Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5To/16/2012 z 8. 5. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 8. mája 2012, sp. zn. 5To/16/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8811010058.1 Krajský súd Prešov | 5To/16/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8811010058.1 | 2012-05-08 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť Citované ustanovenia: § 188 ods. 1 TZ, § 20 TZ, § 321 ods. 1 písm. d) TP, § 321 ods. 2 TP, § 322 ods. 3 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7118913-f6e5-42c7-a177-52ce39238134 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8811010058.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/16/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811010058
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8811010058.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Pirkovskej na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.05.2012 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania okresného prokurátora z r u
š u j e v rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/12/2011 zo dňa 14.11.2011 výrok
o treste u obž. A. H..

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému A. H. - nar. XX.XX.XXXX vo M. N. C., bytom A. XXX, okr. M. n. T., nezamestnanému

u k l a d á

podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na prevahu poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. d/, l/ Tr. zákona oproti priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona
a § 38 ods. 5 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona pre výkon uloženého trestu ho z a r a ď u j e do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/12/2011 zo dňa 14.11.2011 bol obžalovaný
A. H. uznaný vinným zo spolupáchateľstva zločinu lúpeže podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že

spoločne s odsúdeným J. V. dňa 10.11.2009 v čase okolo 20,00 hod. po vzájomnej dohode s obvineným
mladistvým M. M., pred rodinným domom s popisným číslom XXX v Obci A., okres Vranov nad Topľou,
napadli V. K. tak, že obvinený A. H. ho jeden krát udrel päsťou do tváre, následkom čoho spadol na
zem, kde ho obvinený J. V. kopol jedenkrát nohou do oblasti chrbta a následne mu zo zadného vrecka
nohavíc J. V. vzal peňaženku s osobnými dokladmi a túto podal obvinenému mladistvému M. M., ktorý
keď zistil, že v nej nie sú peniaze, túto zahodil, pričom mu zároveň počas napadnutia poškodili dioptrické



okuliare podľa odborného vyjadrenia v hodnote 45,14 Eur a spôsobili poranenie a to pohmoždenie hlavy
vľavo, odreniny tváre vľavo a povrchové poranenie vlasatej časti hlavy s dobou práceneschopnosti v
trvaní od 11.11.2009 do 21.11.2009,

za čo mu bol podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona podľa zásady v zmysle § 41 ods. 1
Tr. zákona v súlade s § 110 ods. 2 Tr. zákona s odkazom na § 117 ods. 1 Tr. zákona a s poukazom na
§ 38 ods. 2 Tr. zákona po zohľadnení poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. d/, l/ Tr. zákona
a priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písm. h/, m/ Tr. zákona, na základe čl. 154c Ústavy SR a
podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11, súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov a 6 (šesť) mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods.
4 Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne bol podľa §
42 ods. 2 Tr. zákona zrušený výrok o upustení od uloženia ďalšieho trestu v rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/23/2008 zo dňa 17.03.2010.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol oznámený jeho vyhlásením obžalovaným B. H. a I. V. ako aj okresnému
prokurátorovi dňa 14.11.2011 a poškodeným M. K. jeho doručením 25.01.2012 a VšZP dňa 26.01.2012,
podal odvolanie okresný prokurátor dňa 16.11.2011 iba proti výroku o treste ohľadne obž. B. H. v jeho
neprospech.

