročný a bez poplatkov.

11.  Žalovaný v tejto súvislosti odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ
zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a H. G.. Súd prvej inštancie
k tomuto argumentu konštatoval, že napriek odkazu žalovaného na predmetné rozhodnutie Súdneho



dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v
prípade absencie čo i len jednej z nich tak, ako to ustanovuje §  11 tohto zákona, je úver potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

12.  Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie predloženú rozhodcovskú zmluvu
považoval za absolútne neplatnú, a preto zrušil rozhodcovský rozsudok.

13.  Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 Civilného sporového priadku. Konštatoval, že v danom prípade mala žalobkyňa vo veci
plný úspech, avšak žalobkyňa si náhradu trov neuplatnila, zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, preto
žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.

14.  Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že
podľa ustanovenia § 53 od. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je neprijateľnou podmienkou dojednanie,
ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva medzi žalobkyňou
a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane
domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho
konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z článku II rozhodcovskej zmluvy jasne vyplýva, že nie je
daná výlučnosť rozhodcovského súdu a žalovaný má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť sa na
všeobecný súd. Námietku voči právomoci súdu je možné podať aj v čase, keď žalovanému je doručená
výzva na žalobnú odpoveď. V predmetnom konaní žalobná odpoveď nebola doručená. Keby žalobkyňa
tento pocit nadobudla, mala možnosť v lehote 10 dní odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby
bola dotknutá platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo opäť naznačuje skutočnosti, že ich vzájomná
podmienenosť je vylúčená. Na odstúpenie, a to aj bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní odkazuje čl.
II ods. 3 Rozhodcovskej zmluvy. Ak by túto lehotu žalobkyňa nestihla, mala možnosť dovolávať sa
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo výberu rozhodcu priamo v rozhodcovskom konaní, o čom bola
poučená vo výzve na žalobnú odpoveď, avšak napriek nespokojnosti, ostala nečinnou v konaní. Podľa
tvrdení rozhodcovského súdu žalobná odpoveď doručená súdu nikdy nebola.

15.  Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu,
t.j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou
o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym
konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka)
alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná).
Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská zmluva.
Podľa ustanovenia § 19 ZoRK podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako
keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a
rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Znamená to teda prekážku litispendencie
pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Podľa §
106 ods. 3 OSP ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr, než došlo k súdnemu konaniu, preruší
súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby, než sa v rozhodcovskom
konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej. Takýmto záverom nie je naviac vôbec dotknuté
právne postavenie spotrebiteľa. Ten má predsa možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný
súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa brániť
v rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu  treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez
hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je
to, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť
voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v
budúcnosti. Predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka naviac treba vykladať eurokonformne v
zmysle znenia Smernice. Podľa písm. q) odseku 1 Prílohy tejto smernice je zakázané iba dojednanie,
aby spotrebiteľ riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou. Okrem toho
nie je splnená ani podmienka existencie sporu nepodliehajúceho právnym ustanoveniam. V danom
prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu
spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z
právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva jednoznačne z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného



Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), ako aj z
aktuálne účinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č. 394/2011 Z.z.), ktoré jednoznačne
umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere.

16.  Odvolateľ ďalej uviedol, že rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/
ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1 Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských
sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na
orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov, vyplýva aj zo súdnej judikatúry a
odbornej literatúry a bola priznaná aj právoplatným Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.
mája 2011. č.k. 7Cob/43/2010.

17.  Žalovaný tiež tvrdil, že si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, zákonom o spotrebiteľských úveroch a nakoniec aj Občianskym zákonníkom,
nakoľko predmetná Rozhodcovská zmluva je uzatvorená písomne individuálne na samostatnom liste
papiera oddelená od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobcovi je daná možnosť využitia riešenia
sporov buď formou rozhodcovských súdov alebo všeobecných súdov.

18.  Podľa žalovaného nedošlo k naplneniu dôvodov, preto nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere
považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o spotrebiteľskom
úvere Č.. XXXXXXXXX na prednej strane je uvedené, že spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku
XXXX,XX eur, ak nie je dohodnuté inak do 06.11.2014 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené
sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 06.11.2014. Preto nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade
jednej splátky vo výške XXXX,XX eur s termínom splatnosti dňa 06.11.2014.

