Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/16/2017 z 26. 6. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2018, sp. zn. 3Sžk/16/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:2015200986.1 Najvyšší súd | 3Sžk/16/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:2015200986.1 | 2018-06-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6319cb65-4382-4e9f-95ea-38abbde14db0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2015200986.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžk/16/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200986
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2015200986.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z
členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Sone Langovej v právnej veci sťažovateľov (pôvodne
žalobcovia): 1. PhDr. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., 2. Mgr T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 3.
D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., všetci zastúpení advokátskou kanceláriou VICOVÁ&ŠUMICHRAST,
so sídlom Račianska 1572/72, Bratislava, za účasti: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., zastúpený:
JUDr. Tibor Szakál, advokát, so sídlom Hlavná 26/5, Dunajská Streda, proti žalovanému: Okresný úrad
Trnava, Kollárova 8, Trnava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-
OVBP2-2015/032582/Ta zo dňa 11.11.2015 v spojení s rozhodnutím Obce Kútniky, stavebný úrad obce,
č. 474/2014-007 zo dňa 18.05.2015, o kasačnej sťažnosti žalobcov v 1. až 3. rade proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/131/2015-155 zo dňa 29. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/131/2015-155 zo dňa
29. novembra 2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2015/032582/Ta zo dňa
11.11.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Sťažovateľom v 1. až 3. rade priznáva proti žalovanému úplnú náhradu trov konania vedeného na
Krajskom súde v Trnave a kasačnom súde.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave (ďalej v texte rozsudku len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 20S/131/2015-155
zo dňa 29. novembra 2016 podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného
č. OU-TT-OVBP2-2015/032582/Ta zo dňa 11.11.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie stavebného úradu
obce Kútniky č. 474/2014-007 zo dňa 18.05.2015 s tým, že odvolanie žalobkyne v 2. rade zamietol
a odvolania žalobcov v 1. a 3. rade vyhodnotil ako oneskorene podané a týmito sa z tohto dôvodu
nezaoberal.

2. Správny súd mal z pripojeného spisu žalovaného preukázané, že žalovaný svojím rozhodnutím č.
OU-TT-OVBP2-2015/032582/Ta zo dňa 11.11.2015 zamietol odvolanie podané žalobkyňou v 2. rade,
podané proti rozhodnutiu stavebného úradu obce Kútniky, ktorým stavebný úrad podľa § 62 a § 66
ods. 1, 2 a 3 zákona č. 50/1976 Zb. o pozemnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len stavebný zákon) vydal stavebné povolenie stavebníkovi I. J. a povolil stavbu na
parcele č. 195/50, 195/51 a 195/58 v katastrálnom územní P., samostatne stojaci rodinný dom s dvoma
bytovými jednotkami, so samostatným prístupom bez podpivničenia, s dvoma nadzemnými podlažiami,
so šikmou sedlovou strechou, s napojením na verejný vodovod, na elektrické siete NN vedenia a na
verejnú kanalizáciu s oplotením, ktoré bude medzi pozemkom parc. č. 195/52 v celej dĺžke pletivo a z
uličnej strany bude murované oplotenie, v časti s priehľadnou výplňou, potvrdil. V stavebnom povolení



boli určené i podmienky realizovania stavby, vyhodnotené námietky s tým, že bolo konštatované, že
uskutočnením stavby nebudú ohrozené záujmy spoločnosti ani práva a oprávnené záujmy účastníkov
konania. Odvolaniami žalobcu v 1. a 3. rade sa žalovaný nezaoberal z dôvodu, že boli podané po
zákonom určenej lehote.

3. Správny súd sa zaoberal samotnou podstatou a dôvodnosťou podanej žaloby z hľadiska posúdenia
argumentov a žalobných dôvodov. Skonštatoval, že argumenty, ktoré boli uvedené v žalobe vo vzťahu
k žalobcovi v 1. a 3. rade neboli obsiahnuté v odvolaniach, ktoré boli oneskorene podané proti
prvostupňovému rozhodnutiu. Uviedol, že mu je známa judikatúra, podľa ktorej je prípustné uplatniť v
správnej žalobe aj námietky, ktoré neboli vznesené v správnom odvolacom konaní, pričom však súdne
preskúmanie správneho konania nemôže nahrádzať v celom rozsahu odvolacie konanie ako by to
bolo v danom prípade a dospel k záveru, že žalobcami v 1. a 3. rade označené rozhodnutie nie je
spôsobilé súdneho prieskumu, keďže z ich strany neboli riadne vyčerpané opravné prostriedky, z dôvodu
oneskorene podaného odvolania, ktoré nespĺňalo náležitosti opravného prostriedku. Z uvedeného
dôvodu konanie voči žalobcom v 1. a 3. rade podľa § 99 ods. 1 písm. f) SSP zastavil.