V dodatočne predložených dôvodoch odvolania okresný prokurátor vyslovil, že s uloženým trestom
obžalovanému B. H. sa nestotožnil a tento nemožno považovať za zákonný. Okresný súd poukázal na
skutočnosti, že obžalovaný spáchal skutok vo veku blízkom veku mladistvému (14 mesiacov po dovŕšení
plnoletosti) a skutku sa dopustil pred právoplatnosťou odsúdenia za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods.
1, 2 písm. b/ a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 3 Tr. zákona č. 140/1961
Zb., čo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/348/2005 zo dňa 01.03.2006
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/25/2007 zo dňa 10.12.2009, ktorým mu bol
uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so zaradením do NVÚ pre mladistvých. Už tu stojí
za úvahu to, že obžalovaný nemal zábranu dopustiť sa protiprávneho konania právne kvalifikovaného
ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, keď v pozícii obžalovaného stál pred súdom pre
závažný trestný čin lúpeže so zbraňou. Nemožno vziať do úvahy, že u obžalovaného išlo o mladícku
nerozvážnosť či zakopnutie, keďže ako mladistvý sa dostal do rozporu so zákonom a neváhal sa opäť
dopustiť konania, ktoré Trestný zákon považuje za protiprávne. Rozsudkom Okresného súdu vo Vranove
nad Topľou sp. zn. 10T/23/2008 zo dňa 17.03.2010 bolo u obžalovaného B. H. podľa § 44 Tr. zákona
upustené od uloženia ďalšieho trestu, pretože súd mal za to, že nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 3 rokov so zaradením do NVÚ pre mladistvých uložený mu rozsudkom Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 1T/348/2005 zo dňa 01.03.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 4To/25/2007 zo dňa 10.12.2009 považoval za dostačujúci. Vzhľadom k tomu mal byť obž. B. H.
uložený súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona v zmysle zásad uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zákona
za použitia asperačnej zásady. Avšak súd skonštatoval, že aplikácia asperačnej zásady neumožňuje
súdu uložiť trest podľa základných zásad ukladania trestov uvedených
v § 34, najmä ods. 3, podľa ktorého má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, a v ustanovení ods. 4, podľa ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku ... Na druhej strane je potrebné pripomenúť zásadu ukladania trestov uvedenú v ods. 1 §
34, kedy trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti. Použitie asperačnej zásady je práve upravené v druhej hlave, druhom diele
pojednávajúcom o Základných zásadách ukladaní sankcií. Tým, že súd neaplikoval ustanovenie §
41 ods. 2 Tr. zákona, poukázal na čl. 154c a na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná a to na článok 6, ktorý zakotvuje právo na spravodlivé
súdne konanie. Práve tieto práva sú uvedené v článku 6 Dohovoru a sú súčasťou ustanovenia § 2 Tr.
poriadku. Vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa dáva zákon možnosť
uložiť páchateľovi trest pod dolnú hranicu trestu ustanovenú zákonom - § 39 Tr. zákona. Má za to, že
úvahy súdu v tejto trestnej veci pri ukladaní trestu práve s poukazom na osobu páchateľa, že uzavrel
manželstvo a čakajú s manželkou dieťa a že dovtedy sa nedopustil protiprávnej činnosti a žije riadny
život, je možné aplikovať aj pri temer väčšine ostatných páchateľov, ak uloženie trestu v zmysle zákona
by bolo neprimerané. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť v časti vo výroku o treste a za použitia
§ 38 ods. 4 s vypustením
§ 37 písm. h/ Tr. zákona a použitia asperačnej zásady rozhodnúť o treste.



Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania okresným prokurátorom ako osobou na to
oprávnenou krajský súd preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť
výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie okresného prokurátora je odôvodnené v dôsledku
nesprávnej aplikácie ustanovenia § 121 ods. 1 Tr. zákona.

