Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/99/2016 z 19. 3. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 19. marca 2017, sp. zn. 6Co/99/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7703899879.2 Krajský súd Košice | 6Co/99/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7703899879.2 | 2017-03-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a547c8e-2932-4641-bc34-918d61e5718a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7703899879.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/99/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7703899879
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7703899879.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: E.. W. N., bytom v X., D..
armády 3, E.: 32 682 107, zastúpenej JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom so sídlom v Michalovciach,
Cyrila a Metoda 3, proti žalovanému: Q. M., bytom v X., P. A. XX, zastúpený JUDr. Mikulášom Pavlíkom,
advokátom so sídlom v Michalovciach, Š. Kukuru 14, o zaplatenie 6.558,19 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalobkyne proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 11C 6/2003-575 zo
dňa 18. decembra 2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e dopĺňací rozsudok vo výroku o povinnosti žalobkyne uhradiť trovy štátu v sume 54,63
€ na účet Okresného súdu Michalovce do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti z r u š u j e dopĺňací rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) dopĺňacím rozsudkom
označeným v záhlaví uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume
265,55 € a trovy právneho zastúpenia v sume 5.469,47 € na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr.
Mikuláša Pavlíka do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zaviazal žalobkyňu uhradiť trovy
štátu v sume 54,63 € na účet Okresného súdu Michalovce do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok II.).

2. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania a keďže
žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol rozsudkom č.k. 11C 6/2003-556 zo dňa 4.12.2015, zaviazal
neúspešnú žalobkyňu nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania, pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia v sume 5.469,47 € a z ostatných trov vo výške 265,55 €, ako sú tieto špecifikované v
odôvodnení napadnutého dopĺňacieho rozsudku.

3. O povinnosti žalobkyne nahradiť trovy štátu v sume 54,63 € rozhodol v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p.
účinného v čase rozhodovania a zaviazal žalobkyňu, u ktorej nezistil predpoklady pre oslobodenie od
súdnych poplatkov a ktorá bola v konaní neúspešná, na náhradu trov štátu.

4. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhla zmeniť dopĺňací rozsudok tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania alebo že súd prizná trovy konania žalovanému len sčasti. Vytýkala súdu,
že mal aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania žalovaného, pričom
predovšetkým mal prihliadnuť na tú skutočnosť, že nárok žalobkyne bol nepochybne daný s poukazom
na pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.12.2012 č.k. 11C 6/2003-484, ktorým
súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť prevažnú časť nároku žalobkyne. Poukázala tiež na to,



že právny zástupca žalovaného už na prvom pojednávaní dňa 27.5.2005 vzniesol námietku premlčania,
s ktorou sa mal súd zaoberať a v konaní nemuselo byť vykonaných toľko úkonov právnej pomoci,
ktoré nepomerne navýšili trovy konania. Zároveň argumentovala tým, že nemôže jej byť na ujmu
podanie žaloby oneskorene, po uplynutí premlčacej doby ešte právnou zástupkyňou jej právneho
predchodcu. Poukázala tiež na svoje osobné a majetkové pomery, konkrétne na nepriaznivé výsledky
jej podnikateľskej činnosti a na vyživovaciu povinnosť k trom deťom, z ktorých dve deti aktuálne študujú
na vysokej škole a jedno dieťa je maloleté. Tieto pomery sú dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 150
ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania sporových strán. K odvolaniu pripojila daňové priznanie
k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, ktorým preukazovala základ dane vo výške 319,69 €.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol dopĺňací rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenia žalobkyne v odvolaní považoval za účelové. Nárok
žalobkyne nebol daný na základe rozsudku, ktorý nikdy nenadobudol právoplatnosť. Pokiaľ ide o
poukazovanie na výsledky podnikateľskej činnosti, tieto sú iba jedným z faktorov pri rozhodovaní v
zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Konštatoval, že úspech v konaní iba v dôsledku uplatnenej námietky
premlčania nie je dôvodom pre nepriznanie náhrady trov úspešnej strane.

6. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 16.2.2017.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej
vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je čiastočne dôvodné.

8. Dopĺňací rozsudok je vo výroku o povinnosti žalobkyne uhradiť trovy štátu v sume 54,63 € vecne
správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v tomto výroku potvrdil.

9. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody dopĺňacieho rozsudku v tejto časti, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

10. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol účinný Občiansky súdny poriadok (do 30.6.2016),
ktorý upravoval rozhodovanie o náhrade trov konania štátu v ust. § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že štát má
podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého
účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi
zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

11. Súd prvej inštancie správne aplikoval citované ustanovenie a toto aj správne interpretoval na
prejednávanú vec a vzhľadom na neúspech žalobkyne v konaní, u ktorej nezistil predpoklady pre
oslobodenie od súdnych poplatkov, zaviazal ju na náhradu trov, ktoré vznikli štátu v celkovej výške 54,63
€.

12. Ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by svedčili pre záver o vecnej
nesprávnosti dopĺňacieho rozsudku v tejto časti.