4. Ako riadne a včas podané, vyhodnotil správny súd odvolanie podané žalobkyňou v 2. rade, ktorým sa
zaoberal aj žalovaný a zaujal k nemu vo svojom rozhodnutí stanovisko tvoriace aj predmet prieskumu.

5. K námietke ohľadom zlúčenia územného a stavebného konania poukázal správny súd na znenie § 39
ods. 4 stavebného zákona, ktoré takýto postup umožňuje, keďže podľa územného plánu obce Kútniky,
ktorý bol schválený uznesením obecného zastupiteľstva č. 35 zo dňa 26. 10. 2007 je v grafickej časti
ako záväzná časť riešenia, schválená predmetná stavba - bývanie v rodinných domoch, čím bolo dané
priestorové usporiadanie a funkčné riešenie predmetnej časti obce.

6. Nesúlad v označení medzi vydaným oznámením o začatí stavebného konania dňa 07. 07. 2014 č. k
274/2014 - 002 a zo dňa 07. 08.2014, č. 474/ k 673/2014 - 002, súd nepovažoval za dve samostatné a
rozdielne konania, pretože podľa evidenčného čísla oznámenia sa jedná o to isté konanie a oznámenie
zo dňa 07. 08. 2014 iba podrobnejšie, ďalším podčíslom predmetné konanie identifikovalo a bol ním
odstránený nedostatok spočívajúci v tom, že za účastníkov neboli pribraté všetky dotknuté osoby.
Prvostupňový stavebný úrad reagoval na jednotlivé podania žalobcov, postupne sa s nimi vysporiadaval,
preto nemožno konštatovať, že by účastníci neboli riadne poučení a bolo im odňaté právo vznášať
v stanovenej lehote námietky. V danom prípade nedošlo k porušeniu práv účastníka vzhľadom na
okolnosť, že im bolo zachované právo na podanie odvolania, o ktorom boli riadne poučení, pričom toto
právo aktívne a náležitým spôsobom nevyužili.

7. Súd nesúhlasil s názorom žalobcu v druhom rade, že stavebný úrad nemal stavebné konanie začať,
ak žiadosť nebola úplná a ak ho prerušil na doplnenie, ku ktorému v určenej lehote nedošlo, mal konanie
zastaviť. Poukázal na ustanovenie § 35 stavebného zákona, v zmysle ktorého je územné konanie začaté
na základe žiadosti a ak stavebný úrad nezastavil konanie pre nedoplnenie dokumentácie v určenej
lehote, pričom dokumentácia bola neskôr doplnená, nie je súdu zrejmé, ako tým bolo zasiahnuté do
práv žalobkyne v druhom rade.

8. K námietke, že sa k stavbe nevyjadrili všetky dotknuté orgány súd uviedol, že predmetný nedostatok
bol odstránený dodatočne žalovaným, ktorý si vyžiadal stanovisko Západoslovenskej distribučnej, a.
s. a Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti a. s. Ani tento dôvod nezasiahol do práv žalobkyne v
druhom rade.

9. Z administratívneho spisu vyplýva, že vec na stavebnom úrade vybavovala B. D. W. a skutočnosť, že
i projektant stavby je pracovníkom na stavebnom úrade, nemôže byť hodnotené ako konanie zaujatej
osoby za situácie, že sú zamestnancami toho istého k úradu, čo nezakladá dôvod na námietku, ktorá
nebola vznesená tak, ako je tvrdené v žalobe.

10. Žalovaný sa v rámci vyjadrenia k žalobe vysporiadal aj s námietkou týkajúcou sa označenia stavby v
stavebnom povolení a v oznámení o začatí stavebného konania zo dňa 07. 08.2014 ako „rodinný dom s
dvoma b. j." a označením „rodinný dvojdom“ ako bolo uvedené v oznámení o začatí stavebného konania.
Nejednoznačné označenie bolo vyriešené práve oznámením zo dňa 07. 08.2014, k čomu žalovaný
vysvetlil, že podľa normy číslo STN 73 43 01, ktorá má síce v súčasnosti iba odporúčajúci charakter, ak



má stavba 2 bytové jednotky, spĺňa požiadavky rodinného domu ako vyplýva zo schváleného územného
plánu obce Kútniky, podľa ktorého sa uvažuje bývanie v rodinných domoch. Za rodinný dom sa považuje
i stavba, ktorá má 2 bytové jednotky ako uvádza § 43 B/ ods. 3 stavebného zákona, a preto žalobný
dôvod neobstojí.