V prerokúvanom prípade odvolací súd svoj prieskum zameral predovšetkým na výrok o treste
so zreteľom na rozsah vymedzeného odvolania, pričom ostatné nenapadnuté výroky preskúmavam
iba z pohľadu existencie dovolacích dôvodov. Zistil pritom, že okresný súd postupoval v súlade s
procesným predpisom, keď hlavné pojednávanie vykonal za dodržania procesných lehôt na jeho
prípravu, vyhlásenie o vine obž. B. H. a obž. I. V. prijal po zákonnom postupe v zmysle § 257 a §
333 Tr. poriadku a dôkazy vo vzťahu k výroku o treste a výroku o náhrade škody vykonal predpísaným
postupom. Výrok o vine, ktorý nebol napadnutý odvolaním, odvolací súd preskúmal iba v rozsahu
existencie dovolacích dôvodov, ktoré zistené neboli. Konajúci súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného, že
je vinný zo spáchania skutku, tento skutok právne posúdil ako spolupáchateľstvo zločinu lúpeže podľa
§ 20 k § 188 ods. 1 Tr. zákona. Táto právna kvalifikácia skutku zodpovedá zákonu, pretože obž. B. H.
spolu s ďalšími páchateľmi svojím konaním naplnili objektívnu stránku skutkovej podstaty uvedeného
zločinu lúpeže vo forme spolupáchateľstva, keď spoločným konaním proti inému použili násilie v
úmysle zmocniť sa cudzej veci. Zavinenie vo forme priameho úmyslu zmocniť sa peňazí poškodeného
za použitia násilia vyplýva z dohody obžalovaného a ďalších spolupáchateľov prerokúvanej trestnej
činnosti. Za daného stavu preto výrok o vine považoval odvolací súd za vecne správny a zákonu
zodpovedajúci.

Následne odvolací súd preskúmal výrok o treste, pričom zistil, že okresný súd nepostupoval správne,
ak obžalovanému B. H. ukladal súhrnný trest vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. 10T/23/2008 zo dňa 17.03.2010, aj keď posudzovaný zločin obž. B. H. spáchal skôr, ako bol
vyhlásený rozsudok v tejto trestnej veci (§ 42 ods. 1 Tr. zákona).

Citovaným rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou bol obž. B. H. uznaný vinným zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v
jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Tr. zákona, za ktoré
trestné činy podľa § 44 Tr. zákona bolo u obž. B. H. upustené od uloženia ďalšieho trestu, pretože
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so zaradením do NVÚ pre mladistvých uložený
mu rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/348/2005 zo dňa 25.10.2006 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/25/2007 zo dňa 10.12.2009 za trestný čin lúpeže
podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a iné pokladal súd za dostatočný.

Zo spisov Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/348/2005 a sp. zn. 10T/23/2008 bolo zistené,
že v oboch prípadoch išlo o osobitný spôsob konania proti obž.
B. H. podľa siedmej hlavy druhého dielu Tr. poriadku, t. j. išlo o konanie proti mladistvému.

Vzhľadom na uvedené zistenie odvolací súd preto najprv riešil ako predbežnú otázku (§ 7 Tr.
poriadku), či tieto predchádzajúce odsúdenia sú zahladené, pretože jej vyriešenie má podstatný vplyv
na rozhodovanie pri ukladaní trestu obž. B. H..

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal zahladením odsúdenia obžalovaného B. H. v trestnej veci
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/348/2005, keďže uložený trest odňatia slobody vo
výmere 3 rokov obž. B. H. vykonal dňa 15.09.2011. Postupoval pritom podľa § 121 ods. 2 Tr. zákona,
podľa ktorého o tom, či odsúdenie mladistvého na trest odňatia slobody, na ktoré sa nevzťahuje ods. 1
(neprevyšujúceho jeden rok), zahladzuje, rozhodne súd prihliadajúc na správanie mladistvého vo výkone
trestu odňatia slobody, po výkone tohto trestu. Ak bol trest podľa rozhodnutia prezidenta Slovenskej
republiky zmiernený, súd takto postupuje po tom, keď bol mladistvý po výkone zmierneného trestu
prepustený na slobodu.



Zo správy ÚVTOS Košice - Šaca vyplynulo, že obž. B. H. vykonával uložený trest odňatia slobody v
dobe od 20.01.2010 v ÚVTOS pre mladistvých Martin - Sučany, odkiaľ bol dodaný do ďalšieho výkonu
trestu dňa 03.08.2010, pritom do výkonu trestu odňatia slobody mu bola započítaná aj doba výkonu
väzby od 05.10.2005 do 09.02.2007. Správanie a vystupovanie ods. B. H. nebolo v súlade s ústavným
poriadkom, ale príkazy a nariadenia príslušníkov ÚZVJS plnil. Vo voľnom čase sa zapájal do kultúrno-
spoločenských akcií organizovaných v rámci oddielu. Pracovne zaradený nebol, brigádnicky pracoval v
kuchyni pre odsúdených, odkiaľ je jeho pracovná morálka hodnotená kladne, za čo bol aj disciplinárne
odmenený. Disciplinárne potrestaný bol dvakrát za nedovolenú činnosť a za ničenie ústavného majetku.