13. Žalobkyňa sama v odvolaní proti tomuto výroku dopĺňacieho rozsudku neuvádza žiadne odvolacie
argumenty a všetky odvolacie námietky smerujú voči výroku o trovách konania vo vzťahu medzi ňou a
žalovaným, kedy sa domáha aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Následne aj navrhovaný odvolací petit
smeruje iba proti výroku o náhrade trov vo vzťahu medzi ňou a žalovaným.

14. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd z obsahu
spisu nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by žalobkyňa nemala byť zaviazaná na úhradu trov konania
štátu, odvolací súd dopĺňací rozsudok vo výroku o jej povinnosti zaplatiť trovy štátu ako vecne správny
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Pokiaľ ide o trovy konania sporových strán, súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov v zmysle
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, teda podľa zásady úspechu v konaní, kedy



je rozhodujúci vždy procesný výsledok a tento v danom prípade je taký, že žalobkyňa bola neúspešná
v celom rozsahu, a preto jej vznikla povinnosť nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania.

16. Avšak aj za tejto situácie bolo povinnosťou súdu zvážiť, a to aj bez návrhu žalobkyne, či nie sú
splnené podmienky v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému,
a to vzhľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobkyne, prípadne aj vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci.

17. V zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd
prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazy uplatniť.

18. S účinnosťou od 1.7.2016 nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch je upravené
v § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

19. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo do 30.6.2016 upravené v ust.
§ 150 ods. 1 O.s.p. a s účinnosťou od 1.7.2016 je potrebné túto otázku posudzovať podľa ust. § 257
CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa tohto novoúčinného zákonného ustanovenia spočívajú
buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom
potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie
použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať
z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach
náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v
prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť
aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad
rozhodnutia v zmysle ust. § 257 CSP na jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 výslovne neuvádza,
vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej súdnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257
CSP budú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a
prípadne ďalšie okolnosti.

20. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany
sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o
nároku na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie
podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.

21. Súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal možnosťou rozhodovania v zmysle ust. §
150 ods. 1 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, preto jeho úlohou v ďalšom konaní bude skúmať,
či v danom prípade (nie)sú splnené podmienky v zmysle § 257 CSP, podľa ktorého bude súd prvej
inštancie postupovať s poukazom na ust. § 470 ods. 1 CSP, pre nepriznanie náhrady trov žalovanému
a v závislosti od výsledkov týchto zistení opätovne rozhodnúť o trovách konania.

22. Za tým účelom zistí aktuálne osobné, majetkové, zárobkové a sociálne pomery žalobkyne, na ktoré
poukazuje vo svojom odvolaní ako na dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. (v súčasnosti
§ 257 CSP), zohľadní osobné a majetkové pomery žalovaného, ktorému inak patrí náhrada trov konania
z toho hľadiska, aký bude prípadný dopad rozhodnutia v zmysle ust. § 257 CSP na jeho pomery a vezme
do úvahy aj ostatné okolnosti konkrétneho prípadu, t.j. okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu
nároku, okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby, postoj účastníkov v priebehu konania, prípadne
ďalšie relevantné okolnosti.

23. K tvrdeným okolnostiam prejednávanej veci, t.j. pôvodný úspech žalobkyne v konaní a následne
jej neúspech v dôsledku neskorého podania žaloby právnou zástupkyňou jej právneho predchodcu
a vznesenia námietky premlčania žalovaným odvolací súd uvádza, že tieto okolnosti nie sú takými
dôvodmi, ktoré by súdna prax zohľadňovala ako dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania.



24. Dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, nie je možné zohľadňovať ako dôvody pre nepriznanie
náhrady trov konania podľa výsledku sporu. Rozhodujúce z hľadiska rozhodovania o trovách konania
je konečné rozhodnutie vo veci, ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá a procesná obrana, akú
využil žalovaný, t.j. vznesenie námietky premlčania, je klasickou procesnou obranou a nemožno na ňu
prihliadať ako na dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že nepriznanie náhrady trov konania má predstavovať iba výnimočný
prípad, keď by išlo o tak závažný zásah do majetkových pomerov povinnej osoby, že by tento zásah
predstavoval neprimeranú tvrdosť.

26. S ohľadom na vyššie uvedené nemožno skutočnosti uvádzané žalobkyňou, ktoré viedli k zamietnutiu
jej žaloby, považovať za také, ktoré odôvodňujú výnimočnosť rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov
konania.

27. Keďže súd prvej inštancie neskúmal pri rozhodovaní o trovách konania sporových strán (ne)splnenie
podmienok pre možnosť rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p.
účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ani odvolací súd nemal podklad pre posúdenie, či
(nie)sú dané dôvody pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania v zmysle ust. § 257 CSP, podľa
ktorého postupoval odvolací súd s poukazom na ust. § 470 ods. 1 CSP.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil dopĺňací rozsudok vo výroku o trovách konania vo
vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a v zrušenom rozsahu
vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd prvej inštancie už
bude postupovať podľa Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016.

29. V zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP súd bude rozhodovať o nároku na náhradu trov konania a o výške
tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). O nároku na náhradu trov
konania teda bude rozhodovať v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP za predpokladu, že nebude preukázaná
existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle ust. §
257 CSP.

30. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 396 ods. 3 CSP).

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).