11. K námietke týkajúcej sa tvrdenia, že v oznámení o začatí stavebného konania sa uvádza
„jednopodlažná stavba“, ale v stavebnom povolení sa uvádza „stavba s dvoma nadzemnými podlažiami“
súd dal do pozornosti, že v oznámení o začatí stavebného konania zo dňa 07.08.2014 sa uvádza
ako stavba jednopodlažná, nepodpivničená so šikmou strechou so zabudovaným podkrovím, stavebné
povolenie už uvažuje o stavbe s dvoma nadzemnými podlažiami so šikmou sedlovou strechou, ale bez
podkrovia, čo uniklo žalobkyni.

12. Za neopodstatnenú vyhodnotil správny súd aj námietku nedoručenia projektu, ktorého sa
žalobkyňa domáhala, k čomu súd odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
k. 3Sžp/12/2012 zo dňa 11. 09. 2012, podľa ktorého je stavebný úrad povinný účastníkovi konania
poskytnúť informácie o podkladoch k rozhodnutiam a fotokópie tých častí projektovej dokumentácie,
na ktorých vydanie udelí súhlas projektant alebo autor diela. Uvedeným nie je obmedzené právo
účastníkov konania neobmedzene nahliadať do projektovej dokumentácie, pričom stavebný úrad nemá
povinnosť zasielať celú projektovú dokumentáciu dotknutým účastníkom aj z dôvodu autorských práv.
Neoboznámenie sa žalobkyne s projektom oplotenia nepovažoval súd za nedostatok, ktorým by došlo
k porušeniu jej práv, pretože oplotenie je drobnou stavbou, ktorá sa podľa § 55 k ods. 2 písm. b)
stavebného zákona len ohlasuje.

13. Súd v závere svojho rozhodnutia poukázal na okolnosť, že pred podaním žaloby neboli zo
strany žalobcov namietané skutočnosti, ktoré označili za žalobné dôvody. Z ich podaní vykonaných v
jednotlivých štádiách stavebného konania vyplynul najmä nesúhlas so stavbou z hľadiska narušenia ich
pohody bývania, vzhľadom na zvyšujúci sa počet rodinných domov a obyvateľov, čo spôsobí zvýšenie
hlučnosti, prašnosti, zaťaženosti sietí. Uvedené okolnosti, ako aj prípadné nedostatky konania však
neovplyvnili nedovoleným spôsobom ich vlastnícke a ani iné práva.

14. O trovách konania v súd rozhodol podľa § 163 v spojení s ustanovením § 169 SSP, keď zúčastnenej
osobe zastúpenej advokátom priznal plný nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom.

15. Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave podali žalobcovia kasačnú sťažnosť s poukazom na
ustanovenie § 440 v ods. 1 písm. f), g), h), j) SSP.

16. K zastaveniu konania o žalobe žalobcov v 1. a 3. rade sťažovatelia uviedli, že rozhodnutie napádajú
v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku (SSP) s poukazom na jeho prechodné ustanovenia.
Krajský súd nemohol posudzovať dôvody pre zastavenie konania podľa ustanovení správneho súdneho
poriadku, ale podľa ustanovení O.s.p., v opačnom prípade by malo ustanovenie § 7 písm. a) SSP
retroaktívny charakter v neprospech žalobcov a zároveň by bolo porušením ich právnej istoty a
legitímnych očakávaní. Naviac, v danom prípade neboli dôvody na zastavenie konania o žalobe žalobcov
v 1. a 3. rade podľa ustanovení O.s.p. ani podľa SSP. Poukázali na právny názor vyjadrený v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžrk/34/2011, podľa ktorého zákon vyžaduje, aby bola
vyčerpaná možnosť riadnych opravných prostriedkov a aby rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo
právoplatnosť ale nevyžaduje, aby tento opravný prostriedok využil priamo žalobca.