Uvedené správanie sa mladistvého B. H. počas výkonu trestu odňatia slobody nepreukazuje, aby sa
tento napravil, keďže počas výkonu trestu odňatia slobody sa dopustil konania, ktorým porušoval ústavný
poriadok. Na základe jeho správania vo výkone trestu odňatia slobody nemožno ani vysloviť, že v
budúcnosti obž. B. H. povedie riadny život a to aj s prihliadnutím na to, že pred faktickým výkonom
trestu odňatia slobody obžalovaný dovŕšil vek 19 rokov, teda jeho rozumové schopnosti boli na podstatne
vyššej úrovni ako v čase spáchania trestných činov v roku 2005. Na podklade týchto zistení a z nich
vyplývajúcich úvah odvolací súd vyvodil záver o tom, že odsúdenie vo veci Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 1T/348/2005 sa obž. B. H. nezahladzuje.

Následne odvolací súd posudzoval, či upustenie od uloženia ďalšieho trestu obž. B. H. vo veci toho
istého súdu sp. zn. 10T/23/2008, je zahladeným trestom.

Trestný zákon v ustanovení § 121 ods. 1 upravuje podmienky, za akých sa trest odňatia slobody spojený
s jeho výkonom zahladzuje. V prípade výkonu trestu odňatia slobody neprevyšujúceho jeden rok sa na
mladistvého hľadí, ako keby nebol odsúdený dňom výkonu tohto trestu alebo dňom, keď bolo právoplatne
od takého trestu alebo jeho zvyšku upustené.

Ak zákon ustanovuje podmienky zahladenia odsúdenia u mladistvých bez rozhodnutia súdu, ktorým bol
uložený trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok spojený s jeho výkonom, tak potom aj upustenie
od uloženia ďalšieho trestu, ktoré je výrokom o treste a teda trestom, je nutné posudzovať ako zahladené
a to okamžikom právoplatnosti rozsudku, ktorým bol takýto výrok vyhlásený.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri upustení od uloženia ďalšieho trestu platia všeobecné zásady
pre výmeru trestu ustanovené v § 34 Tr. zákona. Súd rozhodujúci o upustení od uloženia ďalšieho trestu
preto posudzuje všetky do úvahy prichádzajúce okolnosti týkajúce sa tak prerokúvaného prípadu ako
aj osoby páchateľa, prihliadajúc pritom na zákonom stanovené trestné sadzby, v rámci ktorých by mal
byť trest ukladaný. Ak teda súd po starostlivom uvážení rozhodne, že u mladistvého páchateľa, ktorému
hrozí uloženie trestu odňatia slobody spojeného s jeho výkonom v maximálnej výmere jedného roka,
resp. uloženie alternatívnych trestov, upúšťa od uloženia ďalšieho trestu, takéto upustenie od uloženia
ďalšieho trestu je potrebné z hľadiska jeho zahladenia posudzovať v intenciách ustanovenia
§ 121 Tr. zákona. Za deň výkonu trestu je potrebné považovať deň právoplatnosti odsudzujúceho
rozsudku. Na zahladenie upustenia od uloženia ďalšieho trestu nemá vplyv ani skutočnosť, že trest,
ktorý odsúdený vykonával vo veci, vo vzťahu ku ktorej bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu, nebol
zahladený podľa § 121 ods. 2 Tr. zákona, keďže zahladenie upustenia od uloženia ďalšieho trestu, ktorý
by bolo možné uložiť mladistvému ako ďalší samostatný trest odňatia slobody v maximálnej výmere do
jedného roka, nastáva zo zákona.