19.  Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody
o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 28.10.2013 s predmetnou Dohodou oboznámený, na znak čoho ju
podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené. Spotrebiteľ
sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške XX,XX eur vždy
k 6. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 06.12.2013. Každá uvedená splátka bola prednostne
započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si
vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené prerozdelenie
splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka.
Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20.  Podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery
nákladov (RPMN) sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 263,64 %. Dohoda o
splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach (nie jednorazovo, tak, ako je to ustanovené v zmluve o
úvere), na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 88 % stanovená v
zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo
výške 263,64 % dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa,
ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN
je naviac jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru.
V zmluve o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej
RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
vo výške 49,13 %.

21.  Tvrdil tiež, že žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne
uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod, prečo by bolo možné
vyhlásiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN je vypočítaná
v zmysle prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia
zmluvy s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve.



22.  Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty.
Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola
spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie
výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

23.  K uvedenému poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových
subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami.

24.  Ak teda žalobkyňa namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov,
znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy
išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými
subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný).

25.  Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy
nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza.

26.  Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne
- vyššie oproti bankám. Žalobkyňa uviedla, že poplatok za poskytnutie úveru je úžerný a táto skutočnosť
je podľa nej zrejmá už na prvý pohľad. Z toho logicky vyplýva, že žalobkyňa, resp. dlžník si musela byť
vedomá príslušného poplatku už pri samom podpise zmluvy.

27.  Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi
vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky
od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí
dlžníka či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie.

28.  Žalobkyňa v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala
nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala
právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobkyňa nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila
s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského
úvere.

29.  Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žiadal tiež priznať mu nárok na náhradu trov
konania, vrátane trov odvolacieho konania.

30.  Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v  zmysle
zásad vyplývajúcich z  ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s
tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského
súdu v Prešove dňa 22.02.2018 a  dospel k  záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

31.  Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na skutkové zistenia,
o ktorý omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak
použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

32.  Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred
1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred



1. januárom 2015, zostávajú zachované (§ 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. s spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní (ďalej len ,,Zákon o rozhodcovskom konaní“).

33.  Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému
účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského
rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 45 ods. 1. Zákona o
rozhodcovskom konaní).

34.  Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia
rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v
dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku
(§ 45 ods. 3. Zákona o rozhodcovskom konaní).

35.  Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo
dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak
účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a
rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o
oprave rozhodcovského rozsudku (§ 46 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní).

36.  Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

37.  Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom



finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok (§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).

38.  Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak



a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).

39.  Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

40.  Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzavretia zmluvy).

41.  Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná
podmienka\"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

42.  Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

43.  Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,



p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka,

44.  Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka).

45.  Ako vyplýva z ustanovenia § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

46.  Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách. ( s odkazom na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka). Proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi (§ 3 ods. 3. a ods. 5. zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

47.  Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného a
účinného v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy).

48.  Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve (§ 4 ods. 1. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní platného a účinného v čase
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy).

49.  Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX. Z bodu 1. Zmluvy vyplýva, že poskytnutá suma úveru bola 600,-
eur, spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť a zaplatiť celkové náklady so spotrebiteľským úverom vo výške 528,-
eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 1128,- eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom sú tvorené súčinom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje
sumu vo výške 234,90 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 293,10 eur. Spotrebiteľ
sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1128,- eur, ak nie je dohodnuté inak, do 06.11.2014. Vzhľadom na
uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 06.11.2014. V bode 3 predmetnej zmluvy je uvedené,
že výška ročnej percentuálnej miery nákladov sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a je vo výške 88 %. V bode
3 je ďalej uvedené, že spotrebiteľ berie na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na
poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo
výške 49,13 %.

50.  Dňa 28.10.2013 bola medzi stranami sporu uzatvorená rozhodcovská zmluva Č.. XXXXXXXXX.

51.  Zo žaloby žalobkyne vyplýva, že zmluva bola žalovaným vopred pripravená a žalobkyňa nemohla
jej obsah ovplyvniť. Súčasťou a nevyhnutnou podmienkou uzatvorenia zmluvy bolo aj uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy Č.. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Po uzatvorení zmluvy podal žalovaný dňa
15.01.2016 na rozhodcovský súd žalobu o zaplatenie úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 600,- eur
od 29.10.2013 do 10.12.2013 vo výške 27,67 eur, zo sumy 506,- eur od 11.12.2013 do 10.02.2014 vo
výške 33,65 eur, zo sumy 318,- eur od 11.02.2014 do 02.05.2014 vo výške 27,63 eur, zo sumy 224,-
eur od 03.05.2014 do 08.09.2014 vo výške 31,- eur, zo sumy 130,- eur od 09.09.2017 do 13.01.2015 vo



výške 17,70 eur, zo sumy 36,- eur od 14.01.2015 do 19.06.2015 vo výške 6,06 eur, nesplatený poplatok
vo výške 5 % ročne zo sumy 130,- eur od 07.11.2014 do 13.01.2015 vo výške 1,21 eur, zo sumy 36,- eur
od 14.01.2015 do 19.06.2015 vo výške 0,77 eur, zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur, trovy mediačného
konania vo výške 143,63 eur, poplatok za upomienky vo výške 10,- eur, trovy rozhodcovského konania
v celkovej výške 123,97 eur.