17. Sťažovatelia nesúhlasili s názorom správneho súdu, že rozhodnutie nie je spôsobilé súdneho
prieskumu z dôvodu, že zo strany žalobcov v 1. a 3. rade neboli riadne vyčerpané opravné prostriedky.
Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžo/323/2015, v zmysle ktorého
súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať absentujúce argumenty
správneho orgánu. Krajskému súdu teda neprislúcha hodnotiť, či argumenty, ktoré sú uvedené v žalobe
vo vzťahu k žalobcom v 1. a 3. rade boli alebo neboli obsiahnuté v odvolaniach, a či odvolania spĺňajú
alebo nespĺňajú náležitosti odvolania. Podľa ich názoru účastník konania môže napadnúť skutkové
tvrdenia ako aj právne posúdenie veci, môže napadnúť celé rozhodnutie alebo jeho časť. Dôvody
uvedené v odvolaní nie sú kritériom pre preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho k
orgánu. Správny poriadok neprikazuje, aby ich účastník konania uviedol v dôvodoch odvolania. Krajský



súd v celom rozsahu prevzal argumentáciu uplatnenú žalovaným a pribratým účastníkom konania bez
toho, aby sa podrobnejšie zaoberal tvrdeniami žalobcov.

18. V danom prípade správne orgány nemali ustálené, či sa jedná o jednoduchú stavbu alebo nie, či
podmienky na umiestnenie stavieb vyplývajú z územného plánu obce, ohľadom posúdenia, či sa jedná
o stavbu jednopodlažnú alebo dvojpodlažnú, o rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami, či dvojdom.
Sťažovateľom nebolo zrejmé, z akých dôkazov mal krajský súd za preukázané, že územný plán obce
Kútniky umožňuje spojenie územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním. Trvali na
názore, že stavebný úrad pochybil, ak spojil územné konanie a stavebné konanie do jedného celku bez
toho, aby na takýto postup boli splnené predpoklady podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona.

19. Sťažovatelia vyčítali krajskému súdu, že sa nezaoberal ich tvrdeniami o porušení precedenčnej
zásady podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku.

20. V kasačnej sťažnosti namietali vysvetlenie krajského súdu ohľadom námietky o súbežnom vedení
dvoch správnych konaní. Nemohli žiadnym spôsobom nadobudnúť vedomosť o tom, či sa jedná o to isté
konanie alebo o dve rôzne konania, pretože správne orgány im neoznámili, že druhé oznámenie zo dňa
07.08.2014 je iba spresnením prvého oznámenia zo dňa 07. 07. 2014. Správny súd sa nevysporiadal
ani so skutočnosťou, že v jednotlivých konaniach stavebný úrad uplatnil odlišný procesný postup, keď v
oznámení zo dňa 07. 07. 2014 bol predmetom stavebného konania „rodinný dvojdom“ a v oznámení zo
dňa 07. 08. 2014 bol predmetom konania „rodinný dom s dvomi b.j.“, pričom stavebné povolenie označuje
stavbu ako stavbu s dvoma nadzemnými podlažiami. Ďalej, v oznámení zo dňa 07. 07. 2014 stavebný
úrad upustil od miestneho zisťovania, kým v oznámení zo dňa 07. 08. 2014 oznámil termín ústneho
pojednávania. V jednotlivých konaniach stavebný úrad vymedzil odlišný okruh účastníkov konania a
dotknuté orgány. Uvedeným postupom boli porušené ústavnoprávne princípy a ustanovenia § 3 a § 4
správneho poriadku.

21. V prípade, ak by krajský súd náležitým spôsobom posúdil skutkovú a právnu stránku rozhodnutí a
postupov správnych orgánov, nenechal by bez povšimnutia, že z dôvodu pochybenia správnych orgánov
v otázke riadneho poučenia sa žalobcom odňala možnosť vznášať relevantné námietky a preukazovať
svoje tvrdenia v príslušnom časovom úseku. Ak by vedeli, že námietky bude možné vznášať aj na
ústnom pojednávaní, obstarali by si aj dôkazy na podporu svojich tvrdení. Uvedené neurobili preto, že
vychádzali z nesprávneho poučenia správneho orgánu o lehote na vznášanie námietok a až na ústnom
pojednávaní zistili, že v rozpore s pôvodným poučením, môžu námietky vznášať aj na samotnom ústnom
pojednávaní. V rozpore s ustanovením § 36 ods. 1 stavebného zákona, ich nesprávne poučil o lehote
na vznášanie námietok, uviedol účastníkov konania do omylu a zo strany správneho o orgánu došlo k
vyvolaniu procesnej zmätočnosti.

22. Z výroku stavebného povolenia nebolo možné zistiť, ako rozhodol stavebný úrad o jednotlivých
námietkach. Rozhodnutia správnych orgánov preto sťažovatelia považujú za nepreskúmateľné.