S poukazom na takýto výklad zahladenia odsúdenia u mladistvých páchateľov odvolací súd následne
posudzoval možnosť uloženia maximálneho trestu odňatia slobody za prečiny podľa § 212 ods. 2 písm.
a/, § 364 ods. 1 písm. a/ a § 194 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.08.2009, za ktoré zákon ustanovuje
sankciu odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby 2 roky v trestnej veci vedenej na Okresnom
súde Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/23/2008. Z uvedeného je zrejmé, že u obž. B. H. prichádzalo do
úvahy
po znížení trestnej sadzby na polovicu za použitia § 117 ods. 1 Tr. zákona uloženie trestu odňatia slobody
vo výmere najviac jedného roka. To zakladá právnu úvahu o tom, že upustenie od uloženia ďalšieho
trestu rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/23/2008 zo dňa 17.03.2010 je
zahladené.



Odvolací súd po vyriešení predbežných otázok súvisiacich so zahladením predchádzajúcich odsúdení
obž. B. H. v kontexte vyššie rozvedeného vyvodil záver, že v prerokúvanej veci je potrebné obž. B. H.
ukladať samostatný trest, keďže predchádzajúce odsúdenie obž. B. H. vo veci Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 10T/23/2008 je zo zákona zahladené (§ 42 ods. 3 Tr. zákona).

Pri ukladaní trestu sa riadil pritom zásadami uvedenými v § 34 Tr. zákona a prihliadal aj na poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti v zmysle § 38 ods. 2 Tr zákona. Zistil pritom, že obžalovanému B. H. poľahčovalo
to, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých (§ 36 písm. d/) a že sa k trestnému činu
priznal a tento oľutoval (§ 36 písm. l/), priťažovalo mu to, že už bol za trestné činy odsúdený (§ 37 písm.
m/), na ktoré okolnosti prihliadal aj okresný súd. Ako priťažujúcu okolnosť, na rozdiel od okresného súdu
nevyhodnotil tú skutočnosť, že trest ukladal za viac trestných činov (37 písm. h/), keďže zistil, že súhrnný
trest obžalovanému nemožno uložiť. Pri prevahe poľahčujúcich okolnosti oproti priťažujúcim v pomere
2:1 odvolací súd tak ukladal trest odňatia slobody aj za použitia ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona.

Rozhodnou skutočnosťou pri ukladaní trestu je aj zistenie opätovného spáchania zločinu obžalovaným.
Ako to z vyššie uvedeného vyplýva, obžalovaný B. H. bol rozsudkom Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 1T/348/2005 zo dňa 25.10.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
4To/25/2007 zo dňa 10.12.2009 odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov okrem iného aj za
trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov,
ktorý v zmysle prechodného ustanovenia § 437 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov a za použitia § 10 tohto Trestného zákona je potrebné hodnotiť ako zločin so zreteľom na
ustanovenú trestnú sadzbu odňatia slobody na päť rokov až dvanásť rokov. Sprísňovacie ustanovenie
§ 38 ods. 5 Tr. zákona ustanovuje podmienky ukladania trestu odňatia slobody pri opätovnom spáchaní
zločinu zvýšením dolnej hranice ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu.