52.  Rozhodcovský súd následne doručil žalobkyni výzvu, aby sa vyjadrila k vybranému rozhodcovskému
súdu a vyzval ju na žalobnú odpoveď. Žalobkyňa rozhodcovský súd neoznačila a žalobnú odpoveď
nepodala. Rozhodcovský súd následne doručil žalobkyni rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA
00984/16. Aj keď sa v rozhodcovskej zmluve uvádza, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia a
vykonávania zmluvy o úvere, uvedené sa nezakladá na pravde. Žalobkyňa nemala absolútne na výber
(na túto skutočnosť ju zástupca žalovaného pri podpise zmluvy vôbec neupozornil), nakoľko ak chcela
uzatvoriť zmluvu a aj reálne  dostať plnenie zo zmluvy, musela podpísať všetky listiny, ktoré jej boli
predložené zástupcom žalovaného. V prípade žalobkyne nedošlo k osobitnému vyjednaniu rozhodcu.
Rozhodcovská zmluva bola vopred naformulovaná žalovaným. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj
z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá žalovaný, čo sa aj stalo, žalobkyňa sa musí podrobiť a
riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre žalobkyňu nepredvídateľný a vzbudzuje v nej reálne obavy a
pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti. Rozhodcovská zmluva je vo svojich dôsledkoch nemorálna.
Rozhodcovskú zmluvu si žalobkyňa osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými dokumentmi, ktoré musela podpísať, ak chcela, aby jej bol poskytnutý úver. Rozhodcovská
zmluva bola tiež podpísaná v ten istý deň ako zmluva, kedy žalobkyňa ešte nemohla vedieť, že
sa dostane do omeškania so splácaním splátok úveru.  Rozhodcovskou zmluvou došlo k zhoršeniu
postavenia žalobkyne a o zjavnú  nerovnováhu medzi stranami sporu. Rozhodcovský rozsudok bol
vydaný na základe štatútu a pravidiel, ktoré neboli žalobkyni známe, nebola o ich obsahu informovaná. V
procese  takéhoto sporu absentuje ústavná zásada „ústnosti“. Konanie prebehlo na základe písomností
predložených žalovaným, ako silnejšou zmluvnou stranou. Rozhodcovský súd porušil spotrebiteľské
práva žalobkyne a preto rozhodcovský rozsudok je ničotným exekučným titulom.

53.  Žalobkyňa v žalobe uviedla, že z obsahu rozhodcovského rozsudku sa dozvedela, že okrem Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere mala v rovnaký deň uzatvoriť so žalovaným aj rozhodcovskú zmluvu. Nebola
si vedomá toho, aby so žalovaným takúto zmluvu uzatvárala. Podpisovala zaradom vopred pripravené
formuláre (tlačivá), ktoré jej predložila zástupkyňa žalovaného. Nebola vopred informovaná, že podpisuje
nejakú rozhodcovskú zmluvu. Nebol jej vysvetlený obsah ani účel takejto zmluvy. Bolo jej povedané, že
keď chce dostať úver, musí podpísať všetky formuláre (tlačivá), ktoré jej boli predložené. Zástupkyňa
žalovaného sa vyjadrila len v tom zmysle, že je to štandardný postup a pre žalobkyňu sú podstatné údaje
na vkladových lístkoch Poštovej banky, prostredníctvom ktorých má splácať mesačne poskytnutý úver.
Žalobkyňa považovala rozhodcovskú zmluvu za absolútne neplatnú a mala z to, že rozhodcovský súd
nemal právomoc konať a rozhodovať o nárokoch spoločnosti POHOTOVOSŤ. Žalobkyňa mala tiež za to,
že administratívny poplatok je úžernícky, keďže predstavuje až 48,85 % z úveru. Žalobkyňa preto žiadala,
aby súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 00984/16 zo dňa 21.07.2016.

54.  Odvolací súd s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti a zdôraznenie
správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné

55.  Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam.
Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací
súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

56.  Vychádzajúc zo zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, za neprijateľnú podmienku sa považuje
taká, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán a je (musí byť) v neprospech spotrebiteľa.