23. Sťažovatelia ďalej uviedli, že krajský súd sa nevysporiadal s námietkou, že stavebný úrad začal
konania v čase, keď na to ešte neboli splnené podmienky, v rozpore s § 61 ods. 1 stavebného zákona.
Opomenul, že stavebník nedodal v lehote určenej správnym orgánom projektovú dokumentáciu stavby
(projekt oplotenia) v súlade s podmienkami právoplatného územného rozhodnutia č. k 633/2005 - 004 k
zo dňa 01. 12. 2005 obce Vrakúň, čo bolo dôvodom na zastavenie konania podľa § 60 ods. 2 stavebného
zákona. Tým, že stavebný úrad konanie nezastavil, dopustil sa nesprávneho úradného postupu, ktorý
zakladá nezákonnosť rozhodnutia.

24. Správny orgán pochybil aj v tom, že nevyzval účastníkov konania, aby sa k neskôr doplnenej
žiadosti vyjadrili, aby nevzniesli svoje námietky, čo predstavuje podstatné porušenie práv účastníkov
konania. Krajský súd sa nezaoberal okolnosťou, že miestne zisťovanie malo byť nariadené až po
dodaní projektu oplotenia do administratívneho spisu, keď by bola splnená podmienka predpokladaná
stavebným zákonom. Súd nevzal do úvahy ani skutočnosť, že oznámenie o začatí stavebného konania
zo dňa 07. 08. 2014 nebolo žalobcom doručené v zákonnej lehote, do 7 pracovných dní pred samotným
pojednávaním a nebola teda dodržaná lehota na prípravu na ústne pojednávanie, čím došlo k porušeniu
§ 36 stavebného zákona.



25. Pre rozhodovanie správnych orgánov boli dôležité stanoviská dotknutých orgánov, pričom v danom
prípade neboli riešené otázky ochrany životného prostredia, otázky viažuce sa k preťaženiu užívaných
cestných komunikácií, ochrany verejného záujmu v podobe ochrany pred požiarmi, pretože správne
orgány nekonali so všetkými dotknutými orgánmi.

26. Krajský súd sa nezaoberal tvrdeniami, že stavba nespĺňa požiadavky týkajúce sa odstupu
vzdialenosti stavieb, nedošlo k dostatočnému overeniu komunikačného pripojenia, nevysporiadali sa s
požiadavkou rozptylovej plochy a ani s otázkou, či povoľovanie stavebnej činnosti k rodinným domom
s viacerými bytovými jednotkami, nezaťažia negatívne životné prostredie ,,kvalitu bývania, inžinierske
siete a podobne“.

27. Sťažovatelia ďalej zopakovali svoje námietky vyplývajúce zo žaloby ohľadom zaujatosti projektanta
stavby, ktorý je zároveň pracovníkom na stavebnom úrade, obmedzujúcom počte bytov v danej lokalite v
zmysle v zmluvy č. 0482 - PRB-v 2006 o poskytnutí dotácie na výstavbu technickej vybavenosti zo dňa
14. 07. 2006, nejednoznačnosti v označení stavby v priebehu stavebného konania, nedoručenia projektu
stavby účastníkom konania, jeho zmeny v priebehu konania, o narušení pohody bývania vzhľadom na
zvyšujúci sa počet rodinných domov a obyvateľov, ochrany životného prostredia, preťaženiu cestných
komunikácií, k ochrane verejného záujmu, nekonaní so všetkými dotknutými orgánmi.

28. Sťažovatelia namietali výrok správneho súdu o náhrade trov konania s tým, že nebolo v jeho
oprávnení priznať pribratému účastníkovi náhradu trov konania, pretože sa nejedná o prípad podľa §
171 ods. 1 alebo § 169 SSP.

29. V závere svojej kasačnej sťažnosti sťažovatelia tiež uviedli, že obe rozhodnutia správnych
orgánov obsahujú formálne vady, v dôsledku ktorých sú nepreskúmateľné, spočívajúce v nesprávne
identifikovanom dátume rozhodnutia stavebného úradu v rozhodnutí žalovaného a nie je z neho možné
odlíšiť výrokovú časť od odôvodnenia.

30. Sťažovatelia navrhli kasačnému súdu, aby rozsudok Krajského súdu v Trnave zrušil, vec mu vrátil
na ďalšie konanie a žalobcom priznal náhradu trov konania, ktoré si písomne vyčíslili. Z dôvodu,
že v prípade výkonu rozhodnutia by došlo k závažnej ujme na strane sťažovateľov, spočívajúcej v
znížení komfortu bývania, v znehodnotení ich nehnuteľnosti ako i verejných záujmov, žiadali zároveň o
priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Priznaním odkladného účinku kasačnej sťažnosti by
sa minimalizovali riziká súvisiace so vznikom škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia.