Pojem „opätovne“ nie je vo výkladových pravidlách upravený (§ 122 Tr. zákona), avšak z gramatického
výkladu tohto pojmu vyplýva, že ide o spáchanie ďalšieho zločinu, na ktorý sa výslovne neviaže
podmienka jeho spáchania po predchádzajúcom odsúdení za zločin. Pojem opätovne je potrebné
vykladať iba v časovej nadväznosti k postupne spáchaným skutkom právne kvalifikovaným ako zločin,
pričom podstatným pre ukladanie trestu podľa
§ 38 ods. 5 Tr. zákona je zistenie, že v čase rozhodovania o ukladaní trestu za ďalší zločin z hľadiska
neskoršej časovej postupnosti jeho spáchania musí byť za zločin, ktorý bol spáchaný skôr, páchateľ
právoplatne odsúdený. Ide teda o prípady recidívy, kedy páchateľ spácha zločin po právoplatnom
odsúdení, resp. po potrestaní, ale tiež o prípady tzv. nepravej recidívy, ak ďalší zločin páchateľ
spácha v období medzi vynesením rozsudku súdu prvého stupňa za prvý zločin a nadobudnutím jeho
právoplatnosti. Uvedenému výkladu zodpovedá aj účel tohto ustanovenia, ktorý má prísnejšie postihnúť
tých páchateľov, ktorí sa dopúšťajú závažnejšej trestnej činnosti. Ak by zákonodarca mal na mysli
aplikáciu tohto ustanovenia iba v prípadoch, kedy páchateľ už bol za zločin odsúdený alebo potrestaný,
v tom prípade by citované ustanovenie výslovne obsahovalo túto podmienku tak, ako je to ustanovené
v prípade ukladania trestu na doživotie v § 47 ods. 2 Tr. zákona. Taktiež výkladu pojmu „opätovne“
podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá aj doposiaľ ustálená súdna prax vzťahujúca sa na okolnosti
podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby, napr. pri trestnom čine vraždy podľa § 219 ods. 2 písm.
c/, pri trestnom čine všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb.,
z ktorej vyplýva, že pod pojem opätovne je potrebné zahrnúť tie prípady, kedy páchateľ ten istý trestný
čin (prinajmenšom v jeho základnej skutkovej podstate) opakuje, a nevyžaduje sa, aby bol páchateľ za
takýto trestný čin právoplatne odsúdený.

Trestný zákon ustanovuje za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 sankciu odňatia slobody na tri roky až osem
rokov. Pri použití zmierňovacieho ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona sa horná hranica trestnej sadzby
znižuje o jednu tretinu vypočítanej z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby, v dôsledku
čoho došlo k úprave trestnej sadzby na tri roky až šesť rokov štyri mesiace. Následne bola aplikovaná
sprísňovacia zásada uvedená v § 38 ods. 5 Tr. zákona, podľa ktorej sa pri opätovnom spáchaní zločinu
zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu vypočítanej z rozdielu
medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby, ktorá po úprave je v rozpätí od 4 rokov 8 mesiacov
do 6 rokov 4 mesiacov.

V rámci takto upravenej trestnej sadzby odvolací súd uzavrel, s prihliadnutím aj na hodnotenie osoby
obž. B. H., ktorý v mieste trvalého bydliska nepožíva dobrú povesť z dôvodu vyvolávania roztržiek



pod vplyvom alkoholu, hoci v evidencii priestupkov Obvodného úradu Vranov nad Topľou nemá žiadny
záznam, že trest odňatia slobody uložený v trvaní 5 rokov je dostatočným trestom na zabezpečenie účelu
trestu vymedzeného v § 34 ods. 1 Tr. zákona tak v rámci individuálnej ako aj generálnej prevencie. Takto
uložený trest zohľadňuje nielen spoločenské potreby spočívajúce v jej ochrane a v zabránení v páchaní
ďalšej trestnej činnosti páchateľmi, ale tiež v potrebe poskytnutia dostatočného času na prevýchovu
páchateľa, aby tento viedol v budúcnosti riadny život, a v potrebe pôsobenia trestu na ostatných členov
spoločnosti. Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody bol obžalovaný B. H. zaradený podľa § 48 ods.
2 písm. b/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na obmedzený rozsah odvolania iba proti výroku o treste, výrok o náhrade škody
preskúmavaný nebol, keďže nebolo zistené pochybenie vo výroku o vine, na ktorý tento výrok obsahovo
nadväzuje.

V podstate z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podané v neprospech
obžalovaného posúdil ako dôvodné a na jeho podklade zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste
podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku a na základe
§ 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol vo veci sám spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku, keďže
vykonané dokazovanie v konaní pred súdom prvého stupňa spolu s dôkazmi vykonanými aj v odvolacom
konaní tvorili dostatočný podklad pre rozhodnutie o treste.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.