57.  Takéto podmienky skúmal prvoinštančný súd, ktorý v súlade so zákonom posúdil rozhodcovskú
zmluvu ako neprijateľnú podmienku z dôvodu, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, a to aj napriek možnosti voľby medzi všeobecným súdom a rozhodcovským
súdom. Teda o rozhodcovskú zmluvu (doložku), ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne
v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má právo vybrať si medzi



rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy (doložky) začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

58.  Spotrebiteľ pri predmetnej zmluve nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.
Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s
pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne uplatňuje svoje právo
spotrebiteľ, využíva štátny súd.

59.  K osobitnému vyjednaniu z pohľadu ochrany spotrebiteľa je nutné uviesť, že spotrebiteľ si z
určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam. Spôsob,
akým bola zmluva spotrebiteľovi - žalobkyni predložená, je skôr o nevhodnom predložení zmluvných
podmienok, vo vzťahu ku ktorým dodávateľ - žalovaný sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly
neprijateľných zmluvných podmienok. V čase rozhodovania odvolacieho súdu žalovaný nepreukázal
osobitné vyjednanie, resp. že by si žalobkyňa vymieňovala rozhodcovské konanie (§ 53 ods. 3 zák.
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). Ani rozhodcovská zmluva na osobitnom liste sama o sebe
nemôže splniť podmienku jej individuálneho vyjednania.

60.  Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných
podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo.
Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2). Spotrebiteľ, ak si
želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať.
Ani skutočnosť, že doložka je formulovaná na samostatnom liste neodôvodňuje záver, že žalovaný
preukázal jej osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne
indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú
obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých obchodných praktikách“, články 5
a nasl.

61.  Javí sa nanajvýš nevierohodné, že zrazu by si spotrebiteľ - žalobkyňa v tomto konaní, osobitne
vyjednávala rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého, ako to aj namietala, nemá vedomosti.  Nie
je treba aplikovať ani nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo možné skonštatovať, že žalovaný
ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách
podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo slabšej
vyjednávacej pozície (porov. rozsudok súdneho dvora  MOSTAZA CLARO , bod. 25), by rovnako nemali
byť žiadne pochybnosti. Z uvedeného (aj zo Smernice) teda vyplýva, že na spotrebiteľa pri typových
zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj
v predmetnej právnej veci.

62.  Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením rozhodnutia prvoinštančného súdu a platí
to aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na
výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci.
Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku,
ktorá je v rozpore s platným právom. Súd prvej inštancie sa s istotou a najmä presvedčivým spôsobom
vysporiadal s otázkou rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto
smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné
odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.

63.  K odvolacej námietke žalovaného, že žalovaná mala možnosť do 10 dní od uzatvorenia
rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, odvolací súd konštatuje, že odstúpiť možno len od platnej zmluvy.

64.  K ďalšej odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa náležitostí zmluvy v zmysle zák. č. 129/2010
Z. z., odvolací súd konštatuje správny záver súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva neobsahuje
náležitosti uvedené pod písm. i) a k) zák. č. 129/2010 Z. z. V zmluve nie je uvedená úroková sadzba
úveru a podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy
(28.10.2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho



zákonníka  musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Uvedené náležitosti zmluva o úvere, uzavretá
stranami sporu neobsahuje.
65.  Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne.
Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si dôvodov uvedených
v napadnutom rozsudku (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Odvolací súd jednoznačne odmieta argumenty
žalovaného, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade dohodnutá ako individuálna zmluvná
podmienka v zmysle ust. § 53 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

66.  O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola
úspešná žalobkyňa, ktorej však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú,
ani si ich neuplatnila. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada
trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn.
6Cdo/544/2015.

67.  Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v  pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e   prípustné.

Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Csr/3/2016", "guid": "f65fba6b-d971-4b5e-bb8e-d22349ee6e79:5f052fda-b2c4-4fd8-9f93-0a0b4796c93a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "e7f31a1a-e585-4478-b1ec-8300c97673a1:9836d83a-c6a3-4bf3-9e31-a4415d162e79", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8112242849.1", "spisova_znacka": "16Co/2/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/2/2014 z 26. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-01-26", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8112242849.1"}, {"guid": "064224ca-046e-4ff1-9ec1-ac39ebab2242:c18d48c6-056b-49fc-855c-eee098a6fe0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Csr/3/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 7Csr/3/2016 z 31. 5. 2017", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2017-05-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/064224ca-046e-4ff1-9ec1-ac39ebab2242:c18d48c6-056b-49fc-855c-eee098a6fe0c"}], "citovane_v": []}