31. Pribratý účastník konania vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti vyjadril súhlas s právnym
názorom správneho súdu ohľadom právneho posúdenia dôvodov na zastavenie konania vo vzťahu k
žalobcom v 1. a 3. rade.

32. Vyjadril názor, že v danom prípade boli splnené podmienky na spojenie územného konania
so stavebným konaním, s posúdením nepresnosti v označení stavby stavebným úradom súdom.
Uviedol, že žalobcovia svoje námietky vznášali aj bez poučenia v priebehu konania, pričom však pri
kvalifikovanom poučení o opravných prostriedkoch neboli schopní svoje právo na odvolanie využiť.
Žalobcovia neuviedli ani jeden konkrétny dôvod, podľa ktorého by mal stavebný úrad konanie zastaviť
v zmysle § 60 ods. 2 stavebného poriadku. V prípade tvrdenia žalobcov o znížení komfortu bývania sa
jedná o ich sebecký prístup, vyzdvihujúci vlastné záujmy nad záujmy vlastníkov susediacich pozemkov,
pričom podmienkami pre umiestnenie uskutočnenej stavby je obmedzenie výšky a vzdialenosti stavby
od susedných pozemkov podľa platnej zákonnej úpravy.

33. Zo strany účastníkov konania nebola v priebehu konania vznesená relevantná námietka zaujatosti
a posúdenie predmetnej námietky zo strany súdu považuje za správne.

34. Podľa jeho názoru, poukazovanie na zmluvu zo dňa 14. 07. 2006 o dotácii na výstavbu technickej
vybavenosti nie je v danom prípade relevantné, k relevantným dokumentom patrí územný plán obce
Kútniky z 26. 10. 2007. Podľa predmetného územného plánu, maximálna výška objektov pre výstavbu
sú 2 nadzemné podlažia + obytné podkrovie, resp. postúpené - polovičné podlažie, pričom stavba
pribratého účastníka spĺňa danú definíciu priestorovej regulácie a úvahy žalobcov o zmene podlažnosti
stavby nemajú vplyv na rozhodovanie.



35. Vo vydanom stavebnom povolení na strane 8. je odkaz na odborne spôsobilú osobu, ktorá
vypracovala dokumentáciu stavby, preto tvrdenie žalobcov o nedostatku identifikácie nezameniteľnej
informácie o projektovej dokumentácii neobstojí.

36. K výhradám žalobcov podľa bodu v II. 14 kasačnej sťažnosti pribratý účastník poukázal na
ustanovenie § 439 ods. 3 SSP a uviedol, že sa jedná o umelo vyprodukované dôvody, pre ktoré kasačná
sťažnosť nie prípustná. Záverom vyjadril súhlas s rozhodnutím o náhrade trov konania správnym súdom
a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol, a kasačnej sťažnosti nepriznal odkladné účinky
a priznal náhradu trov kasačného konania pribratému účastníkovi.

37. Žalovaný vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodal.

38. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") ako súd kasačný [§ 438 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len "SSP")] po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas
účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania
(§ 455 SSP) vec preskúmal.

39. Sťažovatelia kasačnú sťažnosť odôvodnili podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a j) SSP, podľa
ktorého kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, podanie bolo nezákonne odmietnuté.

40. Kasačný súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v rozsahu kasačnej sťažnosti, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy
a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými
zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

41. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo, na základe žaloby sťažovateľov, preskúmať
zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorý zamietol odvolanie žalobkyne v druhom rade a
potvrdil rozhodnutie stavebného úradu obce Kútniky č. 474/2014-007 zo dňa 18.05.2015, ktorým povolil
podľa § 62 a § 66 ods. 1, 2, 3 stavebného zákona, stavbu: „rodinný dom s 2 b. j.“ na pozemkoch
parc. č. 195/50, 195/51 a 195/58 v katastrálnom územní P. pre stavebníka I. J., bytom D.. Konanie
o žalobe žalobcov v prvom a treťom rade zastavil z dôvodu, že z ich strany neboli vyčerpané riadne
opravné prostriedky (odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy bolo podané
oneskorene).

42. Podľa § 24 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) dôležité
písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo
osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Ak nebol adresát písomnosti,
ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ
ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak
nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o
tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte,
písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa
adresát o tom nedozvedel.

43. Podľa § 54 ods. 2 správneho poriadku, odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia
rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.

44. Podľa ust. § 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre
to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.



45. Podľa ust. § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu.

46. Podľa ust. § 66 ods. 1 prvá veta stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad
záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania.

47. Z priloženého administratívneho spisu kasačný súd zistil, že dňa 18. 05. 2015 vydala obec Kútniky,
ako príslušný stavebný úrad prvostupňové rozhodnutie, ktoré následne doručovala účastníkom konania.
Žalobca v 1. rade osobne prevzal predmetné rozhodnutie dňa 10. 06. 2015 po tom, ako bola predmetná
zásielka dňa 25. 05. 2015 uložená na pošte. Žalobkyňa v 3. rade, D. P. prevzala stavebné rozhodnutie
dňa 09. 06. 2015 osobne po tom, ako bola zásielka dňa 25. 05. 2015 uložená na pošte. Osobné
prevzatie zásielky do vlastných rúk žalobcami v 1. a 3. rade v priebehu plynutia odbernej lehoty vyplýva
z doručeniek založených v spise.

48. Právna úprava doručovania písomností správnym orgánom účastníkom správneho konania je
upravená v ustanoveniach § 24 až 26 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v
znení neskorších predpisov.

49. Jednou zo zásadných právnych otázok v konaní je vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní
písomnosti do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky adresátom) podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku
k ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku.
K otázke aplikácie ustanovení § 24 (doručovanie písomnosti adresátovi do vlastných rúk) zákona č.
71/1967 Zb. o správnom poriadku, v procese správneho konania sa už opakovane vyjadril Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozhodnutiach, napr. NS SR sp. zn. 6 Sžo/55/2008, zo dňa 21.01.2009, sp. zn.
1 Sžo/65/2008 zo dňa 18.11.2008, sp. zn. 10 Sžr/73/2011 zo dňa 30.05.2012, 3Sžp/6/2013 zo dňa 17.
septembra 2013.

50. Ustanovenie § 24 ods. 2 správneho poriadku o náhradnom doručovaní je iba systematickým
doplnkom aplikácie ustanovenia § 24 ods. 1 správneho poriadku o reálnom doručení.

51. K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu
doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj
reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii
spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal.
Pokiaľ doručenka, z ktorej orgán verejnej správy vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie,
správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba
subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané,
spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého
dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy v spojení
s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti najvyšší súd reflektuje rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu
SR, a to nález II. ÚS 65/2010-49.

52. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalobca - sťažovateľ v 1. rade reálne prevzal
prvostupňové rozhodnutie obce Kútniky dňa 10. 06. 2015, lehota na odvolanie mu uplynula dňa 25. 06.
2015 (štvrtok) a odvolanie teda podal pred uplynutím zákonom určenej 15 - dňovej lehoty, dňa 23. 06.
2015. Žalobkyňa - sťažovateľka v 3. rade reálne prevzala predmetné rozhodnutie dňa 09. 06. 2015,
lehota na odvolanie jej uplynula dňa 24. 06. 2015 (streda), pričom odvolanie podala dňa 22. 06. 2015,
taktiež pred uplynutím lehoty na podanie odvolania.

53. Na základe uvedených právnych záverov sa preto kasačný súd nestotožňuje s názorom žalovaného
a Krajského súdu v Trnave, že odvolania podané žalobcami v 1. a 3. rade boli podané po uplynutí lehoty
stanovenej v § 54 ods. 2 v správneho poriadku.

54. Z obsahu rozhodnutia žalovaného kasačný súd zistil, že krajský súd rozhodol len o odvolaní
podanom žalobkyňou - sťažovateľkou v druhom rade, ktoré jediné považoval za včas podané. O
odvolaniach žalobcov v 1. a 3. rade, ktoré boli včas doručené rozhodol len neformálne, informáciou
obsiahnutou v žalobou napadnutom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že oneskorené odvolania považuje



za vybavené z dôvodu, že ich námietky sú totožné s námietkami Mgr. T. J., sťažovateľky v 2. rade, s
ktorými sa v rozhodnutí vysporiadal. Uvedeným postupom porušil procesné práva účastníkov konania,
keď konal v rozpore so zásadami správneho konania stanovenými v § 3 správneho poriadku, pretože
neumožnil svojim postupom brániť svoje práva účastníkmi stavebného konania v odvolacom konaní
a nerozhodol zákonom určeným spôsobom o všetkých odvolaniach, ktoré boli podané včas. Správny
poriadok neumožňuje orgánu verejnej správy, aby o včas podanom odvolaní rozhodol neformálne.
Ustanovenie § 66 stavebného zákona výslovne stanovuje, že stavebný úrad vo svojom rozhodnutí
rozhodne o námietkach účastníkov konania, z čoho vyplýva, že jeho rozhodnutie o námietkach musí byť
obsiahnuté vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.
55. Krajský súd v Trnave dospel k nesprávnym právnym záverom, keď včas podané odvolania
sťažovateľov v prvom a treťom rade vyhodnotil ako podané po uplynutí stanovenej lehoty, akceptoval
ich neformálne vybavenie žalovaným a zastavil konanie o ich žalobe z dôvodu, že v správnom konaní
riadne nevyužili opravné prostriedky. V zmysle ustálenej judikatúry, na základe žaloby (doručenej súdu
dňa 28.12.2015) podľa príslušných, účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku preskúmavajú
správne súdy rozhodnutia správnych orgánov, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia
a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Predmetom súdneho
prieskumu môžu byť aj individuálne správne akty, ktoré nemajú formálne náležitosti, ktorými však
mohlo dôjsť k zásahu do práv a povinností fyzických alebo právnických osôb. Informáciou obsiahnutou
v napadnutom rozhodnutí o vybavení odvolaní sťažovateľov v 1. a 3. rade neformálnou formou došlo k
porušeniu ich práva na spravodlivý proces, pretože žalovaný ako orgán verejnej správy konal v rozpore
s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keď aj vo vzťahu k týmto účastníkom konania nevydal
rozhodnutie postupom podľa § 59 správneho poriadku. Pretože sa teda žalovaný nevysporiadal so
všetkými námietkami obsiahnutými v podaných odvolaniach sťažovateľov v 1. až 3. rade zákonným
spôsobom, došlo k takej vade v konaní, ktorá mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia, na ktorú bol správny
súd povinný prihliadať, a ktorá je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa §
191 ods. 1 písm. g) SSP. Postup správneho súdu je na základe záverov popísaných vyššie potrebné
považovať za porušenie čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa všetkým zaručuje
právo na spravodlivý proces.

56. Keďže sa žalovaný vo svojom rozhodnutí riadnym spôsobom nevysporiadal so všetkými včas
podanými odvolacími námietkami (§ 59 ods. 1 správneho poriadku) a nerozhodol o podaných
odvolaniach sťažovateľmi v 1. a 3. rade, t. j. nepreskúmal riadnym postupom rozhodnutie orgánu prvého
stupňa v celom rozsahu, považuje najvyšší súd kasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave za predčasné. Právne účinky rozhodnutia odvolacieho orgánu sa vzťahujú na všetkých
účastníkov, bolo preto potrebné, v záujme zákonnosti a právnej istoty pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia
žalovaného v celosti, teda aj vo vzťahu k sťažovateľke v 2. rade, o ktorej odvolacích námietkach
žalovaný rozhodol. Z uvedených dôvodov považoval aj kasačný súd zaujatie stanoviska k jednotlivým
sťažnostným bodom za predčasné a neúčelné.

57. V novom rozhodnutí žalovaný, po preskúmaní rozhodnutia stavebného úradu obce Kútniky, rozhodne
o všetkých včas podaných odvolaniach účastníkov konania rozhodnutím, ktoré bude spĺňať náležitosti
ust. § 47 správneho poriadku a osobitne vyčlení výrokovú časť, odôvodnenie a poučenie.

58. Kasačné dôvody uvádzané sťažovateľmi v kasačnej sťažnosti o porušení zákona krajským súdom
tým, že sa v odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a podanie bolo nezákonne
odmietnuté, podľa § 440 ods. 1 písm. h) a j) vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné, pretože nevymedzili
tieto body poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu a kasačný súd ani nezistil, že by
správny súd odmietol kasačnú sťažnosť podľa § 459 SSP.

59. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší súd osvojil záver,
že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a keďže krajský súd
žalobu zamietol, jeho rozhodnutie bolo potrebné zmeniť, rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie v súlade s ustanovením § 462 ods. 2 SSP.

60. O trovách súdneho konania rozhodol najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 167 ods. 1 v spojení
s § 467 ods. 2 SSP tak, že úspešným žalobcom priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu



dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady rozhodne správny súd samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá jeho súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

61. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).
Pretože sa teda žalovaný nevysporiadal so všetkými námietkami obsiahnutými v podaných odvolaniach
sťažovateľov v 1. až 3. rade zákonným spôsobom, došlo k takej vade v konaní, ktorá mala vplyv na
zákonnosť rozhodnutia, na ktorú bol správny súd povinný prihliadať, a ktorá je dôvodom pre zrušenie
rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.